Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/29/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819201335
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6819201335.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobkyne: U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Ježíkovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Revúca, Kúpeľná 487/19, proti žalovanému: D. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXX, v konaní o vypratanie nehnuteľností a určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8C/6/2019-191
zo dňa 18.12.2020 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že
žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o vypratanie nehnuteľností a určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol (I. výrok) a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (II. výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa žalobou žiadala,
aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
vedenom pre okres S., obec E. A., katastrálne územie E. A., a to parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX mX a rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele registra
„C“ č. XXX/X a určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom pre
okres S., obec E. A., katastrálne územie E. A., a to k parcelám registra „C“ č. XXX/X - záhrada o výmere
XX mX a č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, vedenom pre okres S., obec E. A., katastrálne územie E. A., a to k parcele registra „E“ č. XX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX podľa údajov z listu vlastníctva. Žalobkyňa uvádzala
výmeru XXX mX zrejme v domnení, že toľko pripadá na jej spoluvlastnícky podiel X/X.

3. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že kúpnou zmluvou zo
dňa 13.06.2001 kúpila žalobkyňa od S. A., nar. XX.XX.XXXX a L. A., nar. XX.XX.XXXX nehnuteľnosti
v kat. úz. E. A., a to parcelu registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a
rodinný dom súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na tejto parcele, a to v celosti a parcelu registra „E“

č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX v podiele XX/XX. Na základe uvedeného
je žalobkyňa v katastri nehnuteľností vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností v kat. úz. E. A., a
to parcely registra „C“ č. XXX/X a rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na tejto parcele a ako
podielová spoluvlastníčka parcely registra „E“ č. XX/X v podiele X/X. Vzhľadom na uvedené vlastníctvo
jej bola rozhodnutím obce E. A. č. XXXXXX/XXXXF/X vyrubená daň z nehnuteľností za rok 2019 vo
výške 7,29 Eur za stavbu na parcele o výmere XXX mX a za zastavané plochy a nádvoria - parcelu
registra „E“ XX/X o výmere XXX mX ako zodpovedajúcej tretinovému podielu na danej nehnuteľnosti.
Uvedenú dňa žalobkyňa zaplatila.

4. Kúpnou zmluvou už zo dňa 05.04.2001 kúpil žalovaný od E. R., nar. XX.XX.XXXX a R. P., nar.
XX.XX.XXXX nehnuteľnosti v kat. úz. E. A., a to parcelu registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX mX a rodinný dom súpisné č. XXX stojaci na parcele registra „C“ č. XXX v celosti, ďalej
parcelu registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX v podiele 1, parcelu registra
„C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX v podiele 3, parcelu registra „C“ č. XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX v celosti, parcelu registra „C“ č. XXX/X - záhrada o výmere
XX mX v celosti, parcelu registra „C“ č. XXX/X - záhrada o výmere XX mX v celosti a parcelu registra „E“
č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX v podiele X/X. Predávajúce v zmluve vyhlásili,
že sú spoluvlastníčkami domu v E. A. č. XXX spolu s vedľajšími stavbami (maštale na parcele č. XXX/
X a komora na parcele č. XXX) so zastavanými plochami a priľahlou záhradou. Na základe uvedeného
je žalovaný v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností v katastrálnom území E.
A., a to parcely registra „C“ č. XXX/X, č. XXX č. XXX a rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho
na parcele registra „C“ č. XXX a ako podielový spoluvlastník parcely registra „E“ č. XX/X v podiele X/X.

5. Rodičia žalovaného D. U., nar. XX.XX.XXXX a Q. U., nar. XX.XX.XXXX sú v katastri nehnuteľností
vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. A.:
parcely reg. “C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a rodinného domu súp. č.
XXX stojaceho na tejto parcele.

6. Ohľadne nehnuteľnosti v katastrálnom území E. A.: parcely reg. “E“ č. XX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX mX je v katastri nehnuteľností zapísané podielové spoluvlastníctvo troch osôb:
W. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/XX, žalovaného v podiele X/X a žalobkyne v podiele X/X.

7. Z katastrálnej mapy a výpovede žalovaného súd zistil, že uvedené nehnuteľnosti sa v priestore
nachádzajú tak, že pri ceste sa nachádzajú rodinný dom súp. č. XXX (vo výlučnom vlastníctve
žalovaného), vedľa parcela registra „E“ č. XX/X (spoločný dvor v spoluvlastníctve strán sporu a tretej
osoby), vedľa rodinný dom súp. č. XXX (vo výlučnom vlastníctve žalobkyne) a vedľa nehnuteľnosti
suseda D. C.. Za rodinným domom č. XXX je parcela reg. „C“ č. XXX (vo výlučnom vlastníctve
žalovaného) a za rodinným domom č. XXX sú parcely č. XXX/X a XXX/X (vo výlučnom vlastníctve
žalovaného). Za spoločným dvorom - parcelou registra „E“ č. XX/X sa nachádza parcela reg. „C“ č.
XXX a na nej stojaci rodinný dom súp. č. XXX a (v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - rodičov
žalovaného), rodičia žalovaného prechádzajú k svojim nehnuteľnostiam cez spoločný dvor - parcelu reg.
„E“ č. XX/X.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie s poukazom na § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z“) dospel k nasledovným právnym záverom:

9. Pokiaľ ide o prvý žalobný návrh na vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. E. A., a to
parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a rodinného domu súpisné
číslo XXX stojaceho na uvedenej parcele, v konaní bolo síce preukázané, že vlastníčkou uvedených
nehnuteľností je skutočne žalobkyňa, avšak jej tvrdenie, že žalovaný sa nasťahoval do jej domu, tento
dom aj pozemok, na ktorom dom stojí, neoprávnene užíva, žalovaný v konaní poprel a žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, teda na preukázanie neoprávneného
zásahu žalovaného do vlastníctva žalobkyne k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa nepreukázala, že
by sa žalovaný nasťahoval do jej domu súpisné č. XXX , že by tam býval, alebo že by ho iným spôsobom
užíval, ako aj pozemok na ktorom sa tento dom nachádza. Vzhľadom na neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalobkyne súd prvej inštancie žalobu v tejto časti o vypratanie nehnuteľností ako
nedôvodnú zamietol.

10. Pokiaľ ide o druhý žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. E.
A., a to k parcelám registra „C“ parcelné č. XXX/X a č. XXX a parcele registra „E“ č. XX/X súd prvej
inštancie po vyriešení otázky, že na danom žalobnom návrhu je naliehavý právny záujem sa zaoberal
dôvodnosťou žaloby po vecnej stránke. S poukazom na ustanovenie § 132 a § 133 ods. 2 O. z. uviedol,
že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva aj k parcelám reg. „C“ č.
XXX/X a č. XXX ich kúpou spolu s rodinným domom súpisné č. XXX, ale omylom neboli uvedené v
kúpnej zmluve, v dôsledku čoho nebolo zapísané jej vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností nepreukázala. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2001 totiž vyplýva, že jej predmetom bola
len kúpa rodinného domu súpisné č. XXX a parciel registra „C“ č. XXX/X v celosti a parcely registra „E“
č. XX/X v podiele XX/XX. Aj vtedy platil súčasný právny stav, podľa ktorého možno vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nadobudnúť len vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomnej zmluvy
a tento zápis do katastra nehnuteľností má konštitutívny účinok. K nadobudnutiu vlastníckeho práva
teda nedochádza automaticky na základe zmluvy, ale až zápisom. Z uvedeného podľa súdu prvej
inštancie vyplýva, že žalobkyňa mohla nadobudnúť vlastnícke právo len v prípade, ak by predávajúci boli
vlastníkmi týchto nehnuteľností, ak by písomnou zmluvou previedli svoje vlastnícke právo na žalobkyňu
a následne by toto bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Tieto okolnosti preukázané v danej veci
neboli. Pokiaľ sa zmluvné strany dohodli na prevode len ústne a ich dohoda nebola súčasťou písomnej
zmluvy, nemohla žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vkladom do katastra.
Navyše nebolo ani zistené, že by predávajúci boli vlastníkmi týchto dvoch parciel (parcely registra „C“
č. XXX/X a XXX), teda že by boli vôbec oprávnení previesť vlastnícke právo k týmto pozemkom na
žalobkyňu. Práve naopak z kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2001 vyplýva, že vlastníkmi týchto pozemkov
boli E. R., nar. XX.XX.XXXX a R. P., nar. XX.XX.XXXX. Týmto teda svedčilo vlastnícke právo k uvedeným
parcelám, čo vyplýva aj z toho, že kataster nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy vykonal zápis
zmeny vlastníckeho práva z nich na žalovaného. Ak by vlastníkmi neboli, nemohol by byť takýto zápis
zrealizovaný. Tieto skutočnosti platia aj pre parcelu registra „E“ č. XX/X, a to v tom zmysle, že žalobkyňa
nadobudla vkladom do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vlastnícke
právo len k tretinovému podielu k tejto nehnuteľnosti. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, že by uzavrela písomnú kúpnu zmluvu s
vlastníkmi zvyšných podielov o prevode ich vlastníckeho práva na ňu a že by na základe nej bol vykonaný
zápis v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie aj žalobu v časti
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za nedôvodnú, a preto ju aj v tejto časti zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci, a to tak, že žalovaný
má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Dodal, že o výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) C. s. p. t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym úradným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. V prvom rade žalobkyňa vyčítala súdu prvej inštancie, že jej neumožnil realizovať jej procesné práva
cestou ustanovenej právnej zástupkyne, ktorá riadne a včas požiadala o odročenie pojednávania a túto
žiadosť náležite odôvodnila. V dôsledku toho znemožnil žalobkyni vyjadriť sa na pojednávaní, na ktorom
rozhodol rozsudkom, žalobkyňa nebola vypočutá k veci, ktorá sa javí skutkovo a právne náročná s
ohľadom na jej predchádzajúce písomné vyjadrenia vo veci samej a aj z týchto vyjadrení musel mať
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa je odkázaná na poskytnutie riadnej a odbornej právnej
pomoci. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie pojednávať vo veci samej a rozhodnúť v jej neprítomnosti
považovala nielen za predčasné, ale aj porušujúce jej právo na súdnu ochranu. Právna zástupkyňa
žalobkyne sa až 04.12.2020 dozvedela o ustanovení v tejto právnej veci žalobkyni Centrom právnej
pomoci a následne sa spojila so žalobkyňou a dostavila sa do miesta jej bydliska 09.12.2020, kde jej boli
predložené listiny, ktorými disponovala žalobkyňa. Podotkla, že v tom čase platil na území Slovenskej
republiky obmedzený režim spojený s osobitnými pravidlami spojenými s možnosťami nahliadať do
súdnych spisov na informačných centrách súdov. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa jednalo o vlastnícku

vec, ktorá je skutkovo a právne náročná, najmä ak je spojená so susedskými spormi ako sa na tvare
miesta javilo. Zároveň plynula lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu centra o ustanovení
právnej zástupkyne žalobkyne v tomto konaní. Po uplynutí tejto lehoty bolo právnej zástupkyni udelené
splnomocnenie na zastupovanie dňa 16. 12. 2020 a zaslaná žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú súd
prvej inštancie neakceptoval. Preto právna zástupkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s listinami, ktoré
sú súčasťou spisu, a vyjadreniami žalovaného a fotografiami, z ktorých súd vychádzal a taktiež nemohla
podať návrhy na doplnenie dokazovania ohľadne skutkových tvrdení žalobkyne. Táto nebola k predmetu
sporu vypočutá, nemala možnosť vysvetliť svoje podania. Taktiež súd jej neumožnil konfrontovať sa so
žalovaným na pojednávaní.

14. Ďalej žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, a to
výsluch viacerých osôb, od ktorých žiadala, aby potvrdili jej tvrdenia. Vzhľadom na to, že právnej
zástupkyni žalobkyne nebola zaslaná zápisnica z pojednávania tak, ako žiadala v žiadosti o odročenie
pojednávania, nevie, akým spôsobom sa súd procesne vysporiadal s návrhmi žalobkyne. Ďalej
žalobkyňa uviedla, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 9. a 12., t. j. v bodoch,
v ktorých súd prvej inštancie uviedol, čo zistil z kúpnych zmlúv, sa javí žalobkyni ako zmätočné z
dôvodu, že sú tam uvedené rovnaké skutkové tvrdenia, ktoré nemajú súvis s kúpnou zmluvou uzavretou
žalobkyňou a jej právnymi predchodcami, na základe ktorých mala v skutočnosti nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a XXXX vedených pre kat. úz. E. A.. Žalobkyňa v
odvolaní tvrdila, že jej ani jej právnymi zástupkyni nebolo umožnené vyjadriť sa k označeným listinám,
preto nie je možné zistiť, ktoré tvrdenie súdu prvej inštancie je správne, čo spochybňuje odôvodnenie
rozhodnutia a jeho faktickú spojitosť s výrokovou časťou rozhodnutia. V nadväznosti na to mala
žalobkyňa za to, že súd nesprávne vyhodnotil žalovaným predkladané listiny a nedostatočne sa zaoberal
jej tvrdeniami.

15. Napokon v odôvodnení odvolania proti II. výroku o nároku na náhradu trov konania argumentovala
žalobkyňa tým, že súd prvej inštancie mal aj v prípade, že žalobu zamietol, rozhodnúť v duchu
výnimočnej situácie, ktorú sám nastolil a mal postupovať podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že nemá k veci viac čo dodať, než uviedol v
konaní pred súdom prvej inštancie, odvolanie žalobkyne považuje za neopodstatnené, vytvárajúce len
prieťahy v konaní a zahmlievanie podstaty jeho legitímneho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

18. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

19. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec
v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p., ktoré vady
nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že
I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1,
2 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
týkajúceho sa tohto výroku, na túto časť odôvodnenia v podrobnostiach poukazuje a na zdôraznenie
správnosti napadnutého výroku rozsudku reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne udáva, že nedošlo k
porušeniu jej práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Taktiež odvolací súd nezistil, že by konanie trpelo inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Z bodu 7. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento mal za to, že žalobkyňa bola
na pojednávanie konané dňa 18.12.2020 riadne a včas predvolaná. Síce svoju neúčasť ospravedlnila a
žiadala odročenie pojednávania z dôvodu, že splnomocnila na zastupovanie advokátku, ktorá nemala

dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s vecou, avšak tento dôvod nepovažoval súd prvej
inštancie za dôležitý, pre ktorý by malo dôjsť k odročeniu pojednávania, nakoľko pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa
30.11.2020. Bol jej teda daný dostatočný časový priestor na prípravu na pojednávanie, ktorý je zo zákona
spravidla najmenej 5 dní pred termínom pojednávania. Pokiaľ žalobkyňa až 16.12.2020 splnomocnila
advokátku, sama zapríčinila to, že sa jej zástupkyňa nemohla na pojednávanie dostatočne pripraviť.

22. Odvolací súd sa s týmto stotožňuje a na doplnenie uvádza:

23. Nie je namieste argumentovať obmedzeným režimom týkajúcim sa možnosti nahliadania do
súdnych spisov na informačných centrách súdov, a to z dôvodu, že právny zástupca strany
sporu nemusí nahliadať do súdneho spisu len osobne na informačnom centre súdu, ale môže
tak urobiť aj zo svojej advokátskej kancelárie prostredníctvom modulu elektronický súdny spis,
ktorý umožňuje sprístupnenie obsahu elektronického súdneho spisu strane sporu, ako aj jej
právnemu zástupcovi, čo vyplýva z internetovej stránky: www.obcan.justice.sk/vstup/sudny-spis . Táto služba bola právnej zástupkyni prístupná aj v decembri
2020, čo vyplýva zo stránky: www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_poskytovanie-informacii-z-elek
, ktorá bola naposledy
aktualizovaná 13.02.2019. Neobstojí preto tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne, že nemohla
nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že všetky
relevantné listiny vrátane vyjadrení žalovaného, ktoré sú obsahom spisu a ktorým vykonal súd prvej
inštancie dokazovanie na pojednávaní, boli žalobkyni doručené, teda jej právna zástupkyňa sa s nimi
mohla oboznámiť pri jej návšteve v mieste jej bydliska 09.12.2020, t. j. viac ako 5 dní pred nariadeným
termínom pojednávania (18.12.2020). Neobstojí ani argument žalobkyne, že plnú moc mohla udeliť až
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktorým bola menovaná advokátka
ustanovená žalobkyni na poskytnutie právnych služieb, pretože uvedené rozhodnutie bolo vydané už
dňa 18.11.2020, v jeho poučení je uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný
prostriedok a nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia oprávnenej osobe (žalobkyni). Z doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti k uvedenému rozhodnutiu (č. l. 207 spisu) vyplýva, že toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť už dňa 23.11.2020. Teda aj keď sa právna zástupkyňa žalobkyne až dňa
04.12.2020 dozvedela o ustanovení za zástupkyňu žalobkyne, mohla byť už pri návšteve žalobkyne
v mieste jej bydliska dňa 09.12.2020 splnomocnená na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní a
od uvedeného času mala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s obsahom spisu, ako aj
listinami doručenými žalobkyni a na realizáciu procesných práv žalobkyne vrátane podávania návrhov
na vykonanie dokazovania najneskôr priamo na pojednávaní konanom dňa 18.12.2020. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nebol preto uplatnený dôvodne.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za výstižné a dostatočné
pre potreby rozhodnutia vo veci samej. Z bodov 9. a 12. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktoré žalobkyňa označila ako zmätočné jednoznačne vyplýva, z akých listinných dôkazov
súd prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal a aké skutkové zistenia z nich vyvodil.
Uvedené listinné dôkazy svedčia o vlastníckom práve žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam
tam uvedeným nadobudnutého od ich právnych predchodcov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobkyne preto dospel odvolací
súd k názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vadou spočívajúcou
v zmätočnom, či nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia; z odôvodnenia napadnutého rozsudku ako
celku sú zrejmé skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie podstatné pre rozhodnutie sporu.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. odvolací súd uvádza:

27. V bode 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa uvádza, že žalobkyňa v jednom zo svojich
podaní uviedla, že žiada prešetrenie strán O.. Z. F., starostu obce D. A., O.. O. G., D. U., katastrálny úrad.
Toto vyjadrenie nepovažoval súd prvej inštancie za riadny návrh na vykonanie dokazovania, nakoľko z

tejto vety nie je jasné, o aké presné prešetrenie má ísť, či je to vôbec návrh na vykonanie dôkazov a
ak áno, na preukázanie akých skutočností majú byť vykonané. Pojednávania, kde mohla túto nejasnosť
vysvetliť, sa žalobkyňa bez relevantného dôvodu nezúčastnila.

28. K tomu odvolací súd dopĺňa, že aj keby uvedené podanie bolo možné posúdiť ako návrh na
vykonanie dôkazu výsluchom uvedených svedkov, na takýto výsluch by nebol daný dôvod, pretože
správny orgán na úseku katastra nehnuteľností postupoval pri zápise vlastníckych práv žalobkyne a
žalovaného na základe uzatvorených kúpnych zmlúv, O.. Z. F. bol len znalcom, ktorý oceňoval uvedené
nehnuteľnosti. Starosta obce vyruboval daň z nehnuteľností, ktorú žalobkyňa popierala, nakoľko tvrdila,
že je výlučnou vlastníčkou parcely registra „E“ XX/X a starosta tam mal dopísať žalovaného ako
spoluvlastníka, pričom z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre kat. úz. E. A. jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňa a žalovaný sú spolu s treťou osobou podielovými spoluvlastníkmi tejto parcely. Na rozhodnutie
vo veci samej postačovali listinné dôkazy, kúpne zmluvy a výpisy z listov vlastníctva, ktoré jednoznačne
potvrdzovali vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, či už strán sporu, alebo ich právnych predchodcov
a nedochádzalo k duplicitnému vlastníctvu, t. j. prekrývaniu vlastníckeho práva ohľadne nejakých
nehnuteľností, alebo spoluvlastníckych podielov k nim. Preto nebolo účelné a hospodárne vykonávať
dokazovanie výsluchom uvedených svedkov.

29. Vzhľadom na uvedené neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej.

30. Aj keď žalobkyňa osobitne v odvolaní neuvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.,
t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z obsahu
odvolania ho možno vyvodiť, pretože nesúhlasí so zamietnutím žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t. j. ani s právnym posúdením veci na základe zisteného
skutkového stavu. Ani tento odvolací dôvod však vzhľadom na vyššie uvedené nebol uplatnený dôvodne.
Súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka na danú právnu vec ohľadne
žaloby o vypratanie nehnuteľností, ako aj o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde citoval
tituly a modus nadobudnutia vlastníckeho práva.

31. Pokiaľ ide o odvolanie proti II. výroku o nároku na náhradu trov konania, k tomu odvolací súd
uvádza, že nevidel dôvod na aplikáciu § 257 C.s.p., nakoľko žalobkyňa v odvolaní nešpecifikovala,
čo má na mysli pod výnimočnou situáciou, ktorú mal súd prvej inštancie nastoliť. Pokiaľ pod ňou
myslela nevyhovenie jej žiadosti o odročenie pojednávania a v dôsledku toho nevypočutie žalobkyne na
pojednávaní, ako už bolo uvedené vyššie, dôvod na odročenie pojednávania daný nebol a žalobkyňa
sa sama zbavila možnosti uplatnenia procesných práv v konaní, ktoré jej patrili. Nevyhovenie žiadosti
o odročenie pojednávania nie je výnimočným postupom súdu. Dôvody pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p.
je potrebné hľadať v okolnostiach prípadu a na strane strán sporu. Aj keď sa vec javila v počiatočnom
štádiu ako právne zložitá vzhľadom na zmätočné skutkové tvrdenia žalobkyne v žalobe a jej doplneniach,
po vyjasnení nejasností vykonaným dokazovaním sa nakoniec jednalo o jednoduché právne posúdenie
veci. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust.
§ 257 C. s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach
prípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu (podiel na
vzniku toho súdneho sporu mala len žalobkyňa), zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, ani
v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu.

32. Súd prvej inštancie však rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa
pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.) nevykonateľným výrokom,
v ktorom neuložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a neuviedol, v akej lehote
má byť náhrada trov konania zaplatená. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania teda súvisí len s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje.
O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods.
2 C.s.p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide
o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 C.s.p., preto v II. výroku bol rozsudok súdu
prvej inštancie formálne zmenený podľa § 388 C.s.p.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni
aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol
žalovaný taktiež plne úspešný vzhľadom na to, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Aj o výške a
prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Preto odvolací súd určil začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa
§ 232 ods. 2 C.s.p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.