Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, January 2, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Saz/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200652
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7021200652.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: W. F. W., nar.
XX.XX.XXXX v W., štátna príslušnosť: M. J. L., W., mestská štvrť K., miniregión D. H., zastúpeného
Slovenskou humanitnou radou, Budyšínska č. 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe
vo veci azylu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-30-19/2021-Ž zo dňa 23.08.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Košiciach rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu,
Pivonková 6, Bratislava, ČAS: MU-PO-30-19/2021-Ž zo dňa 23.08.2021 v napadnutej časti neudelenia
azylu cudzincovi (žalobcovi): W. F. W., nar. XX.XX.XXXX v W., štátna príslušnosť: M. J.O. L., W., mestská
štvrť K., miniregión D. H., číslo cestovného pasu: B. (uvedené z fotokópie cestovného pasu, predloženej
žalobcom v priebehu administratívneho konania) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad (ďalej v texte aj: „migračný úrad“), v konaní
podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o azyle“) podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutím ČAS:
MU-PO-30-19/2021-Ž zo dňa 23.08.2021 (ďalej v texte aj: „napadnuté rozhodnutie“) neudelilo žalobcovi
azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytlo žalobcovi doplnkovú ochranu v trvaní
jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti označeného rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a súvisiaceho administratívneho spisu vyplýva, že
rozhodnutím príslušného správneho orgánu zo dňa 19.12.2020 bol žalobca podľa § 82 ods. 1 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte
aj: „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a súčasne
mu bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) citovaného zákona uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov, pričom ďalším rozhodnutím
uvedeného správneho orgánu zo dňa 20.12. 2020 bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov zaistený. Následne dňa 25.02.2021 žalobca požiadal o udelenie azylu a o poskytnutie
doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu nebezpečenstva, ktoré mu má podľa jeho
vyjadrenia hroziť zo strany militantného islamistického hnutia Al - Šabáb pôsobiaceho v Somálsku,
ako aj z dôvodu rasizmu uplatňovaného voči menšinám v jeho domovskej krajine, kde príslušníkom
jednej z nich (klan Madhebaan) má byť aj žalobca. Žalobca v tomto smere konkretizoval svoje obavy z
prenasledovania v domovskej krajine uvádzajúc, že v auguste 2019 vyzdvihol na trhovisku svoju sestru,
pričom v tom čase sa tam nachádzali aj vojaci koaličného vojska, na základe čoho skupina Al - Šabáb

usúdila, že je ich špiónom a dňa 19.11.2019 vtrhla k nemu domov, zastrelila jeho sestru, preto že táto
pracovala na trhovisku ako predavačka, čo považuje hnutie Al - Šabáb u žien za neprípustné a žalobcu
postrelila, kde sa žalobcovi podarilo z bytu utiecť, mal sa ukrývať a mala mu byť doručená od Al - Šabáb
výhražná SMS správa, že keď sa vráti do svojho domu bude zabitý. Žalobca preto z obáv o svoj život
dňa 28.12.2019 zo Somálska odcestoval. Migračný úrad v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že všetky
skutočnosti, ktoré žalobca žiadajúci o azyl uviedol boli objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené,
pričom je zrejmé, že žalobca zákonné podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky
nespĺňa. Migračný úrad bol toho názoru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho
obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ani sa nepreukázalo,
že by bol žalobca v domovskej krajine prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, tak
ako to vyplýva z Dohovoru o právnom postavení utečencov prijatého dňa 28. júla 1951 v Ženeve (ďalej
v texte aj: „Ženevský dohovor“) a zo zákona o azyle.

V odôvodnení migračný úrad vysvetlil, že žalobca nebol nikdy v krajine pôvodu vystavený žiadnej forme
prenasledovania zo strany štátnych zložiek. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o incidente spojenom s
milíciami Al - Šabáb migračný úrad vyhodnotil žalobcom prezentované skutkové okolnosti dôvodiac,
že príslušníci vojsk Africkej únie v Somálsku (AMISOM) štandardne zabezpečujú kontrolu nad
bezpečnosťou na niektorých miestach v Somálsku a aj v meste Mogadisho, kde kontrolujú svojou
prítomnosťou aj také strategické miesta akými je napr. trhovisko, ich prítomnosť nie je ničím výnimočná
a na základe logickej úvahy, ktorú prezentuje žalobca, by bolo možné dospieť k celkom absurdným
záverom, a síce, že všetky osoby, ktoré sa na trhovisku nachádzajú v čase prítomnosti týchto vojsk,
by mali byť spolupracujúcimi špiónmi. Na základe uvedeného migračný úrad konštatoval, že žalobca
nepreukázal žiadne také relevantné charakteristiky, na základe ktorých by mohli tieto neštátne zložky (Al
- Šabáb) vnímať žalobcu ako nositeľa určitého politického presvedčenia, považovaného týmto hnutím
za nepriateľské. Migračný úrad tak uzavrel, že žalobca na základe nim uvádzaných dôvodov nemohol
byť predmetom záujmu militantného hnutia Al - Šabáb. Migračný úrad mal za to, že žalobca svoje
vyhlásenia o obave z nebezpečenstva hroziaceho jeho osobe zo strany hnutia Al - Šabáb nepodložil
dôkazmi a súčasne, že na základe posúdenia jednak výpovede žalobcu ako žiadateľa o azyl, ako aj
všetkých všeobecne známych informácií zhromaždených o krajine pôvodu žalobcu, nebola preukázaná
všeobecná dôveryhodnosť žalobcu. Záver o nedostatku všeobecnej dôveryhodnosti žalobcu migračný
úrad podporil nasledovnými čiastkovými úvahami: Z verejne dostupných informačných zdrojov neboli
preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že by v Somálsku malo byť en bloc ženám bránené pracovať
ako predavačkám na trhovisku, čo malo byť podľa vyjadrenia žalobcu výhradným dôvodom usmrtenia
jeho sestry komandom Al - Šabáb. Podľa názoru migračného úradu je málo pravdepodobné, že by sa
žalobcovi potom, čo do jeho bytu vtrhlo komando Al - Šabáb, zastrelilo jeho sestru a postrelilo jeho,
podarilo z obydlia utiecť. Medzi žalobcom deklarovanou prítomnosťou na trhovisku v auguste 2019 a
popísaným prepadnutím v jeho obydlí v novembri 2019 ubehla na prvý pohľad príliš dlhá doba (skoro
tri mesiace), počas ktorej navyše nebol žalobca nijako hnutím kontaktovaný. Žalobca zdôvodnil svoj
odchod zo Somálska tvrdením, že Al - Šabáb by bol spôsobilý vypátrať ho na ktoromkoľvek mieste v
Somálsku, na druhej strane po spomenutom incidente v jeho byte sa mal žalobca ukrývať síce v inom
obydlí no stále sa zdržiaval v meste Mogadisho. Žalobca uviedol vo svojej výpovedi (dotazníku), že školu
navštevoval do roku 2006 a v roku 2009 začal pracovať, pričom v kópii cestovného dokladu, ktorý bol
vystavený dňa 23.05.2019 a ktorý pre účely konania predložila právna zástupkyňa žalobcu je v kolónke
zamestnanie uvedené študent.

K druhému zo žalobcom uvádzaných dôvodov, a síce k prezentovanému rasizmu podmienenému
príslušnosťou žalobcu k menšinovému klanu, migračný úrad poukázal na informácie získané z verejne
dostupných zdrojov a konštatoval, že všetky žalobcom prezentované znevýhodnenia (všeobecné
tvrdenie, že nemá benefity ako príslušníci urodzených klanov, nemôže sa zosobášiť so ženou z
vyššieho klanu, nemohol absolvovať vojenskú službu, nemohol si po otcovej smrti zmeniť meno na
matkine), ktorým musel v dôsledku svojej príslušnosti k menšinovému klanu Madhebaan čeliť, nemožno
považovať za takú mieru diskriminácie, ktorá by sa rovnala perzekúcii. Migračný úrad vysvetlil, že
všetky tieto žalobcom popísané znevýhodnenia dané klanovou príslušnosťou nepredstavujú tak závažné
konanie znamenajúce vážne porušenie jeho základných práv, ktoré by mu bránilo len z toho titulu ďalej
zotrvávať v jeho domovskej krajine. Migračný úrad uzavrel, že žalobca ako príslušník špecifikovaného
menšinového klanu v Somálsku nebol z titulu tejto svojej príslušnosti vystavený žiadnemu konkrétnemu
konaniu, ktoré by bolo kvalifikovateľné ako prenasledovanie z rasových alebo národnostných dôvodov.

V tomto kontexte poukázal migračný úrad na špecifikovaný materiál Úradu vysokého komisára OSN pre
utečencov v zmysle interpretácie ktorého je skupinová diferenciácia prítomná vo väčšej alebo menšej
miere vo všetkých ľudských spoločenstvách, pričom osoby, ktoré z titulu svojej príslušnosti k určitej
skupine majú menej priaznivé postavenie, sa automaticky nestávajú obeťami prenasledovania, pretože
iba v špecifických situáciách sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou, kde ide o prípady
diskriminačných opatrení s veľmi závažnými dôsledkami pre postihnutú osobu.

3. Správnou žalobou zo dňa 29.09.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej v texte aj:
„krajský súd“) dňa 05.10.2021 sa žalobca cestou zvoleného zástupcu domáha zrušenia napadnutého
rozhodnutia migračného úradu a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. V dôvodoch správnej žaloby
žalobca argumentuje, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v časti neudelenia azylu, pretože podľa
jeho názoru migračný úrad vec nesprávne právne posúdil a skutkový stav, ktorý vzal migračný úrad za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca je presvedčený, že
v jeho prípade boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania, jednak z dôvodu militantným
hnutím Al - Šabáb pripisovaného politického presvedčenia a tiež z rasových dôvodov, a to aj so zreteľom
do budúcna. Žalobca uvádza, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a nechce vrátiť do krajiny svojho
pôvodu.

Pokiaľ ide o prvý z prezentovaných žalobných bodov (nesprávne právne posúdenie veci) poukazuje
žalobca na ustanovenie § 19a ods. 6 zákona o azyle, podľa ktorého sa pri posudzovaní žiadosti o
udelenie azylu neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne
alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované
pôvodcom prenasledovania, ako aj na ustanovenie § 2 písm. d) citovaného zákona, podľa ktorého sa
prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušenie základných
ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré
spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia. V nadväznosti
na to žalobca dôvodí, že v jeho prípade boli splnené všetky podstatné náležitosti tohto zákonného
ustanovenia, keďže uňho došlo k závažnému a opakovanému konaniu, keď bol postrelený on samotný,
bola zastrelená jeho sestra a následne mu bolo prostredníctvom SMS správy vyhrážané smrťou, a to zo
strany hnutia Al - Šabáb, ktoré považuje žalobcu za špióna pracujúceho pre AMISOM. Podľa žalobcu
nemožno mať pochybnosti o tom, že bolo konanie označeného hnutia politicky motivované, a to z toho
dôvodu, že hnutie pripisuje žalobcovi podporu nepriateľských štátnych zložiek. K úvahám napadnutého
rozhodnutia migračného úradu predkladá žalobca svoju protiargumentáciu. Vysvetľuje v nej, že
migračným úradom namietaný časový (trojmesačný) odstup inkriminovaných udalostí (prítomnosť
žalobcu na trhovisku a následný útok v obydlí žalobcu) podľa neho nijako neznižuje závažnosť okolnosti,
a síce tej okolnosti, že sa hnutie pokúsilo žalobcu usmrtiť z dôvodu pripisovaniu mu istej podpory
štátnych zložiek. Žalobca uvádza, že síce nespochybňuje tvrdenie migračného úradu, že sú vojaci
provládnych vojsk bežne prítomní na jednotlivých strategických miestach v meste Mogadisho a teda by
bolo možné v zmysle žalobcovej argumentácie považovať každú osobu zdržujúcu sa v ich prítomnosti,
napr. na trhovisku za špióna, žalobca však dôvodí, že nevie ovplyvniť zmýšľanie militantov z dotknutého
hnutia, na základe ktorého práve jeho identifikovali ako špióna. Žalobca ďalej poukazuje na úvahu
migračného úradu prezentovanú v napadnutom rozhodnutí, že vo výhražnej správe, ktorú mali militanti
žalobcovi doručiť, nebol uvedený motív ich vyhrážky, teda poukaz na akýkoľvek dôvod takéhoto ich
konania, žalobca má za to, že zo všetkých ním uvádzaných skutočností (usmrtenie sestry žalobcu a
pokus o usmrtenie žalobcu) jednoznačne vyplýva, že Al - Šabáb vyhodnotilo žalobcu ako svoj cieľ, teda
ako svojho politického oponenta podporujúceho vládu. V tomto smere odkazuje žalobca na dostupné
dôveryhodné zdroje informácií, z ktorých vyplýva, že terčom útokov Al - Šabáb v Somálsku sú civilisti
napojení na vládu, ktorí sú považovaní za špiónov, kde Al - Šabáb takúto činnosť trestá najprísnejším
trestom - smrťou, pričom podloženie takýchto obvinení dôkazmi bežne absentuje a tieto popravy sú
využívané ako prostriedok k zastrašeniu populácie v snahe získať nad populáciou kontrolu. Čiastkové
závery migračného úradu vedúce ku konečnému záveru o nedostatku všeobecnej dôveryhodnosti
žalobcu, žalobca spochybňuje nasledovnými argumentmi. Migračný úrad konštatoval, že zo žiadnych
verejne dostupných zdrojov informácií nevyplýva, že by ženy v Somálsku nemohli en bloc pracovať ako
predavačky na trhu, čo malo byť podľa tvrdení žalobcu výhradným dôvodom usmrtenia jeho sestry Al -
Šabáb. Žalobca naproti tomu poukazuje na informácie z verejných zdrojov, ktoré potvrdzujú, že jedným z
cieľov uvedenej organizácie je zavedenie drakonickej verzie islamského právneho systému šaria, ktorý
uznáva dominanciu muža v spoločnosti a ženám vo všeobecnosti nepriznáva všetky základné práva a
diskriminuje ich v rôznych oblastiach života (obmedzenie prístupu k vzdelaniu, obmedzenie slobodnej

voľby povolania a rôzne obmedzenia v sociálnych právach). K záveru migračného úradu, že je málo
pravdepodobné, že by sa žalobcovi po tom, čo do jeho obydlia vtrhlo komando Al - Šabáb a zastrelilo
jeho sestru, podarilo utiecť, žalobca namieta že ide o subjektívny názor migračného úradu, ktorý nie je
podložený relevantnými dôkazmi či hlbšou analýzou. Žalobca k ďalšiemu zo záverov migračného úradu
uvádza, že je irelevantná tá skutočnosť, že Al - Šabáb vykonal útok v jeho obydlí až s odstupom troch
mesiacov od momentu, keď bol videný na trhovisku, ďalej že je celkom logické, že ho hnutie pred útokom
nekontaktovalo, pretože v opačnom prípade by žalobca utiekol skôr, ako by k útoku došlo. Žalobca
spochybňuje aj úvahu migračného úradu, že je nelogické, v prípade ak bol žalobca hnutím sledovaný, že
by ho toto nedokázalo vypátrať na inom mieste v meste Mogadisho, na ktorom sa po útoku mal ukrývať,
keď navyše žalobca ešte pred svojim odchodom z krajiny mal spolu s matkou predávať pozemok,
teda neostával v bezpečí. Žalobca dôvodí, že medzi útokom a jeho odchodom z krajiny uplynula
doba iba necelých dvoch mesiacov, preto považuje názor migračného úradu, že je nepredstaviteľné,
že by ho Al - Šabáb nedokázal po útoku vypátrať, za čisto subjektívny a nepodložený. K predaju
pozemku dôvodí, že išlo pozemok patriaci jeho matke a teda ho predávala ona. Žalobca považuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, ktorými bola spochybnená jeho dôveryhodnosť za vágne a účelovo
vymyslené, nelogické. Žalobca na podporu svojich argumentov odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej v texte aj „najvyšší súd“) zakotvujúcu niektoré špecifické princípy, ktorými sa
má proces dokazovania v tzv. azylových konaniach riadiť (rozsudky sp. zn. 1Sža/15/2008 z 19. augusta
2008; sp. zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013 a sp. zn. 1Sžak/5/2020 z 30. júna 2020).

Vo vzťahu k druhému formulovanému žalobnému bodu (skutkový stav, ktorý vzal migračný úrad
za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom) žalobca dôvodí, že je
irelevantné, že doposiaľ z titulu svojej menšinovej príslušnosti nečelil takej miere diskriminácie, ktorú by
bolo možné vyhodnotiť ako prenasledovanie z rasových či národnostných dôvodov. Podľa jeho názoru
migračný úrad nezohľadnil množstvo informácií o krajine jeho pôvodu, ktoré vypovedajú o tom, že
v Somálsku dochádza k systematickej rasovej diskriminácii príslušníkov kmeňa Madhebaan, kde sú
príslušníci (okrem iných) aj tohto kmeňa objektom porušovania ľudských práv a diskriminácie v rôznych
oblastiach života, keďže čelia hospodárskej diskriminácii, ich jazyk a kultúra nie sú akceptované, pričom
klanové politické násilie zamerané voči menšinovým klanom, ktoré nemajú k dispozícii vlastné ozbrojené
milície, zahŕňa násilné útoky na civilné osady, vraždy z pomsty, beztrestné drancovanie pôdy a majetku,
únosy za účelom výkupného a ďalšie násilné ataky. V tomto kontexte žalobca opätovne poukazuje na
potrebu aplikácie pravidla “benefit of doubt“.

4. K správnej žalobe zaujal stanovisko migračný úrad a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu
21.10.2021 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a
navrhuje jej zamietnutie. V stanovisku zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a pripomenul,
že v uvedenom rozhodnutí vychádzal predovšetkým z tvrdení, ktoré žalobca prezentoval na pohovore
vykonanom dňa 07.04.2021 a tiež zo všeobecne dostupných informácií o krajine pôvodu žalobcu, ktoré
boli pre tieto účely zadovážené odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu
a ktoré sú súčasťou príslušného administratívneho spisu. Poznamenal, že žalobca o azyl požiadal
až potom, čo mu hrozilo administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Zdôraznil, že
v intenciách Ženevského dohovoru na to, aby mohol byť žalobca posudzovaný ako utečenec by
museli byť splnené súčasne tak subjektívny, ako aj objektívny prvok opodstatnenosti obáv žalobcu
z prenasledovania hnutím Al - Šabáb. Podľa vyjadrenia migračného úradu však v prípade žalobcu
absentuje naplnenie objektívneho prvku, keďže v azylovom konaní nebolo preukázané, že by mal mať
určité politické presvedčenie, resp. charakteristiku, na základe ktorej by mu mohla byť prisudzovaná
akákoľvek politická orientácia zo strany neštátnych subjektov. Migračný úrad k otázke prenasledovania
žalobcu z dôvodov rasových daných jeho údajnou príslušnosťou k menšinovému klanu uviedol, že v
krajine pôvodu nečelil žalobca takej miere diskriminácie, ktorá by mohla byť považovaná za takúto formu
diskriminácie.

5. Konanie o správnej žalobe vo veci azylu upravuje Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v ust. §
206 až § 220. Keďže žalobca v správnej žalobe a migračný úrad (žalovaný) vo vyjadrení k nej súhlasili s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, správny súd konštatoval, že boli splnené podmienky
pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 SSP. Preto v súlade s ust. §
137 ods. 4 SSP bolo dňa 23.12.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach vyvesené oznámenie,
že dňa 03.01.2022 o 13.00 hodine bude v pojednávacej miestnosti č. 201 na 2. poschodí, v tejto veci
verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 03.01.2022 vyplýva,

že bolo konštatované dodržanie lehoty piatich dní od oznámenia verejného vyhlásenia rozsudku a bol
vyhlásený rozsudok, ktorým správny súd správnej žalobe vo veci azylu podľa ust. § 220 SSP vyhovel a
napadnuté rozhodnutie migračného úradu v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi zrušil, pretože
po jej preskúmaní dospel k záveru, že táto je dôvodná.

6. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania
jeho rozhodnutia.

Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe
vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej
žalobe.

Podľa § 216 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a
deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného
pasu alebo iného dokladu totožnosti.

Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 191 ods. 4, veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3.

Podľa § 191 ods. 6, veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

7. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a
slobôd.

Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,
ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo
psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom
alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie
výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy
uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle sa považuje za pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia:
1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú
časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a
druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym
bezprávím.

Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

8. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné judikatúrne východiská, ktoré sú štandardne v
azylových konaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu:

Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu
predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny
orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie
azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť
žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o
azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti
úsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04. 2013 - R
110/2013).

Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie
dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a že ide
o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania či riziko
vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné
dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám konania o
medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené
v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci
medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,
to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať
jednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti
o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú
tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014
zo dňa 13.01.2015).

V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie je
ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym
presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď
žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti,
že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva
preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná
celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016).
Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými
prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013
zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil
všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú
(rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).

Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu
a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdeným
dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu.
Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nesmú byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti
alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach,

ktoré správny orgán rozpozná (rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012 a
sp. zn. 1Sža/15/2008 zo dňa 19.08.2008).

Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o
krajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).

9. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia migračného úradu, ako aj z obsahu súvisiaceho
administratívneho spisu (pohovor so žalobcom vykonaný dňa 07.04.2021) vyplýva, že žalobca
splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike v prvom rade zdôvodnil
opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu zo strany neštátneho subjektu, a síce
islamistického hnutia Al - Šabáb, ktoré sťažovateľovi pripisuje postavenie špióna spolupracujúceho s
provládnymi silami Somálska. Migračný úrad bol naproti tomu toho názoru, že žalobca nepreukázal
žiadne také relevantné charakteristiky, na základe ktorých by mohli tieto neštátne zložky vnímať žalobcu
ako nositeľa určitého politického presvedčenia považovaného hnutím Al - Šabáb za nepriateľské.
Žalobca na podporu uvedeného dôvodu predostrel v administratívnom azylovom konaní tvrdenie o
konkrétnom incidente, a síce o fyzickom útoku na neho, ako aj na jeho sestru, vykonanom komandom Al
- Šabáb priamo v jeho vlastnom obydlí, ktorý je podľa názoru žalobcu relevantným dôkazom toho, že je
mu týmto hnutím prisudzované postavenie zradcu spolupracujúceho s provládnymi silami. Migračný úrad
predmetné tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodné a skonštatoval, že žalobca na základe ním
uvádzaných dôvodov (prítomnosť na trhovisku v čase, keď sa na trhovisku nachádzali aj vojaci AMISOM)
nemohol byť predmetom záujmu militantného hnutia Al - Šabáb. Záver o nedostatku všeobecnej
dôveryhodnosti žalobcu oprel migračný úrad o viaceré úvahy, medzi ktorými bol poukaz na nezrovnalosti
medzi tvrdením žalobcu ohľadne jeho postavenia v domovskej krajine pred odchodom z nej, keď mal
žalobca podľa svojho vlastného vyjadrenia pracovať ako stavebný robotník, pričom ním predložený
cestovný doklad vydaný v uvedenom čase obsahuje údaj, podľa ktorého mal byť žalobca študentom.

10. Krajský súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na ustálenú judikatúru prezentovanú v bode 8
odôvodnenia tohto rozsudku a konštatuje, že posudzovaná vec žalobcu je klasickým prípadom dôkaznej
núdze, ktorá je pre konania o medzinárodnej ochrane mnohokrát charakteristická. V popísanom stave
dôkaznej núdze, keď ani žiadateľ a ani správny orgán nie sú schopní doložiť či vyvrátiť určitú
skutočnosť či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom, zostáva jediným dôkazným prostriedkom
výpoveď žiadateľa o azyl a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a
pravdepodobnosti, že k udalosti, tak ako žiadateľ vypovedal naozaj došlo (rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015).V prípade žalobcu je tak k dispozícii iba jeho vlastná výpoveď,
ktorou by mohol žalobca preukázať pravdivosť predneseného tvrdenia o prenasledovaní jeho osoby
hnutím Al - Šabáb, resp. tvrdenia o udalostiach fyzického útoku vykonaného v obydlí sťažovateľa hnutím
Al - Šabáb. Správny súd na tomto mieste pripomína už spomínanú zásadu materiálnej pravdy, na základe
ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci,
kde v zmysle predmetnej zásady vyplýva pre správny orgán povinnosť vykonať dokazovanie tak, aby
boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Súd
má za to, že sa žalovaný uvedenou požiadavkou dôsledne neriadil, informácie žalobcu o incidente v jeho
obydlí sú len rámcové a chýba dostatočne detailná výpoveď podrobne popisujúca priebeh zmieňovanej
udalosti takým spôsobom, aby bolo možné posúdiť dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu o tom, že bol voči
nemu (a jeho sestre) vykonaný fyzický útok, na základe čoho by bolo možné vyvodiť, že sa žalobca
stal sa cieľom záujmu tejto teroristickej skupiny, ktorá je v Somálsku bezpochyby prítomná a ňou
vykonávané útoky voči civilnému obyvateľstvu realizované v snahe získať si kontrolu nad populáciou
a vplyv v tejto krajine sú všeobecne známou skutočnosťou potvrdenou aj obsahom administratívneho
spisu žalovaného.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s odkazom na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP, podľa ktorého
správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými
bodmi, krajský súd konštatuje existenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia migračného
úradu v časti týkajúcej sa neudeleniu azylu žalobcovi, ktorým je zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy spôsobom nedostačujúcim na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).
Žalovaný tak v ďalšom konaní zopakuje, resp. doplní pohovor so žalobcom v duchu hore uvedených
požiadaviek, v ktorom bude potrebné okrem získania podrobného popisu žalobcom tvrdeného útoku
v jeho obydlí, konfrontovať žalobcu s nezrovnalosťami jeho výpovede ohľadne jeho profesného

postavenia, kde obsah výpovede nekorešponduje s údajmi uvedenými v predloženom cestovnom
doklade (podľa dokladu mal byť žalobca v čase odchodu z krajiny študentom).

12. Žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike v druhom
rade zdôvodnil opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu pre jeho príslušnosť k
menšinovému klanu, teda z dôvodu rasovej diskriminácie a s ňou spojeného rizika možného rodového
násilia. V tomto kontexte žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Krajský súd sa v uvedenom smere s námietkami
žalobcu stotožňuje. Migračnému úradu totiž možno vytknúť, že informácie o krajine pôvodu, ktoré sú
v administratívnom spise obsiahnuté, nezohľadnil komplexne tak, aby mohol byť skutkový stav zistený
presne. Krajský súd konštatuje, že migračný úrad v tomto smere vykonané dôkazy hodnotil selektívne,
resp. selektívne vyberal informácie o krajine pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté,
bez toho, aby zohľadnil tie, ktoré sú v prospech tvrdenia žalobcu o možnom prenasledovaní žalobcu v
budúcnosti na základe jeho príslušnosti k špecifikovanému menšinovému klanu (napr. str. 19 prvý odsek,
str. 20 tretí odsek Polytematickej správy o krajine vypracovanej odborom dokumentaristiky a zahraničnej
spolupráce migračného úradu; str. 5 druhý a tretí odsek Stanoviska Slovenskej humanitnej rady zo dňa
02.06.2021). Ďalším dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia migračného úradu v časti týkajúcej
sa neudelenia azylu žalobcovi je teda aj zistená skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal migračný úrad
za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom (§ 191 ods. 1 písm. f)
SSP). Bude teda úlohou žalovaného v ďalšom konaní komplexne sa zaoberať situáciou v krajine pôvodu
žalobcu, a to nielen z hľadiska správ, ktorými disponoval v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu o azyl,
ale zároveň doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti týkajúce sa prípadnej podstatnej zmeny okolností
situácie v krajine pôvodu, ktorá nastala po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného o neudelení
azylu. V tomto kontexte upriamuje správny súd pozornosť na Uznesenie Európskeho parlamentu zo
dňa 25.11.2021 o situácii v Somálsku (2021/2981(RSP), kde tento pod bodom F uvedeného uznesenia
upozornil na to, že v Somálsku „zraniteľné skupiny sú naďalej hlavným terčom zneužívania a násilia
vrátane žien, detí, starších ľudí, vnútorne vysídlených osôb, LGBTQ osôb a iných menšín; keďže stále
vo veľkom rozsahu dochádza k beztrestnému sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, ako aj násiliu
súvisiacemu s konfliktom, a to najmä v oblastiach konfliktu“.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia migračného úradu (žalovaného), tejto správnej žalobe postupom podľa ust.
§ 220 SSP vyhovel, napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude zistené skutočnosti
posúdiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, doplniť ich o ďalšie dokazovanie, a až na základe všetkých
týchto zistení urobiť záver a rozhodnúť o žiadosti žalobcu o udelenie azylu.
14. Vo veci náhrady trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a
priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže
žalobca mal vo veci úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná
právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal
procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom
v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci
sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor,
vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 14, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.