Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208418
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8715208418.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Emil Čižik - STAVDECOR, miesto podnikania Kpt.
Nálepku 109/53, 059 21 Svit, v práv. zast.: JUDr. Valéria Janíková, advokát, Námestie Sv. Egídia 95, 058
01 Poprad proti povinnému K. M., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom C. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie
8.327,28 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad so
sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn.: EX 2307/2015, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi sa dňa 07.07.2015
začalo proti povinnému exekučné konanie o vymoženie istiny 8.327,28 eur s prísl. na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.
18Cb/5/2014-123 zo dňa 13.04.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 18Cb/5/2014-128 zo dňa
12.05.2015. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 08.09.2015.

2. Dňa 07.02.2019 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, a to na základe skutočnosti, že dňa 14.05.2014 bol exekútorskému
úradu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny
exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie, na ktorých úhradu žiada vzhľadom na dôvod
zastavenia zaviazať oprávneného.

3. Súd mal z listín tvoriacich spisový materiál za preukázané, že dňa 22.01.2019 bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že s
poukazom na správu súdneho exekútora o stave exekučného konania zo dňa 21.01.2019, podľa ktorej
je povinný nemajetný a pohľadávka oprávneného sa javí ako exekučne nevymožiteľná, žiada, aby súd
exekúciu proti povinnému v zmysle § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017exekúciusúdzastaví,

ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví na
návrh alebo bez návrhu.

7. Z obsahu spisu, ako aj zo správy o stave exekučného konania bolo jednoznačne zistené, že povinný
nemá žiaden príjem, nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť akýmkoľvek spôsobom na
vykonanie exekúcie uvedeným v Exekučnom poriadku. Navyše oprávnený so zastavením exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného vyjadril súhlas.

8. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu
zastavuje, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Pre úplnosť súd dodáva, že účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale
aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony
smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho

uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden postihnuteľný
majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného
by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že
pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť
zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia

exekúcie opäť musel znášať. Navyše oprávnený so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného súhlasil.

10. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností
písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od

majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod
pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Súd preto
majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav nemajetnosti,
ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.

11. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako
návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad

exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

16. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený,ztohodôvodusúdvyslovil,
že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaloženétrovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinných, a to i
napriek tomu, že samotná exekúcia nebola voči povinnému ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu
nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku.

17. O výške nároku rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.