Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Pc/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119303552
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119303552.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystrica,predsudcomJUDr.JurajomVallom,vprávnejvecimatkyS.P.,rod.P.,nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, G. G., štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená JUDr.
Radka Rešutíková, advokátka, so sídlom Spojová 2, Banská Bystrica, proti mužovi, ktorého otcovstvo
má byť určené, Y. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom gen. N. XXXX/XX, L. - S., štátny občan
SR, adresa na doručovanie písomností L. XX, K., P. republika, o určenie otcovstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v
konaní zastúpený opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, o priznanie
jednorazového príspevku na úhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že otcom maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX v G. G., zapísaného v knihe narodení S.
úraduG.G.,vozväzkuXXX,ročníkXXXX,nastraneXXX,podporadovýmčíslomXXXzmatkyS.P.,rod.
P., nar. XX. XX. XXXX je Y. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom gen. N. XXXX/XX, L., štátny občan SR.

II. SúdmaloletéhoZ.P.,nar.XX.XX.XXXXzverujedoosobnejstarostlivostimatky,ktorájeoprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec maloletého Y. I. j e povinný prispievať na výživu maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX,
výživným vo výške 130,- Eur mesačne, vopred k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom
29. 05. 2019.

IV. Zročné výživné za obdobie od 29. 05. 2019 do 03. 05. 2021 na maloletého Z. P. vo výške 3 120,-
Eur sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným
k rukám matky až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V. Styk otca s maloletým neupravuje.

VI. V prevyšujúcej časti súd návrh o určení výživného zamieta.

VII. Otec maloletého dieťaťa je povinný zaplatiť matke príspevok na úhradu časti nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom vo výške 150,- Eur v lehote 1 roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
IV. Súd priznáva znalcovi doc. Ing. V.. evidenčné číslo 914837 s miestom výkonu činnosti Pažite
145/7, Žilina - Bytčica, znalečné vo výške 441,76 Eur.
X. Súd upravuje účtareň tunajšieho súdu, aby znalcovi doc. F.. V. L., PhD. vyplatila za znalecký úkon
zapísaný v znaleckom denníku znalca č. XXXXXX pod poradovým číslom XX/XXXX sumu 441,76 Eur
na účet vedený v BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky IBAN: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

z rozpočtových prostriedkov.
XI. Štát má nárok na náhradu trov konania voči otcovi maloletého dieťa v rozsahu 100%.XII. Otec maloletého je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 441,76 Eur pripojeným príkazom
na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10. 06. 2019
domáhala určenia, že Y. I., nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX z matky S.
P.. Zároveň navrhla maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať muža, ktorého otcovstvo
má byť určené povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne od 29. 05. 2019, splatné
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do jej rúk. Taktiež žiadala od muža, ktorého otcovstvo má byť určené
uhradiť sumu vo výške 150,- Eur za náklady potrebné na zaopatrenie dieťaťa pred pôrodom. Zmeškané

výživné a sumu 150,- Eur žiadala, aby bol povinný muž, ktorého otcovstvo má byť určené zaplatiť do jej
rúk najneskôr do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila voči mužovi, ktorého otcovstvo
má byť určené náhradu trov konania.

2/ Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Pc/14/2019-29 zo dňa 24. 07. 2019 súd vyzval

muža, ktorého otcovstvo má byť určené, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril
k pripojenému návrhu. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu písomne nevyjadril, hoci mu
predmetné uznesenie spolu s návrhom a poučením o procesných právach a povinnostiach boli doručené
dňa 15. 11. 2019.

3/ Opatrovník vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16. 08. 2019 uviedol, že maloletý pochádza z
mimo manželského vzťahu rodičov, pričom otcovstvo k dieťaťu určené nebolo. Matka si na súd podávala
návrh na určenia otcovstva k maloletému. Podľa vyjadrenia matky je otcom dieťaťa stopercentne pán
I., ktorého matka označila v návrhu, nakoľko bol údajne jediný, s ktorým mala v rozhodujúcom čase
intímny styk. Uviedla, že s označeným otcom sa spoznala vo februári 2018 a v júni 2018 sa za ním

presťahovala do K., kde tento pracoval. Intímne žili od februára 2018, nakoľko sa navštevovali a matka
dieťaťa za ním chodila do K.. V septembri 2019 sa dozvedela, že je tehotná, pričom v tom čase už
s pánom I. žili v spoločnej domácnosti. Hneď ako sa matka o svojom tehotenstve dozvedela, tak to
údajne označenému otcovi oznámila. Ďalej uviedla, že „raz dieťa chcel a raz dieťa nechcel“. Matka z
K. odišla na konci februára 2019, lebo s označeným otcom sa údajne už nedalo žiť, nakoľko vraj „robil

naschvály“. Maloletý sa narodil v máji 2019, čo matka otcovi dieťaťa oznámila, ale on na to údajne
nereagoval. Počas tehotenstva ju označený otec maloletého nepodporoval, údajne mu musela dávať
peniaze. Od narodenia dieťaťa sa označený otec o dieťa nezaujímal. S otcovstvom najskôr údajne
súhlasil, ale aktuálne otcovstvo popiera a chce testy DNA. Matka uviedla, že na výbavičku dieťaťa ničím
neprispel a tiež neprispieva ani na dieťa v súčasnosti. Neprispel ani na vyšetrenia pred narodením,

ktoré sa robili v K. Dieťa označený otec doteraz nevidel. Podľa matky označený otec žije a pracuje
v K. v Českej republike. Je vedený ako živnostník. V čase keď spolu bývali, zarábal asi 60 000,- Kč
(2.344,57 Eur). Podľa vedomostí matky má otec ešte vyživovaciu povinnosť k 6-ročnej dcére I. V., pričom
ani o ňu nejaví záujem. Matka uviedla, že býva s maloletým u rodičov na adrese H. 6, G. G.. V byte
žijú K. a O. P., ktorí sú dôchodcovia. Matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej I. P., nar. XX. XX.

XXXX, ktorá je zverená do starostlivosti starých rodičov. V súčasnosti bude prebiehať konanie vo veci
zrušenia náhradnej starostlivosti a maloletá bude zverená do starostlivosti matky. Matka dieťaťa poberá
rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v sume 240,- Eur, iný príjem nemá. Maloletý Z. je v celodennej
starostlivosti matky. Je vedený v pediatrickej ambulancii MUDr. Mesára, je zdravý. V prípade, že bude
otcovstvouznané,matkažiadaladieťazveriťdojejstarostlivostiaurčiťvýživnénamaloletého.Vzhľadom

na zistené skutočnosti, opatrovník navrhol v konaní o určenie otcovstva vykonať testy DNA.

4/ Súd uznesením č.k. 14Pc/14/2019 - 118 zo dňa 07. 09. 2020 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a
za znalca v odbore genetika, odvetvie analýza DNA ustanovil doc. Ing. Radoslava Žideka, Phd., ktorého
úlohou bolo vykonať znalecké dokazovanie a zodpovedať otázku, či je možné muža, ktorého otcovstvo

má byť určené Y. I., nar. XX. XX. XXXX považovať za otca maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX.

5/ Dňa 04. 12. 2020 bol súdu doručený znalcom Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 02. 12. 2020
spolu s vyúčtovaním. V zmysle záverov znaleckého posudku znalec na základe analýzy DNA určil Y. I.,
nar. XX. XX. XXXX za biologického otca maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX z matky S. P., nar. XX. XX.

XXXX. Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca je viac ako 99,999 %.6/ Podľa § 94 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak nedošlo k
určeniuotcovstvasúhlasnýmvyhlásenímrodičov,môžedieťa,matka,alebomuž,ktorýtvrdí,žejeotcom,

navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

7/ V danom prípade, keďže nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, vykonaným
znaleckým dokazovaním bolo preukázané, (čo muž, ktorého otcovstvo malo byť určené po podaní
znaleckého posudku nespochybnil a súhlasil so záverom znaleckého posudku), že muž, ktorého

otcovstvo má byť určené t.j. Y. I., je otcom maloletého Z. P.. Na základe uvedeného potom súd určil, že
biologickým otcom maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX z matky S. P., nar. XX. XX. XXXX je Y. I., rod.
I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom gen. N. XXXX/XX, L., štátny občan SR.

8/ Podľa § 110 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním
o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive

maloletého.

9/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,§ 25 a 26 sa použijú
primerane.

10/ Súd vzhľadom k tomu, že muža, ktorého otcovstvo má byť určené, určil za otca maloletého Z. P.,

upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd vzhľadom k tomu, že maloletý
Z. vzhľadom k jeho útlemu veku a osobnej starostlivosti zo strany matky, v ktorej neboli zistené žiadne
nedostatky a taktiež k tej skutočnosti, že od narodenia pozná len matku, keďže otec o dieťa neprejavil
doposiaľ žiadny záujem, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd určil, že matka
bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

11/ Vzhľadom k tomu, že otec maloletého sa o maloletého doposiaľ nezaujímal, ani neprejavil záujem
ho vidieť, resp. sa s ním stretnúť a samotný otec maloletého, ako aj matka, nežiadali upraviť styk otca
s maloletým, z týchto dôvodov súd ani neupravoval styk otca s maloletým Z. P..

12/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13/ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14/Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15/ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16/ Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17/ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.18/ Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19/ Súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovanie mal preukázané, že matka sa podaným
návrhom domáhala úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletého dieťaťa vo výške
300,- Eur mesačne od od 29. 05. 2019, t.j. odo dňa narodenia dieťaťa. Otec maloletého ponechal
určenie výšky vyživovacej povinnosti na rozhodnutí súdu. Opatrovník odporučil súdu, aby zaviazal otca
primeraným výživným vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a zárobkové pomery.

20/ Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a
otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže

byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška

mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností.
21/ Pri určení výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že maloletý Z. P. má v súčasnosti 23 mesiacov. Je v celodennej starostlivosti matky, doposiaľ

nenavštevuje predškolské zariadenie. Je zdravý a nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii.
Matka má s maloletým bežné výdavky, ktoré sú pre dieťa tohto veku nevyhnutné. Matka maloletého
Z. má taktiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére I. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou E.
akadémie G. G. s tým, že je zverená do starostlivosti starých rodičov. Matka žije spolu s maloletým Z.
P. u svojich rodičov v byte. Matka prispieva rodičom na domácnosť sumou od 15,- Eur do 100,- Eur

mesačne. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v celkovej sume 301,- Eur mesačne. Iný
príjem matka nemá. Nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok.
22/ Otec maloletého je slobodný. Pracuje ako SZČO, pričom vykonáva murárske práce. V zmysle
predloženého Přiznání k dani z příjmu fyzických osob za rok 2020 jeho príjmy predstavovali 795 217,-
Kč (31.074,09 Eur), výdavky 636 174 Kč (24.859,29 Eur). Rozdiel medzi príjmami, výdavkami, alebo

výsledok hospodárenia 159 043,- Kč (6.214,80 Eur). Iný príjem nemá. Vlastní osobné motorové vozidlo
značky Wolkswagen Sharan, r.v. 2001. Býva v Českej republike, a to na ulici E., kde má prenajatú izbu,
pričom uhrádza cca 1.000 Kč (39,08 Eur). Ďalej býva taktiež v K. na L. ulici u svojho známeho, kde
platí mesačne X 500,- Kč (293,07 Eur). Okrem toho nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Podľa jeho
vyjadrenia má úvery a pôžičky, resp. dlhy, na ktoré mesačne platí 12 000,- Kč - 15 000,- Kč (468,91

Eur - 586,14 Eur). Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére k I. I., ktorá má 8 rokov s tým, že
výška vyživovacej povinnosti predstavuje 2.000,- Kč (78,15 Eur).

23/ Súd na základe uvedeného potom určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého vo výške 130,-
Eur mesačne. Zároveň mal zato, že v konaní bolo preukázané, že otec maloletého na jeho výživu odo

dňa jeho narodenia, vôbec neprispel, nezaslal výživné, ani maloletému nič nezakúpil, preto nemožno
spravodlivo požadovať od matky maloletého dieťaťa, aby všetky náklady spojené so zabezpečením
potrieb dieťaťa znášala sama. Súd potom v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, že
maloletému prislúcha výživné odo dňa jeho narodenia, t.j. odo dňa 29. 05. 2019.

24/ Zároveň otcovi maloletého vzniklo zročné výživné za obdobie od 29. 05. 2019 do 03. 05. 2021, t.j.
od narodenia maloletého dieťaťa do rozhodnutia vo veci samej vo výške 3 120,- Eur (24 mesiacov x
130,- Eur = 3 120,- Eur). Súd otcovi povolil dlžné výživné splácať v 40,- Eur mesačných splátkach spolu
s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva splatné celé výživné. Súdmal zato, že splatenie zročného výživného v jednej splátke by mohlo byť u otca existenčné a mohlo by
u neho dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu.

25/ Pri určovaní výšky výživného súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu. Matka požadovala
výživné vo výške 300,- Eur mesačne. Súd vyhovel návrhu matky v časti, keď priznal titulom výživného na
maloleté dieťaťa sumu 130,- Eur mesačne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že matka maloletého
má taktiež povinnosť podieľať sa na jeho výžive, resp. potrebách. Súd pri určovaní výšky vyživovacej
povinnosti prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej I.

I.. Z týchto dôvodov potom návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol, nakoľko mal zato, že v súčasnej
dobejevschopnostiach,možnostiachotcaprispievaťnavýživumaloletéhosumou130,-Eur.Matkevšak
do budúcna nebráni nič v tom, aby keď bude maloletý vekovo starší a jeho odôvodnené potreby to budú
vyžadovať, aby podala na súd návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči otcovi maloletého dieťaťa.

26/ Matka maloletého dieťaťa sa návrhom domáhala od otca maloletého povinnosti jej uhradiť časť

nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 150,- Eur. Súd pre úplnosť poukazuje
nato, že matka maloletého súdu zdokladovala náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a taktiež
náklady vynaložené na zabezpečenie výživy dieťaťa (detská výbavička, plienky, ošatenie,), preto súd
nepochyboval o dôvodnosti vzniku týchto nákladov, považoval ich za preukázané a z tohto dôvodu aj
vzhľadom k tomu, že otec maloletého výšku uvedených nákladov nepopieral a súhlasil s povinnosťou

zaplatiť matke príspevok úhradu časti nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 150,-
Eur, tieto náklady priznal, pričom zaviazal otca maloletého zaplatiť uvedenú časť nákladov v lehote do
1 roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

27/ Pri rozhodovaní o trovách konania vzhľadom k tomu, že matka maloletého, resp. právna zástupkyňa

matky nežiadali nahradiť trovy konania, súd nevidel okolnosti, pre ktoré by bolo vhodné otca maloletého
zaviazať, nahradiť trovy konania niektorému z účastníkov. Preto v súlade s § 52 CMP rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

28/ Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že ustanovený znalec vypracoval Znalecký posudok č. XX/XXXX.

riadne, pričom si za znalecké úkony uplatnil odmenu vo výške 441,76 Eur. Súd preskúmal vyúčtovanie
znalca a zistil, že je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 491/2004 Z.z., preto priznal znalcovi znalecké
v zmysle ním predloženého vyúčtovania celkovo v sume 441,76 Eur. Následne súd upravil učtáreň
okresného súdu, aby uvedenú sumu vyplatila z rozpočtových prostriedkov súdu priamo na účet znalca.

29/ Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

30/ I keď žiadne ustanovenie CMP výslovne nezakladá nárok štátu na náhradu trov konania, ktoré v
konaní štát platil, ale zmieňuje sa o ňom iba nepriamo (§ 57 CMP), je možné nárok štátu na náhradu

trov konania založiť na ustanovení § 55 CMP podľa, ktorého súd môže náhradu trov konania priznať
aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ako spravodlivé by totiž neobstálo, aby
sa na nákladoch súdneho konania podieľali namiesto účastníkov daňoví poplatníci, pokiaľ na to nie sú
stanovené dôvody.

31/ V danom prípade znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu, že zo strany muža, ktorého
otcovstvo malo byť určené, bolo otcovstvo k maloletému popierané. Súd preto považoval za spravodlivé
vzhľadom k tomu, že práve matka musela podať návrh na určenie otcovstva, aby sa otec podieľal
na náhrade trov znaleckého dokazovania (otec maloletého neuhradil preddavok na trovy znaleckého
dokazovania), a to vo výške 100 %.

32/ Súd potom určil, že štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré hradil v plnom rozsahu znalcovi
doc. Ing. V. L., K... Súd zároveň uložil otcovi maloletého povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume
441,76 Eur, ktoré predstavujú znalečné vyplatené znalcovi štátom z rozpočtových prostriedkov (441,76
Eur), a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia pripojeným príkazom na úhradu.

33/ Súd dáva do pozornosti, že v prípade neschopnosti povinnosť riadne a včas plniť, je možné písomne
požiadať Justičnú pokladnicu o splátky, odklad platenia, alebo dočasné upustenie od vymáhania súdnejpohľadávky, ak ju nemožno prechodne vymáhať (v zmysle § 4 ods. 11, 12 zákona č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

34/ Podľa § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak
je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán. Všetci účastníci konania sa po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní konanom dňa 03. 05. 2021 vzdali práva podať odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie

odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o

zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení, a poučení o opravnom
prostriedku účastníci uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, nemožno už tento
neskôr
podať.

Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom doručenia účastníkom.