Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2012

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 6C/109/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5908205523
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2012:5908205523.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Jozefom Turzom v právnej veci navrhovateľa: Q. Q.,

nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Ružomberok, zastúpený JUDr. František Turák, Rumunská č. 7,
P.O.BOX 1, 830 05 Bratislava 35, proti odporkyni v I. rade: A. Q.ová, nar. X.XX.XXXX, bytom Y., Z.
cesta XXXX/XX, v II. rade: Ing. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., Z. cesta XXXX/XX, obidve odporkyne
zastúpené advokátkou Mgr. Iveta Žerebáková, Nám. A. Hlinku č. 54, Y., v III. rade: Ing. V. R., bytom V.
XXXX/XX, Y., IV. rade: Ing. R. R., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a odporkyni v I. rade trovy konania 386,61 Eur, ktoré j e jej
p o v i n n ý navrhovateľ zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu Mgr. Ivety Žerebákovej.

Súd p r i z n á v a odporkyni v II. rade trovy konania 386,61 Eur, ktoré j ejej
p o v i n n ý navrhovateľ zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet právneho

zástupcu Mgr. Ivety Žerebákovej.

Súd odporcovi v III. a v IV. rade trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa vo svojom písomnom návrhu doručenom Okresnému súdu Ružomberok 28.11.2008
cestou svojho právneho zástupcu domáhal určenia, že byt, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX-čiastočný
a ktorý sa nachádza v k. ú. Y., na ulici Q., na pozemku parcela č. XXXX o výmere 796 m2 -
zastavaná plocha, pozemok parcela č. XXXX o výmere 413 m2 - zastavená plocha, pozemok parcela
č. XXXX o výmere 410 m 2 - zastavaná plocha a stavba súpis.č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX

- obytný dom pod B, byt č. XX, vo vchode č. 9, na piatom nadzemnom podlaží, štvrté poschodie
v spoluvlastníckom podielom na pozemku v spoločných častiach a v spoločných zariadeniach domu
v podiele 799/57295-ín patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) navrhovateľa a
odporkyne v 1-ici. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že predmetný byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania ako bývalých manželov, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti sú
ako vlastník na príslušnom liste vlastníctva zapísaní Ing. V. R. a Ing. R. R.ová, a to vychádzajúc z
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva. Medzi Mestom Ružomberok a bývalou manželkou, t.j. odporkyňou v I. rade bola podpísaná
Zmluva o prevode vlastníctva zo dňa 11.12.2006, kde ako kupujúca je uvedená odporkyňa v I. rade. V
tejto zmluve je uvedené, že odporkyňa v I. rade je vydatá, z čoho vyplýva, že v čase, keď uzatvorila tútozmluvu, boli manželmi. Keďže boli manželmi nesporne platí dikcia § 143 Občianskeho zákonníka, byt
bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol
manželom odporkyne v I. rade, potom mal aj on na zmluve figurovať ako kupujúci. Ďalej navrhovateľ

všetky nasledujúce právne úkony, ktoré vykonala odporkyňa v I. rade s jeho dcérou, t.j. odporkyňou v
II. rade ohľadne bytu spolu so spoluvlastníckym podielom v rámci darovacej zmluvy zo dňa 7.1.2003,
ktorej vklad bol povolený pod č. V XX/03 z 21.1.2003 a ktorá následne predala predmetný byt odporcovi
v III. a v IV. rade, ktorí sú v súčasnosti zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX - čiastočný (Kúpna zmluva-
V XXX/XX) považoval za neplatné, a to z toho dôvodu, že predmetný byt darovala odporkyňa v I.

rade odporkyni v II. rade bez jeho súhlasu, napriek tomu, že figurovala na liste vlastníctva ako jediná
vlastníčka. Za najväčšiu chybu a nedostatok právnych vzťahov súvisiacich so zmluvou medzi Mestom
Ružomberok a odporkyňou v I. rade považoval to, že ako kupujúca bola v nej uvedená iba ona, ako
aj to, že k takémuto prevodu nemalo vôbec dôjsť, pretože pracovníci Mesta Ružomberok veľmi dobre
vedeli, že bývalá manželka je vydatá, a preto sa nemal ani povoliť vklad do príslušného katastra.
Všetky tieto úkony sa vykonali v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa vykonali v

rozpore s dobrými mravmi. Ďalej navrhovateľ uviedol, že za neplatné právne úkony považuje úkony,
ktoré sa dotýkali zmluvy medzi Mestom Ružomberok a bývalou manželkou a následne úkony spojené
s Darovacou zmluvou, pretože bol od samého začiatku vylúčený z týchto úkonov. Aj napriek tomu, že
bol z týchto úkonov vylúčený, považuje sa stále za vlastníka, resp. spoluvlastníka tohto predmetného
bytu. Ďalej navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný

je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Právne úkony súvisiace so zmluvou medzi Mestom Ružomberok a odporkyňou
v I. rade, medzi ňou a odporkyňou v II. rade, ale aj právne úkony súvisiace s kúpnou zmluvou medzi
odporkyňou v II. rade a odporcami v III. a v IV. rade sú neplatné, pretože od samého počiatku odporovali
a odporujú ustanoveniu § 143 Občianskeho zákonníka a priečia sa dobrým mravom. K naliehavému

právnemu záujmu navrhovateľ uviedol, že v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline z 5.9.2006
spis.zn. 23Co/600/05 na strane druhej v prvom odseku sa uvádza, že Okresný súd Ružomberok ustálil,
že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva
uzatvorenej medzi odporcami v I. a v II. rade, pretože i v prípade vyhovenia návrhu a vyhlásenia
predmetnej zmluvy za neplatnú vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti by sa vrátilo späť v prospech

odporkyne v I. rade a na jeho právnom postavení by sa nič nezmenilo. To, čo je uvedené v tomto
rozsudku a hlavne to, že okresný súd ustálil, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva považoval za potrebné zmeniť práve prostredníctvom návrhu
v tejto veci, keďže sa cestou určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti (darovacej zmluvy)
nepodarila zabezpečiť ochrana vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, teda

bytu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Určovacím návrhom v tejto veci navrhovateľ
sledoval, aby bola spoľahlivo a konečne po niekoľkých rokoch a jeho útrapách vyriešenia otázka
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, a to tak, že spoluvlastníkom tohto bytu by bol on a odporkyňa
v I. rade každý v 1/2-ici. Bez tejto určovacej žaloby by bolo jeho vlastnícke právo k predmetnému
bytu ohrozené a aj výkon vlastníckeho práva je stále ohrozený a bude ohrozený aj naďalej, ak by sa

nerozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je. Rozhodnutím o tomto sa odstráni neistota v právnom
postavení navrhovateľa, pretože až na základe tejto určovacej žaloby a rozhodnutia súdu môže dôjsť k
určeniu vlastníckeho práva navrhovateľa a odporkyne v I. rade, prípadne k obnoveniu pôvodného zápisu
v tom smere, že bývalá manželka, ktorá bola zapísaná ako jediná vlastníčka, bude spoločne zapísaná
s navrhovateľom ako jediní spoluvlastníci predmetného bytu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Týmto spôsobom sa dosiahne úplný súlad s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto
rozhodnutie súdu môže byť jediným podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv k
nehnuteľností. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že tento byt je predaný, stále sa cíti byť jeho vlastníkom,
pretože ho stále k nemu viaže vlastnícke právo, ktoré je nedotknuteľné a nescudziteľné a aj to, že

sa ocitol bez strechy nad hlavou, čo aj v súčasnosti zodpovedá reálne dostupnému právnemu režimu
ochrany poskytujúce mu právo bývania, a to vzhľadom na to, že takéto právo bývania v tomto byte má
aj teraz. Ďalej uviedol, že existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení vyplýva jednak
z neustáleho tvrdenia, že je stále vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bytu, pretože bývalá manželka
rozhodla o tomto byte len za seba a nie aj za neho. Bývalá manželka ako odporkyňa v I. rade a dcéra Y. I.

ako odporkyňa v II. rade popierali a popierajú a odporcovia v III. a v IV. rade taktiež popierajú existenciu
jeho vlastníckeho práva a teda je tu stav, že vlastnícke právo k predmetnému bytu medzi účastníkmi
konania je sporné (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania)
a požadovanú naliehavosť právneho záujmu chápe preto ako potrebu odstránenia stavu neistoty.Na pojednávaní 16.2.2012 navrhovateľ uviedol, že od roku 1992 nemohol prísť na Slovensko vzhľadom
k tomu, že je Srb, v Srbsku bola vtedy vojna a nedostal do Slovenskej republiky víza, lebo Slovenská

republika zaviedla v čase vojnového konfliktu vízovú povinnosť pre Srbov. Ďalej uviedol, že v uvedenom
období od roku 1992 chodila manželka, aj deti za ním najmenej 3 x ročne do Chorvátska, k čomu má
rodinné fotky, ktoré toto potvrdzujú. Ďalej uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia uvedené v potvrdení Mesta
Ružomberok ich zamestnancom p. I., že nemal trvalý pobyt na adrese predmetného bytu vzhľadom k
tomu, že každý cudzinec na Slovensku nie je evidovaný na meste, ale na cudzineckej polícii, kde on

evidovaný bol v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že on v Ružomberku aj pracoval v Bavlnárskych
závodoch V. Lenina v roku 1972-1974, t.j. po uzavretí manželstva.
Na pojednávaní 3.5.2012 navrhovateľ na otázku samosudcu, aby uviedol, či a ak áno, kedy opustil
spoločnú domácnosť na T.. Q. XXXX/X, Y. uviedol, že on na uvedenej adrese nebýval, lebo pracoval v
zahraničí. Ďalej uviedol, že neopustil spoločnú domácnosť s úmyslom sa do nej už nevrátiť, lebo nemal
dôvod, k čomu predložil aj fotky, z ktorých vyplýva, že v roku 1977 bývali u pani Z. na ulici E. armády. Na

ďalších 6 fotkách z roku 1978 sú s deťmi na prvomájovom sprievode. Na ďalších troch fotkách z roku
1981 sú s manželkou a deťmi na ostrove Brač. Na ďalších 2 fotkách z roku 1991 je uňho manželka na
návšteve vo Švédsku a s mladšou dcérou je na karnevale vo Švédsku. Na ďalších 3 fotkách z roku 1993
je s manželkou vo Švédsku. Na fotke z roku 1994 je s manželkou a mladšou dcérou na Baltiku. Na fotke
z roku 1992 je u svojej sestry s dcérami vo Švédsku. Takisto na fotke z roku 1997 alebo 1998 je jeho

sestra s manželkou vo Švédsku. Na ďalšej fotke z roku 1997 alebo 1998 je na fotke s manželkou vo
Švédsku. Na fotke z roku 1996 je s manželkou na návšteve vo Švédsku na kultúrnom spolku Srbov.
Na ďalších 2 fotkách z roku 1997 alebo 1998 sú s bývalou manželkou v Helsinburgu. Ďalej na fotke z
roku 1996 je jeho manželka s jeho sestrou, keď mala narodeniny u neho doma vo Švédsku. Na ďalšej
fotke je jeho manželka u neho vo Švédsku, kde mal skleníky a tam aj podnikal, kde pomáhala za plat.

Na ďalšej fotke z roku 1997 je taktiež manželka v jeho firme vo Švédsku, kde pracovala, zbierala uhorky
a na ďalšej fotke z rovnakého roku oberá paradajky.
Na pojednávaní 23.8.2012 navrhovateľ žiadal, aby bol opätovne predvolaný na výsluch svedok JUDr. X.
Q., za účelom zodpovedania otázky, z akého dôvodu nežiadal od odporkyne v I. rade písomný súhlas,
že môže predmetný byt odpredať aj v mene navrhovateľa do jej vlastníctva. Takýto písomný súhlas

mohla vtedy žiadať aj odporkyňa v I. rade, vtedy ešte jeho manželka, pretože takýto súhlas by jej dal,
samozrejme teraz už nie. Ďalej uviedol, že v období roku 1991 až 2002 dával odporkyni v I. rade peniaze
na chod domácnosti a na deti, keď ho navštívila, resp. jej ich posielal. Ďalej navrhovateľ žiadal, aby si
súd pripojil spis tunajšieho súdu, ktorého predmetom je vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľa a odporkyne v I. rade, kde sa odporkyňa v I. rade vyjadrovala k vzájomnému spolužitiu

a uhrádzaní nákladov, ako aj k ostatnému majetku, ktorí mali. Ďalej navrhovateľ uviedol ako príklad,
že ak je veľvyslanec Slovenskej republiky poslaný za účelom výkonu svojej funkcie napr. do Albánska
alebo do Afganistanu a teda trvale nie je v mieste svojho bydliska, resp. v spoločnom byte so svojou
manželkou a deťmi, nemali by mať tiež spoločnú domácnosť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v období
rokov 1990-2000,2001 bola v Srbsku vojna, preto sa neudeľovali víza, keď on navyše sa v Srbsku

ani nenachádzal, nachádzal sa vo Švédsku a keď sa tento postoj Slovenskej republiky zmenil v roku
2004, tak sa na územie SR dostavil a vybavil si trvalý pobyt. Na otázku samosudcu, aby navrhovateľ
uviedol, prečo sa v návrhu domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, t.j. jeho a odporkyne v I.rade v 1-ici, uviedol, že tieto patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva a bolo jedno na koho sú napísané a kto ich nadobudol za trvania manželstva, ale keďže

sa potom rozviedli s odporkyňou v I. rade, preto možno to dal do návrhu na každého na polovicu.
Na pojednávaní 30.10.2012 navrhovateľ ďalej na otázku samosudcu, kedy sa dozvedel, že byt bol
Mestom Ružomberok odporkyni v I. rade predaný uviedol, že to bolo potom, keď si prečítal zmluvu v
období, keď odporkyňa v I. rade podala návrh na rozvod asi v roku 2002 alebo 2003. Na ďalšiu otázku
samosudcu, či v čase, keď sa byt predával odporkyni v I. rade, bol v tom, že ho kupujú spolu, uviedol, že

áno, keďže boli manželia. Odporkyňa v I. rade mu aj povedala, že tento byt sa ide kupovať. Na otázku
samosudcu poukazujúc na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní 23.8.2012 na čl. 2 zápisnice, či dával
súhlas odporkyni v I. rade, aby sa predal byt do jej výlučného vlastníctva v čase, keď jej ho odpredávalo
Mesto Ružomberok, uviedol, že nie. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nikdy nemohol požiadať, aby bol
zapísaný ako nájomca bytu, keďže bol cudzinec a mesto, resp. mestský národný výbor nikdy neviedol

evidenciu cudzincov, lebo túto vedie a viedla cudzinecká polícia, čo odporkyňa v I. rade dobre vedela.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že on nedával súhlas na uzavretie darovacej zmluvy medzi darcom A. Q. a Y.
I.. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporkyňa v I. rade ho navštívila vo Švédsku 14.12.1999, 15.10.1994,
10.4.1996, 15.4.1998, 28.12.1996, 25.7.1997, 13.7.2000, 18.4.2000, 19.12.1997, 13.9.1999, 20.7.1999,24.12.1994, 31.10.1995, 20.12.1995, 21.7.1996, 1.4.1997, 15.7.1998, 28.12.1998, 7.11.1994. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že on nikdy nepopieral, že sa nenachádzal na území Slovenskej republiky od roku
1992 do roku 2002, k čomu dal na založenie do spisu aj žalobu o vysporiadanie BSM, z ktorej tieto

skutočnosti vyplývajú. Na otázku samosudcu, čo povedala odporkyňa v I. rade navrhovateľovi, keď sa
mal odkupovať byt od Mesta Ružomberok uviedol, že mu povedala, že tento byt idú kúpiť a že sa ešte
kúpi aj dom od S. a S. stavebné pozemky. Na otázku samosudcu, kde sa nachádzal navrhovateľ, keď
sa kupoval predmetný byt, uviedol, že sa nachádzal vo Švédsku. Na otázku samosudcu, ako mohli
kúpiť byt spolu s odporkyňou v I. rade, keď sa nachádzal vo Švédsku, uviedol, že odporkyňa v I. rade

bola na Slovensku a mala ho kúpiť spoločne, mala ho kúpiť na oboch. Podľa vtedy platnej zákonnej
úpravy cudzinec nemohol na území SR vlastniť nehnuteľnosť a takisto nemohol byť evidovaný na Meste
Ružomberok ako nájomca, evidenciu robila cudzinecká polícia. Na otázku samosudcu vzhľadom na jeho
výpoveď 23.8.2012, či dával navrhovateľ súhlas odporkyni v I. rade, aby sa byt predal do jej výlučného
vlastníctva v čase, keď jej ho odpredávalo mesto, uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku samosudcu, či v čase,
keď sa byt odpredával odporkyni v I. rade, bol upovedomený o tom, že ho kupujú spolu, uviedol, že áno,

je to normálne, keďže boli manželia, odporkyňa v I. rade mu aj povedala, že tento byt sa ide kupovať.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní 30.10.2012 uviedol, že podľa § 703 Občianskeho zákonníka aj
podľa platnej judikatúry, právo spoločného nájmu bytu manželmi je osobitným prípadom spoločného
nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, že svedčí obidvom manželom spoločne a nerozdielne. Z toho

vyplýva, že aj bez ohľadu na to, že by odporkyňa v I. rade v čase, keď sa mal kúpiť byt, neuviedla
navrhovateľa, že užíva byt, platí fikcia § 703 Občianskeho zákonníka. Ďalej zástupca navrhovateľ
uviedol, že navrhovateľ vedel, že keď má právo užívať predmetný byt s deťmi odporkyňa v I. rade, teda
aj odporkyňa v II. rade a ďalšia dcéra, mal takéto právo užívať predmetný byt aj on, a to bez ohľadu na
to, či bol na území SR alebo nie. Čo sa týka výpovede odporkyne v II. rade na čl. 140 spisu posledný

odsek veta: „dohodli sme sa, že byt bude prevedený na mňa“ zástupca navrhovateľa uviedol, že tu si
treba uvedomiť, že sa jedná o nehnuteľnosť, nie o hnuteľnú vec a teda neplatia žiadne ústne dohody a
všetko by muselo byť vyhotovené písomne a musel by to podpísať aj navrhovateľ, čo sa nestalo, preto
sú skutočnosti uvádzané odporkyňou v II. rade právne bezvýznamné.
Na pojednávaní 22.11.2012 zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa v I. rade

žili v manželstve, to znamená, že všetko, čo nadobudli za trvania manželstva, teda aj predmetný
byt, je tvorí v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. To, či
žil navrhovateľ s odporkyňou v I. rade za trvania manželstva niekde inde alebo pracoval a podnikal
v zahraničí, nie je právne významné. Ak by navrhovateľ alebo odporkyňa v I. rade kúpili nejakú
nehnuteľnosť v ktorejkoľvek krajine sveta za trvania manželstva, hoci by spoločne nebývali a nežili

v spoločnej domácnosti, tak aj napriek tomu by takéto nehnuteľnosti vždy patrili do BSM. Nie je
rozhodujúce, či navrhovateľ mal v danom čase pobyt na území SR, či už trvalý, alebo prechodný, či
bol občanom SR. To, že Mesto Ružomberok uzatvorilo kúpnu zmluvu s odporkyňou v I.rade ohľadne
predmetných nehnuteľností, nie je podstatné, rozhodujúcou skutočnosťou je to, že tieto nadobudla
odporkyňa v I.rade za trvania manželstva a ani to nie je podstatné, že v rámci katastra v tom čase

figurovala ako jediná vlastníčka odporkyňa v I. rade. Z týchto dôvodov je nevyhnutné a žiaduce, aby
bol navrhovateľ zapísaný ako spoluvlastník predmetného bytu, v čom spočíva naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem spočíva aj v tom, aby mohol byť predmetný byt predmetom vysporiadania BSM
navrhovateľa a odporkyne v I. rade. Ďalej zástupca navrhovateľa poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline č.k., 23Co/600/05 zo dňa 5.9.2006, vo veci odvolania navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Ružomberok č.k. 7C/11/2004 zo dňa 20.10.2005, kde sa na štvrtej strane odôvodnenia
uvádza, že k dohode medzi odporkyňou v I. rade a navrhovateľom o tom, že sporný byt patrí do BSM
medzi účastníkmi zjavne nedošlo a teda bolo potrebné zo strany navrhovateľa domáhať sa takéhoto
rozhodnutia, ktoré by priamo vo vzťahu k odporcom I. a II. určilo, že nehnuteľnosti patria do BSM
navrhovateľa a odporkyne v I. rade, keďže iba takýmto rozhodnutím súdu by bol totiž daný podklad pre

zápis vlastníctva titulom BSM i pre navrhovateľa. Ak nie je zapísaný navrhovateľ na liste vlastníctva,
potom je ohrozený výkon jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu, preto je tu naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Zapísaním navrhovateľa do príslušného katastra sa odstráni neistota
v právnom postavení navrhovateľa. Vytvorí sa pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov
sporu a zamedzí sa ďalším zbytočným problémom a žalobám. Na otázku samosudcu, aby zástupca

navrhovateľa uviedol na odstránenie nejasnosti petitu, v akom podiely má patriť predmetný byt a
spoluvlastnícke podiely na predmetných pozemkoch a spoločných častiach a zariadeniach domu do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) navrhovateľ a odporkyne v I. rade, tento uviedol, žepetit má znieť, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva (BMS) navrhovateľa a odporkyne v I. rade
v podiely 1-ica na každého.

Odporkyňa v I. a v II. rade cestou svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
16.5.2011 uviedli, že odporkyňa v I. rade uzatvorila manželstvo s navrhovateľom dvakrát. Prvýkrát
uzatvorila manželstvo XX.X.XXXX pred Mestským národným výborom v Ružomberku. Toto manželstvo
bolo rozvedené dňa 24.1.1975 pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši v konaní pod č. 5C/241/74,
ktorý rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný dňom 22.2.1975. Druhýkrát odporkyňa v I. rade s

navrhovateľom uzatvorila manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Obvodným národným výborom v Bratislave
III. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/27/2003 zo dňa
6.6.2003, ktorý rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný 15.7.2003. Ďalej uviedli, že odporkyňa v
I. rade, keď bola rozvedená, žila sama, a preto na základe rozhodnutia o pridelení bytu, ktorý vydal
Mestský národný výbor MH a obchodu v Ružomberku pod číslom jednania MH 1370/78, obdržala dňa
17.7.1978 uvedené rozhodnutie, na základe ktorého jej bol pridelený 2-izbový byt v Ružomberku na ulici

T. XX b.j. Následne dňa 19.7.1978 medzi vtedajším podnikom Bytového hospodárstva a odporkyňou v I.
rade došlo k zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. Na základe hore uvedených listín odporkyňa
v I. rade nadobudla výlučnú dispozíciu s predmetným bytom. Následne odporkyni v I. rade vzniklo na
základe hore uvedených listín právo na odkúpenie predmetného bytu na základe zmluvy o prevode
vlastníctva medzi predávajúcim Mestom Ružomberok a ňou, ktorá zmluva bola uzavretá dňa 11.12.1966

a táto bola zavkladovaná Správou katastra Ružomberok dňa 18.7.1997 pod č.V XXX/XXXX. V tejto
súvislosti poukázali na § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993, podľa ktorého špeciálnej úpravy nadobudla
odporkyňa v I. rade ako kupujúca vlastnícke právo k tomuto bytu, a to na základe uvedených listín, lebo
v roku 1978 bola rozvedená už 3 roky. Ďalej uviedli, že ohľadom predmetného bytu sa viedlo niekoľko
pojednávaní, a to v 1. rade v spore o určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti na Okresnom

súde Ružomberok pod č.k. 7C/11/2004, kde okresný súd dňa 20.10.2005 vyniesol rozsudok, ktorým
žalobu navrhovateľa voči odporkyni v I. a v II. rade zamietol. Následne vo veci konal Krajský súd v Žiline,
ktorý rozsudkom zo dňa 5.9.2006 pod č.k. 23Co/600/2005 rozsudok Okresného súdu Ružomberok
potvrdil. V tomto konaní navrhovateľ podal aj dovolanie, ale toto bolo uznesením Najvyššieho súdu SR
zo dňa 14.1.2008 pod č.k. 5Cdo/203/2007 odmietnuté. Ďalej uviedli, že pokiaľ sa týka predmetných

nehnuteľností, vždy konali pokiaľ sa týka nakladania s nimi v súlade s vôľou navrhovateľa. Toto vyplýva
aj z toho, že v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom pod č.k.
3C/177/2004 navrhovateľ v zápisnici napísanej na Okresnom súde Ružomberok dňa 4.1.2005 uviedol
a nepriamo potvrdil ich obranu, že v decembri 2002 navrhol dcéram, že v prípade súdneho sporu
sa nebude súdiť kvôli majetku, ak byt bude prepísaný dcéram. Toto na jednej strane pripustil, ale

v zápätí uviedol:“Ja som nikdy nedal súhlas, že by sa byt prepísal na Romanu“. Ďalej poukázali
na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/591/2005 v spore o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, kde krajský súd zaujal v zrušujúcom uznesení stanovisko, že čo sa týka
ostatných nehnuteľností, ktoré boli odporkyňou prevedené na inú osobu, a to aj spoločné deti účastníkov
konania, nemožno už ich vysporiadať v rámci masy BSM, ak sa navrhovateľ nedomohol neplatnosti

právneho úkonu podľa § 145 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedli, že navrhovateľ sa nikdy nedovolal
voči predmetnému prevodu bytu relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý výslovne uvádza, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov,
v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Nie v bežných
veciach majú manželia zásadne konať spoločne, resp. so vzájomným súhlasom. Ak nebol súhlas

udelený, právny úkon je relatívne neplatný. Potom následne v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka
právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežných vecí, uskutočnený iba jedným z
manželov bez súhlasu druhého manžela, je považovaný za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa
nedovolá jeho neplatnosti. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, je právo majetkovým, a preto
podlieha premlčaniu podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporkyne v I. a v II. rade poukázali

na tieto skutočnosti, lebo navrhovateľ, keď chcel, mohol sa dovolať relatívnej neplatnosti pri darovaní
predmetného bytu, keď došlo k jeho prevodu, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 7.1.2003, na
základe ktorej odporkyňa v I. rade darovala predmetnú nehnuteľnosť odporkyni v II. rade. Navrhovateľ
mohol túto skutočnosť napadnúť v lehote od 7.1.2003 do 7.1.2006. Keďže navrhovateľ sa nedomohol
neplatnosti právneho úkonu podľa § 145, nemôže sa tohto práva domôcť ani v konaní o vyporiadanie

bezpodielového vlastníctva manželov, ani v konaní o určenie vlastníckeho práva.
Na pojednávaní 16.2.012 odporkyňa v I. rade ďalej uviedla, že po uzatvorení druhého manželstva
XX.X.XXXX bývala v predmetnom byte so svojimi dcérami Y. a Q., navrhovateľ býval a žil v zahraničí.
Sporadicky navštívil v predmetnom byte svoje dcéry. Ďalej uviedla, že ona nemala vytvorenú spoločnúdomácnosť s navrhovateľom po uzatvorení druhého manželstva XX.X.XXXX, keďže navrhovateľ s nimi
nežilvspoločnejdomácnostiažilvzahraničí.Ďalejuviedla,ženavrhovateľneprišielnavštíviťsvojedcéry
od roku 1991, resp. 1992 až do roku 2002, kedy opäť požiadal o trvalý pobyt. V období od XX.X.XXXX

do roku 1991, resp. do roku 1992 sa to dialo príležitostne asi raz za štvrťroka. Prespal v byte, nevedela
uviesť, ako dlho sa zdržal. Keď ich navštívil, nežehlila mu, neprala, ale ak bolo navarené, tak sa najedol.
Ďalej odporkyňa v I. rade uviedla, že dôvody, prečo neprišiel navrhovateľ od roku 1991 do roku 2002 na
Slovensko, by mal uviesť on, ona však ako matka detí za ním do zahraničia chodila a tlačila ho k návratu,
keď jej povedal, že on radšej bude jesť hovná, ako by sa vrátil. Od roku 1991 do 1996 navrhovateľ

nejavil záujem s nimi žiť, oni aj keď za ním vycestovali, vždy išli za ním oni. Navrhovateľ vždy riešil
svoju prácu, svoje povinnosti, nemal záujem s nimi žiť. V roku 2002 jej navrhovateľ oznámil, že sa chce
vrátiť na Slovensko, požiadal ju, aby dala veci do poriadku a vtedy mu aj zabezpečila trvalý pobyt na
adrese predmetného bytu. Ďalej odporkyňa v I. rade uviedla, že navrhovateľ nikdy neprispieval na služby
poskytované s užívaním bytu, ani na nájomné, toto platila vždy sama.
Odporkyňa v II. rade na pojednávaní 16.2.2012 uviedla, že v čase, keď jej rodičia, t.j. navrhovateľ a

odporkyňa v I. rade dňa XX.X.XXXX uzavreli druhé manželstvo, bola 8. ročným dieťaťom. Pamätá
si, že v tomto období do roku 1991 ich otec navštevoval raz za rok, pretože žil a pracoval v zahraničí,
bolo to vždy v zimných mesiacoch. Nepamätala sa, že by ich otec navštevoval viac ako raz za rok,
teda, že by to bolo tak, ako uvádzala matka. Čo sa týka doby, ktorú sa zdržal, boli to 2 alebo 3 týždne,
avšak nie celú dobu sa zdržal s rodinou vzhľadom k tomu, že mal vtedy podnikateľské aktivity, ktoré

zabezpečoval po celom Slovensku. Ďalej uviedla, že od roku 1991 do roku 2002 ich otec nenavštívil ani
raz. Čo sa týka dôvodov, prečo ich otec v tomto období nenavštevoval, k tomuto sa nevedela vyjadriť,
oni ako deti sa nad týmto nezamýšľali.Ďalej uviedla, že podľa jej názoru otec v čase vojnového konfliktu
nepožiadal Slovenskú republiku ohľadne víz a v uvedenom čase sa ani na území Srbska nenachádzal
vzhľadom k tomu, že celý čas bol vo Švédsku s tým, že ani nevidela dôvod, prečo by mu ako otcovi

dvoch maloletých detí žijúcich na Slovensku, kde žila aj jeho manželka, nemali byť dané Slovenskými
orgánmi víza na návštevu rodiny. Ďalej uviedla, že za celé uvedené obdobie od roku 1991 do roku 2002
za otcom vycestovali, ako uvádzala matka, ale bolo to len 4 krát, čo tam išla ona aj so sestrou ako deti
spolu s matkou.
Odporkyňa v IV. rade na pojednávaní 16.2.2012 uviedla, že keď zakupovali s jej bývalom manželom,

t.j. odporcom v III. rade predmetné nehnuteľnosti, zdali sa im ako bezproblémové, oni o žiadnych
problémoch medzi navrhovateľom a odporkyňou v I. rade a v II. rade nevedeli a dozvedeli sa o nich až
v priebehu konania, resp. až po doručení návrhu v roku 2008.

Právna zástupkyňa odporkyne v I. a v II. rade na pojednávaní dňa 3.5.2012 uviedla, že žiadajú

žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú, a to z toho dôvodu, že zo strany navrhovateľa nebol preukázaný
naliehavý právny záujem, keďže postavenie ani jedného účastníka sa rozhodnutím vo veci nezmení,
nakoľko predmetom vysporiadania BSM nie je byt, keďže tento ku dňu právoplatnosti rozvodu nebol
majetkom odporkyne v I. rade. Ďalej poukázala na to, že nie je zrejmé, na základe akého právneho
titulu mal byť byt zahrnutý do BSM, nakoľko o darovacej zmluve, ako aj vyprataní predmetného bytu

právoplatne rozhodol krajský a najvyšší súd, ktorý rozhodol, že tieto zmluvy sú platné a oprávnenie na
užívanie predmetného bytu navrhovateľovi nevzniklo. Ďalej poukázala na to, že v roku 1978, keď bol byt
pridelený, bol pridelený odporkyni v I. rade ako rozvedenej manželke.
Odporkyňa v I. rade na pojednávaní 3.5.2012 ďalej uviedla, že v čase odpredaja bytu bola výlučnou
nájomníčkouonasdvomidcérami.Navrhovateľaninejavilzáujemotentobyt,jehotovôbecnezaujímalo,

že sa bude byt kupovať. Ďalej uviedla, že od roku 1992 do roku 2002 ani nevkročil na územie Slovenskej
republikyaniakoturista.Uviedla,ženavrhovateľveľmidobrevie,prečonemoholvkročiťnanašeúzemie,
pretože aj vo Švédsku žil na čierno, tajne, on nemal vôbec doklady k dispozícii. Ďalej uviedla, že ona
by predmetný byt ani nezakupovala, ale zo zákona bola nevyhnutnosť, aby aspoň 50% nájomníkov
domu požiadalo o odkúpenie bytu. Ďalej uviedla, že navrhovateľ vedel o tom, že sa byt ide kupovať,

ona ho o tom informovala. Ďalej uviedla, že ona nikdy netajila, že za ním chodila a že ho navštevovali
aj deti, ale nežili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ ani vo Švédsku domácnosť nemal, žili v nejakej
maringotke, v nejakých skleníkoch, prenajatých bytoch. Ďalej uviedla, že ona ani pred svedkom JUDr.
Mišurom netajila, že je vydatá. Ďalej uviedla, že navrhovateľ vedel o tom, že byt kúpila výlučne ona, lebo
chodila do Švédska a informovala ho o tom. Túto vec konzultovala aj s JUDr. Q., ktorý to mal na starosti

na meste a pýtala sa ho, či by zmluvu nemal uzatvárať aj navrhovateľ, vtedy ešte manžel, na čo JUDr.
Q. povedal, že nie, lebo on je cudzinec nežijúci na území SR a byty sa predávali len nájomcom, ktorí v
týchto bytoch bývali. Ďalej uviedla, že vie, prečo navrhovateľ tvrdí, že o tomto nevedel, lebo ináč, ak by
o tom vedel, mohol to napadnúť v stanovenej lehote pred súdom.Odporkyňa v II. rade na pojednávaní 3.5.2012 uviedla, že medzi jej rodičmi sa jednalo o manželstvo
na diaľku so všetkými nevýhodami, ktoré sú s tým spojené, že ak každý žije niekde inde, spoločná
domácnosť tam nie je a nikdy nebola. Komunikácia bola minimálna, návštevy boli sporadické. Mobilné

telefóny neexistovali, internet neexistoval, teda komunikovali len cez pevnú linku, jednali sa o minútové
rozhovory, pričom si pamätá, že otec nemal záujem prísť. Pamätala si, že mama sa raz rozplakala,
keď jej otec oznámil, že radšej bude žrať hovná, ako by mal prísť. Ďalej uviedla, že veľký vzťah k otcovi
so sestrou nemohli získať, lebo vzťah sa buduje na základe toho, že otec je prítomný, každodennou
starostlivosťou. Ďalej uviedla, že po roku 1991 si pamätá, že otec už na Slovensko neprišiel, ani nemal

záujem ich prísť navštíviť ani ako turista, že by požiadal o turistický pobyt z dôvodu, že zrejme nemal v
poriadku ani pobyt v Švédsku. V období roku 1991 až 1995 aj ona 2 krát vycestovala do Švédska, čo
potvrdzujú aj fotky, ktoré predložil navrhovateľ, bola tam aj so sestrou. Ani vo Švédsku to nebol žiadny
luxus, otec tam mal nejaké skleníky, maringotku, kde prespávali, prespávala tam aj mama. Jeden pobyt
bývali u tetky, druhý v prenajatom byte od kamaráta. Neboli tam na dovolenke, pracovali tam. Vlastne
vycestovali za otcom v období, keď už boli so sestrou v podstate dospelí ľudia. Ďalej uviedla, že v roku

2002, keď sa vrátila po úmrtí svojho manžela domov ako vdova, sedeli s otcom v kuchyni so sestrou,
rozprávali sa, ako sa ide vyriešiť situácia, aby sa pokojne rozišli a vtedy im otec v kuchyni v byte na
ulici Š.Q. v Y. oznámil, že ak mama prepíše na majetok na ne, keď im to daruje, že on sa už v tom vŕtať
nebude, že to nechá tak. Toto tlmočil aj mame, s čím mama súhlasila, následne previedla predmetný byt
na ňu a na sestru ďalšie nehnuteľnosti. Následne otec toto celé poprel, že tento rozhovor prebehol. Ďalej

uviedla, že ona v predmetnom byte nemohla bývať vzhľadom k tomu, že nezhody s otcom sa vyostrovali,
dochádzalo k vlámaniam, násilnostiam, nevedela, ako situáciu riešiť, preto byt odpredala. Ďalej uviedla,
že v roku 1991 navrhovateľ nemal v predmetnom byte svoje veci, lebo osobné veci mal vo Švédsku,
následne sa vrátil až v roku 2001. V prítomnosti policajnej hliadky ho v roku 2007 vyzvala potom, čo
vstúpil do bytu, ktorý jej vtedy patril, aby si zobral veci, ktoré mu patrili, na čo navrhovateľ povedal, že on

tamničnemá.Ďalejuviedla,ženazákladeuvedenéhovyhláseniavecinemalnavrhovateľvpredmetnom
byte ani v roku 1991, kedy tam bol naposledy, lebo od vtedy v byte nebol. Na otázku navrhovateľa k
uvedeným skutočnostiam, že nemal v byte osobné veci, že odkiaľ bol psík, ktorého mali, uviedla, že otec
im daroval psíka, keď mala okolo 12 rokov, čiže v roku 1981 alebo 1982, psa daroval jej a sestre.

Na pojednávaní 23.8.2012 odporkyňa v I. rade ďalej uviedla, že navrhovateľ sa nenachádzal na území
Slovenskej republiky v čase, keď Mesto Ružomberok odpredávalo byty. Vedel o tom, že sa byt kupuje,
že kupuje výlučne ona, nakoľko nemal trvalý pobyt na našom území, nebol našim štátnym občanom.
Nerobilo mu to v tom čase absolútne žiadny problém, bol rád, že byt sa kúpi, že bude ona tam bývať
s deťmi. Keď chcel dať súhlas, mohol sám od seba písomne súhlas podať. Ďalej uviedla, že nevie, či

žiadalo Mesto Ružomberok od nej adresu navrhovateľa, ale ona ju presne nevedela, mala na neho len
telefónnečíslo.Zrejme,akdostalipotvrdenieotom,ženemaltrvalýpobytnanašomúzemí,nepovažovali
za tento súhlas potrebný. Na otázku samosudcu, či po uzavretí manželstva v roku 1981 žili trvale v
spoločnej domácnosti, uviedla, že oni s navrhovateľom po uzavretí druhého manželstva nikdy nežili v
spoločnej domácnosti, chodili ho navštevovať aj deti tak, ako už uvádzala a od roku 1991 do 2002 už tu

nebol. V tomto období tam nemal ani svoje osobné veci, tieto si doniesol až v roku 2002, keď prišiel. Ďalej
uviedla, že ona nikdy netvrdila, ani netvrdí, že v tomto období navrhovateľ nedával finančné prostriedky.
K príkladu navrhovateľa s veľvyslancom Slovenskej republiky, ktorý bol poslaný za účelom výkonu svojej
funkcie do Albánska alebo Afganistanu, uviedla, že veľvyslanec si zrejme nežiadal o zrušenie trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky tak, ako si ho zrušil navrhovateľ v roku 1975. Ďalej uviedla, že keď

v roku 1981 opätovne uzavreli manželstvo, navrhovateľ povolenie len na krátkodobý pobyt na území
SR. Ďalej, čo sa týka jeho pobytu vo Švédsku, že to, že on opustil Juhosláviu, nemá nič spoločné s
vojnovými rokmi. Juhosláviu opustil v 70.rokoch, odišiel ku svojej sestre do Švédska, kde on prebýval
a kde sa mal oženiť, z toho dôvodu sa aj v roku 1972 rozviedli, lebo ho tam chcela sestra oženiť. Vo
Švédsku on pôsobil na čierno, preto nemal doklady, a preto nemohol vycestovať.

Odporkyňa v II. rade Y. F. na pojednávaní 23.8.2012 ďalej uviedla, že predmetný byt sa nepredával
za vysokú cenu, predával sa dlhodobým nájomníkom za cenu zostatkovú, ktorá bola v tom čase okolo
14.000,- Sk.
Zástupkyňa odporkýň v I. a v II. rade na pojednávaní 23.8.2012 ďalej uviedla, že z potvrdenia
Československej obchodnej banky z roku 2003 vyplýva, že navrhovateľ mal trvalý pobyt v Juhoslávii.

Potvrdenie sa vydávalo v súvislosti s garanciou, ktorá bola daná pre navrhovateľa, aby mohol prísť na
Slovensko.Na pojednávaní 30.10.2012 odporkyňa v I. rade ďalej uviedla, že v ponukovom liste na odpredaj
predmetného bytu bol písaný jej bývalý manžel, t.j. navrhovateľ, keďže ona nikdy netajila, že je vydatá a
nikdy ju ani nenapadlo, že byt bude odpredávaný len jej. Ďalej uviedla, že byť užívala ako nájomníčka,

a to spolu so svojimi dvomi dcérami. Ďalej uviedla, že byt jej bol pridelený v roku 1978, kedy ho
získala do nájmu. Vtedy mal navrhovateľ zrušený pobyt na území Slovenska, žil vo Švédsku, a preto
ako užívateľa predmetného bytu uviedla len seba a dcéry, keďže navrhovateľ s nimi nežil. Naše zákony
nepovažovali za nutné, aby navrhovateľa uvádzala. Nevedela uviesť, prečo navrhovateľ sám nešiel na
mesto alebo na ByPo povedať, že chce byť uvádzaný ako nájomca, užívateľ predmetného bytu. Vlastne

to ani nemohol urobiť, lebo tu nebol a nemal tu pobyt. Ďalej uviedla, že navrhovateľ vedel, že majú
spoločný byt, že majú dve deti, že niekde bývajú, teda je otázka, prečo ani jeden krát nepožiadal, alebo
neprišiel, alebo nevystúpil proti niekomu, že nie je tam uvedený ako nájomca. Jemu to vyhovovalo, že
tam nebol uvedený ako nájomca. Ďalej uviedla, že nevie, kde bol navrhovateľ evidovaný, ale podstatné
je predsa, že cudzinecká polícia byty neprideľovala. Ďalej odporkyňa v I. rade poukázala na potvrdenie
Mesta Ružomberok zo dňa 14.8.1997, kde sa potvrdzuje, že Q. Q., nar. X.XX.XXXX, štátny občan X.

nemal a ani nemá v Ružomberku trvalý pobyt, ktoré potvrdenie bolo vyžiadané na základe výzvy JUDr.
Mišuru.
Na pojednávaní 30.10.2012 právna zástupkyňa odporkýň v I. a v II. rade dal na založenie do spisu
ponukovýlist,naktoréhodruhejstranesú podpisylenodporkynevI.,vII.radeaQ.Q.ovej.Ďalejuviedla,
že výpočtové listy v roku 1997 chodili na odporkyňu v I. rade. Ďalej uviedla, že nájomná zmluva bola

uzatvorená s pani odporkyňou v I. rade v čase, keď s navrhovateľom rozvedená a z toho dôvodu mesto
muselo pristúpiť výlučne k odpredaju predmetného bytu len nájomcovi, a to podľa zákona č. 182/1993
Zb. V rozvodovom rozsudku z roku 1975 samotný navrhovateľ uviedol, že odchádza do Švédska a
bol mu stanovený opatrovník JUDr. Pánčik, aby prevzal rozvodový rozsudok. Zároveň aj v druhom
rozsudku o rozvode sa uvádza, t.j. že samotný navrhovateľ v rozvodom konaní uviedol, že počas

trvania manželstva sa 25 rokov nachádzal v zahraničí. Ďalej uviedla, že odporkyňa v I. rade sa stala
výlučnou nájomkyňou predmetného bytu na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 17.7.1978,
ako aj zápisnice o odovzdaní a prevzatí zápisnice zo dňa 19.7.1978, keďže v tom čase bola rozvedená
a nájomný vzťah s mestom jej vznikol pred uzavretím druhého manželstva s navrhovateľom. O tomto
svedčí aj výpočtový list z roku 1997 a uvedené skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia, že navrhovateľ

nemal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a bol občanom Juhoslávie. K uzavretiu zmluvy o
prevode bytu došlo v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. po splnení zákonných podmienok, keďže nájomca
musel mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a muselo ísť o Slovenského štátneho občana. Ak
nebola splnená čo i len jedna z podmienok, zmluva o prevode vlastníctva bytu nemohla sa uzavrieť. Ak
bypredmetnázmluvabolavrozporesozákonom,správakatastrabytakútozmluvuaninezaregistrovala.

Keďže zmluva bola uzavretá s odporkyňou v I. rade platne, následne platne previedla odporkyňa v I.
rade byt na odporkyňou v II. rade a navrhovateľ sa nemôže v súčasnosti domáhať, aby bolo určené, že
by patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Na pojednávaní 22.11.2012 právna zástupkyňa odporkyne v I. a v II. rade ďalej uviedla, že žiada návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný, zmätočný, podaný bez právneho dôvodu a

preukázania naliehavého právneho záujmu na jeho určení. Poukázala na to, že navrhovateľ sa domáha
určenia, aby byt patril do BSM pre každého z manželov v polovici. Takýto návrh je zmätočný, nakoľko
nadobúdanie BSM pre každého v spoluvlastníckom podiele 1-ica zákon nepripúšťa. Ďalej uviedla, že
navrhovateľ nijako nepreukázal, že by mu vzniklo právo na odkúpenie predmetného bytu, t.j. že by mal
nájomný vzťah k prenajímateľovi, nakoľko nájomný vzťah s prenajímateľom, t.j. Mestom Ružomberok

mala len odporkyňa v I. rade. Ďalej poukázala na § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny
úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je týmto úkonom dotknutý, neplatnosti nedovolá. Ďalej
uviedla, že navrhovateľ sa neplatnosti právnych úkonov v zákonnom stanovenej lehote nedovolal, a
preto sa tieto považujú. Vzhľadom na uvedené ustanovenie za platné aj vo vzťahu k tretím osobám,
ktoré predmetný byt nadobúdali. Z uvedeného dôvodu vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa

domôcť sa neplatnosti právnych úkonov poukazujúc na § 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla,
že vo vzťahu k odporkyni v II. rade nie je jasné, na základe čoho je táto žalovaná. Ďalej uviedla, že
navrhovateľ nebol na území SR od roku 1991 až do roku 2001, ako to je uvedené v rozsudku Okresného
súdu v Liptovskom Mikuláši z rozvodového konania a vyplýva to aj zo stanoviska cudzineckej polície,
že víza boli udeľované.

SvedokJUDr.X.Q.napojednávaní3.5.2012uviedol,ževroku1995bolpoverenýMestomRužomberok,
aby vytvoril skupinu na predaj mestských bytov. V meste byty a nebytové priestory sa predávali
nájomníkom podľa zákona č. 182/1993 Zb. Pri skúmaní nájomnej zmluvy zistil, že jedine odporkyňav I. rade bola nájomníčkou predmetného bytu, teda ona mala uzavretú nájomnú zmluvu s bytovým
podnikom. Každý nájomník, ktorý mal záujem o odkúpenie bytu, musel sa preukázať, že je nájomníkom,
keďže to ustanovoval § 16 ods. 1 citovaného zákona, to znamená, že z týchto dôvodov vyžadoval

svedok nájomnú zmluvu, a to aj od odporkyne v I.rade. V nájomnej zmluve sa uvádzala jedine odporkyňa
v I. rade. On si bol vedomý toho, že je vydatá, skúmal aj záležitosti ohľadne manžela a zistil, že
manžel nemá trvalé bydlisko v Ružomberku, ani v Slovenskej republike, je cudzinec, preto ho nemohol
zahrnúť do tohto predaja, lebo by to odporovalo zákonu, čiže boli to tieto dve skutočnosti, prečo
byt nemohol odpredať obidvom ako manželom. Zmluva bola s pani odporkyňou v I. rade uzavretá,

kataster to zavkladoval a neboli k tomu žiadne pripomienky. Na otázku samosudcu, či svedkovi bol
známy § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka, svedok uviedol, že áno, ale mal vtedy za to, že zákon
č.182/1993 Zb. mal vyššiu právnu moc, a preto vychádzal z neho. V tom čase ho nezaujímalo, či
navrhovateľaodporkyňavI.radežijúvspoločnejdomácnosti,ajkeďtoprešetrovalazistil,ževspoločnej
domácnosti nežili. Jemu bolo dané potvrdenie z cudzineckej polície, že je cudzinec. Nezisťoval, kde sa
vtedy navrhovateľ zdržiaval. Na otázku navrhovateľa, či vedel svedok, že cudzinci sú prihlasovaní na

cudzineckej polícii a nie na mestskom úrade, svedok uviedol, že pre neho bola dôležitá nájomná zmluva
a aj keby bol navrhovateľ prihlásený na cudzineckej polícii, mal byť prihlásený aj ako nájomca, mal byť
uvedený v nájomnej zmluve. Na otázku navrhovateľa, kde šetril svedok, že nežil navrhovateľ v spoločnej
domácnosti s odporkyňou v I. rade, uviedol, že pokiaľ mal nájomnú zmluvu, kde bola ako nájomníčka
uvedená len odporkyňa v I. rade a mal potvrdenie o tom, že navrhovateľ je cudzinec, vychádzal z týchto

dokladov ako postačujúcich na to, že kúpna zmluva môže byť uzatvorená len s odporkyňou v I. rade.
Na pojednávaní 30.10.2012 svedok ďalej uviedol na otázku zástupcu navrhovateľa, prečo pri odpredaji
bytu odporkyni v I. rade nevyžadovali aj písomný súhlas od navrhovateľa, keďže mali doklady aj o
tom, že je vydatá, svedok uviedol, že takúto povinnosť v zmysle zákona č. 182/1993 Zb., na základe
ktorého boli kúpne zmluvy uzatvárané, nemal. Na otázku zástupcu navrhovateľa, či svedok pripravoval

všetky doklady pre uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy s odporkyňou v I. rade uviedol, že potreboval
na vyhotovenie zmluvy nájomnú zmluvu, doklad o tom, že vlastníkom bytu je mesto a to bolo všetko.
Ďalej uviedol, že pozná ponukový list, ktorý posielali všetkým nájomcom, ktorí mali právo si byt odkúpiť,
čo však nebola povinnosť nájomcov. Oni najskôr museli zistiť, kto má záujem, s kým vôbec majú jednať,
pričom na druhej strane z ponukového listu sú podpísaní tí, čo záujem o odpredaj predmetného bytu

mali, t.j. A. Q.ová, Ing. Y. Q.ová a Q.a Q.ová. Ďalej uviedol, že on si bol vedomý, že na ponukovom liste
je uvedená ako nájomníčka odporkyňa v I. rade ako vydatá a ako manžel je tam uvádzaný navrhovateľ
a ďalší nájomníci sú dcéry pochádzajúce z manželstva. Ďalej uviedol, že manžel síce bol uvádzaný
v ponukovom liste, avšak nebol uvádzaný ako nájomca v nájomnej zmluve. Na otázku zástupcu
navrhovateľa, prečo nevychádzal pri príprave kúpno-predajnej zmluve z tohto ponukového listu, uviedol,

že prečo by mal z neho vychádzať, keďže mal iné podklady, na ktoré viackrát poukazoval, t.j. nájomnú
zmluvu. Na otázku zástupcu navrhovateľa, prečo nebol navrhovateľ nájomníkom predmetného bytu,
uviedol, že nájomcom predmetného bytu nebol z toho dôvodu, že nebol v nájomnej zmluve uvedený ako
nájomník. Ďalej uviedol, že keď sa vyhotovovali predmetné kúpno-predajné zmluvy, poznal ustanovenie
§ 703 Občianskeho zákonníka, lebo to vyplýva aj z ponukového listu. Navrhovateľa na podpis kúpno-

predajnej zmluvy nevolal z toho dôvodu, že nebol uvedený ako nájomca predmetného bytu v nájomnej
zmluve. Ďalej uviedol, že zákon č. 182/1993 Zb. je špeciálnym zákonom k Občianskemu zákonníku a
má väčšiu právomoc.

Svedkyňa Q. Haouan, dcéra navrhovateľa a odporkyne v I. rade na pojednávaní 23.8.2012 uviedla, že

si nepamätá, a to od detstva, že by otec s nimi dlhodobo býval. On vždycky chodil na návštevy, pričom
to bolo možno raz za rok, presne to uviesť nevedela. Keď bola na strednej škole, čo mohlo byť v roku
1990-1991, prestal chodiť na návštevy, odvtedy už neprišiel až následne, keď sa natrvalo presťahoval
na Slovensko v roku 2002. Nebol jej ani na stužkovej, ktorá bola v roku 1991. V období roku 1991 do
roku 2002 v predmetom byte na ulici Š. Q. otec nemal ani osobné veci. Ďalej uviedla, že oni boli za

navrhovateľom v roku 1981 na dovolenke na Brači, boli vtedy ešte deti a mali aj Juhoslovanské cestovné
pasy. Ďalej uviedla na otázku zástupcu odporkýň v I. a v II. rade, aby uviedla, ako vyzerala spoločná
domácnosť, uviedla, že spoločnú domácnosť tvorila mama, staršia sestra a pes.

Svedok Štefan Danko na pojednávaní 30.10.2012 uviedol, že navrhovateľ pracoval v období rokov 1973

až 1975 v Bavlnárskych závodoch V.I. Lenina v Ružomberku a svedok mu bol majstrom. Ďalej uviedol,
že navrhovateľ musel byť niekde prihlásený. Ďalej uviedol, že on nemal vedomosť o tom, že navrhovateľ
a odporkyňa v I. rade boli rozvedení. Navrhovateľ s odporkyňou v I. rade žil normálnym životom v
uvedenom období. V uvedenom období mali aj psa. Ďalej uviedol, že navrhovateľ odišiel do Švédska vroku 1978 až 1980, potom sa s ním stretol párkrát v roku 1980, 1983. Vždy, keď prišiel, tak sa stretli ako
rodina vzhľadom k tomu, že odporkyňa v I. rade a navrhovateľ sú krstní rodičia jeho najmladšej dcéry.
Chodili spolu oslavovať aj Silvestra, naposledy to bolo v roku 1988 alebo 1989, kedy navrhovateľ bol

na území Slovenskej republiky mesiac a potom sa vrátil do Švédska, kde pracoval. Ďalej uviedol, že bol
pozvaný aj na 50.-tku odporkyne v I. rade v roku 1999, kde však navrhovateľ nebol, on sa na dôvod
odporkyne v I. rade nepýtal.

Svedok V. Jurica na pojednávaní 30.10.2012 uviedol, že chodil do bytu na ulici Š. Q. č. XX, kvôli

tomu, že chodil s Q. Q., a to v období 1992 až 1998, t.j. zhruba 5 rokov. V domácnosti na uvedenej
adrese žila odporkyňa v I. rade a obidve dcéry, t.j. odporkyňa v II. rade a spomínaná Q.a. Nikdy nevidel
v spoločnej domácnosti navrhovateľa nikdy ho nevidel užívať predmetný byt. Vedel o tom, že žije v
Švédsku, čo mu povedala priateľka Q.a. Do predmetného bytu chodil svedok každý týždeň najmenej 2x
avpriebehuprázdninkaždýdeň.Ďalejuviedol,ževbytenauliciQ.67nevidelosobnévecinavrhovateľa,
boli tam čisto ženské veci. P. navrhovateľ tam nemal ani fotky, ani obrazy, na ktorých by bol odfotený

spolu s deťmi. Svedok následne popísal na základe otázok navrhovateľa byt na ulici Q. XX. Ďalej
dal na založenie do spisu fotografie z roku 1996 a 1997 z narodeninovej oslavy, z promócie priateľky
Q., z Čutkovskej doliny, z kuchyne predmetného bytu, na ktorých fotkách sa ani na jednej navrhovateľ
nenachádza.

Súd sa oboznámil s informáciou Mesta Ružomberok navrhovateľovi zo dňa 14.9.2007, v ktorej je
uvedené, že Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 11.12.1996, ktorej vklad bol povolený 18.7.1997 Mesto
Ružomberokodpredalobytč.XX,vobytnomdomeč.súpisnéXXXXnauliciŠ.Q.dovlastníctvaA.Q.ovej
vcelosti.ZmluvuuzatváralpracovníkMestaRužomberokJUDr.X.Q..Podľajehovyjadreniapriodpredaji
predmetného bytu A. Q.ová bola vedená ako nájomníčka predmetného bytu sama, bez manžela,

nakoľko ako uviedla, nežila trvale s manželom, on žil mimo územia SR, nemal na Slovensku súhlas
na trvalý pobyt a žiadala uzavrieť kúpnu zmluvu o predaji bytu z uvedeného dôvodu do jej výlučného
vlastníctva v zmysle § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Po preverení si uvedených skutočností, a
to hlavne faktu, že nájomná zmluva bola uzavretá len s A. Q., manžela nemala uvedeného ani ako
spolubývajúceho a podľa jej vyhlásenia s manželom trvale nežijú, bol byt odpredaný do jej výlučného

vlastníctva. Ďalej sa súd oboznámil s výpisom z listu vlastníctva č.XXXX, k.ú. Y., z ktorého zistil, že
vlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. 9, na 4. podlaží v obytnom dome súpisné č. XXXX, postavenom
na parcele č. XXXX na CKN č. XXXX sú Ing. V. R. a Ing. R. R.ová, rod. S. v spoluvlastníckom podiely
1/1, ktorí sú aj bezpodieloví spoluvlastníci podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a k pozemku parcela CKN č. XXXX o výmere 796 m2 -zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX

o výmere 417 m2 - zastavené plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere 410 m2 - zastavené plochy a
nádvoria v podiele 799/57295-ín. Ďalej sa súd oboznámil s rozhodnutím Mestského národného výboru
v Ružomberku, odbor miestneho hospodárstva zo dňa 17.7.1978 č.j. MH 1370/1978 o pridelení bytu
odporkyni v I. rade pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva v Ružomberku, ulica T.
XXbj, ktorého vlastníkom je podnik Bytového hospodárstva v Ružomberku. Ďalej sa súd oboznámil

so zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu zo dňa 19.7.1978 uzavretou medzi
podnikom Bytového hospodárstva v Ružomberku a A. Q.. Ďalej sa súd oboznámil so sobášnym listom
navrhovateľa a odporkyne v I. rade, z ktorého zistil, že títo druhé manželstvo uzavreli na Obvodnom
národnom výbore v Bratislave III dňa XX.X.XXXX. Ďalej sa súd oboznámil s rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok č.k. 3C/27/2003 zo dňa 6.6.2003, ktorým bolo rozvedené druhé manželstvo navrhovateľa a

odporkyne v I. rade, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 15.7.2003 (návrh podaný
23.1.2003). Ďalej sa súd oboznámil so sobášnym listom navrhovateľa a odporkyne v I. rade, z ktorého
zistil, že títo uzavreli prvé manželstvo na Mestskom národnom výbore v Ružomberku XX.X.XXXX.
Ďalej sa súd oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5C/341/74, ktorým
bolo prvé manželstvo navrhovateľa a odporkyne v I.rade bolo rozvedené XX.X.XXXX, ktorý rozsudok

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.2.1975. Ďalej sa súd oboznámil s inkasnými lístkami
k predmetnému bytu za jún 1987, december 1976, so zbernou faktúrou za elektriku za september 1976,
so zbernou faktúrou za elektriku za september 1977, s inkasným lístkom za máj 1992, s inkasným
lístkom za december 1990, s inkasným lístkom za júl 1989, s inkasným lístkom za apríl 1989, všetky
doklady vystavené na meno navrhovateľa. Ďalej sa súd oboznámil s oznámením oddelenia Cudzineckej

polície PZ Žilina zo dňa 24.4.2012 č. PPZ-HCP-BB7-456/2012, z ktorého zistil, že navrhovateľ mal
udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky platný od 6.6.2002 do 28.4.2007, ktorý ukončil
20.12.2004. Prihlásený na pobyt bol na adrese Š.Q. XXXX/X, Y.. Následne bola vykonaná previerka
bytu na uvedenej adrese, kde sa v čase vykonania previerky nik nenachádzal. Od susedov bolozistené, že menovaný cudzinec tam býval asi jeden rok so svojou bývalou manželkou a pred 7. rokmi
sa z tohto bytu odsťahovali na neznáme miesto. Ďalej sa súd oboznámil s fotografiami danými na
založenie do spisu navrhovateľom. Ďalej sa súd oboznámil s návrhom navrhovateľa proti odporkyni v

I. rade na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej s vyrozumením Okresného
riaditeľstva PZ Ružomberok zo dňa 4.9.2009 č.ČVS:ORP-582/00-RK-2009 navrhovateľovi. Ďalej s
listom navrhovateľa adresovaným Obvodnému oddeleniu PZ Ružomberok označenom ako predloženie
dôkazového materiálu. Ďalej s osobným prehlásením Ing. Y. F. zo dňa 26.8.2009. Ďalej so zápisnicou
o výsluchu svedka Ing. Y. I., nar. XX.X.XXXX Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok č.ČVS:ORP-56/

JP-RK-2008 zo dňa 13.5.2008. Ďalej s potvrdením Mesta Ružomberok zo dňa 11.10.2007 č.Ev/2007,
ktorým bolo potvrdené, že trvalý pobyt Q. Q.a, nar. X.XX.XXXX bol zrušený na ulici Š.Q. XXXX/X v Y.
a menovaný počnúc dňom 2.10.2006 mal nový trvalý pobyt Mesto Ružomberok. Ďalej s potvrdením
Mesta Ružomberok zo dňa 19.9.2007 č.Vn/2007, v ktorom Mestský úrad Ružomberok potvrdil, že
navrhovateľovi bol dňa 2.10.2006 zmenený trvalý pobyt na adresu Ružomberok bez uvedenia inej
ulice v zmysle zákona č. 454/2004 Zb. Ďalej sa súd oboznámil s oznámením ohlasovne pobytu

Ružomberok zo dňa 2.10.2006 o zrušení trvalého pobytu navrhovateľovi dňom 2.10.2006 s tým, že
miesto jeho nového trvalého pobytu je Mesto Ružomberok. Ďalej sa súd oboznámil s potvrdením
Mesta Ružomberok zo dňa 14.7.1997 č.Vn 563/1997, v ktorom potvrdzuje, že navrhovateľ, štátny občan
Juhoslávie nemal a nemá v Ružomberku pobyt, ktorý doklad bol vydaný ako doklad pre ByPo. Ďalej
sa súd oboznámil s listom Mesta Ružomberok zo dňa 4.11.1996 č. 224/Mi/Oú odporkyni v I. rade,

ktorej Mestský úrad - oddelenie predaja bytov JUDr. X. Q. zisťoval záujem o kúpu bytu, ktorý obýva
podľa nájomnej zmluvy s ByPo, s.r.o. Ružomberok z dôvodu, že Mestské zastupiteľstvo v Ružomberku
uznesenímč.80/1995zodňa13.9.1995schváliloprerok1996bytovýdomnauliciŠ.Q.č.X/XXkprevodu
vlastníctva bytov vrátane nebytových priestorov a v zmysle citovaných právnych noriem predložili preto
odporkyni v I. rade tento ponukový list. Ďalej sa súd oboznámil so zmluvou o prevode vlastníctva

uzavretou podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1995 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
medzi predávajúcim Mesto Ružomberok a odporkyňou v I. rade zo dňa 11.12.1996, predmetom ktorej
bol odpredaj predmetného bytu a spoluvlatníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach a podiel v predmetných pozemkoch, ktorá zmluva bola odvkladovaná 18.7.1992 pod č.
V XXX/XXXX. Ďalej sa súd oboznámil s údajmi o osobách bývajúcich v predmetnom byte od ByPo

spol. s r.o. Ružomberok zo dňa 14.2.1997, z ktorého zistil, že v predmetnom byte okrem nájomcu
A. Q.ová bývajú jej dcéry Y. a Q.a. Ďalej sa súd oboznámil s údajmi o osobách bývajúcich v byte
zo dňa 17.3.1997 od ByPo spol. s r.o. Ružomberok, z ktorého zistil, že v predmetnom byte okrem
nájomcu, t.j. odporkyne v I. rade bývajú jej dcéry Y. a Q.a. Ďalej sa súd oboznámil s údajmi o osobách
bývajúcimi v predmetnom byte zo dňa 9.4.1997 od ByPo spol. s r.o. Ružomberok, z ktorého zistil, že

okrem nájomcu, t.j. odporkyne v I. rade s ňou bývajú jej dcéry Y. a Q.a. Ďalej sa súd oboznámil s
údajmi o osobách bývajúcimi v byte zo dňa 30.5.1997 od ByPo spol. s r.o. Ružomberok, z ktorého zistil,
že okrem nájomcu, t.j. odporkyne v I. rade s ňou bývajú jej dcéry Y. a Q.a. Ďalej sa súd oboznámil
s výpočtovým listom mesačných záloh za služby spojené s užívaním bytu, poplatkov za správu bytu
a príspevku do fondov opráv a údržby zo dňa 12.6.1997 od ByPo spol. s r.o. Ružomberok, z ktorého

zistil, že vlastníkom bytu je odporkyňa v I. rade a počet osôb bývajúcich v byte trvalo sú 3 a sú to ďalej
jej dcéry Y. a Q.a. Ďalej sa súd oboznámil s výpočtovým listom mesačných záloh za služby spojené
s užívaním bytu, poplatkov za správu domu a príspevku do fondu opráv a údržby zo dňa 8.7.1997
od ByPo spol. s r.o. Ružomberok, z ktorého zistil, že vlastníkom predmetného bytu je odporkyňa v I.
rade a počet osôb trvalo bývajúcich v byte sú 3 a v byte s ňou bývajú dcéry Y. a Q.a. Ďalej sa súd

oboznámil s výpočtovým listom mesačných záloh za služby spojené s užívaním bytu, poplatkov za
správu domu a príspevku do fondu opráv a údržby zo dňa 11.8.1997 od ByPo spol. s r.o. Ružomberok,
z ktorého zistil, že vlastníkom predmetného bytu je odporkyňa v I. rade a počet osôb trvalo bývajúcich
v byte sú 3 a v byte s ňou bývajú dcéry Y. a Q.a. Ďalej sa súd oboznámil s čestným prehlásením Q.y
Z., rod. Q.ovej zo dňa 29.4.2012, v ktorom čestne prehlásila, že navrhovateľ od roku 1991/1992 do

2002 sa nenachádzal na území Slovenskej republiky a domácnosť tvorila ona, jej sestra a mama. Žili
bez otca, nakoľko v tej dobe otec žil vo Švédsku. Otec na území SR nemal trvalý pobyt a nechodil k
nim ani ako turista. Nechcel žiť na Slovensku až do roku 2002, kedy mu mama na jeho požiadanie
garantovala pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny. Otec pricestoval, ale po pár mesiacoch sa
rodičia dohodli, že sa rozvedú. Ešte pred rozvodom sa ona a jej sestra s otcom stretli, otec navrhol a

požiadal, aby mama previedla všetok majetok na nich, na deti. Túto jeho žiadosť sprostredkovali mame
a mama súhlasila. Dohodli sa, že byt na ulici Š.Q. č. X daruje sestre Y.. S takýmto postupom všetci
súhlasili. Toto uviedla aj na pojednávaní o vyporiadanie BSM rodičov. Ďalej uviedla, že s určitosťou vie
povedať, že jej rodičia nemali spoločnú domácnosť v roku 1991 až do roku 2002 a potom až do rozvoduroku 2003. Ďalej sa súd oboznámil s návrhom Mesta Ružomberok na vklad predmetných nehnuteľností
do katastra nehnuteľností zo dňa 9.5.1997. Ďalej sa súd oboznámil s listom Mesta Ružomberok zo
dňa 30.10.1995 odporkyni v I. rade, v ktorom jej oznamuje, že jej žiadosť o prevod vlastníctva bytu,

ktorú podala na Mestskom úrade Ružomberok dňa 22.9.1993, vzali do evidencie pod č.1507 s tým že
táto bude zrealizovaná, ak o prevod vlastníctva bytu v zmysle § 29a zákona č. 182/1993 Zb. požiada
najmenej 50% nájomcov bytov v obytnom dome. Ďalej sa súd oboznámil s informáciou Prezídia PZ,
úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 24.7.2012 č.PPZ-HCP-OCP2-20-042-2012, v
ktorom uvádza k žiadosti okresného súdu o zaslanie informácie k udeľovaniu víz od roku 1992 do

roku 1996 v Srbsku srbským občanom v ktorej sa uvádza, že udeľovanie víz ako aj informácie o
cestovaní občanov Slovenskej republiky je v kompetencii Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky. Ďalej sa súd oboznámil s potvrdením Československej obchodnej banky zo dňa 15.5.2003, v
ktorom potvrdzuje, že navrhovateľ s trvalým pobytom G. XX, K., X. má v pobočke Ružomberok otvorený
bežný účet v mene na Eurá s dispozičným právom majiteľa účtu a A. Q.ovej. Ďalej sa súd oboznámil
so správou Daňového úradu Žilina - Ružomberok zo dňa 3.9.2012 č.9515301/5/2387761/2012, v

ktorej sa uvádza, že odporkyňa v I. rade nepodala u správcu dane daňové priznanie k dani z príjmu
fyzickej osoby, ani majetkové priznania za zdaňovacie obdobia roku 1991 až 2002. Ďalej sa súd
oboznámil s odpoveďou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, konzulárny odbor, v ktorej
sa uvádza, že dokumentácia týkajúca sa udeľovania víz Srbským občanom v roku 1992 až 1996
prebehla skartačným procesom v zmysle vnútorných predpisov MZVSR a teda nie je možné zistiť, či

p. Q. Q. požiadal Veľvyslanectvo SR v Belehrade o udelenie víz. Na základe preverenia však bolo
zistené, že žiadna plošná blokácia udeľovania víz sa v uvedených rokoch neuskutočnila. Žiadosti o
víza sa prijímali a víza boli udeľované, ak žiadatelia splnili všetky stanovené podmienky. Určitá blokácia
udeľovania víz sa týkala iba tých občanov Srbska, ktorí boli vedení ako nežiaduce osoby z hľadiska
bezpečnosti SR. Ďalej sa súd oboznámil s fotodokumentáciou predloženou svedkom Petrom Juricom.

Ďalej sa súd oboznámil so spisom Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Ružomberok č. B
obsahujúcim zmluvu o prevode vlastníctva uzavretú podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. medzi
predávajúcim Mesto Ružomberok a kupujúcim, t.j. odporkyňou v I. rade ohľadne predaja predmetných
nehnuteľností zo dňa 12.12.1996, ktorej vklad bol povolený 18.7.1997. Ďalej sa súd oboznámil so
spisom Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Ružomberok č. V18/03 obsahujúcim darovaciu

zmluvu uzatvorenú medzi odporkyňou v I. rade ako darkyňou a odporkyňou v II. rade ako obdarovanou
ohľadne predmetných nehnuteľností zo dňa 7.1.2003, ktorej vklad bol povolený 21.1.2003. Ďalej sa súd
oboznámil so spisom Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Ružomberok B obsahujúcim kúpnu
zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcou odporkyňou v II. rade a kupujúcimi, t.j. odporcom v III. a v IV.
rade ohľadom predmetných nehnuteľností zo dňa 9.4.2008, ktorej vklad bol povolený 15.4.2008. Ďalej

sa súd oboznámil so spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.5C/241/74 o rozvode manželstva
navrhovateľa a odporkyne v I. rade. Ďalej sa súd oboznámil so spisom Okresného súdu Ružomberok
č.k. 3C/177/04 o návrhu navrhovateľa doručenom súdu dňa 2.2.2004 voči odporkyni v I. rade zo dňa
23.7.2004 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, ktoré
konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Ďalej sa súd oboznámil so spisom Okresného súdu

Ružomberok č.k. 7C/11/04 o návrhu navrhovateľa voči odporkyni v I. a v II. rade o neplatnosť zmluvy o
prevode predmetných nehnuteľností darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy
katastra Ružomberok pod č.B ktorý návrh navrhovateľa bol rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
zo dňa 20.10.2005 zamietnutý, ktorý rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu Žilina
č.k. 23Co/600/05 zo dňa 5.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.12.2006. Ďalej

sa súd oboznámil so spisom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/378/2005 o návrhu odporkyne v II.
rade proti navrhovateľovi na vypratanie predmetných nehnuteľností zo dňa 13.12.2005, ktorému bolo
vyhovené rozsudkom zo dňa 27.10.2006, ktorý bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
1Co/7/2007 tak, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu, že v čase rozhodnutia krajského
súdu 4.9.2008 odporkyňa v II. rade už nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

V zmysle § 80 písm.c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzmysle§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a

spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Vzmysle §145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.
V zmysle § 176 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného k XX.X.XXXX, ak nadobudol právo užívať byt
niektorý z manželov pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom právo spoločného užívania
tohto bytu uzavretím manželstva.

V zmysle § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona (1.1.1992) na
nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

V zmysle § 707 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza
jeho právo na ostatných spoločných nájomcov.

V zmysle § 708 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade,

ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého
nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné

právo spoluvlastníka domu. 17b)

V zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona, práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno

prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru.V zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome
je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom
postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť

zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

V zmysle článku III. citovaného zákona, tento zákon nadobúda účinnosť 1.9.1993.

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 528/1990 Zb. devízový zákon, devízovými tuzemcami sú fyzické osoby,
ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt, 2) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.
V zmysle ods. 2 citovaného §-u, ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami.
Devízovými cudzozemcami sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a
vyvíjajúce činnosť v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov.
V zmysle § 25 písm.c) citovaného zákona, devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike iba: ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú
dobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,zktorýchibajedenjedevízovýmcudzozemcom,aleboak
má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec - fyzická osoba od manžela, súrodencov, rodičov
alebo prarodičov.
V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 68/1965 Zb. o pobyte cudzincov na území Československej socialistickej

republiky, cudzinec smie vstúpiť na územie Československej socialistickej republiky a zdržiavať sa na
ňom iba s platným cestovným dokladom opatreným československým vízom, pokiaľ medzinárodné
zmluvy neustanovujú inak.
V zmysle ods. 3 citovaného §-u, cudzincom podľa tohto zákona je každý, kto podľa zákonov
Československej socialistickej republiky nie je jej občanom.

V zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona, po uplynutí platnosti československého víza, a ak nemusí
byť cestovný doklad opatrený vízom, po uplynutí platnosti tohto dokladu, smie sa cudzinec zdržiavať
na území Československej socialistickej republiky, len ak má povolenie na pobyt. Povolenie na pobyt
udeľujú orgány splnomocnené Ministerstvom vnútra.
V zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona, cudzinec je povinný hlásiť začiatok, zmenu a ukončenie pobytu

na území Československej socialistickej republiky príslušnému orgánu Ministerstva vnútra.

V zmysle § 35 zákona č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej federatívnej
republiky, sa ruší zákon č. 68/1965 Zb. o pobyte cudzincov na území Československej socialistickej
republiky.

V zmysle § 1 ods. 3 citovaného zákona, cudzincom podľa tohto zákona je každý, kto podľa zákonov
Českej a Slovenskej federatívnej republiky nie je jej občanom.
V zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona, cudzinec smie vstúpiť na územie Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, zdržiavať sa na ňom a vycestovať z územia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky do zahraničia len s platným cestovným dokladom opatreným vízom Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika
viazaná, neustanovuje inak. Vízum sa nevyžaduje, ak tak ustanoví vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
V zmysle § 3 citovaného zákona, cudzinec sa smie zdržiavať na území Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky krátkodobo, dlhodobo alebo trvalo.

V zmysle § 4 ods.1 citovaného zákona, cudzinec je oprávnený zdržiavať krátkodobo na území Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky po dobu určenú vízom; ak cestovný doklad nemusí byť opatrený
vízom, po dobu ustanovenú vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.
V zmysle ods. 2 citovaného §-u, krátkodobý pobyt sa povoľuje najdlhšie na dobu 180 dní. Pokiaľ sa

krátkodobý pobyt povolil na dobu kratšiu, môže ho na žiadosť cudzinca Federálne ministerstvo vnútra
predĺžiť. Žiadosť sa podáva najneskôr tri pracovné dni pred uplynutím tejto doby. O žiadosti rozhodne
Federálne ministerstvo vnútra bez meškania, najneskôr však do ukončenia doby krátkodobého pobytu.
V zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona, vízum na krátkodobý pobyt udeľuje na žiadosť cudzinca v
zahraničí česko-slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad a na území Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky Federálne ministerstvo vnútra.
V zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona, cudzinec je oprávnený zdržiavať sa dlhodobo na území Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky po dobu určenú v povolení na dlhodobý pobyt.V zmysle ods. 2 citovaného §-u, dlhodobý pobyt sa povoľuje na dobu potrebnú na dosiahnutie jeho
účelu, najdlhšie však na dobu jedného roka. Táto doba sa môže na žiadosť cudzinca opakovane predĺžiť,
najdlhšie však vždy o jeden rok. Žiadosť sa podáva najneskôr 14 dní pred uplynutím tejto doby.

V zmysle § 7 citovaného zákona, cudzinec je oprávnený zdržiavať sa trvalo na území Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky na základe povolenia na trvalý pobyt. Toto povolenie pobytu
možno udeliť najmä za účelom zlúčenia rodiny, pokiaľ manžel, príbuzný v priamom pokolení alebo
súrodenec cudzinca má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, v iných
humanitárnych prípadoch, alebo pokiaľ to je odôvodnené zahraničnopolitickým záujmom Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky.
V zmysle § 8 ods. 1 citovaného zákona, žiadosť o udelenie povolenia na dlhodobý alebo trvalý pobyt
podáva cudzinec v zahraničí na česko-slovenskej diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade. Žiadosť
možno podať tiež na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Federálnemu ministerstvu
vnútra. Žiadosť o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt podáva cudzinec Federálnemu
ministerstvu vnútra.

V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona, o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na dlhodobý
alebo trvalý pobyt rozhodne Federálne ministerstvo vnútra do 60 dní odo dňa podania žiadosti. Ak
Federálne ministerstvo vnútra vyhovie žiadosti, udelí príslušná česko-slovenská diplomatická misia
alebo konzulárny úrad cudzincovi zdržiavajúcemu sa v zahraničí vízum; cudzincovi zdržiavajúcemu
sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydá Federálne ministerstvo vnútra preukaz

povolenia na pobyt.
V zmysle § 13 citovaného zákona, oprávnenie cudzinca na dlhodobý alebo trvalý pobyt na území
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zaniká, pokiaľ sa cudzinec zdržiava mimo územia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky nepretržite po dobu dlhšiu ako 180 dní a vopred tento pobyt
neoznámil orgánu Federálneho ministerstva vnútra.

V zmysle § 36 citovaného zákona, tento zákona nadobúda účinnosť 1.októbrom 1992.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Súd mal za preukázané, že na strane navrhovateľa je naliehavý právny záujem na určení, že
predmetné nehnuteľnosti patria do jeho bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou v I. rade, keďže
určovacia žaloba je jediným spôsobom, ako sa môže domôcť, s prihliadnutím aj na predchádzajúce
konanie Okresného súdu Ružomberok č. 7C/11/2004, ním tvrdeného vlastníckeho práva, keďže zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností mu nesvedčí a jeho právne postavenie je preto neistým.

V ďalšom súd skúmal, či navrhovateľ z ním uvádzaných dôvodov je bezpodielovým spoluvlastníkom
s odporkyňou v I. rade predmetných nehnuteľností. Z rozhodnutia Mestského národného výboru
Ružomberok odbor miestneho hospodárstva, z dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu, z
rozsudku o rozvode prvého manželstva navrhovateľa a odporkyne v I. rade mal súd za preukázané
a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný byt bol daný do užívania odporkyni v I.

rade podnikom Bytového hospodárstva 19.7.1978, v čase keď jej prvé manželstvo s navrhovateľom
bolo rozvedené. Ďalej súd mal za preukázané zo sobášneho listu navrhovateľa a odporkyne v I. rade
a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ s odporkyňou v I. rade uzatvoril druhé
manželstvo XX.X.XXXX, ktorým dňom sa aj navrhovateľ v zmysle § 176 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platného k uvedenému dňu stal taktiež užívateľom a od 1.1.1992 spoločným nájomcom predmetného

bytu (§ 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ďalej súd mal za preukázané z oznámenia Cudzineckej
polície Žilina, že navrhovateľ mal na území Slovenskej republiky trvalý pobyt od 6.6.2002 do 28.4.2007,
ktorý ukončil 20.12.2004. Ďalej z výpovede odporkyne v I. rade, odporkyne v II. rade, svedkyne Q.
Z., svedka B. P. a V. X. mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa na území Slovenskej republiky v
období rokov 1992-2002 nezdržiaval, nežil v spoločnej domácnosti so svojou vtedajšou manželkou,

t.j. s odporkyňou v I. rade a túto trvale opustil a nemienil sa už do nej vrátiť, o čom svedčí aj to,
že v nej nemal svoje osobné veci a nemal ani povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
keď tvrdenia navrhovateľa o tom, že v predmetnom období nemohol prísť, lebo Slovenská republika
neposkytovala víza občanom Srbska, boli vyvrátené odpoveďou konzulárneho odboru Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky, že blokácia víz pre občanov Srbska sa v uvedených rokoch

neuskutočnila a víza boli udeľované, ak žiadateľ splnil stanovené podmienky. Z uvedeného súd potom
mal za preukázané, že v čase odpredaja predmetného bytu Mestom Ružomberok v roku 1996 potom,
čo navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť s odporkyňou v I. rade, už nebol nájomcom predmetného
bytu, keďže spoločný nájom s odporkyňou v I. rade mu zanikol v zmysle § 708 Občianskeho zákonníkas poukazom na § 707 ods.1 a § 115 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného, z výpovede
odporkyne v I. rade, výpovedí svedka JUDr. X.a Mišuru mal súd ďalej za preukázané, že správne zmluva
o prevode vlastníctva predmetného bytu včetne spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

zariadeniach a predmetných pozemkoch zo dňa 11.12.1996, ktorej vklad bol povolený 18.7.1997 bola
uzatvorená len s odporkyňou v I. rade ako výlučnou nájomníčkou, a preto tento dvojstranný právny
úkon nemožno považovať za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, resp. pre jeho rozpor s
dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, keďže bol urobený v súlade so zákonom č.
182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 16 a nasl.). Vychádzajúc z výpovede

odporkyne v I. rade, v II. rade, z výpovede svedkyne Mirijan Z., spisu Správy katastra Ružomberok B
ako aj z výpovede samotného navrhovateľa súd mal ďalej za preukázané, že následne odporkyňa v
I. rade darovacou zmluvou zo dňa 7.1.2003, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
21.1.2003, previedla predmetné nehnuteľnosti na odporkyňu v II. rade, o čom navrhovateľ od roku
2003 vedel, a preto sa mohol domôcť relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu s poukazom na §
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To navrhovateľ aj urobil v konaní 7C/11/2004 Okresného súdu

Ružomberok, v ktorom bol jeho návrh na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy medzi odporkyňou v
I. a v II. rade zamietnutý z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení
neplatnosti, nakoľko i v prípade, ak by súd určil neplatnosť spornej darovacej zmluvy, na základe jeho
rozhodnutia, by sa obnovilo vlastnícke právo pôvodného vlastníka bytu, t.j. odporkyne v I. rade a iba jej
právo by na základe rozsudku okresného súdu katastrálny úrad zapísal do katastra záznamom, ktorý

rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 23Co/600/05 zo dňa 5.9.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.12.2006. Práve v odôvodnení tohto rozsudku Krajského
súdu Žilina bol vyslovený názor, že: „koštitutívne (pravotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností
môžu byť odstránené tak, že vlastnícke právo bude zapísané katastrálnym úradom buď na základe
dohody účastníkov (dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou v I. rade o tom, že sporný byt patrí do

BSM účastníkov) alebo že bude zapísané záznamom podľa § 34 zákona č. 162/1995 Zb. na základe
rozsudku vydaného na základe určovacej žaloby. Keďže k dohode medzi odporkyňou v I. rade a
navrhovateľom o tom, že sporný byt patrí do BSM účastníkov zjavne nedošlo, bude potrebné zo strany
navrhovateľa domáhať sa takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré by priamo vo vzťahu k odporcom Eve Q.ovej
a Ing. Y. I. určilo, že nehnuteľnosti patria do BSM navrhovateľa a odporkyne v I. rade. Iba takýmto

rozhodnutím súdu by totiž bol daný podklad pre zápis vlastníctva titulom BSM i pre navrhovateľa, keďže
zákon nevylučuje nadobudnutie vlastníctva k veci iba jedným z manželov i za trvania manželstva.“
Ďalej súd mal za preukázané, že vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ podal potom dňa 28.11.2008
určovaciu žalobu v tomto konaní v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka poukazujúc na to, že v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol

niektorý z manželov za trvania manželstva, t.j. aj predmetné nehnuteľnosti, keďže ich odporkyňa v I.
rade taktiež nadobudla za trvania manželstva, keď mal za to, že predmetná darovacia zmluva medzi
odporkyňou v I. a v II. rade ohľadne predmetných nehnuteľností je s poukazom na § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatná, lebo on súhlas na darovanie predmetných nehnuteľností odporkyni
v I. rade nedal. Ďalej súd mal za preukázané, že odporkyne v I. a v II. rade cestou svojej právnej

zástupkyne na pojednávaní 22.11.2012 vzniesli námietku premlčania práva navrhovateľa domôcť sa
neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, a preto táto je v zmysle zákona, t.j. § 40a s poukazom na §
100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka platná (trojročná premlčacia doba začala plynúť 7.1.2003).
Vychádzajúc z uvedeného potom mal súd za preukázané, že platná je aj následne uzavretá kúpno-
predajná zmluva medzi odporkyňou v II. rade a odporcami v III. a v IV. rade zo dňa 9.4.2008, ktorej vklad

bol povolený správou katastra 15.4.2008. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd potom
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa ako neodôvodnený
v celom rozsahu zamietol, prihliadnuc aj k tej skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nemôžu patriť
do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne v I. rade v 1-ici na každého, keďže by sa
jednalo už o podielové spoluvlastníctvo (veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva sú v podiele

1/1).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporkyňa v I., v II. rade mali plný úspech vo veci, súd

im priznal náhradu trov konania predstavujúcich odmenu za zastupovanie advokátom, pričom za úkony
vykonané do 31.5.2010 základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 20% a za úkony vykonané od 1.6.2010
sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50% vzhľadom k tomu, že šlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb - § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Zb. Výšku odmeny za jeden úkon právnej službyurčil podľa § 11 ods. 1 písm.a), a to v 1/13-ine výpočtového základu za nasledujúce úkony právnej služby,
a to u odporkyne v I. rade za prípravu a prevzatie zastúpenia 53,49 Eur znížená o 20%, t.j. 42,79 Eur, za
vyjadrenie právneho zástupcu zo dňa 26.6.2009 53,49 Eur znížená o 20%, t.j. 42,79 Eur, za vyjadrenie

právneho zástupcu zo dňa 16.5.2011 57,- Eur znížená o 50%, t.j. 28,50 Eur, za prípravu a prevzatie
veci novým právnym zástupcom zo dňa 14.3.2012 58,69 Eur znížená o 50%, t.j. 29,35 Eur, za nazretie
do spisu 19.4.2012 58,69 Eur znížená o 50%, t.j. 29,35 Eur, za účasť na pojednávaní 3.5.2012 58,69
Eur znížená o 50%, t.j. 29,35 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 23.8.2012 znížená o 50%, t.j. 29,35
Eur, za účasť na pojednávaní 30.10.2012 znížená o 50%, x 2 (pojednávanie trvalo od 13.45 hod do

16.10 hod.) t.j. 58,69 Eur, za účasť na pojednávaní 22.11.2012 58,69 Eur znížená o 50%, t.j. 29,35 Eur,
spolu 9 úkonov právnej služby 319,52 eur, k tomu režijný paušál 2x po 6,95 Eur, 1x po 7,41 Eur, 6x po
7,63 Eur, režijný paušál spolu vo výške XX,09 Eur, (keď režijný paušál k úkonu za účasť na pojednávaní
30.10.2012 súd priznal len 1x, keďže šlo o jeden úkon v trvaní viac ako dve hodiny), t.j. trovy právneho
zastúpenia spolu 386,61 Eur a u odporkyne v II. rade za prípravu a prevzatie zastúpenia 53,49 Eur
znížená o 20%, t.j. 42,79 Eur, za vyjadrenie právneho zástupcu zo dňa 26.6.2009 53,49 Eur znížená

o 20%, t.j. 42,79 Eur, za vyjadrenie právneho zástupcu zo dňa 16.5.2011 57,- Eur znížená o 50%, t.j.
28,50 Eur, za prípravu a prevzatie veci novým právnym zástupcom zo dňa 14.3.2012 58,69 Eur znížená
o 50%, t.j. 29,35 Eur, za nazretie do spisu 19.4.2012 58,69 Eur znížená o 50%, t.j. 29,35 Eur, za účasť na
pojednávaní 3.5.2012 58,69 Eur znížená o 50%, t.j. 29,35 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 23.8.2012
znížená o 50%, t.j. 29,35 Eur, za účasť na pojednávaní 30.10.2012 znížená o 50%, x 2 (pojednávanie

trvalo od 13.45 hod do 16.10 hod.) t.j. 58,69 Eur, za účasť na pojednávaní 22.11.2012 58,69 Eur znížená
o 50%, t.j. 29,35 Eur, spolu 9 úkonov právnej služby 319,52 eur, k tomu režijný paušál 2x po 6,95 Eur,
1x po 7,41 Eur, 6x po 7,63 Eur, režijný paušál spolu vo výške XX,09 Eur (keď režijný paušál k úkonu
za účasť na pojednávaní 30.10.2012 súd priznal len 1x, keďže šlo o jeden úkon v trvaní viac ako dve
hodiny), t.j. trovy právneho zastúpenia spolu 386,61 Eur. Odporcovi v III. a v IV. rade, aj keď mali plný

úspech vo veci, súd im náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že títo trovy konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tohto súdu na Krajský
súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).