Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/258/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710214657
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1710214657.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku, sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner, v právnej veci žalobcu: T. L.,

A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. W., U. X, zast. advokátkou Mgr. JUDr. PhDr. Ivanou Merklovou, so sídlom v
Bratislave, Mierová 183, proti žalovanému: P. Š., A.. X.X.XXXX, S. W. Q. H., M. XXX/XX, o zaplatenie
82 984,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta
Súd priznáva žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 3.12.2010, doručenou na súd dňa 14.12.2010, sa žalobca domáhal, aby súd
platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 82 984,80 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9% ročne od 28.10.2010 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia /
vrátenia kúpnej ceny/ a nahradiť mu trovy konania.
2. Skutkovo žalobu odôvodnil tvrdením, že žalobca, ako kupujúci, uzavrel so žalovaným, ako
predávajúcim, dňa 4.6.2007 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - 3-izbovému bytu č. 11, na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na Q. J. Č.. XX Q.
W., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
620/10000, vedenej na LV č. XXXX, kat. územie F., obec W. - P..Č.. F., okres W. Q.. Podľa čl. VII.

kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 2 500 000,-Sk /82 984,80 eur/, ktorej vyplatenie v plnej
výške potvrdil žalovaný svojím podpisom na kúpnej zmluve. Okresný súd Bratislava V. v rozhodnutí zo
dňa 25.5.2010, právoplatnom dňa 6.7.2010, v konaní, vedenom pod sp. zn. 7C 343/09 rozhodol, že
predmetný byt je vlastníctvom tretej osoby a že uvedená kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom,
pričom v rozhodnutí konštatoval, že úhrada kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená žalovanému žalobcom,
je bezdôvodným obohatením a žalovaný je povinný toto obohatenie vydať. Na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaného vyzval listom zo dňa 27.10.2010, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.

3. Žalobca za prostriedky procesného útoku v žalobe označil výsluch strán sporu a ak žalobe pripojil:
kúpna zmluva zo dňa 4.6.2007 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25.5.2010.
4.Preprocesnéprekážkykonania/vyhláseniekonkurzunamajetokžalobcuOkresnýmsúdomBratislava
I., sp. zn. 2K 41/2012, po podaní tejto žaloby/, súd pokračoval v konaní po zrušení konkurzu uznesením
konkurzného súdu zo dňa 1.6.2017.
5. K doručenej dňa 2.5.2016 žalobe žalovanému sa žalovaný písomne zo dňa 3.5.2016 vyjadril tak, že
žiadalžalobuzamietnuťzdôvodupremlčanianárokužalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Mal

zato,žežalobcovivznikloprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniadňomuzatvoreniakúpnejzmluvy,
t.j. 4.6.2007, pričom pohľadávku si na súde uplatnil po uplynutí premlčacej doby až dňa 14.12.2010.
6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany. 7. K vyjadreniu
žalovaného sa žalobca /v tom čase súdom ustanovený konkurzný správca úpadcu /žalobcu/ nevyjadril.8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov T. L. X.. a F. W.,
listinnými dôkazmi: rozsudok OS Bratislava V. sp. zn. 7C 343/09 zo dňa 25.5.2010, kúpna zmluva zo dňa
4.6.2007, rozsudok OS Bratislava II. sp. zn. 13 C140/2010 zo dňa 28.10.2010, upovedomenie exekútora

zo dňa 28.1.2011 a zistil tento skutkový stav, v rozsahu potrebnom pre posúdenie veci, vzhľadom na
žalovaným vznesenú námietku premlčania:
9. Dňa 4.6.2007 žalovaný, ako predávajúci a žalobca, ako kupujúci, uzavreli písomnú kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti, 3-izbovému bytu č. 11, na 1. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX na Q. J. E.. Č.. XX v W., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 620/10000 /ďalej len „predmetný byt“/, vedenej na
LV č. XXXX pre kat. územie F., obec W. - P. Č. F., okres W. Q.., do výlučného vlastníctva kupujúceho.
Podľa čl. VII. kúpnej zmluvy /“platobné podmienky“/ bola dohodnutá kúpna cena vo výške 2 500 000,-
Sk /v prepočte na menu euro 82 984,80 eur/ s tým, že sa zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu si
odovzdajú pred podpisom tejto zmluvy dňa 4.6.2007. Dňa 4.6.2007 bola na kúpnej zmluve overená
pravosť podpisu predávajúceho /žalovaného/.

10. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k: 13C 140/2010-63 zo dňa 28.10.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2010, bol žalobca v procesnom postavení žalovaného, zaviazaný
zaplatiť žalobcovi v tamojšom konaní /F. L./ sumu 114 519,02 eur s prísl., titulom vydania bezdôvodného
obohatenia , ktoré mu vzniklo prijatím kúpnej ceny za predmetný byt, ako predávajúcemu, z neplatnej
kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 4.10.2007, na tom skutkovom a právnom základe, že právoplatným dňa

6.7.2010 rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č.k.: 7C 343/2009-44 zo dňa 25.5.2010, bol za
vlastníka predmetného bytu určený jeho pôvodný vlastník - U. O.. Prejudiciálne sa súd vysporiadal s
otázkou platnosti scudzovacích úkonov vo vzťahu k tomuto bytu zistiac, že v priebehu roka 2007 bol
predmetom celkovo 6 kúpnych zmlúv, uzavretých: dňa 14.2.2007 medzi U. O. ako predávajúcou a T. X.
ako kupujúcim, dňa 26.3.2007 medzi T. X. ako predávajúcim a G. F. ako kupujúcou, dňa 14.5.2007 medzi

G. F. ako predávajúcou a P. Š., ako kupujúcim /žalovaným v tomto konaní/, dňa 4.6.2007 medzi P. Š. a T.
L. /žalobcom v tomto konaní/, dňa 27.7.2007 medzi T. L. ako predávajúcim a F. L. ako kupujúcim a dňa
4.10.2007 medzi F. L. ako predávajúcim a B. L. ako kupujúcou, pričom z trestného spisu ČVS: PPZ-223/
BPK-B-2008-Jk obvinenej N. M. pre trestný čin podvodu a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
vrátane tam podaného znaleckého posudku, mal za preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa 14.2.2007

aj návrh na vklad v mene predávajúcej U. O., táto osoba podpísala na základe falošného občianskeho
preukazu na meno U. O., teda nebola podpísaná konajúcou osobou a teda je podľa § 39 v spojení s §
40 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka neplatnou a z tohto dôvodu sú neplatné aj všetky následné
kúpne zmluvy, ktorých predmetom prevodu bol predmetný byt.
11. Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom na podanej žalobe zotrval. K žalovaným vznesenej

námietke premlčania uviedol, že túto považuje za bezdôvodnú, má za to, že nárok na vrátenie kúpnej
ceny, ktorú zaplatil žalobca žalovanému nie je premlčaný, lebo premlčacia lehota začala plynúť až od
vyhlásenia kúpnej zmluvy, uzavretej medzi U. O. a B. L., súdom za neplatnú, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 6.7.2010. Poukázala na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na námietku premlčania žalovaným nemožno prihliadnuť, keďže žalobca námietku premlčania vzniesť

nemôže, pretože nemá možnosť vrátiť byt, lebo je už vo vlastníctve tretej osoby.
12. Hoci žalobca v žalobe sám označil jeho výsluch, ako strany sporu, za dôkazný prostriedok /
prostriedok procesného útoku/, na pojednávaní uviedol, že vlastnými slovami nechce uviesť žiadne
rozhodujúce skutkové okolnosti.
13. Na doplňujúce otázky súdu kto dohodol uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, zabezpečil

vyhotovenie kúpnej zmluvy a kedy vyplatil žalovanému kúpnu cenu, žalobca vypovedal, že kúpu dohodol
a zmluvu pripravil jeho otec, kúpnu cenu on sám žalovanému nevyplatil, nevie uviesť kto ani kedy mu ju
vyplatil, on sám bol v byte prakticky asi 10 minút, on len podpisoval kúpnu zmluvu. Nevie čo sa následne
dialo, pokiaľ vie, tak sa byt ďalej predal.
13. Žalovaný zotrval na námietke premlčania s tým, že otec žalobcu, jeho niekdajší kamarát, dávno pred

podaním tejto žaloby, asi rok a pol, mal od osoby, ktorej byt ďalej predal vedomosť, že byt je problémový,
že je tam nejaký problém, že sa na Okresnom súde Bratislava V. vedie konanie o neplatnosť kúpnej
zmluvy. Naviac mu žalobca kúpnu cenu, ako sám vypovedal, nevyplatil. Ústne vyzýval na zaplatenie
kúpnej ceny otca žalobcu, z dôvodu, že s ním všetko dohadoval, bol to jeho kamarát. Mali takú dohodu,
že po kúpe otec žalobcu byt prerobí, predá a z kúpnej ceny za byt vyplatí kúpnu cenu aj jemu. Potvrdil,

že kúpnu zmluvu vyhotovil otec žalobcu.
14. Svedok T. L. X.., otec žalobcu, vypovedal, že žalovaný mu ponúkol na kúpu byt v W. F., ktorý bol
v dezolátnom stave, bol ho obhliadnuť, za ponúkanú cenu uvažoval o jeho rekonštrukcii a využití buď
na bývanie pre syna /žalobcu/, ktorý v tom čase študoval vysokú školu, alebo o jeho predaji so ziskom,čo sa aj stalo. Majiteľom bytu sa stal jeho syn /žalobca/. V tom čase blízko spolupracoval s F. W., bol
mu ukázať byt a požiadal ho o finančnú výpomoc. Obaja sa na kúpnu cenu poskladali sumou každý
po 1 250 000,-Sk. So žalovaným sa stretli pred katastrálnym úradom, žalovaný zrejme ešte pred ich

príchodom podal na úrad kúpnu zmluvu s návrhom na vklad, lebo prišiel za nimi dole, v aute F. W. mu
odovzdali v hotovosti celú dohodnutú kúpnu cenu a žalovaný odišiel preč. Po kúpe byt s F. W. detailne
zrekonštruovali a následne asi o 2 mesiace predali prvému záujemcovi. Potom sa dlho nedialo nič,
asi o 3 roky prišiel synovi platobný rozkaz, že má nahradiť škodu, že predal byt, na ktorý boli viaceré
kúpne zmluvy zrušené. Kontaktoval žalovaného, snažili sa veci dať do poriadku dohodou s pôvodnou

majiteľkou, potom sa syn dostal do konkurzu, lebo to nevedel uhradiť.
15. Svedok F. W. vypovedal, že svedkovi T. L. X.. finančne vypomohol sumou 1 250 000,-Sk na kúpu
bytu od žalovaného. Spolu boli v W., v H. T., kde si k nim do auta prisadol žalovaný, ukázal nejaký
papier s tým, že to podal do katastra na vklad a otec žalobcu mu dal peniaze. Mal mu dať 2 500 000,-
Sk. Peniaze neprepočítal a nebol prítomný pri ich prepočítaní.
16. K vykonaným dôkazom /výsluchom svedkov/ sa právna zástupkyňa žalobcu nevyjadrila.

17. Vyjadril sa žalovaný tak, že svedok L. X.. mu žiadne peniaze za tento byt nedal, podľa kúpnej zmluvy
mala byť kúpna cena vyplatená pred podpisom zmluvy, dohoda so svedkom L. bola, že mu kúpnu cenu
vyplatí z kúpnej ceny, za ktorú predá zrekonštruovaný byt, čo sa nestalo. Sám žalobca vo výpovedi
uviedol, že mu kúpnu cenu nezaplatil a svedka W., ktorý vypovedal, že kúpnu cenu mu vyplatili po
podpise kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad, ktorý návrh on nepodával, iba podpísal kúpnu zmluvu,

vidí na súde po 1 krát.
18. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu, či sa vyplatenia kúpnej ceny nejak domáhal, žalovaný
uviedol, že vzhľadom na to, že byt bol problémový, bol v súdnom spore a dodatočne sa dozvedel, že
išlo o bytovú mafiu, si zaplatenie kúpnej ceny neuplatňoval.
19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmetu kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo iných skutočností, uvedených v zákone.
22. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný obohatenie vydať.
23. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako i majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 100 ods. 1,2 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva.
25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
27. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
28. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
si navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu, žalobcom ako
kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, bola dňa 4.6.2007 uzatvorená písomná kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vyššie špecifikovanému 3-izbovému
bytu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vedenej
na LV č. XXXX, kat. územie F., za kúpnu cenu 2 500 000,-Sk, splatnú podľa znenia písomnej

kúpnej zmluvy, pred jej podpisom. Žalobca, ako kupujúci, tvrdil, že kúpnu cenu žalovanému, ako
predávajúcemu, neplatil, všetko riešil jeho otec. Svedok - otec žalobcu vypovedal, že kúpnu cenu v celej
dohodnutej výške žalovanému vyplatil on, v polovici z vlastných finančných prostriedkov a v polovici
z požičaných prostriedkov od svedka W., v hotovosti po podpise kúpnej zmluvy a podaní návrhu navklad do katastra žalovaným, v prítomnosti tohto svedka. Svedok W. síce potvrdil, že bol prítomný pri
odovzdávaní hotovosti žalovanému svedkom L. X.., ktorou mala byť suma dohodnutej kúpnej ceny po
podaní návrhu na vklad do katastra žalovaným, sám však konkrétnu odovzdávanú sumu nepoznal.

Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že kúpna cena mu mala byť podľa ústnej dohody s otcom
žalobcu vyplatená zo zisku budúceho predaja bytu po jeho rekonštrukcii. Dôkazné bremeno preukázania
nad všetku pochybnosť tvrdenia o vyplatení kúpnej ceny predávajúcemu spočívala, vzhľadom na
obranu žalovaného, na žalobcovi, pričom žalobcom podľa názoru súdu nebolo jednoznačne preukázané
vyplatenie kúpnej ceny žalovanému, ako predávajúcemu, v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou,

resp. iným spôsobom, hoc aj iným ďalším nepriamym dôkazom /napr. dokladom o výbere finančných
prostriedkov z bankového účtu, časovo predchádzajúci dňu tvrdeného vyplatenia kúpnej ceny v
hotovosti, vzhľadom výšku kúpnej ceny; zmluva o pôžičke peňazí, sumy 1 250 000,-Sk so svedkom W. a
pod./. V tomto smere sa javí dôveryhodnejšie a logickejšie tvrdenie žalovaného o ústnej dohode s otcom
žalobcu,sktorým,akoajtentosvedokpotvrdil,„riešiliajinénehnuteľnosti“žekúpnacenabudevyplatená
z budúceho zisku. Obrana právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaný namietol nevyplatenie kúpnej ceny

až po výsluchu žalobcu je irelevantná a rovnako tak za dôkaz vyplatenia kúpnej ceny nemožno, podľa
jej argumentácie, považovať skutočnosť, že sa žalovaný zaplatenia kúpnej ceny od žalobcu nedomáhal
súdnou cestou, prípadne písomnou mimosúdnou výzvou na plnenie.
30. Ak by bolo v konaní preukázané vyplatenie kúpnej ceny žalovanému, či už podľa kúpnej zmluvy,
prípadne inak, s poukazom na ust. § 228 C.s.p. a existenciu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava V. o určení vlastníckeho práva pôvodnej vlastníčky predmetného bytu U. O., prejudiciálne
posúdiac všetky následné prevody vlastníckeho práva v zmysle princípu nemo plus iuris ad alium
transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám, za
absolútne neplatné právne úkony, teda vrátane kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 4.6.2007 medzi stranami
tohto sporu, by bolo možné uzavrieť, že na strane žalovaného v dôsledku prijatia peňažného plnenia /

kúpnej ceny vo výške 2 500 000,-Sk/ na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy vzniklo bezdôvodné
obohatenie, ktoré by bol povinný tomu, od koho ho prijal /predávajúcemu/, vydať.
31. Vzhľadom však na obranu žalovaného - vznesenú námietku premlčania, by bolo potrebné vyhodnotiť
túto ako dôvodnú a s poukazom na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka by nebolo možné žalobcovi
právo na vrátenie kúpnej ceny za byt, vrátane požadovaného príslušenstva priznať, bola by žaloba z

tohto dôvodu zamietnutá.
32. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty.
33. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.
34. Podľa čl. 2 ods. 3 C.s.p. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
35. „Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká, kombinovaná, premlčacia

doba, t.j. subjektívna, trojročná a objektívna, dvojročná v prípade nezavineného a z nedbanlivosti a v
prípade úmyselného obohatenia desaťročná. Tieto dve doby začínajú, bežia a končia nezávisle na sebe.
Pre ich vzájomný vzťah platí, že premlčacia doba skončí a právo sa premlčí ak skončí jedna z nich,
aj napriek tomu, že oprávnenému beží ešte druhá premlčacia doba. Ak márne uplynula aspoň jedna
z uvedených lehôt a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Z hľadiska posúdenia

začiatku plynutia dvojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, keď sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho
získal, teda okolnosti, relevantné pre uplatnenie práva na súde. V prípade bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatnej zmluvy je takou rozhodujúcou vedomosťou znalosť oprávneného tých
skutkových okolností, z ktorých možno odvodiť, že zmluva, z ktorej sa plnilo, je neplatná. Nie je pri

tom dôležité, či oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené
skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná“ /z rozhodnutí NS ČR sp. zn. 28Cdo
3148/2009, 33Odo 1136/2006 - relevantné zákonné ustanovenia identické aj v právnom prostredí SR/.
36. „Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto
plnenia, takže týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Obč. zák.“ /

napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 4982/2009,- relevantné zákonné ustanovenia identické aj v
právnom prostredí SR/.
37. V danom prípade teda objektívna trojročná premlčacia doba pre uplatnenie práva žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného by začala plynúť dňom vyplatenia kúpnej ceny, jejprijatím žalovaným. Deň vyplatenia kúpnej ceny, podľa tvrdenia žalobcu, resp. výpovedí svedkov, v deň
podania návrhu na vklad o katastra nehnuteľností, ktorý dátum nebol žalobcom v konaní tvrdený, ani
preukázaný, by bolo možné ustáliť najneskôr v deň ďalšieho odplatného prevodu predmetného bytu/,

27.7.2007. Objektívna trojročná premlčacia lehota by tak márne uplynula dňa 27.7.2010, pričom žalobca
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde až dňa 14.12.2010. Subjektívna dvojročná
premlčacia lehota podľa názoru súdu nezačala plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V., v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, vedeného pod sp. zn. 7C
343/2009, teda od 6.7.2010, ale od nadobudnutia žalobcom rozhodujúcej vedomosti tých skutkových

okolností, z ktorých bolo možno odvodiť, že zmluva, z ktorej sa plnilo, je neplatná, ktorý moment nebol
žalobcom tvrdený ani preukázaný. Podľa názoru súdu, keďže žalobca nebol účastníkom uvedeného
súdneho konania, mohol takéto rozhodujúce vedomosti nadobudnúť, ako žalovaný, najneskôr z obsahu
doručenej žaloby vo veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 13C 140/2010, ktorý
dátum taktiež nebol žalobcom v konaní tvrdený, ani preukázaný, nevyplýva z obsahu žalobcom
predloženého v tomto konaní rozsudku Okresného súdu Bratislava II., bolo by možné ho ustáliť v čase

po vydaní predbežného opatrenia zo dňa 28.10.2010 najneskôr v deň podania tejto žaloby. Nakoľko
objektívnapremlčacialehotauplynuladňa27.7.2010,plynutiedruhej /subjektívnejtrojročnej/premlčacej
doby, ktorá ešte plynula aj v čase po podaní tejto žaloby by už nebolo rozhodujúce.
38. Nakoniec sa súd zaoberal aj obranou žalobcu voči vznesenej žalovaným námietke premlčania /
neprihliadnutie na námietku premlčania aplikáciou ust. §107 ods. 3 Občianskeho zákonníka/,

spočívajúcou v argumentácii, že žalovaný už nemôže od žalobcu žiadať čo od neho dostal z neplatnej
kúpnej zmluvy lebo vlastníkom predmetu kúpy je tretia osoba, nehnuteľnosť bola vydaná nie účastníkovi
zmluvy, ale jej vlastníkovi, čím bola povinnosť žalobcu zo synalagmatického záväzku splnená. Právna
zástupkyňa žalobcu pri svojej argumentácii zrejme vychádzala z rozsudku NS ČR sp. zn. 32Odo
885/2003 zo dňa 22.12.2004, podľa ktorého: „ Premlčanie povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia v zmysle

ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. mieri iba na tie prípady synalagmatických záväzkov, kedy na jednej strane
stojí právo, ktoré sa premlčuje a na druhej strane právo nepremlčateľné, teda prípady, keď proti sebe
stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu, teda jedinému majetkovému právu,
ktoré sa podľa Občianskeho zákonníka nepremlčuje“. V tomto rozhodnutí NS ČR, posudzujúc skutkovo
obdobnú vec /vrátenie peňažného plnenia z neplatnej kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci/ však

tiež uviedol, že: „V posudzovanej veci stojí proti sebe právo žalobcu, ako kupujúceho, na vrátenie
kúpnej ceny veci z neplatnej kúpnej zmluvy, uplatnené proti žalovanému, ako predávajúcemu, ktorý /
žalobca/ však nikdy nebol vlastníkom predmetnej /scudzovanej/ veci a teda nedisponoval žiadnym
nepremlčateľným právom. Aplikácia ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. sa uplatní len v tých prípadoch, keď na
jednej strane stojí právo vlastnícke proti inému právu, teda nie je v posudzovanej veci možná“.

39. Právne úkony, postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu, alebo zánik
práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému od
začiatku. Ak je kúpna zmluva postihnutá absolútnou neplatnosťou, potom boli aj rozhodnutia orgánov
katastra, ktoré povolili zápis /zmeny/ práv k predmetnému bytu, nulitnými právnymi aktmi, ktoré nikoho
nezaväzovali a hľadí sa na ne ako keby neexistovali. Z uvedeného vyplýva, s prihliadnutím na skutkový

stav, zistený v tomto konaní, že žalobcovi, ako predávajúcemu nikdy vlastnícke právo nesvedčalo,
teda by sa nemohol oprávnene voči žalovanému domáhať vydania kúpenej nehnuteľnosti z titulu
vrátenia poskytnutého plnenia z neplatnej kúpnej zmluvy a teda by mu ani nesvedčalo nepremlčateľné /
vlastnícke/ právo.
40. O nároku na náhradu trov konania v konaní plne úspešného žalovaného súd rozhodol podľa § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.