Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 14. november 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214837
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119214837.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobkyne: B. I., C.. X.X.XXXX, S. C.

U.I. X, XXX XX M. C. A., zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zast.: advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 644,74 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 644,74 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od
10.10.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019 žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie
644,74 EUR s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určiť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v článku 4 Obchodných podmienok v bode 4.6.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.03.2010 so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. 6280046210,
v ktorej absentujú obligatórne náležitosti predpokladané ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,

a to ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa a priemerná hodnota RPMN.
Predmetná zmluva totižto neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške
26,82 %. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 30,89 %. Súčasne zmluva
neobsahuje správny údaj o výške priemernej hodnoty RPMN,, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 20,58
%, pričom správna výška podľa súhrnných informácií o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2010 je vo výške 20,72 %.

3. Ďalej všeobecné obchodné podmienky obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. 4 bodu 4.6 s
tým, že uvedené zmluvné dojednanie zakladá nevyvážený vzťah medzi ňou a žalovaným, pokiaľ ide o
započítavanie jej platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere
nepredvídateľne a započítavanie jej platieb sa tak stáva pre ňu netransparentné.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozdiel medzi údajom uvedeným
v zmluve a vypočítaným informatívnou kalkulačkou považuje za pochopiteľnú odchýlku, nakoľko

internetová kalkulačka je len informatívnym zdrojom a nie záväzným prostriedkom na overenie údajov.
Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej
republiky rozsudkom Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 20Csp/297/2017, Okresného súdu v Prešove
pod sp. zn. 9Csp/187/2018 ako aj Okresného súdu v Revúcej pod sp. zn. 8C/203/2015.5. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa započítala do výpočtu RPMN aj poplatok za poistenie,
ktoré však nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru.

6. Podľa názoru žalovaného priamo z obchodných podmienok vyplýva dobrovoľnosť uzatvorenia
poisteniaanienevyhnutnosťakopredpokladuuzatvoreniazmluvyoúvere.Vdanomprípadenapodporu
svojej argumentácie poukázal na ustanovenie § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z.

7. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na nesprávne vyčíslenú priemernú hodnotu RPMN, podľa názoru
žalovanéhojepotrebnévychádzaťztabuľkyhodnôtprevšetkýchveriteľov.Vzmysleust.§1aNariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., sa pre účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty použije priemerná
hodnota RPMN nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov.

8. K žalobe o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že spôsob započítania platieb na
poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere. Už pri uzatváraní
zmluvy o úvere totiž tento presne vie, aká bude celková výška nákladov, ak sa bude pridržiavať
ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj
aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove 20Co/181/2015 a 6Co/213/2015. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter
zmluvy nie je spornou otázkou, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto žalobca pri
započítavaní úhrad postupoval v súlade s ustanovením § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň
vočiuplatnenémunárokuvzniesolnámietkupremlčaniaspoukazomnauplynutiedvojročnejsubjektívnej
premlčacej doby, keďže poslednú splátku žalobkyňa uhradila dňa 20.06.2011. V tomto smere poukázal

na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, a to rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach pod sp. zn. 2Co/109/2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
17Co/163/2016, Najvyššieho súdu SR 5Cdo/291/2015 a 1Cdo/238/2017, Krajského súdu v Prešove
pod sp. zn. 21Co/193/2014, Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 17Co/48/2018, Krajského súdu
v Žiline pod sp. zn. 5Co/98/2018 ako aj Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 11Co/175/2017. Zároveň

poukázal na nedôvodnosť aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby z dôvodu nepreukázania
úmyslu žalovaného.

9. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
zmluvy o úvere, obchodnými podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným dňa 11.03.2010 zmluvu o úvere -
dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX s uvedením výšky úveru 2.000 EUR, výšky mesačnej splátky 67,29
EUR, dátumu prvej platby 11.04.2010, počtu mesačných splátok 50, celkovej výšky nákladov 1.175,02
EUR, dátumu konečnej splatnosti úveru 11.05.2014, priemernej hodnoty RPMN 20,58 %, RPMN 26,82

%, úrokovej sadzby 24 %, dátumu každej ďalšej platby k 11. dňu v mesiaci, ako aj doplnkovej služby,
a to základného súboru poistenia.

11. Žalobkyňa v prospech žalovaného poukázala úhrady titulom splátok úveru v celkovej výške 2.644,74
EUR s tým, že poslednú platbu realizovala dňa 16.06.2011.

12. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 06.07.2020 výrokom I. žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietol, výrokom II. určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere dostupná
pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2010 v obchodných podmienkach v článku 4 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, výrokom III. vo vzťahu k výroku I. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom IV. vo vzťahu k výroku II. priznal žalobkyni
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že nedospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu obligatórnych náležitosti
zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. j) a k) zák. č. 258/2001 Z.z.

13. Súčasne uviedol, že aj v prípade zistenia dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti je nárok
žalobkyne vzhľadom na poslednú úhradu realizovanú dňa 16.06.2011 premlčaný ako v subjektívnej, tak
aj v objektívnej premlčacej doby.14. Podľa názoru súdu I. inštancie, žalobkyňa sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia
dozvedela najneskôr 16.06.2011, kedy žalovanému zaplatila poslednú splátku úveru. Pri posudzovaní
vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, v prospech koho k obohateniu

došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať zo dňa, kedy splatila
žalovanému úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo
splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či skutočne vedela o prípadnej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a o tom, že sa bezdôvodne žalovaný obohacuje.

15. Zároveň uviedol, že je v predmetnej veci vylúčená aplikácia 10-ročnej objektívnej lehoty pre
úmyselné bezdôvodné obohatenie, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018.

16. Rozsudok vo výroku II. a IV. nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2020. Proti výroku I. a III. podala
odvolanie žalobkyňa a odvolací súd uznesením zo dňa 20.04.2021 pod sp. zn. 2CoCsp/42/2020

rozsudok súdu I. inštancie vo výrokoch I. a III. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že údaj o hodnote RPMN a priemernej RPMN sú
informatívne údaje, ktorých úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na

jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako jej obligatórna náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z.), je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými
na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii
podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona
uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 3
sankcionuje neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech
spotrebiteľa,môžezhľadiskaposudzovaniavýhodnosti,resp.nevýhodnostiúveruspotrebiteľompôsobiť

dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie RPMN. Teda, ak zmluva obsahuje aj údaj o RPMN,
ako aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ je pri
takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť
presvedčenie, že podobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver,
ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s

konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Pritom ide o konanie v omyle, čím vzniká hrozba
ujmy. Preto nesprávne uvedenie RPMN či priemernej RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv
na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Za nesprávne uvedenie RPMN, resp. priemernej
RPMN treba považovať rovnako stav, keď priemerná RPMN je zavádzajúca a potenciálne ohrozuje
spotrebiteľa pri jeho rozhodnutí o záväzku, ktorý je predmetom vadnej kontraktácie (do pozornosti

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/243/2016).

18. Odvolací súd ďalej zastáva názor, že pokiaľ v predmetnej veci uzatvorenie poistenia bolo
podmienkou pre získanie úveru, náklady súvisiace s poistením majú nepochybne vplyv na určenie
celkovej výšky nákladov a rovnako mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Pokiaľ sa tak nestalo, je RPMN

v zmluve uvedená nesprávne, čoho dôsledkom je v zmysle vyššie uvádzaných záverov situácia, ako
keby RPMN nebola uvedená v zmluve vôbec.

19. Súd I. inštancie nevyhodnotil, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje správny údaj
o namietanej RPMN, priemernej hodnote RPMN a celkových nákladoch, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, v

dôsledku čoho nemohol dospieť k záveru, či poskytnutý úver je potrebné kvalifikovať ako bezúročný a
bez poplatkový v zmysle predpokladov § 4 ods. 3 citovaného zákona so zdôraznením, že aj v prípade
aplikáciezákonač.258/2001Z.z.podľaustálenejsúdnejpraxenesprávneuvedenieRPMNapriemernej
RPMN v neprospech spotrebiteľa zodpovedá situácii, keď tieto obligatórne náležitosti v uzatvorenej
zmluve o úvere absentujú.

20. Ďalej odvolací súd zdôraznil, že je vždy potrebné pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby
skúmať, kedy spotrebiteľ nadobudol vedomosť o bezdôvodnom obohatení, kto ho na jeho úkor získal a z
akého titulu a pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle odvíjať začatie plynutia premlčania pri bezdôvodnomobohatení od momentu, potom by pomerne podrobne neupravoval rozlíšenie subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby, s rôznym začiatkom ich plynutia, ale uspokojil by sa s úpravou tak, ako to urobil napr.
v prípade premlčania práv zodpovedajúcim vecného bremena.

21.Podľaodvolaciehosúduto,žespotrebiteľzozmluvyaprípadezlistín,ktorévtejtosúvislostipodpísal,
mal možnosť sa dozvedieť o tom, že na jeho úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu dodávateľa
nepostačuje a to, že došlo k preplateniu jeho záväzku sa relevantne dozvedel až z oznámenia osoby,
ktorá mu zrozumiteľným spôsobom ozrejmila tak komplikované skutočnosti, ktoré sú aj predmetom

rôznych právnych názorov v rámci rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, je viac prijateľné
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby.

22. Je nepochybné, že aj spôsob výkladu týchto rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu je ovplyvnený
zásadou spotrebiteľského práva, podľa ktorej platí, že je dôvodné prijať výklad, ktorý je priaznivejší pre
spotrebiteľa tak, aby bol zabezpečený cieľ vysokej ochrany spotrebiteľa v súlade s princípmi fungovania

trhu v priestore Európskej únie.

23. Na základe uvedeného tak možno dospieť k záveru, že postup súdu prvej inštancie pri vyhodnotení
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nebol správny a začiatok jej plynutia bolo potrebné
odvádzať od obdobia, kedy sa žalobkyňa dozvedela od iného subjektu, že na strane žalovaného prijatým

plnením z tejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

24. Ako už bolo uvádzané, Občiansky zákonník rozlišuje dve dĺžky objektívnych premlčacích dôb,
pričomichaplikácianaten-ktorýprípadjepodmienenácharakteromzískaniabezdôvodnéhoobohatenia,
teda je potrebné skúmať, či bezdôvodné obohatenie vzniklo úmyselne alebo nie. Občiansky zákonník

nešpecifikuje, čo je potrebné rozumieť pod úmyselným alebo neúmyselným konaním, preto z hľadiska
právnej teórie je potrebné vychádzať z právnej úpravy úmyselného a neúmyselného zavinenia
definovaného v Trestnom zákone. O priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj získať chcel a
o nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním

obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený.
Rozhodujúcim znakom úmyslu je predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil o
tom, že svojím konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria.
Dôležitým pre aplikovanie konkrétnej dĺžky objektívnej premlčacej doby je posúdenie charakteru vzniku,
resp. získania bezdôvodného obohatenia, čo súd prvej inštancie nevykonal. Pokiaľ ide o rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 238/2017, ktoré uvádza súd prvej inštancie, je potrebné zdôrazniť,
že z tohto rozhodnutia nevyplýva záver o nemožnosti aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej doby.
Najvyšší súd SR konštatoval, že samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom
postavení subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany
spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel

veriteľa, preto je dôsledné skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa
trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia. Pri bezdôvodnom obohatení je preto
dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa,
resp. jeho zavinenie, aby bolo možné posúdiť, či je potrebná aplikácia troj alebo desaťročnej premlčacej
doby. Je teda potrebné predovšetkým správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému

obohateniu, keďže iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu a iná pri
bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne
došlo.

25. Pokiaľ trojročná lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka má začať plynúť odo dňa, keď

došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je schopný
sám posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, potom je nutné zohľadniť znevýhodnené postavenie,
v ktorom sa nachádzajú spotrebitelia voči predajcom alebo dodávateľom. Procesné podmienky, ktoré
vyžadujú od spotrebiteľa, aby podal žalobu v lehote 3 rokov od dátumu, kedy došlo k bezdôvodnému
obohateniu, pričom k tomuto môže dôjsť počas plnenia dlhodobej zmluvy sú takej povahy, že môžu

nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré mu priznáva Smernica 2008/48/ES. Z uvedeného vyplýva, že v
prejednávanom spore, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, je do úvahy pripadajúca desaťročná
objektívna premlčacia lehota.26. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 01.11.2021 žiadala rozšíriť petit žaloby o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru s odkazom na ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z.

27. Súd I. inštancie rozšírenie žaloby nepripustil z dôvodu hospodárnosti konania, keďže uvedený návrh
bol súdu doručený po rozhodnutí nie len súdu prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu, a to krátko pre
nariadeným termínom pojednávania. Okrem iného je v danom prípade vylúčená aplikácia ustanovenia §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže predmetný úverový vzťah vznikol na základe predchádzajúcej
právnej úpravy, a to zákona č. 258/2001 Z.z.

28. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

29. Vo všeobecnosti platí, že určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo

neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch,
v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporových strán sporu.

30. Naliehavý právny záujem spravidla nie je daný tam, kde je možné žalovať priamo splnenie povinnosti
(R17/1972), teda napr. bezdôvodné obohatenie, ako je to v predmetnom súdnom spore.

31. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

32. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

33. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

34.Podľa§4ods.4zák.č.258/2001Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

37. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

38. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

39. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

40. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

41. V danom prípade sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z dôvodu nesprávneho údaja o výške priemernej hodnoty RPMN podľa § 4 ods. 2 písmena k)
zákona č. 258/2001 Z.z.

42. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že obligatórnou náležitosťou je okrem iného

priemerná hodnota RPMN zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Platnou
priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny
štvrťrok, je priemerná hodnota za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

43. Je nepochybné, že žalovaná pri uvedenom údaji vychádzala zo súhrnných informácii o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za prvý štvrťrok roku 2010 v stave ku dňu 31.03.2010.

44. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa pri určení priemernej hodnoty RPMN vychádzala
zo súhrnných informácii, ktoré boli Ministerstvom financií SR zverejnené až po 31.03.2010. Keďže

predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 11.03.2010, potom v zmysle ust. § 4
ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 z.z. bolo potrebné vychádzať z údajov zverejnených Ministerstvom
financií SR za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, teda štvrtý štvrťrok roku 2009. Z pripojených
súhrnných informácii za štvrtý štvrťrok roku 2009 bola priemerná hodnota RPMN pri úveroch s dobousplatnosti od jedného do piatich rokov 20,58 %, ktorej zodpovedá aj údaj uvedený v predmetnej zmluve
o úvere.

45. Podľa odvolacieho súdu, ak zmluva obsahuje údaj o RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v
neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku
tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že podobné úvery sú na trhu poskytované v
priemere s vyššou RPMN, a teda že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší. Za nesprávne uvedenie RPMN

je preto považovať rovnako stav, keď je RPMN zavádzajúca a potencionálne ohrozuje spotrebiteľa pri
jeho rozhodnutí o záväzku. Súčasne uviedol, že pokiaľ v predmetnej veci uzatvorenie poistenia bolo
podmienkou pre získanie úveru, náklady súvisiace s poistením majú nepochybne vplyv na určenie
celkovej výšky nákladov a rovnako mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Pokiaľ sa tak nestalo, je RPMN
v zmluve uvedená nesprávne, čoho dôsledkom je v zmysle vyššie uvádzaných záverov situácia, ako
keby RPMN nebola uvedená v zmluve vôbec.

46. Žalovaný ešte vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2019 uviedol, že v zmysle ust. § 2 písm. g) zák.
č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov patria aj náklady doplnkovej služby, pokiaľ jej poskytnutie
bolo podmienkou spotrebiteľského úveru. Z obchodných podmienok vyplýva dobrovoľnosť uzatvorenia
poistenia a nie nevyhnutnosť pre uzatvorenie zmluvy o úvere. Slobodná voľba žalobkyne vyplýva aj z

písm. G) článku 2 formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je jednoznačne
uvedené, že poistenie úveru nie je Poštovou bankou a.s. vyžadované.

47. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú aj poplatky za poistenie, ktoré boli určené veriteľom ako podmienka poskytnutia

spotrebiteľského úveru.

48. S poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, súd dospel
k záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN zo strany žalobcu, keď do celkových nákladov spotrebiteľa
nezahrnul aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu - základný súbor poistenia. Zmluvné dojednanie

o poskytnutí uvedenej doplnkovej služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka mohla poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť, preto súd vychádzal z
predpokladu, že zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe bolo podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a preto náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením, mali byť zahrnuté
do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN.

49. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, teda že doplnková služba poistenia nebola
podmienkou poskytnutia predmetného úveru, a to nepredložením listinných dôkazov uvedených v jeho
písomnom vyjadrení, ktoré mali preukazovať jej dobrovoľnosť.

50. Na základe uvedeného, je potom potrebné v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. považovať
predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému vznikol iba nárok na zaplatenie istiny
poskytnutého úveru.

51. Na základe absencie obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladanej ust. §

4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. vznikol žalobkyni v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad splátok úveru a
poskytnutých úverových prostriedkov.

52.Zpredloženýchlistínnespornevyplýva,žežalovanýnazákladepredmetnejúverovejzmluvyposkytol

žalobkyni úverové prostriedky vo výške 2.000 EUR, a táto v jeho prospech realizovala úhrady v celkovej
výške 2.644,74 EUR, teda žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 644,74
EUR.

53. Podľa odvolacieho súdu, pri vyhodnotení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, je potrebné

vychádzať z obdobia, kedy sa žalobkyňa dozvedela od iného subjektu, že na strane žalovaného prijatým
plnením z tejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda z prehlásenia Združenia na ochranu
občana a spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.09.2019. Z uvedeného prehlásenia vyplýva, že dňa 02.09.2019
žalobkyňa predložila predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 11.03.2010 po posúdení ktorej ju informovali,že je podľa ich názoru zmluvou bezúročnou a bezpoplatkovou. Informovali ju, že ak jej veriteľ poskytol
úver vo výške 2.000 EUR a uhradila sumu 2.644,74 EUR, došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému
obohateniu o sumu 644,74 EUR.

54. Aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky sa prikláňa ku skutočnej, teda nie len
predpokladanejvedomostioprávnenejosobyovšetkýchskutkovýchokolnostiachodôvodňujúcichzáver,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor a kto toto bezdôvodné obohatenie získal. Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 05.12.2018 pod sp. zn. I ÚS 430/2018 bez akýchkoľvek

pochybnosti podporil úvahy odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa v konaní 22Co/53/2017 Krajského
súdu v Prešove, ktorého rozhodnutie bolo predmetom ústavnej sťažnosti sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktoré túto skutočnosť písomne potvrdilo dňa
08.08.2016. Vo veci 22Co/53/2017 Krajský súd v Prešove uvažoval so začiatkom plynutia subjektívnej
premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu konzultácie a poučenia daného
žalobkyni v danej veci združením, a takéto úvahy odvolacieho súdu považoval za ústavne konformné aj

Ústavný súd, nakoľko sťažnosť podanú žalovanou v tejto veci odmietol, ako zjavne neopodstatnenú.

55. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ bola žalobkyňa poučená o vzniku bezdôvodného obohatenia
zo strany občianskeho združenia dňa 02.09.2019 a žalobu súdu doručila dňa 26.09.2019, potom nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby

predpokladanej ustanovením § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

56. Súd v danom prípade s poukazom na viazanosť s právnym názorom odvolacieho súdu aplikoval
na daný prípad 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR pod sp. zn.
I.ÚS 430/2018 zo dňa 05.12.2018, v ktorom sa stotožnil z hľadiska ochrany základných práv s názorom

okresného a krajského súdu, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
začala plynúť spotrebiteľovi od chvíle, keď sa od Združenia na ochranu spotrebiteľov dozvedel o
bezdôvodnom obohatení a akceptoval aj 10 ročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z bodu 17 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR vyplýva, že krajský súd ústavne
akceptovateľným a udržateľným spôsobom objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej úpravy,

ktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom.

57. Taktiež z obsahu viacerých rozhodnutí odvolacieho súdu vyplýva, že ak dodávateľ ako subjekt
dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov v rozpore
so zákonom, nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Jeho konanie nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný ako banka nemal vedomosť o tom, čo môže
spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia týchto náležitosti a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol
uzrozumený (18Co/172/2018, 1Co/46/2019, 7CoCsp/5/2021). Keďže v zmluve, ktorú posudzoval súd

prvej inštancie je nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, možno to hodnotiť ako nepriamy
úmysel dodávateľa obohatiť sa na úkor spotrebiteľa, čo zakladá úvahy súdu o aplikácii 10 ročnej
objektívnej premlčacej doby. Keďže žalobkyňa uhrádzala splátky úveru od 20.04.2010 do 16.06.2011,
potom pri doručení žaloby 26.09.2019 nie je nárok žalobkyne premlčaný ani v rámci plynutia 10 ročnej
objektívnej premlčacej doby.

58. Na základe uvedeného, tak súd vyhovel žalobe o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
644,74 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. od 10.10.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v zmysle ust. §
563 Občianskeho zákonníka bol povinný uplatnené bezdôvodné obohatenie vydať v deň nasledujúci po

doručení výzvy, v konkrétnom prípade do 09.10.2019 po doručení žaloby, ktorú prevzal 08.10.2019, a
tak dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s jeho vydaním.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.61. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov v
rozsahu 100 %.

62. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.