Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Monika Tobiašová

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/61/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200789
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200789.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu M. Y., bytom M., Na
T. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, so sídlom v Poprade, Murgašova
86/1, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3,
za účasti 1/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Košice,
Ďumbierska 14, Košice, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný
závod Košice, Správa povodia Dunajca a Popradu, Levočská 31, Poprad, 3/ Mesta Poprad, Nábrežie
Jána Pavla II. 2802/3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. októbra 2016 číslo:
OU-PO-L v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie zo
dňa 17. júna 2016 číslo: OU-PP-L.- XXXX/XXXXXX-XXX-HJ na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. októbra 2016 číslo: OU-PO-L v spojení s rozhodnutím
Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 17. júna 2016 číslo: OU-PP-
L.- XXXX/XXXXXX-XXX-HJ a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.10.2016 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie zo
dňa 17.06.2016 č. OU-PP-L.-XXXX/XXXXXX-XX-HJ ( ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu ), ktorý na základe vykonaného vodoprávneho konania s poukazom na § 73 ods. 1 zákona
č. 364/2004 Z.z. o vodách ( ďalej len vodný zákon ) rozhodol podľa § 43 ods. 7 vodného zákona v
pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok - vodnú plochu následovne: novovytvorené pozemky KN-C
parc. č. XXXX/XXX o výmere 50 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 4
m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 128 m2, ktoré vznikli odčlenením od pozemku KN-E, parc. č. XXXX/
X v k. ú. Veľká v katastri nehnuteľnosti vedeného ako druh pozemku orná pôda, geometrickým plánom

č. XX/XXXX vyhotoveným W. N. dňa 04.04.2014 a úradne overeným dňa 23.04.2014 Okresným úradom
Poprad, katastrálnym odborom - Ing. X. H. pod č. XX-XXX/XX sú v súčasnosti vodným tokom (vodnou
plochou) - súčasťou vodnej stavby - úpravy vodného toku v správe Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š. p., Odštepný závod Košice, Správa Dunajca a Popradu (ďalej len: „SVP, š. p., OZ Košice“) s
tým, že kolaudačné rozhodnutie - povolenie na užívanie vodnej stavby „Úprava Velického potoka v časti
mesta Poprad - Veľká“ vydal Okresný národný výbor v Poprade pod č. j.: XXX/XX/Kr dňa 22.04.1982 tak,
že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie
zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania, uviedol že dňa 09.11.2015 podal Slovenský
vodohospodársky podnik, štátny podnik, o.z. Košice ( ďalej len SVP, š.p. o.z. Košice ) žiadosť o vydanie
rozhodnutia podľa § 43 vodného zákona v ktorej uviedol, .... „Žiadame Vás ako orgán štátnej vodnej
správy v zmysle § 61 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách o vydanie rozhodnutia podľa ust. § 43 ods. 7 cit.
zákona vo veci posúdenia, či pozemok v kat. úz. A., obec M., okres Poprad tvorí koryto vodného toku
- Velický potok a o určenie hranice koryta Velického potoka. Pozemky, novovytvorené parcely registra
„C“ KN č. XXXX/XXX o výmere 50 m2, druh pozemku vodné plochy a č. XXXX/XXX o výmere 2 m2,
druh pozemku vodné plochy vznikli oddelením od pozemku parcely registra „E“ KN č. XXXX/1 o výmere
184 m2, druh pozemku orná pôda, geometrickým plánom číslo XX/XXXX, vyhotoveným W. N., PARCEL
CONSULTING, s.r.o., IČO: 36 800 791, úradne overeným Okresným úradom Poprad, katastrálnym
odborom dňa 23.04.2014 pod č. Gl-XXX/XX. Uvedené parcely spoločne s parcelami registra „C“ KN
č. XXXX/XXX o výmere 4 m2, druh pozemku vodné plochy a č. XXXX/XXX o výmere 128 m2, druh
pozemku vodné plochy tvoria parcelu registra „E“ KN č. XXXX/X o výmere 184 m2, druh pozemku
orná pôda, zapísanú na LV č. XXX vo vlastníctve M. Y., Na letisko XXXX/XX, M. - A., PSČ XXX XX v
podiele 1/1. Dňa 16.06.2011 realizovala naša organizácia zameranie koryta Velického potoka v Poprade
z dôvodu pravdepodobných neoprávnených zásahov do koryta potoka. Meranie bolo prevedené na
úseku od lavičky pre peších na konci ulice Kollárová po mostný objekt III. triedy č. XXX, Poprad - Vysoké
Tatry. Pri meraní bolo zistené, že šírka koryta sa pohybuje od 6,00 m po 4,80 m so sklonom svahov na
pravom brehu od 1:0,5 až 1:1,5 na ľavom brehu od 1:1,1 až 1:1,15. Úprava koryta Velického potoka
vo vyššie uvedenom úseku podľa projektovej dokumentácie je dimenzovaná na Q100 ročnú vodu, ako
jednoduchý lichobežník o šírke v dne 6,00 m, sklon svahov koryta 1:2. Pozdĺž oboch brehov mal byť
podľa projektovej dokumentácie vytvorený manipulačný pás šírky 4,0 m od lávky pre peších proti prúdu
na pravom brehu v dĺžke 95 m a na ľavom brehu v dĺžke 50 m. Kapacita koryta Velického potoka je
v danom úseku zmenšená z dôvodu zúženia dna koryta a zmeny sklonov svahov obojbrežne oproti
projektovej dokumentácie. Tieto zmeny boli spôsobené neoprávnenými zásahmi do koryta, navážkami
materiálu na oba brehy a zvyšujú povodňové riziko v úseku. Vodný tok je najviac zúžený a sklon svahov
zmenený na pravom brehu v úseku od začiatku oplotenia p. lllenčíka až po jeho výustný objekt z ČOV.
Prístup k vodnému toku na jeho pravý breh je obmedzený oplotením p. Y., ktoré sa nachádza cca 0,8
m od brehovej čiary potoka. Na základe zistených skutočností Obvodný úrad životného prostredia v
Poprade ako orgán štátnej vodnej správy listom č. XX/X/XXXXX/XX-LS, XXXX/XXXXX/XX-T., XXXX/
XXXXX/XX-LS, XXXX/XXXXX/XX-LS zo dňa 28.11.2011 zaujal stanovisko, že konanie p. M. Y. naplnilo
skutkovú podstatu ust. 47 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, čím sa dopustil priestupku na
úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb podľa ust. § 77 ods. 1 písm. g) vodného zákona.
SLOVENSKY VODOHOSPODÁRSKY - PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Košice má právo
hospodárenia s vodnými tokmi. Uvedený pozemok - parcela registra „E“ KN č. XXXX/X o výmere 184
m2 je predmetom súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva, vedeného na Okresnom súde Poprad,
sp. zn. 13C/90/20I4. V rámci konania uložil súd navrhovateľovi - Slovenskému vodohospodárskemu
podniku š. p. predložiť dôkaz o tom, že predmetný pozemok je súčasťou koryta vodného toku - Velického
potoka v k. ú. A.. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhujeme orgánu štátnej vodnej správy, aby rozhodol
o tom, že pozemok, parcela registra „E“ KN č. XXXX/X o výmere 184 m2, nie je ornou pôdou, ale ide
o vodnú plochu a tento je súčasťou koryta vodného toku - Velický potok a súčasne určil hranice koryta
vodného toku na tejto parcele. V skutočnosti sa jedná o pozemok, ktorý je súčasťou vodohospodárskej
stavby „Úprava Velického potoka v Poprade“ v operatívnej správe Správy povodia Dunajca a Popradu
v Poprade.“

2. Ďalej žalovaný poukázal na prvé prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 08.02.2016,
ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.04.2016 z dôvodu, že prvostupňový správny
orgán nerozhodol o celom predmete konania.

3. Následne prvostupňový správny orgán opätovne podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomil
všetkých účastníkov konania o začatí nového vodoprávneho konania, nariadil ústne pojednávanie
spojené s miestnou obhliadkou na deň 01.06.2016 s tým, že z tohto ústneho pojednávania bola spísaná
zápisnica, pričom na pojednávaní a na miestnej obhliadke SVP, š.p., o.z. Košice predložil tieto doklady:

a) Kúpnu zmluvu zo dňa 21.08.1985
b) Geometrický plán na porealizačné zameranie vodného toku zo dňa 29.11.1982
c) Stanovisko OÚŽP Poprad k podnetu zo dňa 28.11.2011
d) Kolaudačné rozhodnutie vodnej stavby „Úprava Velického potoka v časti mesta Poprad-Veľká (s
dokladovou časťou) zo dňa 22.04.1982
e) Oznámenie Katastrálneho úradu v Prešove o vybavení podania na nesprávny postup pri oprave chyby
v katastrálnom operáte zo dňa 17.05.2012
f) Zápisnicu Správy katastra Poprad z prešetrenia sťažnosti I. S. zo dňa 30.05.2012
g) Identifikáciu parcely č. XXXX/X doloženú SVP, š.p., OZ Košice zo dňa 04.12.2014.
4. V závere zápisnice z ústneho pojednávania na mieste obhliadky prvostupňový orgán uviedol, že:
„Na základe predložených dokladov a zistených skutočností orgán štátnej vodnej správy konštatuje
nasledovné: Novovzniknuté pozemky KN-C parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a parc. č.
XXXX/XXX, ktoré vznikli odčlenením od pozemku KN-E parc. č. XXXX/X v k. ú. Veľká, v katastri
nehnuteľnosti vedeného ako druh pozemku orná pôda sú v súčasnosti vodným tokom - súčasťou vodnej
stavby - úpravy vodného toku Velický potok. Pán Y. nesúhlasil, že uvedené pozemky sú súčasťou
vodného toku, pretože realizácia regulácie Velického potoka nebola zrealizovaná podľa pôvodného
projektu na ktorý bol odkúpený pozemok. Namietal, že GP ktoré dal zhotoviť SVP, š.p., OZ Košice nie
sú totožné s porealizačným zameraním vodnej stavby. Odvolací orgán podrobne preskúmal doklady
predložené SVP, š.p. OZ Košice a z kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.1985 zistil, že kúpna zmluva bola
uzavretá z jednej strany medzi Československým štátom - Povodím Bodrogu a Hornádu, ako kupujúcim
a z druhej strany medzi B. Y., ako predávajúcou s tým, že predávajúca strana odpredáva kupujúcemu
pre stavbu vodného diela „Úprava Velického potoka v Poprade“, nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej
knihe, k. ú. A., vo vložke LV XXX, prac. č. XXXX plochu o výmere 238 m2 a parc. č. XXXX plochu o
výmere 5 m2 v celosti, teda v úhrnnej výmere 243 m2 podľa geodetického elaborátu vypracovaného
Strediskom geodézie v Poprade (Geometrický plán na porealizačné zameranie vodného toku zo dňa
29.11.1982) čísla XXX-X-XXXX-XXX-XX. Za odpredané nehnuteľnosti kupujúci zaplatí kúpnu cenu
podľa vyhlášky č. 129/84 Zb. á 10.- Kčs predávajúcemu B. T. za výmeru 243 m5 2.430.- Kčs. Obidve
strany zmluvu vlastnoručne podpísali. Preskúmaním geometrického plánu na porealizačné zameranie
vodného toku číslo XXX-X-XXXX-XXX-XX zo dňa 29.11.1982 s poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa
21.08.1985 odvolací orgán zistil, že vo výkaze výmer „Stav EN“ parcela číslo XXXX o výmere 459 m2 je
zaevidovaný stav diel 23 odpočítané 5 m2 a v stave pozemno-knižnom z výmery 495 m2 v časti „Nový
stav“ je zaevidovaný už nový stav o výmere 454 m2. Vo výkaze výmer „Stav EN“ parcela číslo XXXX o
výmere 668 m2 je zaevidovaný stav diel 21 odpočítané 238 m2 a v stave pozemno-knižnom z výmery
668 m2 v časti „Nový stav“ je zaevidovaný už nový stav o výmere 430 m2. Preskúmaním stanoviska
bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Poprade (OÚŽP) v súčasnosti Okresný úrad Poprad,
odbor starostlivosti o životné prostredie (OÚ Poprad) číslo XXXX/XXXXX/XX-LS, XXXX/XXXVX/XX-LS,
XXXX/XXXXX/XX-LS, XXXX/XXXXX/XX-XS zo dňa 28.11.2011 bolo zistené, že bývalý OÚŽP šetril na
základe podnetu A. I., W. R., pani R., Q. S., I. S., námietky vo veci zúženia koryta Velického potoka M. Y..
Bývalý OÚŽP Poprad vo svojom stanovisku k podnetu okrem iného poukázal aj na stanoviska SVP, š. p.
OZ Košice. SVP, š.p. OZ Košice vo svojom vyjadrení - stanovisku číslo XXXXX/XXXXX/XX-Šs, Poprad
zo dňa 06.09,2010 uvádza: „Po tvaromiestnej obhliadke a premeraní koryta Velického potoka v danom
úseku konštatujeme, že šírka koryta v dne popri pozemku p. Y. je 5 m podľa projektovej dokumentácie
má byť šírka dna 6 m. sklon svahov 1:2. Na pravom brehu vodného toku boli pravdepodobne v minulosti
prevedené navážky rôzneho materiálu hlavne pri pozemku p. Y., ktoré zmenili sklon svahu a tým
čiastočne zmenšili kapacitu koryta.“ SVP, š.p. OZ Košice vo svojom vyjadrení - stanovisku číslo XXXX/
XXXXX/XX Poprad zo dňa 02.03.2011 uvádza: „Dňa 16.02.2011 sa konalo prešetrenie vo veci zúženia
koryta Velického potoka, v spôsobe odvádzania odpadových vôd z rodinného domu p. Y. na parcele
č. XXXX, L. XX, M. vo veci dodatočného uskutočnenia vodnej stavby: Domová ČOV pre rodinný dom
na parcele č. XXXX, Oravská XX, M., ... Vo veci zúženia Velického potoka spôsobeného p. Y. dáme
vytýčiť geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX na porealizačné zameranie vodného toku. Po vytýčení
a porovnaní skutočného stavu v teréne s geometrickým plánom určíme ďalší postup v danej veci.“ SVP,
š. p. OZ Košice vo svojom vyjadrení k stanovisku číslo XXXXX/XX/Re/Ša, Košice zo dňa 30.05.2011
uvádza: „Na základe miestnej obhliadky zo dňa 16.02.2011 bolo odsúhlasené realizovať SVP, š.p.

OZ Košice - SPDaPP - Poprad vypracovanie vytyčovacieho náčrtu na vytýčenie vlastníckych hraníc v
teréne. Vytýčenie vlastníckych hraníc sa realizovalo na základe GOP č. XXX-XXXX-XXX-XX. Na základe
vytyčovacieho návrhu na vytýčenie hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X firma Geometra vytýčila dňa 15.04.2011 hranice pozemkov v teréne. Vytýčené
body sa nachádzajú za oplotením pána Y.. Žiadame o posunutie oplotenia na vlastnícku hranicu,
ktorá vyplýva z vytýčenia v teréne. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ - Spáva povodia
Dunajca a Popradu v Poprade preukázala posunutie vlastníckej hranice v náš neprospech. ... “ SVP, š.
p. OZ Košice vo svojom vyjadrení - stanovisku číslo XXXXX/XXXXX/XX -Šs, Poprad zo dňa 22.06.2011
uvádza: „Dňa 16.06.2011 previedla naša organizácia meranie koryta Velického potoka vo Veľkej z
dôvodu pravdepodobných neoprávnených zásahov do koryta potoka. Meranie bolo prevedené v úseku
od lavičky pre peších na konci ul. I. po mostný objekt cesty III. triedy č. XXX, Poprad - Vysoké Tatry. Pri
meraní bolo zistené, že šírka koryta sa pohybuje od 6,0 m po 4,8 m so sklonom svahov na pravom brehu
od 1 : 0,5 až 1 : 1,5 a na ľavom brehu od 1:1 až l:1,5. Úprava Velického potoka vo vyššie uvedenom úseku
podľa projektovej dokumentácie je dimenzovaná na Q100 ročnú vodu, ako jednoduchý lichobežník o
šírke v dne 6,0 m, sklon svahov koryta 1:2. Pozdĺž oboch brehov mal byť podľa projektovej dokumentácie
vytvorený manipulačný pás šírky 4,0 m od lávky pre peších proti prúdu na pravom brehu v dĺžke 95 m a
na ľavom brehu v dĺžke 50 m. Kapacita koryta Velického potoka je v danom úseku zmenšená z dôvodu
zúženia dna koryta a zmeny sklonov svahov obojbrežne oproti projektovej dokumentácii. Tieto zmeny
sú pravdepodobne spôsobené neoprávnenými zásahmi do koryta, navážkami materiálu na oba brehy a
zvyšujú povodňové riziko v úseku. Vodný tok je najviac zúžený a sklon svahov zmenený na pravom brehu
v úseku od začiatku oplotenia p. Y. až po jeho výustný objekt z ČOV. Prístup k vodnému toku na jeho ľavý
breh, je znemožnený oplotením p. R. a na pravý breh je obmedzený oplotením p. Y., ktoré sa nachádza
cca 0,8 m od brehovej čiary potoka. Geodetickým meraním bolo preukázané zabratie vysporiadaných
parciel p. Y.. Rovnaká skutočnosť bola preukázaná dodatočným meraním 22.06.2011 na ľavom brehu u
rodiny R..“ Bývalý OÚŽP v Poprade ako prvostupňový orgán vo svojom stanovisku k podnetu zároveň
uvádza: „Dňa 28.11.2011 bola tunajšiemu úradu od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.
Riaditeľstvo odštepného závodu Košice, zaslaná zápisnica z jednania vo veci zápisu kúpnej zmluvy
do katastra nehnuteľnosti uzatvorenej medzi Československým štátom - Povodím Bodbogu a Hornádu,
podnikom pre správu vodných tokov, Ďumbierska ul. 14, Košice (právnym predchodcom) ako kupujúcim
a z druhej strany medzi B. lllenčikovou r. B. vtedy bytom I. XXXX/XX ako predávajúcou a technickej
stránky spojenej s „ Úpravou Velického potoka“ v k.ú. A., t.j. má byť upravený svah z hľadiska prevádzky
a správy vodného ako aj určenia vlastníckych hraníc pozemku medzi SVP, š. p. a vlastníkom pozemku,
konaného na Správe povodua Dunajca a Popradu, Levočská 852, Poprad dňa 23.11.2011. Cit. zo
zápisnice: „Zásahom do koryta vodného toku zo strany p. Y. došlo k zúženiu koryta vodného toku.
Zároveň bol vyzvaný p. T., aby svah uviedol do pôvodného stavu na vlastné náklady. Na jednaní bolo
dohodnuté, že :
1./ Pán T. na základe svojho prehlásenia uvedie svah vodného toku Velického potoka do pôvodného
stavu za podmienky, že mu operatívna správca navrhne technické riešenie.
Termín: 30.05.2012
2./ Operatívny správca Správa povodia Dunajca a Popradu v Poprade navrhne p. T. písomne v spojení
so spoločnou terénnou obhliadkou technické riešenie úpravy svahu a koryta vodného toku do pôvodného
stavu a zároveň vykoná vytýčenie koryta v teréne. Technické vytýčenie brehovej čiary koryta a vlastnícke
hranice vodného toku Velický potok prevezme p. Y. formou písomného záznamu.
Termín: do 20.12.2011
V závere stanoviska k podnetu bývalý OÚŽP v Poprade uvádza nasledovné: „Konanie p. Y. M. naplnilo
skutkovú podstatu ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len vodný zákon). Pán Y. sa dopustil priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných
stavieb podľa ustanovenia § 77 ods. 1 písm. g) vodného zákona ... .“ Ďalej žalovaný uviedol, že
Katastrálny úrad v Prešove, vo svojom oznámení o vybavení podania adresovanom I. S. a Q. S., číslo
XX/XXXX/XXXXX/So zo dňa 17.05.2012 uviedol nasledovné: „Katastrálnemu úradu v Prešove (ďalej len
„katastrálny úrad“) bolo dňa 27.02.2012 doručené Vaše podanie označené ako „Sťažnosť“ na nesprávny
postup pri oprave chyby v katastrálnom operáte týkajúci sa parcely XXXX/X, XXXX/X v k. ú. A., ktorá
bola zaevidované pod č. sť. XX/XXXX/XXXXX/So.Šetrením, bolo zistené nasledujúce:
Parcela EKN č. XXXX/X. k. ú. A.. Vlastnícke právo k pozemkovoknižnej parcele mpč. XXXX/X bolo
zapísané v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. XXXX v k. ú. A.. Na základe rozhodnutia o
dedičstve č. D XX/XX nadobudla k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo v podiele A B. Y., r. B.. Zápis
vlastníckeho práva bol vykonaný na list vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX v k. ú. A. položkou výkazu

zmien (ďalej len „PVZ“) č. XX/XX. kde ako identická s mpč. XXXX/X bola zapísaná parcela evidencie
nehnuteľnosti (ďalej len „EN“) č. XXXX/X (poznámka - nehnuteľnosti sa začali evidovať na listoch
vlastníctva v evidencii „EN“ po účinnosti zákona 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti, od 01.01.1993
nahradil evidenciu nehnuteľnosti kataster nehnuteľnosti „ KN“). Pri technicko-hospodárskom mapovaní
(ďalej len „ THM“) v k.ú. A. došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu
parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer. Prečíslenie bolo vykonané PVZ č. XX/XX. Na základe
toho bola parcela EN č. XXXX/X prečíslovaná na parcely EN č. XXXX, XXXX na LV č. XXX v k.ú. A..
Dňa 12.02.1985 bolo na Správu katastra v Poprade (ďalej len „správny orgán“) doručené rozhodnutie
č. XXXX/XX-De Odňatie poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu - Úprava Velického potoka v k. ú. A. na
zápis do evidencie nehnuteľnosti. Technickým podkladom k listine bol geometrický plán (ďalej len „GP“)
č. XXX-X-XXXX-XXX-XX na porealizačné zameranie vodného toku, ktorým bol zadefinovaný priebeh
hraníc novovytvorených parciel okrem iných aj parcely C KN č. XXXX/X - vodný tok. Podľa, v tom čase,
platných predpisov sa vykonal zápis do písomnej časti operátu a zákres GP parcely C KN č. XXXX/X
do pozemkovej mapy. Parcela C KN č. XXXX/X bola evidovaná bez LV. Podľa vyjadrenia správneho
orgánu, v súlade s uvedených GP boli na zápis predložené aj kúpne zmluvy medzi vlastníkmi dotknutých
nehnuteľností a Povodím Bodrogu a Hornádu. V danom prípade aj kúpna zmluva na diely „ XX“, „ XX“ z
parciel EN č. XXXX, XXXX zapísaných na LV č. XXX. Listiny boli uložené v zbierke listín ako tzv. nulové
listiny, pretože ich zápis do operátu mohol byť vykonaný až doručením všetkých zmlúv o majetkoprávnom
usporiadaní vykupovaných dielov nehnuteľnosti podľa GP č. XXX-X-XXXXXXX-XX. V danom prípade
nebola doručená kúpna zmluva na odkúpenie dielu „XX“ z mpč. XXXX/X, preto zápis vlastníckeho práva
v prospech Povodia Bodrogu a Hornádu v predmetných častiach nebol vykonaný, čo ale neznamená,
že vlastnícke právo nepatri tomuto subjektu. Vlastnícke právo k vykúpeným dielom parciel jednotlivých
vlastníkov zaniklo, ale nebolo do katastrálneho operátu zapísané Rozhodnutím správneho orgánu č.j.:
C W XXXX/05 zo dňa 16.09.2005 bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len
„ ROEP “) v k.ú. A. a číslom zmeny XXX/XX bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti. V čase tvorby
a schválenia ROEP nedošlo k majetkoprávnemu usporiadaniu parcely C KN č. XXXX/X podľa G P č.
XXX-X-XXXXXXX-XX ako celku, spracovateľ vykonal obnovenie pôvodného stavu parciel okrem iných
aj parcely mpč. XXXX/X, ktorá bola zidentifikovaná na parcelu E KN č. XXXX/X (totožná s dielmi „ XX“,
„ XX“). Číslom zmeny XXX/XX bola parcela E KN č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXX v k. ú. A. v prospech
B. lllenčíkovaj, r. B. v celosti. Tento postup bol nesprávny, pretože vlastnícke právo k časti parcely E
KN č. XXXX/X (totožná s dielmi „XX“, „XX“) patrilo Povodiu Bodrogu a Hornádu na základe zmluvy č.
XXX/XXX/XX zo dňa 06.09.1985. Na podklade takto chybne evidovaného právneho stavu boli vydané
podklady z katastra nehnuteľností na konanie o dedičstve po zomrelej B. T. r. B.. Na základe osvedčenia
o dedičstve 17D XX/XX (Z XXX/XX) nadobudol M. Y. v celosti okrem iných aj parcelu E KN č. XXXX/
X zapísané na LV č. XXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný číslom zmeny XXX/XX na LV č. XXX
v k. ú. A.. Týmto úkonom vzniklo duplicitne vlastnícke právo k časti parcely E KN č. XXXX/X (ktorá
je totožná s dielmi „XX“, „XX“). Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v platnom znení je správny
orgán povinný na LV č. XXX v k.ú. A. v časti „B“ zapísať obmedzujúcu poznámku o tom, že hodnovernosť
údajov o práve k nehnuteľnosti, t.j. k parcele E KN č. XXXX/X bola spochybnená. V zmysle platných
právnych predpisov nie je v právomoci správneho orgánu vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte
podľa § 59 Katastrálneho zákona. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov správny orgán na účely posúdenia
zmeny chybných údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim v schválených registroch (§ 7 ods. 6)
zriadi pre obec, v ktorej komisia zanikla zápisom údajov registra do katastra nehnuteľnosti, opätovne
komisiu, ak od jej zániku neuplynuli tri roky. Nakoľko od zápisu ROEP v k. ú. A. uplynuli tri roky, nie
je v právomoci správneho orgánu vykonať takúto opravu. Ďalej Katastrálny úrad v Prešove uviedol, že
vlastnícke právo evidované na LV č. XXX v k. ú. A. bolo po zápise ROEP (v roku 2005) na základe
listín dotknuté ďalšími právnymi zmenami, ktoré boli zapísané do katastrálneho operátu. Žalovaný v
rozhodnutí poukázal aj na identifikáciu parcely E KN č. XXXX/X č. I P-XXX/XXXX v katastrálnom území
A., vyhotovenú 04.12.2014 Okresným úradom v Poprade, katastrálnym odborom. Táto identifikácia
nadväzuje na identifikáciu č.j.: I vyhotovenú podľa geometrického plánu XXX-X-XXXX-XXX-XX zo dňa
24.11.2011, kde z parcely C KN č. XXXX záhrady o výmere 668 m2 bola odrátaná výmera 238 m2 diel
č. 21 podľa GP a z parcely C KN č. XXXX zastavané plochy o výmere 459 m2 bola odrátaná výmera 5
m2 diel č. 23 podľa GP. Na základe geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX zo dňa 24.11.2011 a
identifikácie zo dňa 24.11.2011 Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik objednal geometrický
plán č. j.: XX/XXXX na špecifikáciu parciel, ktoré boli vykúpené od pôvodnej vlastníčky Márie Y., rod. B..
Tento geometrický plán tvorí prílohu žaloby o určenie vlastníctva.

5. S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č.j.: OU-PP- L.-XXXX/
XXXXXX- XX-HJ zo dňa 17.06.2016, ktorým rozhodol podľa § 47 ods. 7 Vodného zákona s tým, že vo
výrokovej časti uviedol aj námietku účastníka konania M. Y..

6. Odvolateľ M. Y. v stanovenej 15-dňovej lehote podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu odvolanie, pričom žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tieto odvolacie námietky konkretizoval. K
odvolaniu uviedol, že prvostupňový orgán postupoval na základe podnetu SVP, š. p. OZ Košice číslo
CZ XXXXX/XXXXX/XXXX/Ky zo dňa 09.11.2015 a zdôraznil, že prvostupňový správny ogán rozhodol
podľa § 43 ods. 7 Vodného zákona, podľa ktorého v pochybnostiach, či sa jedná o vodný tok, prírodné
koryto alebo umelé koryto rozhodne orgán verejnej správy.

7. Ďalej žalovaný ako odvolací orgán poukázal na § 46, § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, ktoré
citoval, a na § 43 ods. 1 až 3, ods. 5, ods. 7, § 50 ods. 1 až 5 Vodného zákona, ktoré citoval. V
závere uviedol, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal súlad napadnutého rozhodnutia s
ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

II.
Argumenty žalobcu v žalobe

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe opísal skutkový stav, citoval §
46, § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku a uviedol, že s rozhodnutím žalovaného ani s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu nesúhlasí. Predovšetkým žalovaný svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil a jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a nejasné.

9. Namietal, že orgán verejnej správy vyššieho stupňa nepostupoval pri odôvodňovaní svojho
rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože v odôvodnení chýba to, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodol a čo je najpodstatnejšie, vôbec sa nezaoberal námietkami podanými účastníkom
konania v písomnom odvolaní. Odôvodnenie správneho rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť
účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia, aby
bolo naplnené jedno zo základných pravidiel konania, a to dôvera účastníka konania v správnosť
rozhodovania. V posudzovanom prípade však možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je nepresvedčivé a nezrozumiteľné. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy
vyššieho stupňa takmer doslovne citoval obsah správneho spisu a odvolanie žalobcu, ale vôbec sa
nezaoberal tým aby konkrétne uviedol, v čom sú žalobcom namietané nedostatky nesprávne, prečo na
nich orgán verejnej správy vyššieho stupňa neprihliadol, resp. ako ich vyhodnotil. Orgán verejnej správy
vyššieho stupňa len bez ďalšieho citoval a poukázal na zákonné ustanovenia (§ 43 vodného zákona, §
49 a § 50 Vodného zákona) a záverom sa obmedzil na všeobecné konštatovanie, že „odvolací orgán
preskúmal súlad napadnutého rozhodnutia so správnym poriadkom a zistil, že napadnuté rozhodnutie
je v súlade so zákonmi, ich ustanoveniami a ostatnými právnymi predpismi.“ Žalobca v odvolaní proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa namietal, že napadnuté rozhodnutie má zmätočný
výrok, pretože tento neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vo veci rozhodlo a
ďalej vo výrokovej časti sú uvedené odseky 2 a 3, ktoré tam nemajú čo robiť, pretože obsahovo nie
sú žiadnymi výrokmi, ktorými by sa rozhodlo vo veci a ich uvedenie vo výrokovej časti rozhodnutia je
v rozpore so správnym poriadkom. Orgán verejnej správy vyššieho stupňa sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia touto námietkou žalobcu vôbec nezaoberal. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa ďalej namietal, že nemožno vydať rozhodnutie, ktorým sa určí, že
pozemky sú vodným tokom. Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách v § 43 definuje, čo je vodný tok.
Podľa tejto zákonnej definície vodný tok nie je pozemok, ale je to „vodný útvar trvalo alebo občasne
tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo umelom koryte, ktoré je
jeho súčasťou, a ktorý je napojený z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom
sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú
aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.“ Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že vodný tok nie je pozemok, ako to určil orgán verejnej správy nižšieho stupňa v
posudzovanom prípade a ako potvrdil orgán verejnej správy vyššieho stupňa. Vo vzťahu k pozemkom

a vodnému toku potom zákon v odseku 2 pojednáva o tom, ktorý pozemok a za akých okolností je
korytom. V danej veci platí, že keďže sporný pozemok je stále v katastri nehnuteľností vedený ako orná
pôda, znamená to, že ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností,
je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru (§ 43, ods. 2
Vodného zákona). Žalobca vzhľadom na existujúcu právnu úpravu mal za to, že v predmetnej veci nebola
daná právomoc orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na rozhodnutie, pretože nemohol rozhodovať o
tom, že pozemok je vodným tokom a taktiež tu nebola daná ani situácia predpokladaná v § 43 ods. 7
Vodného zákona. Orgán verejnej správy vyššieho stupňa sa touto námietkou žalobcu vôbec nezaoberal.
Žalobca nakoniec v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa namietal aj to, že
vo výrokovej časti svojho rozhodnutia tento orgán určil, že sporné pozemky (vytvorené GP) majú byť aj
súčasťou vodnej stavby - úpravy vodného toku. V § 43 Vodného zákona nie je uvedené, že orgán verejnej
správy je oprávnený podľa tohto ustanovenia rozhodovať aj o tom, či pozemok je alebo nie je súčasťou
vodnej stavby. Orgán verejnej správy vyššieho stupňa sa touto námietkou žalobcu vôbec nezaoberal.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že orgány verejnej správy nižšieho i
vyššieho stupňa nepostupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, s ustanoveniami vodného
zákona, napadnuté rozhodnutia sú pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a
orgán verejnej správy vydal rozhodnutie, na ktoré nebol zo zákona oprávnený, čo je dôvodom na ich
zrušenie. Preto žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal,
aby mu boli nahradené trovy konania. S poukazom na § 182 ods. 1 písm. g/ SSP žiadal o nariadenie
pojednávania.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Ďalší účastník konania v 1./ rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Rovnako aj na pojednávaní konanom dňa 29.09.2017 poukázal na priebeh administratívneho konania,
poukázal na skutočnosť, že postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom č. 364/2004 Z.z.,
poukázal aj na prebiehajúce občianskoprávne konanie na Okresnom súde Poprad sp. zn. 13C/90/2014,
pre účely ktorého dal vyhotoviť identifikáciu parcely č. XXXX/X, k.ú. A.. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

12. Ďalší účastník konania v 2./ rade sa k žalobe nevyjadril.

13. Ďalší účastník konania v 3./ rade namietal, že s ním správny orgán nekonal ako s účastníkom
konania. Výrok prvostupňového rozhodnutia považoval za nesprávny a v rozpore so zákonom č.
364/2004 Z.z. Namietal, že pozemok nemôže byť vodným tokom, nakoľko vodný tok je presne
definovaný v § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z.

IV.
Replika žalobcu k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania

14. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania zotrval na dôvodoch
žaloby, túto naďalej považoval za dôvodnú a žiadal, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

15. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“).

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia
vo veci samej.

20. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa
okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému,
prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

21. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

22. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom
na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na
úradnej tabuli súdu od 30.09.2021 do 16.12.2021.Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods.3 SSP)
dňa 15.12.2021.

23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v zrušujúcom rozsudku sp.zn.
8Sžk/30/2018 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

24. Predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané podľa § 43 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách
( ďalej len zákon č. 364/2004 Z.z. ), ktorým príslušný správny orgán rozhodol, že presne špecifikované
novovytvorené pozemky sú vodným tokom - súčasťou vodnej časti - úpravy vodného toku, ktorý je
v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., o.z. Košice - Správa povodia Dunajca a
Popradu.

25. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.

26. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, nejasnosť
a nepresvedčivosť odôvodnenia, namietal, že žalovaný sa náležite nevysporiadal so všetkými jeho
odvolacími námietkami, konkrétne s námietkou zmätočnosti výroku prvostupňového správneho orgánu.
V hmotnoprávnej rovine namietal, že vodným tokom nemôže byť pozemok, a teda neboli splnené
podmienky pre postup podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z..

27. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických
osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom
a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za
porušenie povinností podľa tohto zákona.

28. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z., vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne
tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je
jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom
sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

29. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z., ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v
katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok
korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

30. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z., prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský
povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa
považuje aj koryto upraveného vodného toku.

31. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z.z., umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo
vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

32. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z., v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené
koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania
prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

33. Podľa § 61 písm. a) zákona č. 364/2004 Z.z., okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§15 ods. 6, § 21. § 22 ods.
3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5,6 a
10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a
3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy
podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.

34. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len
„vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce
sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.

35. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

36. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

38. Správny súd skorším rozsudkom zo dňa 29.09.2017 sp. zn. 3S/45/2016-66 žalobu
zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8 Sžk 30/2018 zo dňa 22.08.2019 rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2017 č. k. 3 S 45/2016-66 v spojení s opravným uznesením
Krajského súdu v Prešove z 10. júla 2018 č. k. 3 S 45/2016-116 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v
Prešove na ďalšie konanie.

40. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval:
,,Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Toto
zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s ohľadom aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské
práva vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy musí uviesť dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené a musí vždy nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia, s ktorou musí
byť v súlade. Orgán verejnej správy je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky podstatné
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové
zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na
vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia orgán
verejnej správy uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu a ako aplikoval na predmet konania predpisy
citované vo výroku rozhodnutia.
Z pripojených administratívnych spisov kasačný súd zistil, že v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného
orgánu verejnej správy absentuje v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku jasné a
zrozumiteľné zdôvodnenie toho, akými úvahami bol prvoinštančný orgán verejnej správy vedený pri
hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodol podľa ustanovenia § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z. z., že sporné pozemky sú vodným tokom.
V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že orgán verejnej správy rozhoduje v pochybnostiach o tom, či
ide o vodný tok na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných
úsekov vodného toku. Proti rozhodnutiu prvoinštančného orgánu verejnej správy podal účastník konania
(žalobca v konaní pred správnym súdom) odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný orgán verejnej správy
tak, že rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný
orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia síce podrobne opísal skutkové zistenia a
dôkazy na základe ktorých rozhodol vo veci, avšak v odôvodnení jeho rozhodnutia rovnako absentuje
jasné a zrozumiteľné zdôvodnenie toho, akými úvahami bol žalovaný orgán verejnej správy vedený
pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
sa stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy. Tiež v odôvodnení rozhodnutia
žalovaného orgánu verejnej správy absentuje riadne a úplné vyhodnotenie uplatnených odvolacích
námietok účastníka konania.
Kasačný súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej
správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Správny súd však na základe podanej žaloby preskúmal rozhodnutie žalovaného
orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy, pričom dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. Správny súd však mal v danom
prípade vychádzať pri rozhodovaní veci z toho, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v
spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a mal ich zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku. Ak
tak správny súd neurobil a nevzal do úvahy nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
pre nedostatok dôvodov, nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí len rozvinul a preto treba považovať
aj rozhodnutie správneho súdu za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Na uvedené musel
kasačný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na obsah kasačných dôvodov.“

41. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

42. Po zrušení skoršieho rozsudku kasačným súdom správny súd opätovne preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného a viazaný právnym názorom kasačného súdu, dospel k záveru, že rozhodnutia
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto
ich podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil.

43. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal
s troma jeho odvolacími námietkami: 1./ že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ustanovenie právneho
predpisu, podľa ktorého sa vo veci rozhodlo a vo výrokovej časti sú uvedené odseky 2 a 3, ktoré tam
nemajú čo robiť, pretože obsahovo nie sú žiadnymi výrokmi, ktorými by sa rozhodlo vo veci; 2./že orgán
verejnej správy prvého stupňa nemôže vydať rozhodnutie, ktorým určí, že pozemky sú vodným tokom;
3./ že orgán verejnej správy prvého stupňa nie je oprávnený podľa § 43 Vodného zákona rozhodovať o
tom, či pozemok je alebo nie je súčasťou vodnej stavby.

44. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

45. Správny súd poukazuje, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy
problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať
najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané a ako ich
správny orgán vyhodnotil. Správny orgán sa musí zaoberať v rozhodnutí aj návrhmi a námietkami
účastníkov. Právne posúdenie znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod
príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami
musí byť logický vzťah. Nestačí, aby bola v rozhodnutí uvedená len citácia príslušného ustanovenia,
ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými
zisteniami a právnym posúdením.

46. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je obsahovo rozsiahle, avšak možno sa stotožniť s tvrdením
žalobcu, že žalovaný v ňom cituje obsah administratívneho spisu aj odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa, avšak nereaguje na námietky žalobcu uvedené v odvolaní.

47. Žalovaný sa len čiastočne vysporiadal s prvou námietkou žalobcu, na str. 17 napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalšie dve námietky žalobcu, žalovaný iba cituje právne predpisy, avšak nie
je z rozhodnutia žalovaného zrejmé, prečo nepovažoval námietky žalobcu za dôvodné. K týmto dvom
námietkam žalovaný okrem toho, že citoval právne predpisy, uviedol: ,,Odvolací orgán poukazuje na
ust. § 43 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 7 Vodného zákona s poukazom a v nadväznosti na vyššie
spomínanú kúpnu zmluvu zo dňa 21.08.1985 (06.09.1985) a vyššie spomínané doklady predložené
SVP, š.p., OZ Košice. Odvolací orgán poukazuje na ust. 49 ods. 1 až ods. 6 Vodného zákona a na ust.
§ 50 ods. 1 až ods. 5 Vodného zákona.“

48. Za nedostatočné odôvodnenie správny súd považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé
aké úvahy viedli orgány verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní
veci a podobne. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
výrok rozhodnutia, udáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy,
vyjadrenie účastníkov konania, a musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedá ústavnému zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť
alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide

o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v
dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov rozhodnutia, na základe ktorých
orgán verejnej moci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou
garantovaného základného práva. S týmto právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia
dôvodov rozhodnutia), extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali
byť tieto zistenia vyhodnotené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení zo žiadnej
možnej interpretácie nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

49. Správny súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí.
Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu
toho odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho
konania.

50. Správny súd zdôrazňuje, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne
ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle článku
46 ods. 2 Ústavy SR, pretože sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo
právom chránených záujmoch odpiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný
účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje
subjektívne právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/115/2010). Správny orgán i pri voľnom
uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej
úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú
úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť.

51. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp.zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa 30.03.2016, z ktorého vyplýva, že...: „V tomto smere sa však
senát najvyššieho súdu stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí,
že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni
takýto nedostatok spravidla posúdenia dôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil
napadnuté rozhodnutie zo zjavnej nezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a
naopak, ďalej by rozvinul a hodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli
podstatné, vtedy by bol nepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“

52. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného
práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne
spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

53. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o
zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby
správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len
absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok
dôvodov.

54. Správny orgán v ďalšom konaní je povinný konať v súlade s § 47 ods.3 Správneho poriadku
tak, že sa riadne a úplne vysporiada s uplatnenými odvolacími námietkami žalobcu proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, či orgán verejnej správy prvého
stupňa môže vydať rozhodnutie, ktorým určí, že pozemky sú vodným tokom, a či orgán verejnej správy
prvého stupňa je oprávnený podľa § 43 Vodného zákona rozhodovať o tom, či pozemok je alebo nie
je súčasťou vodnej stavby.

55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému
priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.

56. O trovách kasačného konania rozhodol súd podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v spojení s § 167 ods. 1
SSP.. Úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči neúspešnému
žalovanému.

57. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania a trov kasačného konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia Krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.