Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215422
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614215422.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, zastúpeného Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, 811 09, proti povinnej: W. O., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dátum
úmrtia: XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. II XXX/XX, B., XXX XX, vedenej pod sp. zn. EX 24093/14
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60,

821 08 Bratislava, o vymoženie príslušenstva oprávneného, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/847/2014-16 zo dňa 03.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je
vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 7113/06 zo dňa
23.01.2007. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným
ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom
súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia §

52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) upravujúce spotrebiteľské
zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že
rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dojednaná
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne

napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy k smernici v tom význame, že rozhodcovské
konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy
samotnejzmluvyoúverejevšakzrejmé,žesubjektom,ktorýbudemaťvkonečnomdôsledkuprávovoľby
medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči
druhejzmluvnejstranevsúvislostismieroupovinnostídlžníkamuzabezpečujetakmerúplnúdominanciu
v tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval

takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda
napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť

relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. zúčastniť sa konania pred rozhodcovským
súdom. Na základe uvedeného mal súd za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v časejej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods.
4 O.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje

na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky
súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad
s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská
doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č.
244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých

prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných
strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom
č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal
na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ods.2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (zákon
č. 233/1995 Z.z.) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje
inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Neodstrániteľný je nedostatok, ktorého odstránenie za danej právnej úpravy nie je možné. Za
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu (§ 7 O.s.p.),
litispendencia (§ 83 O.s.p.), res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania (§ 19 O.s.p.). Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p., prípadne postúpiť vec
inému orgánu.Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak ten komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 prvá veta O.z., spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa § 7 ods. 2 druhá veta O.z., smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.Ods. 2 prvá veta,

exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Zo spisového materiálu zistil odvolací súd nasledovný skutkový stav.

Dňa 30.05.2014 bola spísaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zápisnica o návrhu
oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o. na vykonanie exekúcie. Tento návrh na vykonanie exekúcie

spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol doručený Okresnému súdu Lučenec
dňa 26.09.2014. V návrhu označená povinná W. O. narodená XX.XX.XXXX, však dňa XX.XX.XXXX
zomrela. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov
z dňa 10.12.2014 a taktiež z šetrenia súdu vykonaného dňa 14.01.2015. Nahliadnutím do dedičského
spisu sp.zn. 9D/399/2014 bolo zistené, že povinná W. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. II XXX/

XX, B., XXX XX zomrela a predmetné dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť.
Prípadní dediči nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná.

Exekučný súd vykonal lustráciu a následné nahliadnutie do dedičského spisu až po vydaní
prvostupňového rozhodnutia.

Súd kedykoľvek za konania skúma, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Ak podmienky konania nie sú splnené, musí súd vykonať opatrenia na odstránenie prekážok
a ak to nie je možné, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné prekážky konania patrí okrem iných
i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. V zmysle § 19 O.s.p. má ju ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti. Vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 O.z;.

Je nepochybné, že povinná Ida O., nar. XX.XX.XXXX zomrela v priebehu exekučného konania, a teda
dôsledkom smrti povinnej je strata spôsobilosti byť účastníkom konania (19 O.s.p.). Návrh oprávneného,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie i uznesenie okresného súdu

obsahujú označením zomrelej ako povinnej nedostatok, ktorý predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania. Povinná z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a
z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit“ - smrť
oslobodzuje od všetkých záväzkov“).

Potom, i keď úmrtie povinnej bolo zistené a náležite preukázané až lustráciou v Registri obyvateľov
po neúspešnom pokuse o doručenie uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 13 Er/847/2014-16
zo dňa 03.12.2014 povinnej, ktorým tento súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, nemožno v záujme dodržania zákonnosti preskúmavať po vecnej stránke takéto rozhodnutie
prvostupňového súdu, ale odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie, ktorý v ďalšom konaní, ako súd exekučný exekučné konanie zastaví z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie účastníka na strane povinného.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.