Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411202527
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8411202527.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, pr. zastúpený:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
povinnému: A. X., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX S., o vymoženie 12.883,81 Eur s prísl. a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/364/2011 -27 zo
dňa 13.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie.
II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o vymoženie

12.883,81 Eur s prísl. a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku č.k. 2Cb/69/2005-56 zo
dňa 25.06.2008, vydaný Okresným súdom Kežmarok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2008
rozhodol tak, že výrokom I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie
zamietol. Výrokom II. návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení

niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK"); § 9a ods.
1, § 36 ods. 5, § 37 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku; § 237 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 06.05.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej
exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zák. č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK.

4. Oprávnený námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie doručil súdnemu exekútorovi
18.06.2020. V obsažných námietkach žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto
konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach prostredníctvom súdneho exekútora
boli postúpené na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím ZoUNEK. Ďalej uviedol, že upovedomenie
o zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so ZoUNEK. Exekútor nemá nárok na náhradu

paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do
30.06.2016 (čo súdny exekútor nepreukázal), upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje
náležitosti vyžadované ust. § 5 ods. 2 ZoUNEK, najmä opis skutočností, ktoré zastavenie exekúcie
odôvodňujú a je preto nepreskúmateľné, z upovedomenia nie je zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej
exekúcie. Zároveň podal a špecifikoval podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom
SR namietajúc nesúlad ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky, zásah do základných práv a slobôd.

Navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej a zároveň
navrhol, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.5. Súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení
pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného.

Zároveň konštatoval, že exekučné konanie bolo zastavené v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK,
pretože uplynula rozhodná doba.

6. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že nemal k dispozícii údaje o dátume doručenia upovedomenia
oprávnenému a vzhľadom na to, že súdny exekútor výslovne neuviedol, že boli podané po lehote

konštatoval, vychádzal z toho, že boli podané včas - teda v lehote 30 dní od jeho doručenia.

7. Po preskúmaní námietok podaných oprávneným skonštatoval, že oprávnený v nich neuviedol žiaden
relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za vydané v
rozpore so ZoUNEK. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. V uvedenom
rozsahu poukázal na to, že exekútor vystupuje v pozícii tzv. predĺženej ruky štátu, teda je plne

kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené zákonom.

8. Zhodnotil, že v danom prípade sa jedná o tzv. starú exekúciu (začatú pred 1. aprílom 2017), kde
súdny exekútor po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátané tzv. absolútnych či relatívnych
výnimiek (ust. § 2 ZoUNEK) vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie

bolo vyhotovené v súlade s ust. § 5 ods. 2 ZoUNEK, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,
oprávnenému bolo odoslané pred uplynutím lehoty 120 resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok
pre zastavenie exekúcie (ex lege). Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nie je
povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol
nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený

možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti. Z
uvedeného vyhodnotil námietky oprávneného ako neopodstatnené.

9. V prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v exekúcii na iného oprávneného a nedošlo k
zmene účastníka konania na strane oprávneného, t. j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny

účastníka konania na strane oprávneného, ktorým by bol súd v zmysle ust. § 237 ods. 1 CSP viazaný,
oprávneným naďalej ostáva pôvodný oprávnený, v tomto prípade GENERAL FACTORING, a.s.

10. S prihliadnutím na citované ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie nie je možné
prerušiť. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie

konania ani podľa osobitných predpisov. Zároveň nedospel k záveru o rozpornosti ustanovení zák. č.
233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky a čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže
nevzhliadol dôvody na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, podnet
oprávneného na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za nedôvodný. Na
základe uvedeného súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

11. Tvrdenia oprávneného o nesúlade právnych predpisov súd nevyhodnotil za také, ktoré zakladajú
dôvod pre vyhovenie námietkam, a preto námietky zamietol a taktiež zamietol návrh na prerušenie
konania.

12. Proti uzneseniu, a to v celom rozsahu podal odvolanie oprávnený. Poukázal na ust. § 7 ods.
3, § 8 ods. 2, § 10 ods. 2 zák. číslo 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní
(ďalej len ,,ZoUNEK“). Z uvedeného vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach (i proti zamietavému
rozhodnutiu o námietkach) je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Napriek tomu konajúci súd v
napadnutom Uznesení uviedol, že proti tomuto Uzneseniu opravný prostriedok (odvolanie) prípustný

nie je. Oprávnený namietal, že proti napadnutému Uzneseniu mal byť prípustný opravný prostriedok
- sťažnosť (odvolanie) ktorý mu prvoinštančný súd odňal. Oprávnený poukázal aj na ust. § 6 ods. 4
písm. b) zák. 233/2019 Z.z. ZoUNEK s tým, že rozhodovacia činnosť súdu sa má týkať aj aplikácie tohto
zákonného ustanovenia, avšak prvoinštančný súd to v napadnutom Uznesení vôbec neuviedol. Ďalej
tvrdil, že ZoUNEK hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom

poukázal na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora - z ust. § 211a a § 243d ods. 3 zák. č. 233/1995
Z. z. Exekučného poriadku a ust. § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií vyplýva to, do kedy ju mal súdny exekútor splniť. Poukázal
aj na dôvodovú správu k zákonu č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK, s tým, že pre nárok súdneho exekútora napaušálnu náhradu trov starej exekúcie je určujúce ako a kedy bola stará exekúcia do centrálneho registra
exekúcií zapísaná, a nie či tam bola iba zapísaná. Oprávnený namietal, že ako strane mu malo byť
poskytnuté vyjadrenie súdneho exekútora, na ktoré poukázal prvoinštančný súd v bode 3 odôvodnenia

napadnutého Uznesenia, ku ktorému by sa mohol vyjadriť, čo však súd opomenul. Tým porušil práva
oprávneného, ktorú mu podľa Civilného sporového poriadku prináležia. Navrhol vec zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

13. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skôr ako sa mohol začať
zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podaným odvolaním je napadnuté rozhodnutie,
proti ktorému to zákon pripúšťa a zistil, že podané odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie prípustné nie je.

15. Podľa ust. § 200 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, na exekučné konanie
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia
o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa

nepoužijú.

16. Podľa ust. § 202 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti

uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

17. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u

exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

18. Podľa ust. § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

19. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

20. Podľa čl. 11 Základných princípov CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

21. Podľa ust. § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

22. Podľa ust. § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb

v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu
trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho

rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.23. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

24. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie a taktiež zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
Voči tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu podanie oprávnený, označené ako odvolanie, pričom v
texte tohto podania uviedol, že skutočnosť, že uznesenie bolo vydané sudcom nebráni tomu, aby ho

bolo možné posúdiť ako sťažnosť. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bolo uznesenie súdu
prvej inštancie vydané sudcom a nie súdnym úradníkom, nebolo možné voči nemu podať sťažnosť. Z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd v zmysle čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP posudzoval
podanie oprávneného ako odvolanie.

25. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom

konaní. V tomto smere je potrebné poukázať na vyššie cit. ust. § 202 ods. 3 Exekučného poriadku
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý výslovne ustanovuje, že pre exekučné konania
platí, prípustnosť odvolania len tam, kde to zákon výslovne upravuje (obdobne aj za predchádzajúcej
právnej úpravy bolo možné podať odvolanie len proti tým rozhodnutiam, kde to zákon výslovne pripúšťa,
porovnaj ust. § 202 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov).

V tomto prípade súd prvej inštancie rozhodol podľa ZoUNEK, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku
lex specialis. Rozhodovanie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je upravené
v ust. § 7 ods. 1 až 3 ZoUNEK. Vyššie cit. ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK upravuje spôsoby rozhodovania
súdu prvej inštancie po tom, čo súdny exekútor predloží námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie, avšak v uvedenom ustanovení nie je výslovne zakotvená možnosť proti

uzneseniu, ktorým súd zamietol alebo odmietol podané námietky, podať odvolanie. Z uvedeného tak
vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým boli námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie zamietnuté nie je odvolanie prípustné. Ako už odvolací súd konštatoval skôr, keďže odvolanie
nebolo vydané súdnym úradníkom ale sudcom, proti uvedenému uzneseniu nie je prípustný žiadny
riadny opravný prostriedok, a to ani podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd

v tomto smere ešte uvádza, že nemožno súhlasiť ani s tvrdením oprávneného o naplnení odvolacej
námietky podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, pretože zákon 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch
v znení neskorších predpisov hovorí o možnosti a nie o povinnosti sudcu poveriť vyššieho súdneho
úradníka na konanie a rozhodovanie vo vymedzenom okruhu podľa rozvrhu práce, resp. v určitej veci.
V prípade, ak poverenie nie je udelené, rozhoduje aj v takýchto veciach zákonný sudca, preto tým, že v

predmetnom prípade rozhodol sudca a nie súdny úradník, nemohlo dôjsť k porušeniu zákona. Záverom
odvolací súd zdôrazňuje, že aj poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu
o zamietnutí námietok oprávneného proti exekúcii bolo správne.

26. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného čo do výroku II. o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania a aj v tomto smere dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné. Oprávnený podal
návrh na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP (konanie o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde SR), pričom v zmysle ust. § 357 písm. n) CSP odvolanie voči takémuto uzneseniu
prípustné nie je. Vzhľadom na uvedené preto poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania
aj proti výroku II. uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo správne.

27. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že pri zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovení ZoUNEK
nemôže mať akýkoľvek návrh hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy vplyv na vedenie takto
zastaveného exekučného konania. Je potrebné poukázať na to, že ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP
sa vzťahuje na prípady, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý sa týka danej veci je v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo s medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na
začatie konania. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že tento postup sa uplatní v prípade, ak k
takémuto záveru dospeje súd a nie účastník konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 36/2019 v ktorom bolo uvedené, že uznesenie o prerušení konania

je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto
rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd
(napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že obsahom práva na spravodlivé
súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, preto aniz toho dôvodu nemôže byť daný dôvod na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o
súlade právnych predpisov. Konanie, ktoré bolo zastavené už nie je možné prerušiť. Zároveň odvolací
súd dáva do pozornosti aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to: sp. zn. I. ÚS 220/2020, sp.

zn. I. ÚS 221/2020, sp. zn. IV. ÚS 239/2020, sp. zn. III. ÚS 237/2020, sp. zn. II. ÚS 241/2020, v ktorých
Ústavný súd SR konštatoval, že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa
ZoUNEK sú ústavne udržateľné.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie

oprávneného odmietol.

29. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania
v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol
podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu

odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci
samej, teda obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej
strany sporu, ktorá podala odvolanie voči výroku, voči ktorému toto nebolo prípustné. V prejednávanej
veci oprávnený svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal proti rozhodnutiu, proti
ktorému je neprípustné. Oprávnený tak svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, preto mu

nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania, povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).