Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, August 26, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409201903
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8409201903.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený:
Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706,
proti povinným: 1.) U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, XXX XX Q., 2.) Z. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Ž. XXX, XXX XX Q., 3.) X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, XXX XX Q., o vymoženie 106,22
Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.
8Er/311/2009 -62 zo dňa 18.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) o vymoženie 106,22
Eur s prísl. a trov exekúcie na podklade návrhu exekučného titulu - platobného rozkazu č. Ro 1108/92
-4 zo dňa 17.11.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.1992 rozhodol, tak, že
výrokom I. zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a výrokom
II. zamietol návrh na prerušenie konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z o ukončení niektorých
exekučných konaní (ďalej len "ZoUNEK"); § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.

3. Dňa 09.03.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu
trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK.

4. Oprávnený námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odoslal súdnemu exekútorovi
08.04.2020. V námietkach uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v
rozpore so ZoUNEK. Exekútor nemal nárok na náhradu paušálnych trov, keďže išlo o starú exekúciu,
ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30.06.2016 (čo súdny exekútor nepreukázal),
upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahoval náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK,

najmä opis skutočností, ktoré zastavenie exekúcie odôvodňoval a bolo preto nepreskúmateľné, z
upovedomenia nebolo zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej exekúcie. Zároveň podal a špecifikoval
podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom namietajúc nesúlad ZoUNEK s Ústavou
Slovenskej republiky, zásah do základných práv a slobôd. Navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej a zároveň navrhol, aby prvoinštančný súd
námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.5. Po preskúmaní námietok podaných oprávneným bolo nevyhnutné skonštatovať, že oprávnený v
nich neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie
vyhlásiť za vydané v rozpore so ZoUNEK. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal.

6. V danom prípade sa jednalo o tzv. starú exekúciu (začatú pred 1. aprílom 2017), kde súdny exekútor
po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátané tzv. absolútnych či relatívnych výnimiek (§ 2
ZoUNEK) vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie bolo vyhotovené

v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 ZoUNEK, obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti,
oprávnenému bolo odoslané pred uplynutím lehoty 120 resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok
pre zastavenie exekúcie (ex lege). Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nebolo
povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol
nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený
možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti. Z

uvedeného dôvodu bola námietka oprávneného neopodstatnená.

7. S prihliadnutím na citované ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie nie je možné
prerušiť. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie
konania ani podľa osobitných predpisov. Keďže nevzhliadol dôvody na podanie návrhu na konanie

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, podnet oprávneného na podanie návrhu na Ústavný súd
Slovenskej republiky považoval za nedôvodný. Na základe uvedeného súd návrh oprávneného na
prerušenie konania zamietol. Pritom poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu - č.k. I. ÚS 220/2020 -18,
I. ÚS 221/2020 -18, IV. ÚS 239/2020 -19 a I. ÚS 237/2020 -18.

8. Tvrdenia oprávneného o nesúlade právnych predpisov súd nevyhodnotil za také, ktoré zakladajú
dôvod pre vyhovenie námietkam, a preto námietky zamietol a taktiež zamietol návrh na prerušenie
konania.

9. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu. Poukázal na § 7 ods. 3, § 8 ods. 2, §

10 ods. 2 zákona číslo 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ,,ZoUNEK“). Z
uvedeného vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach (i proti zamietavému rozhodnutiu o námietkach)
je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Napriek tomu konajúci súd v napadnutom uznesení uviedol,
že proti tomuto Uzneseniu opravný prostriedok (odvolanie) prípustný nie je. Oprávnený namietal,
že proti napadnutému uzneseniu mal byť prípustný opravný prostriedok - sťažnosť (odvolanie) ktorý

mu prvoinštančný súd odňal. Oprávnený poukázal aj na § 6 ods. 4 písm. b/ zákona 233/2019 Z.z.
ZoUNEK, že rozhodovacia činnosť súdu sa má týkať aj aplikácie tohto zákonného ustanovenia, avšak
prvoinštančný súd to v napadnutom uznesení vôbec neuviedol. Ďalej uviedol, že ZoUNEK hovorí o tom,
kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukázal na konkrétnu povinnosť
súdneho exekútora - z S 211a a S 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a § 1

ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri
exekúcií vyplýva to, do kedy ju mal súdny exekútor splniť. Poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu
č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK, ktorý určil, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej
exekúcie je určujúce ako a kedy bola stará exekúcia do centrálneho registra exekúcií zapísaná, a nie či
tam bola iba zapísaná. Navrhol vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skôr ako sa mohol začať zaoberať
dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podané odvolanie spĺňa predpísané náležitosti. Pri
takomto preskúmaní zistil, že podané odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie

prípustné nie je.

11. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, na exekučné konanie
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia

o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa
nepoužijú.12. Podľa § 202 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti

uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u

exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

14. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

15. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

16. Podľa čl. 11 Základných princípov CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

17. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

18. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

19. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o

zastavení starej exekúcie a taktiež zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Voči tomuto
uzneseniu podal v celom rozsahu a v zákonnej lehote podanie oprávnený označené ako odvolanie,
pričom v texte tohto podania uviedol, že skutočnosť, že uznesenie bolo vydané sudcom nebráni tomu,
aby ho bolo možné posúdiť ako sťažnosť. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bolo uznesenie

súdu prvej inštancie vydané sudcom a nie vyšším súdnym úradníkom, nebolo možné voči nemu podať
sťažnosť, ale odvolanie. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v zmysle čl. 11 ods. 1 Základných
princípov CSP posudzoval podanie oprávneného ako odvolanie.

21. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom

konaní. V tomto smere je potrebné poukázať na vyššie cit. ust. § 202 ods. 3 Exekučného poriadku
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý výslovne ustanovuje, že pre exekučné konania
platí, prípustnosť odvolania len tam, kde to zákon výslovne upravuje (obdobne aj za predchádzajúcej
právnej úpravy bolo možné podať odvolanie len tam, kde to zákon výslovne pripúšťal, porovnaj § 202
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). V tomto prípade

súd prvej inštancie rozhodol podľa ZoUNEK, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex specialis.
Rozhodovanie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je upravené v § 7 ods. 1 až
3 ZoUNEK. Vyššie cit. ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK upravuje spôsoby rozhodovania súdu prvej inštancie po
tom, čo súdny exekútor predloží námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,avšak v uvedenom ustanovení nie je výslovne zakotvená možnosť proti uzneseniu, ktorým súd zamietol
alebo odmietol podané námietky podať odvolanie. Z uvedeného tak vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým
boli námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietnuté nie je odvolanie

prípustné. Ako už odvolací súd konštatoval skôr, keďže odvolanie nebolo vydané vyšším súdnym
úradníkom ale sudcom, proti uvedenému uzneseniu nie je prípustný žiadny riadny opravný prostriedok,
a to ani podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v tomto smere ešte uvádza, že
nemožno súhlasiť ani s tvrdením oprávneného o naplnení odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm.
c) CSP, pretože zákon 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov hovorí o

možnosti a nie o povinnosti sudcu poveriť vyššieho súdneho úradníka na konanie a rozhodovanie vo
vymedzenom okruhu podľa rozvrhu práce, resp. v určitej veci. V prípade, ak poverenie nie je udelené,
rozhoduje aj v takýchto veciach zákonný sudca, preto skutočnosť, že v predmetnom prípade rozhodol
sudca a nie vyšší súdny úradník nemohlo dôjsť k porušeniu zákona. Záverom odvolací súd zdôrazňuje,
že aj poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o zamietnutí námietok
oprávneného proti exekúcii bolo správne.

22. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného čo do výroku II. o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania a aj v tomto smere dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné. Oprávnený podal
návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP (konanie o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde SR), pričom v zmysle § 357 písm. n) CSP odvolanie voči takémuto uzneseniu

prípustné nie je. Vzhľadom na uvedené preto poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania
proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo správne.

23. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že pri zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovení ZoUNEK
nemôže mať akýkoľvek návrh hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy vplyv na vedenie takto

zastavenéhoexekučnéhokonania.Jepotrebnépoukázaťnato,že§162ods.1písm.b)CSPsavzťahuje
na prípady, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka danej veci je v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná, podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Z
uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že tento postup sa uplatní v prípade, ak k takémuto záveru dospeje

súd a nie účastník konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 36/2019 v ktorom bolo uvedené, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej
povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie
je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS
63/2018). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, preto ani z toho dôvodu nemôže byť
daný dôvod na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.
Konanie, ktoré bolo zastavené už nie je možné prerušiť. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti aj
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to: sp. zn. I. ÚS 220/2020, sp. zn. I. ÚS 221/2020, sp. zn. IV.
ÚS 239/2020, sp. zn. III. ÚS 237/2020, sp. zn. II. ÚS 241/2020, v ktorých Ústavný súd SR konštatoval, že

napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa ZoUNEK sú ústavne udržateľné.
Vzhľadom aj na tieto uvedené skutočnosti preto možno dospieť k záveru o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, keď návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie

oprávneného odmietol.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.
1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade
rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256

ods.1 CSP, ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu,
že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne,
ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala
odvolanievočivýroku,vočiktorémuneboloprípustné.Vprejednávanejvecioprávnenýsvojimsprávaním
zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné. Oprávnený

tak svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, preto mu nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania, povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.