Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, May 17, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205602
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6718205602.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu M. Z., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Zuzanou Falisovou,
advokátkou, so sídlom Námestie Štefana Moyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33759626, proti
žalovanému WorldWood Slovakia, s.r.o., so sídlom Kukučínova 253/90, 962 12 Detva, IČO: 36638315,
zastúpený Miroslavom Červenkom, advokátom, so sídlom M.R.Štefánika 72, 962 12 Detva, o zaplatenie
8.648,78 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.086,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.086,75 EUR od 15.10.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.800,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 4.800,- EUR od 01.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z
prisúdenej sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.10.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 04.09.2018, ktorou sa žalobca
domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 8.648,78 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 15.10.2018 do zaplatenia, ako i náhradu trov
konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade
Detva, katastrálny odbor, zapísanej na LV č.XXXX, k.ú. Z., obec Z., ako parcela registra „E“,

evidovaná na mape určeného operátu parc.č.C. XXX o výmere 5306 m2 - trvalé trávnaté porasty,
ktorú nadobudol do svojho vlastníctva v časti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku darom, na základe
darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.V 691/93 a v časti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k
celku kúpou, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.Z. XXXX/XX zo dňa 07.01.2016
(ďalej len „nehnuteľnosť vlastnícky patriaca žalobcovi“). Tejto parcele v rozsahu bezdôvodne užívanom
žalovaným zodpovedajú parcely registra „C“ č.KN: R. XXXX/XX, R. XXXX/X, R. XXXX/X, R. XXXX/
XX, k.ú. Z. (ďalej len „časti nehnuteľnosti užívanej žalovaným“). Žalovaný je okrem iného výlučným

vlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Detva, katastrálny odbor, zapísaných na LV
č.XXXX, k.ú. Z., obec Z., a to stavby so súp.č.XX-matečník ošípaných na parc.č. R. XXXX/X a stavby so
súp.č.XX-sklad sena na parc.č. R. XXXX/X, s tým, že ide o stavby postavené na pozemku vo vlastníctvežalobcu, ktoré toho času slúžia na iný účel využitia než je zapísaný údaj - druh stavby na výpise z LV
č.XXXX, k.ú. Z..
Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorú užíva žalovaný v prírode predstavuje časť vo výmere 2653

m2, s tým, že žalovaný ju užíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti, pričom rozsah tohto užívania
vyplýva aj z písomnej korešpondencie medzi stranami sporu, ktorá je vedená v roku 2015, ako i
z grafickej časti pripravovaného geometrického plánu pre účely prípadnej kúpy. Totiž strany sporu
dlhodobo rokovali o riešení otázky prevodu predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalovaného, resp.
určenia výšky nájomného, avšak k žiadnej dohode nedošlo.

Je nesporné, že žalovaný užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, čím sa obohacuje zjavne na úkor
vlastníkataktoužívanejnehnuteľnosti,pričomžalobcaoprelsvojnárokoto,žeakovlastníknehnuteľnosť
neužíva, ani nemôže užívať, a preto je oprávnený žiadať náhradu vyjadrenú v peňažnom ekvivalente.
V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS ČR 20Cdo/2966/2013, NS ČR 28Cdo/1778/2013 a NS
ČR 28Cdo/1321/2011.
Ohľadnevýškyžalovanejsumyžalobcauviedol,žeknejdospeltak,žetátozodpovedávýškenájomného

daného obvykle v mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, a ktorú by boli nájomcovia za
obvyklých okolností povinní plniť podľa nájomnej zmluvy. Zároveň žalobca poukázal aj na charakter
účelu využitia cudzej nehnuteľnosti žalovaným a z neho vyplývajúci podstatný význam na výkon jeho
podnikateľskej činnosti. V tej súvislosti žalobca tiež poukázal na rozhodnutie NS ČR 28Cdo/1128/2014,
28Cdo/443/2014, 28Cdo/17/2014 a 28Cdo/2606/2013.

Za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia tiež žalobca odkázal na predložené stanoviská
realitných kancelárií XEMAR, s.r.o. a REAL.sk, ako i súkromný znalecký posudok znalkyne Ing. Anny
Bešinovej č.52/2018 zo dňa 27.06.2018. Konkrétne žalobca uviedol, že výška náhrady za užívanie
nehnuteľností je v zmysle platných právnych predpisov počítaná (to znamená základ výpočtu tvorí) zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, čo v predmetnom znaleckom posudku bola suma 16,27 EUR/m2,

s tým, že pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok v zmysle Prílohy č.3 časť G vyhlášky
MS SR č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku predstavuje sumu 1,63 EUR/m2/rok,
pričom suma bola prepočítaná na predmetnú výmeru 2653 m2 bezdôvodne užívanej žalovaným, a to
za obdobie od 15.10.2016 do 15.10.2018.
Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 123, § 126 ods. 1, § 451 ods.

1 a ods. 2, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

2. Dňa 14.12.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 11.12.2018,
v ktorom okrem iného uviedol, že nie je v danej veci sporné, že žalobca je vlastníkom predmetného

pozemku parc.č.C. XXX o výmere 5306 m2 zapísaný na LV č.XXXX, s tým, že podľa územného plánu
obceVígľašječasťpozemkuovýmere2920m2určenáakovýrobnéplochypoľnohospodárskeaostatná
časť pozemku je určená ako orná pôda. Žalovaný užíva časť pozemku, ktorý je určený ako výrobné
plochy poľnohospodárske vo výmere 2563 m2 bez právneho dôvodu, pretože napriek snahe žalovaného
o vysporiadanie daného stavu k dohode o prevode vlastníctva k predmetnému pozemku, prípadne k

uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo.
Podľa názoru žalovaného je ale nesprávne stanovená suma bezdôvodného obohatenia, ktorej sa
žalobca v súdnom konaní domáha, keď poukázal na to, že predložený znalecký posudok, ako i
stanoviská realitných kancelárií sa nevyjadrujú k prípadnej výške nájmu, ale sa vyjadrujú k hodnote
predmetného pozemku, a preto sú pre účely stanovenia výšky prípadného reálneho nájmu a tým aj k

výške vymáhanej sumy v danom súdnom konaní irelevantné. Pokiaľ žalobca s odkazom na predložený
znalecký posudok uskutočnil prepočet výšky nájomného s odkazom na predmetnú vyhlášku Ministerstva
spravodlivosti SR, žalovaný uviedol, že táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy činností znalcov a
len títo sú oprávnení v zmysle zákona o znalcoch a tejto vyhlášky stanovovať hodnoty majetku. Napriek
tomu uviedol žalovaný aj výhrady k hodnote pozemku, tak ako boli uvádzané dôkazmi predloženými

žalobcom, keď podľa názoru žalovaného tieto nezodpovedajú realite. Zároveň žalovaný poukázal na
reálne kúpy pozemkov, ktoré realizoval v katastrálnom území Vígľaš, a to buď v areáli žalovaného alebo
jeho tesnej blízkosti, s tým, že cena za m2 v týchto predložených dokladoch bola 1,50 EUR/m2 resp.
4,523 EUR/m2. Tiež z verejne prístupných zdrojov (webstránka obce Vígľaš) žalovaný zistil, že obec
Vígľaš v uplynulom období predala podnikateľskému subjektu pozemok trvalý trávnatý porast za cenu

5,80 EUR/m2, s tým, že sa jedná o pozemok v strede obce, lepšie využiteľný pre podnikateľskú účely
ako pozemok využívaný žalovaným.
K znaleckému posudku č.52/2018 znalkyne Ing. Anny Bešinovej ešte žalovaný uviedol, že znalkyňa
pri hodnotení koeficientu technickej infraštruktúry pozemku uviedla možnosť napojenia na dva druhyverejných sietí, napríklad miestne rozvody vody a elektriny, čo nie je pravdivý údaj. V mieste,
kde sa pozemok nachádza, nie je verejná vodovodná sieť, ani verejný rozvod elektriny. Taktiež k
pozemku neexistuje prístup po obecnej komunikácii, ale len cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve

iných subjektov. Podnikateľské využitie predmetného pozemku je tiež určené územným plánom na
výrobné plochy poľnohospodárske a je potrebné si uvedomiť, že tento pozemok sa nachádza uprostred
pozemkov vlastnícky patriacich iným subjektom, teda bez prístupu, bez vody, bez elektrickej energie,
bez kanalizácie, plynu a podobne, čo znižuje podstatne cenu pozemku. Keďže dôkazné bremeno
preukazujúce odôvodnenosť výšky žalovanej sumy je na strany žalobcu, tento podľa názoru žalovaného

relevantným spôsobom nepreukázal odôvodnenosť vymáhanej sumy a z toho dôvodu žiadal žalobu
zamietnuť a tiež priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

3. Dňa 22.05.2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu protistrany zo dňa
29.01.2019, v ktorom okrem iného samotný žalobca uviedol, že žalovaný v tomto písomnom vyjadrení
potvrdil, že užíva pozemok o výmere 2920 m2, pričom poprel snahu žalovaného sa dohodnúť, s tým,

že žalovaný užíva aj ďalšie pozemky v jeho vlastníctve v tom istom areáli, a teda žalovaný sa dlhodobo
bezodplatne obohacuje. Uviedol tiež, že k ich pozemku vedie mapová cesta, ktorú na požiadanie je
povinný pozemkový fond zreálniť, hoci teraz sa neužíva. Sám žalovaný im ponúkol kúpnu cenu 25,-
EUR/m2 v emailovej ponuke z 08.04.2015.
Právna zástupkyňa žalobcu na základe námietok protistrany doplnila výpočet nájmu pozemku za

žalované obdobie podľa predmetnej vyhlášky MS SR č.492/2004 Z.z., pričom za východiskovú hodnotu
zobrala hodnotu stanovenú znalkyňou Ing. Annou Bešinovou v predloženom súkromnom znaleckom
posudku. Pokiaľ žalovaný namietal žalobcom predložený dôkaz - súkromný znalecký posudok, uviedla,
že tieto pochybnosti žalovaného sú procesne neúčinné, keďže v rámci prostriedkov procesnej obrany
je povinný svoje tvrdenia preukázať dôkazmi, čo by v tomto prípade bol buď iný súkromný znalecký

posudok alebo návrh na vykonanie dokazovania prostredníctvom súdu.
Pokiaľ žalovaný ako dôkaz svojich tvrdení predložil doklady o kúpe pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú.
Z., žalobca tieto dôkazy namieta vo vzťahu k vzájomnému porovnaniu týchto pozemkov, to znamená
pozemkov nadobúdaných žalovaným zväčša v roku 2012 s ohľadom na vývoj cien na trhu nehnuteľností,
resp. k pozemkom nadobudnutým síce v roku 2015, ale mimo hlavného účelu využitia predmetného

areálu, čo je preukázateľné zo satelitnej snímky katastrálnej mapy, z ktorej je jednoznačné, že parcela
vo vlastníctve žalobcu N. XXX k.ú. Z. prechádza centrálnou časťou areálu s najväčšou využiteľnosťou
vo väzbe na podnikanie žalovaného. Naopak parcela N. XXX/X nadobudnutá v roku 2015 od pani O. a
I. sa nachádza v okrajovej časti areálu len s minimálnym využitím a tvorí skôr kúpu za účelom rozšírenia
majetku žalovaného.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že predmetná parcela je zahrnutá v platnom územnom pláne
určený na podnikateľské využitie, čo v konečnom dôsledku nespochybňuje ani žalovaný.

4. Dňa 09.10.2019 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaného v reakcii na závery z pojednávania dňa 23.09.2019, ktorým oznámil, že

nespochybňujú rozsah výmery tvrdenej žalobcom vo vzťahu k užívaniu predmetných pozemkov
žalovaným, t.j. 2920 m2.

5. Dňa 09.10.2019 formou elektronického podania bol na tunajší súd doručený návrh právnej zástupkyne
žalobcu zo dňa 08.10.2019, v ktorom uviedla, že žalobca navrhuje vykonať znalecké dokazovanie v

rámci súdneho konania ustanovením znalca z odboru odvetvia stavebníctvo, pozemné stavby, odhad
hodnoty nehnuteľností a zároveň uviedla, akú úlohu by mal znalec zodpovedať vrátane uvedenia
konkrétnych otázok.

6. Dňa 01.04.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho

zástupcu žalovaného zo dňa 31.03.2020 k dodatku k znaleckému posudku č.11/2020 znalkyne Ing.
Bešinovej, v ktorom okrem iného uviedol, že namieta ňou určenú všeobecnú hodnotu pozemku vo
výške 16,25 EUR/m2 a zároveň namietol, že znalkyňa použila zvýšené stanovenie východiskovej
hodnoty pozemku vo výške 60 % z východiskovej hodnoty pozemkov v meste Zvolen, čo môže znalec
spraviť len v prípade, ak je v danom mieste zvýšený záujem o kúpu obdobných nehnuteľností, avšak

znalkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala zvýšený záujem o kúpu obdobných nehnuteľností, keďže
ani neexistuje. Tiež namietol, že znalkyňa použila koeficient tzv. povyšujúcich faktorov vo výške 2,0,
čím vlastne zdvojnásobila hodnotu pozemku, pričom ako dôvod použila len všeobecné znenie „iný
faktor“, napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy a pod., stým, že ani jeden z týchto dôvodov sa v danom prípade nedá použiť a znalkyňa nedodržala povinnosť
zdôvodniť, prečo a aký konkrétny dôvod povyšujúceho faktoru použila, preto je tento nepreskúmateľný
a teda v rozpore s platnou vyhláškou MS SR č.490/2004 Z.z., ktorá hovorí vyslovene, že povyšujúce

faktory možno použiť, ak neboli už zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich
koeficientoch, preto súbeh zvýšenej východiskovej hodnoty a povyšujúceho faktora je možný len
v odôvodnených prípadoch, ak sa vzájomne nevylučujú. Tiež namietol, že znalkyňa nepoužila tzv.
porovnávaciu metódu, t.j. pravdepodobne neskúmala za akú cenu sa v danom mieste a čase obdobné
pozemky skutočne predávajú.

7. Dňa 26.05.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie právnej
zástupkyne žalobcu zo dňa 20.05.2020, v ktorom uviedla, že predkladá listinné dôkazy na preukázanie
výšky obvyklého nájomného v danej (obdobnej) lokalite za porovnateľný predmet nájmu s obdobným
účelom využitia, z ktorých je možné vyvodiť výšku obvyklého nájmu pre daný účel.

8. Dňa 09.11.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 09.11.2020 k znaleckému posudku č.139/2020 znalca Ing. Daniela
Bartkoviča, v ktorom okrem iného uviedol, že majú jednak výhrady k oprávneniu (kompetencii) znalca
na vypracovanie posudku potrebného v tomto súdnom konaní a tiež k obsahu posudku. Pokiaľ ide
o oprávnenie znalca na vypracovanie posudku, uviedol, že podľa názoru žalovaného sú predmetné

pozemky využívané žalovaným poľnohospodárskymi pozemkami, s tým, že pojem poľnohospodársky
pozemok definuje zákon č.140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku,
pričom v zmysle § 2b tohto zákona je poľnohospodárska pôda aj pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.06.1991. Stavby, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch
parc.č.XXXX/X je zastavaný stavbou matečník ošípaných, parc.č.XXXX/X je zastavaný stavbou sklad

sena a parc.č.XXXX/X je zastavaný stavbou senník, ktoré boli postavené v sedemdesiatych rokoch
minulého storočia JRD Vígľaš a neskôr ich užíval štátny majetok Vígľaš. Ostatné pozemky sú
spevnené plochy, ktoré slúžia ako obslužný priestor pre stavby na poľnohospodárske účely. Pozemky
sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce Vígľaš a podľa územného plánu obce Vígľaš je
časť pozemkov vo výmere 2920 m2 určená ako výrobné plochy poľnohospodárske a ostatná časť

pozemku je určená ako orná pôda, t.j. tiež poľnohospodársky pozemok. Poukázal tiež na to, že
žalovaný má v predmete činnosti v obchodnom registri zapísané aj poľnohospodárstvo a lesníctvo,
s tým, že poľnohospodárstvo aj fakticky vykonával a v budúcnosti tiež bude. A za týmto účelom aj
predmetné nehnuteľnosti nadobudol. Znalec Ing. Daniel Bartkovič je znalcom pre odbor stavebníctvo
a odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľností a odhad stavebných prác. V súlade s obsahovým

vymedzením znaleckých odborov upravených v prílohe č.2 vyhlášky MS SR č.228/2018, ktorou sa
vykonáva zákon č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch je zrejmé, že znalec v
odbore odhad nehnuteľností nie je oprávnený vykonávať odhad hodnoty a nájmu poľnohospodárskych
pozemkov, a teda predložený znalecký posudok pre toto súdne konanie označili ako právne irelevantný.
Takýto znalecký posudok by mohol vypracovať len znalec z odboru poľnohospodárstvo, odhad hodnoty

poľnohospodárskej pôdy. Zároveň uviedol, že obvyklú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej
pôdy upravuje zákon č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov. Do roku 2018 sa stanovovala hodnota ornej pôdy a trvalého trávnatého
porastu pre účely dane z nehnuteľnosti podľa prílohy č.1 k zákonu č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a
miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby, pričom hodnota trvalého trávnatého porastu

v obci Vígľaš bola 0,0434 EUR/m2 a z tejto sumy by sa malo vypočítať nájomné za roky do roku
2018. Od roku 2018 sa podľa § 1 ods. 3 zákona č.504/2003 Z.z. za obvyklú výšku nájomného za
užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku na účely tohto zákona rozumie údaj o
výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30.06. za predchádzajúci rok
zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie, s tým, že obvyklá výška nájomného

za rok 2018 pre obec Vígľaš je v zmysle tohto ustanovenia 19,73 EUR/ha, čo predstavuje ročnú cenu
nájmu 0,001973 EUR/m2. Keďže v danom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
poľnohospodárskej pôdy bez právneho dôvodu, ktoré je možné len v peňažnej forme, má podľa názoru
žalovaného žalobca nárok na peňažnú náhradu za užívanie predmetných pozemkov do roku 2018
vypočítanú z hodnoty pozemku 0,0434 EUR/m2 a v roku 2018 5,76 EUR ročne.

K obsahu znaleckého posudku uviedol, že za pochybenie považuje to, že znalec označil v popise
pozemkov, že tieto sa nachádzajú v lokalite územným plánom obce určenej na výstavbu, čo žalovaný
popiera. Tiež namietol, že znalec použitie porovnávacej metódy ako jednej z metód výpočtu všeobecnej
hodnoty pozemkov vylúčil z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti, čooznačil za zjavne nepravdu, keďže žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2018 označil najmenej
4 kúpy nehnuteľností v obci Vígľaš, ktorých predmetom bola kúpa obdobných pozemkov, s tým, že
porovnávacia metóda objektívnejšie stanoví hodnotu pozemkov, keďže zohľadňuje reálne uskutočnené

predaje pozemkov za reálne ceny. Taktiež namietol, že znalec z dôvodu údajného zvýšeného záujmu o
kúpu nehnuteľnosti na podnikanie zvýšil jeho východiskovú hodnotu na 50 % z východiskovej hodnoty
pozemkov okresného mesta Zvolen (16,60 EUR/m2), t.j. na hodnotu 8,30 EUR/m2, s tým, že Vígľaš je
obec do 5000 obyvateľov a východisková hodnota pozemku je podľa tabuľky uvedenej v predmetnej
prílohy vyhlášky 3,32 EUR/m2, t.j. cena určená znalcom je zvýšená takmer o 5,- EUR/m2, s tým,

že svoje tvrdenie o zvýšenom záujme o kúpu nehnuteľnosti ničím nedoložil. Žalovaný pritom ani na
jednej webovej stránke relevantných realitných kancelárií nezistil zvýšený záujem o kúpu podobných
nehnuteľností v okresoch Detva a Zvolen. Taktiež žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
namietol znalcom použité koeficienty, koeficient intenzity využitia, koeficient funkčného využitia územia
a koeficient povyšujúcich faktorov.

9. Súd v súdenej veci vykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania formou písomne
podaného znaleckého posudku č.139/2020 znalca Ing. Daniela Bartkoviča zo dňa 17.09.2020, a tiež
nariadil v súdenej veci pojednávania, na ktorých vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a to: výpis z listu vlastníctva č.1471 pre k.ú. Vígľaš z č.l.8,
výpis z LV č.1523 pre k.ú. Vígľaš z č.l.11, výpis z LV č.1100 pre k.ú. Vígľaš z č.l.12-15, list žalovaného zo

dňa 11.12.2012 z č.l.16, list žalovaného zo dňa 10.03.2015 z č.l.17, snímku z katastrálnej mapy z č.l.18,
list právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 07.06.2016 z č.l.19, snímku z katastrálnej mapy z č.l.21, snímku
z katastrálnej mapy z č.l.23, stanoviská k trhovej hodnote pozemku zo dňa 18.05.2018 a 13.04.2017
z č.l.24-25, kúpnu zmluvu z č.l.44-45, potvrdenia o prevzatí peňazí vrátane príjmových pokladničných
dokladov z č.l.46-47, doklady o priemerných úrokových mierach z č.l.97-98, snímku z katastrálnej mapy

z č.l.99, emailovú komunikáciu z č.l.100, emailovú komunikáciu z č.l.122, oznámenie Obce Vígľaš z
č.l.143-144, zmluvy o nájme pozemkov z č.l.145-150, snímku z katastrálnej mapy z č.l.151, zmluvy o
nájme pozemku z č.l.229-239, tiež vykonal dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom Ing.
Anny Bešinovej č.52/2018 zo dňa 27.06.2018 v spise v prílohovej obálke na č.l.26 vrátane dodatku k
znaleckému posudku č.52/2018, č.11/2020 znalca Ing. Anny Bešinovej zo dňa 05.02.2020 z č.l.203-210

a vyjadrenia znalkyne Ing. Anny Bešinovej z č.l.211 a tiež vykonal dokazovanie oboznámením sa so
znaleckým posudkom č.153/2019 Ing. Štefana Pastieroviča v spise č.l.170-180 a tiež sa oboznámil s
vyjadrením znalca Ing. Daniela Bartkoviča zo dňa 09.03.2021 vrátane príloh z č.l.315-319 a s prednesmi
právnych zástupcov strán sporu na pojednávaniach, pričom zistil tento skutkový stav.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Z. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely

registra „E“, parc.č.XXX o výmere 5306 m2, trvalý trávnatý porast.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Z. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel
registra „C“, parc.č.XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X Q. XXXX/X, všetky zastavané plochy a
nádvoria.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Z. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel

registra „C“, parc.č.XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, všetko zastavané plochy a nádvoria a parciel registra „E“, tiež tam
špecifikovaných a zároveň stavieb, okrem iného stavby so súp.č.XX, postavenej na tam uvedených
parcelných číslach, kde ako popis stavby je uvedené kravín resp. matečník ošípaných resp. sklad sena
resp. hnojisko, senník, silážna jama.

Zo snímok katastrálnej mapy a satelitných snímok dotknutých nehnuteľností súd zistil ich umiestnenie
na tvári miesta.
Z písomnej a emailovej komunikácie medzi stranami sporu súd okrem iného zistil, že táto prebiehala
od roku 2012, s tým, že zo strany žalovaného bol v roku 2015 žiadaný súhlas k prenájmu predmetnej
parcely č.C. XXX v k.ú. Z. od žalobcu z dôvodu plánovanej výstavby objektu „Výroba drevnej štiepky

- Vígľaš“. Následne právna zástupkyňa žalobcu si voči žalovanému v mene žalobcu uplatnila nároky z
užívania cudzej veci resp. navrhla rokovania ohľadne nájomnej zmluvy. Tiež žalovaný navrhol odkúpiť
od žalobcu 267 m2, t.j. časť pozemku parc.č.C. XXX za 25,- EUR/m2, t.j. za sumu 6.675,- EUR (267
m2 x 25,- EUR).
Zo stanoviska k trhovej hodnote pozemku k súdnemu konaniu firmy REALSK s.r.o. zo dňa 18.05.2018

súd zistil, že ohľadne pozemku v katastrálnom území Vígľaš zapísaný na LV č.XXXX, parcela registra
„E“, parc.č.XXX o výmere 5306 m2, uviedli, že táto parcela sa nachádza v priemyselnom dvore, kde sú
dostupné všetky inžinierske siete, s tým, že od roku 2007 slúži na podnikateľské účely ako je výroba,spracovanie a preprava drevnej štiepky, ako i parkovisko pre kamióny. S prihliadnutím na využitie
pozemku, ako aj dopyt v porovnateľnej lokalite odhadli jeho súčasnú trhovú hodnotu na 19,- EUR/m2.
Zo stanoviska k trhovej hodnote pozemku k súdnemu konaniu spoločnosti XEMAR s.r.o. zo

dňa 13.04.2017 súd zistil, že posudzovaným pozemkom bola parcela registra „E“, parc.č.XXX s
výmerou 5306 m2 v k.ú. Z., zapísaný na LV č.XXXX, ku ktorému uviedli, že pozemok je súčasťou
„poľnohospodárskehodvora“,ktorýsatiahnejužnýmsmeromodkoncauliceM..Jehosúčasnévyužitieje
závislé od majiteľov objektov, ktoré sa tam nachádzajú, s tým, že posudzovaný pozemok je rovinatý, dlhý
približne 270 m v šírke 15-25 m. Na základe zistených skutočností o polohe a výmere posudzovaného

pozemku, dlhodobých praktických skúseností a s prihliadnutím na jeho využitie, ako i dopyt po
podobných pozemkoch v uvedenej alebo porovnateľnej lokalite odhadli jeho súčasnú maximálnu trhovú
hodnotu na 85.000,- EUR.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2015 a potvrdení o prevzatí peňazí zo dňa 11.12.2012 súd zistil, že v
predmetnejkúpnejzmluveakokupujúcivystupovalžalovaný,stým,žepredmetomprevodubolpozemok
v k.ú. Z., parc.č.C. XXX/X, orná pôda o výmere 1978 m2, zapísaných na LV č.XXXX, pričom bola

dohodnutá kúpna cena 1,50 EUR/m2. Z predmetných potvrdení o prevzatí peňazí súd zistil, že ako
kupujúci je tam uvedený žalovaný, s tým, že pri podpise kúpnych zmlúv uzavretých dňa 11.12.2012 bola
kupujúcim zaplatená v oboch prípadoch suma 6.000,- EUR v hotovosti za predaj parcely registra „E“,
nachádzajúcej sa v k.ú. Z., parc.č.XXX o výmere 5306 m2 v podieloch 1/4 k celku, zapísanej na LV
č.XXX.

Zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 13.10.1997 súd okrem iného zistil, že ako jeden z prenajímateľov
je tu uvedený žalobca, pričom predmetom zmluvy bol prenájom časti pozemku parc.č.XXX (XXXX/X),
zapísaného v k.ú. Z. na LV č.XXX, označeného ako orná pôda, a to konkrétne časť tohto pozemku
označenéhopodľageometrickéhoplánuakoparc.č.XXXX/Xovýmere141m2.Nájomnébolodohodnuté
v sume 40.000,- Sk ročne a nájom bol dojednaný na dobu určitú na 20 rokov.

Zo zmluvy o nájme pozemku č.71/ZOP/2018, dátum neuvedený, súd zistil, že ako prenajímateľ je tu
uvedený firma PPS Group, a.s., IČO: 36011509, pričom predmetom zmluvy bol prenájom pozemku
zapísaného na LV č.XXXX, ako parcela č.XXXX/X, v časti o výmere 840 m2, zapísané na LV č.XXXX,
pre k.ú. Očová, s tým, že doba nájmu bola dohodnutá od 01.01.2019 do 31.05.2019 a bolo dojednané
nájomné vo výške 1.680,- EUR/rok, t.j. 2,- EUR/m2/rok. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č.70/

ZONP/2018 zo dňa 03.01.2019 súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľ je tu tiež uvedená firma
PPS Group, a.s., s tým, že predmetom zmluvy bol okrem iného prenájom časti spevnených plôch na
parcele C. XXXX/XXX, zapísanej na LV č.XXXX pre k.ú. C. o celkovej výmere 270,- m2, s tým, že
doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú a výška nájomného bola dohodnutá v sume 1.296,- EUR/
rok, t.j. 4,80 EUR/m2/rok. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č.ZONP/2020, bez dátumu, bez

podpisu zmluvných strán, súd zistil, že predmetom zmluvy mal byť prenájom nebytových priestorov
o celkovej výmere 607 m2 , nachádzajúcich sa v stavbe oblúkový sklad, súp.č.XXXX, postavenej na
parcele CKN č.XXXX/XX, zapísané na LV č.XXXX pre k.ú. Očová. Výška nájomného bola uvedená
14.525,51 EUR/rok. Z objednávky č.4/PPS/2019/1PM zo dňa 23.09.2019 súd zistil, že bola adresovaná
firme PPS Group, a.s., s tým, že si u nich objednali dočasný prenájom plochy, spevnené plochy pred

dopravou, plocha 74 m2, cena 74 x 4,8 = 355,20 EUR : 12 = 29,60 EUR/mesačne, doba nájmu od 23.09.
do 23.11.2019.
Zo znaleckého posudku č.52/2018 zo dňa 27.06.2018 znalca Ing. Anny Bešinovej, pre odbor
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác,
súd okrem iného zistil, že zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že bola stanovená všeobecná

hodnota parc.č.XXX registra „E“ v k.ú. Z., trvalý trávnatý porast v časti výmery tohto pozemku v rozsahu
2920 m2 vo výške po zaokrúhlení 47.500,- EUR.
Z dodatku k znaleckému posudku č.52/2018, č.11/2020, zo dňa 05.02.2020, znalca Ing. Anny
Bešinovej,znaleczodborustavebníctvo,pozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľností,odhadhodnoty
stavebných prác, súd okrem iného zistil, že vo vyhlásení znalca je uvedené, že v zmysle § 209 ods.

2 C.s.p. čestne vyhlásila, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a
zároveň vyhlásila, že pri vyhotovení znaleckého posudku č.52/2018 a dodatku k znaleckému posudku
č.52/2018, znalecký úkon 11/2020, postupovala rovnako, ako by v danom prípade išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca. Zo záveru tohto dodatku k znaleckému posudku súd zistil, že
pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu, táto bola znalkyňou vo vzťahu k pozemku parc.č.XXX registra „E“ v

k.ú. Z., trvalý trávnatý porast, konkrétne ohľadne časti pozemku vo výmere 2920 m2, stanovená po
zaokrúhlenínasumu47.500,-EUR.Tiežztohtododatkuznaleckéhoposudkusúdzistil,žeúlohouznalca
bolo stanoviť výšku nájmu časti pozemku na parc.č.XXX registra „E“ v k.ú. Z. za obdobie od 15.10.2016
do 15.10.2018, s tým, že v závere je uvedená celková výška nájmu za toto rozhodné obdobie pozaokrúhlení vo výške 5.680,- EUR. Z bodu 3. Stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov bod 3.1.
Všeobecná hodnota pozemkov súd okrem iného zistil, že bola použitá metóda polohovej diferenciácie,
s tým, že východisková hodnota je tu uvedená 60 % z hodnoty 16,60 EUR/m2, t.j. 9,96 EUR/m2 a pokiaľ

ide o jednotlivé koeficienty je uvedené koeficient všeobecnej situácie 0,8, koeficient intenzity využitia
1, koeficient dopravných vzťahov 0,85, koeficient funkčného využitia územia 1, koeficient technickej
infraštruktúry, popis stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na 2 druhy verejných sietí napríklad
miestne rozvody vody, elektriny) 1,2, koeficient povyšujúcich faktorov, popis iné faktory (napríklad tvar
pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.) 2,0, koeficient

redukujúcich faktorov 1. Jednotková všeobecná hodnota pozemku bola určená na sumu 16,25 EUR/m2.
Z vyjadrenia Ing. Anny Bešinovej, znalkyne, zo dňa 05.02.2020, súd zistil, že ohľadne pripomienok
žalovaného k znaleckému posudku č.52/2018, uviedla, že pri spracovávaní tohto znaleckého
posudku vychádzala zo skutočností, ktoré zistila pri obhliadke, s tým, že prístup k pozemku bol z
miestnej komunikácie po spevnených plochách bývalého areálu poľnohospodárskeho družstva voľne
prístupných. V blízkosti sa nachádzali budovy určené pre chov dobytka, ktoré zo svojej prevádzky museli

byť pripojené na elektrinu, aj na vodu. Takisto sa v neďalekej vzdialenosti nachádzal rekonštruovaný
funkčný objekt, ktorý na svoju prevádzku potrebuje elektrický prúd aj vodu. Mala za to, že napojenie
posudzovaného pozemku na uvedené inžinierske siete je možné.
Zo znaleckého posudku č.153/2019, znalca Ing. Štefana Pastieroviča, znalec z odboru stavebníctvo,
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 28.10.2019, súd okrem iného zistil, že zo

záveru tohto znaleckého posudku vyplýva stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za časť pozemku KNE
parc.č.XXX v k.ú. Z., s tým, že hodnotená časť pozemku pozostáva z pozemkov KNC parc.č.XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/X, spolu pozemky v celkovej výmere 2920 m2, všeobecná
hodnota po zaokrúhlení 22.700,- EUR. Pokiaľ ide o výšku nájomného, táto je uvedená v celkovej výške
po zaokrúhlení 1.350,- EUR/rok. Z bodu 3. Stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov bod 3.1.

Všeobecná hodnota pozemkov súd zistil, že bola použitá metóda polohovej diferenciácie, s tým, že ako
východisková hodnota je tu uvedené 50 % z 16,60 EUR/m2 = 8,30 EUR/m2 a ohľadne jednotlivých
koeficientov je uvedený koeficient všeobecnej situácie 0,9, koeficient intenzity využitia 1,05, koeficient
dopravných vzťahov 0,9, koeficient funkčného využitia územia 1,1, koeficient technickej infraštruktúry
pozemku 1,0, koeficient povyšujúcich faktorov nevyskytuje sa 1,0, koeficient redukujúcich faktorov

nevyskytuje sa 1,0. Jednotková všeobecná hodnota pozemku tam bola určená na sumu 7,77 EUR/m2. V
záveretohtoznaleckéhoposudkujetiežuvedené,žebolvypracovanývzmysle§209C.s.p.,akopodklad
pre súdne konanie, s tým, že v zmysle tohto ustanovenia prehlásil znalec, že si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku. Toto vyhlásenie v zmysle § 209 C.s.p. sa nachádza aj v
znaleckej doložke.

Zo znaleckého posudku č.139/2020, znalca Ing. Daniela Bartkoviča, znalca z odboru stavebníctvo,
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, zo dňa 17.09.2020,
súd okrem iného zistil zo záveru tohto znaleckého posudku, že znalec určil všeobecnú trhovú hodnotu
časti pozemku KNE parc.č.XXX, zapísaného na LV č.XXXX pre k.ú. Z., využívaného žalovaným na
výkon svojej podnikateľskej činnosti o výmere 2920 m2, ktorá je tvorená pozemkami KNC parc.č.XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/X po zaokrúhlení na sumu 47.000,- EUR. Pokiaľ ide o výšku
obvyklého ročného nájmu za 1 m2 uvedenej časti pozemku KNE parc.č.XXX o výmere 2920 m2 v období
od 15.10.2016 do 15.10.2018, po zaokrúhlení stanovil na sumu 4.800,- EUR. Z bodu 3. Stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov bod 3.1. Všeobecná hodnota pozemkov súd okrem iného zistil,
že bola použitá metóda polohovej diferenciácie, s tým, že ako východisková hodnota je tu uvedené 50

% z 16,60 EUR/m2 = 8,30 EUR/m2, rovnako pre všetky 3 roky od roku 2016 do roku 2018, a pokiaľ ide
o jednotlivé koeficienty, tieto boli za všetky roky uvedené rovnako s výnimkou koeficientu povyšujúcich
faktorov, t.j. koeficient všeobecnej situácie, hodnota koeficientu 0,8, koeficient intenzity využitia 1,0,
koeficient dopravných vzťahov 0,9, koeficient funkčného využitia územia 1,1, koeficient technickej
infraštruktúry pozemku 1,0 a koeficient redukujúcich faktorov 1,0, s tým, že koeficient povyšujúcich

faktorov bol pre rok 2016 1,9, pre rok 2017 2,0 a pre rok 2018 2,1, hodnotenie iné faktory (napríklad:
tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.). Taktiež bola
určená zvlášť pre jednotlivé roky jednotková všeobecná hodnota pozemku, a to pre rok 2016 12,49 EUR/
m2, za rok 2017 13,15 EUR/m2 a pre rok 2018 13,80 EUR/m2.
Z vyjadrenia Ing. Daniela Bartkoviča zo dňa 09.03.2021 k námietkam žalovaného súd okrem iného zistil,

že znalec poukázal na to, že zákon č.140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho
pozemkuv§2ods.1aods.2určuje,kedyjepozemokpoľnohospodársky,alelenpreúčelytohtozákona,
nie pre iné účely. Z uvedeného vyplýva, že pre zatriedenie pozemkov pre účel stanovenia ich všeobecnej
hodnotyanájmusatentozákonneumožňuje.Zatriedeniepozemkovprestanovenievšeobecnejhodnotypozemkov a ich nájmu sa postupuje podľa zákona č.162/1995 Z.z. katastrálny zákon, podľa ktorého z §
70 vyplýva, že záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“, to
znamená,žeúdajuvedenýpripozemkuparc.č.XXXKNregistra„E“,trvalýtrávnatýporast,niejezáväzný

a pri ohodnocovaní časti tohto pozemku v rozsahu tvorenom pozemkami parc.č.XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/X, evidované v KN registri „C“, postupoval podľa údajov uvedených
v tomto registri, ktorý je podľa katastrálneho zákona záväzný. Z uvedeného vyplýva, že stanovenie
všeobecnej hodnoty posudzovaných pozemkov a stanovenie výšky ich nájmu patrí znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého vymedzenie uviedol žalovaný na strane

2 svojho vyjadrenia k znaleckému posudku. Ohodnocované pozemky v územnom pláne sú určené ako
výrobné plochy poľnohospodárske. Pri obhliadke bolo zistené, že plochy sú využívané ako priemyselné.
V susedstve sú podľa územného plánu obytné plochy v časti nezastavené - preluky, v ktorých je možná
doplňujúca výstavba. Žalovaný mu nepredložil a ani v spise nenašiel žiadne kúpne zmluvy podobných
nehnuteľností, ako sú predmetom znaleckého posudku. Výber použitej metódy je správny. Pre použitie
inej metódy nemal dostatok podkladov. V znaleckom posudku na strane 10 uviedol, že obec patrí do

spádovej oblasti mesta Zvolen a aj Detva. V čase hodnotenia ponuky na predaj nehnuteľnosti neboli
reklamované žiadne, hoci prevody nehnuteľností podľa jeho vedomostí boli realizované bez toho, že by
ich bolo nutné inzerovať, čo považoval za dostatočný dôvod zvýšeného záujmu o nehnuteľnosti a preto
zvýšenie východiskovej hodnoty o 50 % označil za správne. Pokiaľ ide o koeficient intenzity využitia,
uviedol, že sa jedná o priemyselnú stavbu, rozsah použitia indexu je 1,0 - 1,05, výber koeficientu 1,0

je podľa jeho názoru správny. Koeficient funkčného využitia pre výrobné územia s prevahou plôch pre
priemyselnú výrobu a sklady, rozsah použitia index v rozsahu 1,0 - 1,3, výber koeficientu 1,1 je podľa
jeho názoru správny. Koeficient povyšujúcich faktorov podľa vyhlášky 492/2004 Z.z. je tento 1,0 - 3,0 a
použité koeficienty sú v tomto rozsahu popísané v tabuľke. Tiež znalec poukázal na to, že podľa vyhlášky
č.492/2004 MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku § 2 ods. 1 písm. g) je uvedené, čo sa

rozumie všeobecnou hodnotou majetku. S poukazom na tieto skutočnosti zotrval na záveroch svojho
posudku, pričom všeobecnú hodnotu ohodnocovaných pozemkov vypracoval podľa platných právnych
predpisov, s tým, že ak mu budú predložené nové doklady, ktoré by ovplyvňovali závery posudku,
môže vypracovať na požiadanie súdu doplnok k posudku. Zároveň v prílohe priložil 2 aktuálne inzeráty
realitných kancelárií nehnuteľností v obci Vígľaš, z ktorých súd zistil, že je tam uvádzaná ponuka na

predaj pozemku - komerčná zóna Vígľaš, cena 19,- EUR/m2. Tiež z ďalšieho inzerátu vyplýva, že sa
jedná o ponuku na predaj stavebného pozemku o výmere 803 m2 v obci Vígľaš, cena 53,55 EUR/m2.
Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že pred otvorením
prvého pojednávania prejavila snahu dohodnúť sa mimosúdne, s tým, že by sa s protistranou dohodli
na znalcovi, ktorý by určil cenu nájmu. Následne na ďalšom pojednávaní zotrvala na podanej žalobe,

ako i ich ďalšom písomnom vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedla, že predmetná parcela registra
„E“ č.XXX pre k.ú. Z., zapísaná na LV č.XXXX je v rozsahu 2920 m2 užívaná žalovaným bez právneho
dôvodu a bez akejkoľvek úhrady. V tomto zmysle upravila ich znenie žaloby ohľadne výmery užívanej
žalovaným. Tiež zdôraznila, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva na podnikateľské aktivity a má
teda z nich ekonomický prospech. Právna zástupkyňa žalobcu zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie

sumy 1.086,75 EUR spolu s príslušenstvom a vo zvyšnej časti zotrvala na podanej žalobe. Tiež navrhla,
aby im súd poskytol lehotu na oslovenie znalkyne Ing. Bešinovej za účelom vypracovania dodatku k
znaleckému posudku, ktorý predložili do súdneho spisu. Na poslednom pojednávaní uviedla, že pokiaľ
protistrana rozporovala závery znaleckého posudku Ing. Bartkoviča, je toto ich vyjadrenie čiastočne v
rozpore s ich doterajšou obranou, s tým, že oni už k tomuto vyjadreniu protistrany nezasielali svoje

stanovisko, keďže sa stotožňujú plne so závermi súdneho znalca v jeho reakcii na námietky protistrany.
Nazvýraznenielenuviedla,žepokiaľbysúdnyznalecneboloprávnenývykonaťtentoznaleckýposudok,
tak by to oznámil súdu. Tiež poukázala na územný plán obce, v zmysle ktorého sú predmetné pozemky
určené na zastavanie a žalovaným sa využívajú na podnikateľské účely. Podľa ich názoru je hodnota
predmetných nehnuteľností vyššia ako určil znalec, od ktorej sa následne odvíja aj výška nájmu,

rozhodná pre toto konanie, avšak vzhľadom na záujem ukončiť tento súdny spor, mali snahu uzavrieť vo
veci aj súdny zmier v zmysle záverov tohto súdom určeného znaleckého dokazovania, avšak vzhľadom
na to, že protistrana o takýto spôsob ukončenia sporu neprejavila záujem, zotrvali na petite žaloby v
zmysle jej čiastočného späťvzatia. Na záver k veci uviedla, že podľa ich názoru vykonané dokazovanie
preukázalo oprávnenosť nároku žalobcu vo vzťahu k výške obvyklého trhového nájomného za užívanie

predmetných nehnuteľností, s tým, že pokiaľ ide o konkrétnu výšku, žalobca sa tohto nároku domáhal v
danej výške s odkazom na odhad realitných kancelárií. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten odvodzovali,
pokiaľ ide o dátum, od dátumu podania žaloby. Nakoľko boli v konaní vykonané aj iné dôkazy ako
znaleckýposudoksúdomustanovenýmznalcom,podľaichnázorujemožnévkonanípoužiťvoľnúúvahuzo strany súdu, odkazujúc aj na znalecký posudok Ing. Bešinovej, a tiež na nimi predložené zmluvy
o nájme v areáli PPS Detva Group, keď v znaleckom posudku Ing. Bešinovej bola určená hodnota
nájomného 0,98 EUR/m2/rok a v predmetných nájomných zmluvách 2,- EUR/m2/rok resp. 4,80 EUR/

m2/rok.
Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že tiež pred
otvorením prvého pojednávania vyjadril možnosť vysporiadať si vzájomné nároky aj formou odkúpenia
týchto pozemkov, pokiaľ by o to protistrana mala záujem, s tým, že ich ponuka bola 4,50 EUR/m2,
pričom klient by zvážil prípadne aj vyššiu cenu, ale nie sumu 16,- EUR/m2. Taktiež prejavil snahu

dohodnúť sa na osobe znalca, ktorý by určil obvyklú cenu nájmu, z ktorej by potom vychádzali, prípadne
aj pri mimosúdnej dohode. Na ďalšom pojednávaní tiež uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiavajú
ich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že žalovaný nespochybňuje fakt, že užíva
predmetné pozemky vlastnícky patriace žalobcovi, avšak spochybnil výšku uplatneného nároku, tak ako
bola táto špecifikovaná v žalobe. Zároveň vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a uviedol, že
sa vyjadria dodatočne k otázke výmery, ktorá má byť užívaná žalovaným a ktorú upresnila protistrana na

tomto pojednávaní v rozsahu 2920 m2. Na poslednom pojednávaní uviedol, že majú za to, že predmetný
pozemok je poľnohospodársky pozemok vychádzajúc zo znenia zákona č.140/2014 Z.z.. Tiež namietol
východiskovú hodnotu predmetného pozemku vo výške 16,60 EUR a vo zvyšku odkázal na svoje
písomné vyjadrenie k predmetnému znaleckému posudku. Nakoniec uviedol, že nakoľko bol v konaní
predložený aj súkromný znalecký posudok Ing. Pastieroviča a zo záverov týchto všetkých znaleckých

posudkov, ktoré boli v konaní predložené, vyplýva zrejmý rozpor, navrhol nariadiť znalecké dokazovanie
ústavomzaúčelomodstráneniatýchtozrejmýchrozporov,stým,žepodľajehonázoruznaleckýposudok
Ing. Bartkoviča nepreukázal skutočnosti, na ktoré bolo znalecké dokazovanie zamerané, a teda zotrval
na názore, že zo strany žalobcu nebol nárok preukázaný, keď tento neuniesol dôkazné bremeno, a preto
žiadal žalobu zamietnuť.

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č.140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku,
ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie
poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna
1991.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č.140/2014 Z.z., za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona

nepovažuje
a) záhrada,
b) pozemok v zastavanom území obce,
c) pozemok mimo zastavaného územia obce, ak
1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov,

2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov,
3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2,
4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.Podľa § 9 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), pozemky sa v katastri členia na
a) ornú pôdu,

b) chmeľnice,
c) vinice,
d) záhrady,
e) ovocné sady,
f) trvalé trávne porasty,

g) lesné pozemky,
h) vodné plochy,
i) zastavané plochy a nádvoria,
j) ostatné plochy.
Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Podľa § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou

informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou;
obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.
Podľa Prílohy 3 Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb vyhlášky č.492/2004
Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
A) Základné pojmy a názvoslovie bod 1, všeobecná hodnota (VŠH), všeobecná hodnota je výsledná

objektivizovanáhodnotanehnuteľnostíastavieb,ktorájeznaleckýmodhadomichnajpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri
poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a
s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
B) Základné postupy, ohodnocovanie nehnuteľnosti a stavieb, všeobecná hodnota sa stanoví týmito

metódami
a) porovnávacia metóda,
b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d) metóda polohovej diferenciácie.

Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu
znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení
uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu
všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa
ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje

najmä faktor - súčasný technický stav.
Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

Podľa § 207 ods. 3 C.s.p., návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný
len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery
znalcov sú v zrejmom rozpore.
Podľa § 209 ods. 1 C.s.p., súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

Podľa § 209 ods. 2 C.s.p., ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.11. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 23.09.2019 zobral žalobu

čiastočne späť, a to konkrétne v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.086,75 EUR spolu s príslušenstvom.
Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc
dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou, keď žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na predmetnom pojednávaní vyjadril s týmto čiastočným späťvzatím súhlas.

12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba žalobcu, po čiastočnom späťvzatí žaloby, je čiastočne dôvodná.
Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
zapísanej na LV č.XXXX pre k.ú. Z. ako parcela registra „E“ parc.č.C. XXX o výmere 5306 m2, vedenej
ako trvalé trávnaté porasty. Taktiež nebolo sporné medzi stranami, že žalovaný časť predmetnej parcely
užíva, pričom v priebehu konania si strany ustálili aj výmeru, ktorú žalovaný konkrétne užíva z tejto

parcely, a to v rozsahu 2920 m2. Zároveň žalovaný nepopieral ani fakt, že túto časť predmetnej parcely
užíva bez právneho dôvodu, nakoľko strany nedospeli k dohode ohľadne uzavretia nájomnej zmluvy,
keď sa nedohodli na výške odplaty, čiže nájomného, ktoré by mal uhrádzať žalovaný v prospech žalobcu.
To znamená, že aj v súdenej veci mal súd za to, že je daný základ nároku žalobcu uplatneného touto
žalobou a spornou zostala výlučne len výška tohto uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému.

Súd preto zameral svoje dokazovanie na určenie tejto výšky nároku žalobcu. Strany sporu v konaní
predložili viacero dôkazov, ktorými žalobca preukazoval výšku tohto nároku a naopak žalovaný sa snažil
spochybniť výšku uplatneného nároku žalobcu v konaní. Pokiaľ žalobca odvodzoval uplatnenú výšku
nároku od vyjadrení realitných kancelárií, ktoré predložil spolu so žalobou, súd zastáva názor, že z
týchto súd nemohol priamo vychádzať, keďže sa realitné kancelárie vyjadrovali len k trhovej hodnote

predmetného pozemku, od čoho by súd musel len nepriamo odvodzovať obvyklú výšku nájomného
v danom čase a mieste za užívanie obdobných nehnuteľností. Pokiaľ obe strany sporu predložili do
spisu kúpne zmluvy resp. nájomné zmluvy, ktorými tiež preukazovali výšku kúpnej ceny za zrealizované
predaje obdobných nehnuteľností resp. výšku nájomného za prenájom obdobných nehnuteľností, súd
aj ohľadne týchto dôkazov zastáva názor, že z nich jednoznačne nevyplýva, že by predmetné pozemky

bolo možné považovať za obdobné aj s poukazom na charakter týchto pozemkov resp. účel, na aké
boli prenajímané vo vzťahu k nájomným zmluvám a predovšetkým tento názor podporuje fakt, že ani
jedenzoznalcov,ktorípodávaliznalecképosudky,ktorébolivkonanípredložené,nepoužilporovnávaciu
metódu, použitie ktorej podmieňuje dostatočný počet relevantných podkladov, ale naopak všetci znalci
použili metódu polohovej diferenciácie.

Súd teda upriamil pozornosť na znalecké posudky, ktoré boli v konaní predložené obidvoma stranami
sporu, ako i znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom v rámci tohto súdneho konania,
pričomdospelknasledovnýmzáverom.Pokiaľideosúkromnýznaleckýposudokpredloženýžalovaným,
t.j. znalecký posudok č.153/2019 znalca Ing. Štefana Pastieroviča zo dňa 28.10.2019, súd mal za to,
že zo záverov tohto znaleckého posudku nie je možné vychádzať, a to z dôvodu, že z obsahu tohto

posudku vôbec nevyplýva časové obdobie, ku ktorému mala byť znalcom stanovená všeobecná hodnota
nájmu za predmetnú časť tohto posudzovaného pozemku, resp. v úvode je uvedený ako dátum, ku
ktorému sa nehnuteľnosť ohodnocuje, 28.10.2019, avšak rozhodným obdobím pre účely tohto súdneho
konania bolo obdobie od 15.10.2016 do 15.10.2018, za ktoré sa žalobca domáhal náhrady za užívanie
predmetnej časti nehnuteľnosti žalovaným.

Obdobne súd neprihliadol ani k záverom znaleckého posudku č.52/2018 v znení dodatku č.11/2020
zo dňa 27.06.2018 resp. 05.02.2020 znalkyne Ing. Anny Bešinovej, a to s poukazom na to, že
pôvodne, tak ako bol tento znalecký posudok predložený bez predmetného dodatku vykazoval jednak
formálne nedostatky v tom zmysle, že ho nemohol súd posúdiť ako súkromný znalecký posudok, keďže
neobsahoval vyhlásenie znalca v zmysle vyššie citovaného § 209 ods. 2 C.s.p., ale predovšetkým

tento znalecký posudok v zmysle zadanej a následne vypracovanej úlohy sa týkal len stanovenia
všeobecnej hodnoty predmetnej časti pozemku na parc.č.XXX registra „E“ v k.ú. Z., čiže absentovala
tam úloha stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu predmetného pozemku. Tento nedostatok bol síce
následne odstránený predmetným dodatkom, ktorý bol k nemu vypracovaný, ktorý už jednak obsahujeaj vyhlásenie znalca v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., ohľadne následkov podania vedome nepravdivého
znaleckého posudku a zároveň už znalkyňa stanovila aj všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v rokoch
2016-2018, avšak následne sa podľa názoru súdu znalkyňa vôbec nevysporiadala s námietkami

žalovaného vo vzťahu k ňou stanovenej východiskovej hodnote pozemku a súčasného použitia
koeficientu povyšujúcich faktorov v hodnote 2,0, s tým, že obaja ostatní znalci vychádzali z rovnakej
východiskovej hodnoty rozdielnej od východiskovej hodnoty stanovenej Ing. Bešinovou. Zároveň ani
jedna zo strán sporu nenavrhla ako dôkaz uskutočniť výsluch znalca na pojednávaní, na ktorom by súd
teoreticky mohol tieto prípadné rozpory odstrániť.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd ohľadne následne prisúdenej výšky nároku žalobcovi
voči žalovanému vychádzal primárne zo znaleckého posudku č.139/2020 súdom určeného znalca Ing.
Daniela Bartkoviča, znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti,
odhad hodnoty stavebných prác, zo dňa 17.09.2020, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu časti
predmetného pozemku parc.č.C. XXX a všeobecnú hodnotu nájmu v rozhodnom období, t.j. od
15.10.2016 do 15.10.2018, pričom súd mal za to, že znalec v podanom znaleckom posudku dostatočne

jasne, určito a zrozumiteľne zdôvodnil svoje postupy pri určení všeobecnej hodnoty predmetnej časti
posudzovaného pozemku a rovnako tak následne všeobecnej hodnoty nájmu v rozhodnom období a
podľanázorusúdubolirešpektovanévšetkynáležitostivyhláškyč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnej
hodnoty majetku a súd sa zároveň nestotožnil s námietkami žalovaného, jednak ohľadne použitia
koeficientu povyšujúcich faktorov súdnym znalcom v hodnote 1,9-2,1, keď súd má za to, že podľa

Prílohy 3 predmetnej vyhlášky, tieto tam nie sú uvedené taxatívne, ale príkladmo, pokiaľ ide o tzv. iné
faktory, a tiež súd poukazuje na vyjadrenie súdneho znalca k námietkam žalovaného k predmetnému
znaleckému posudku, v ktorom okrem iného uviedol, že rozsah tohto koeficientu je od 1,0-3,0, teda
použitýkoeficientjevdanomrozsahuazároveňsúdzastávanázor,žeajkoeficientpovyšujúcichfaktorov
má byť stanovený tak, aby zodpovedal v konečnom dôsledku všeobecnej hodnote majetku, tak ako

je táto definovaná v predmetnej vyhláške č.492/2004 Z.z., ktorou má byť výsledná objektivizovaná
hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku v
danom čase a mieste, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom
predaji. V tomto vyjadrení k námietkam sa súdny znalec vysporiadal aj s námietkou žalovaného ohľadne
východiskovej hodnoty nehnuteľnosti, keď uviedol, že vychádzal z toho, že je tam zvýšený záujem o

kúpu takýchto nehnuteľností, keďže mal vedomosť, že prevody takýchto nehnuteľností boli realizované,
hoci v čase hodnotenia ponuky na predaj nehnuteľností neboli reklamované žiadne, čiže prevody boli
realizované bez toho, aby ich bolo nutné inzerovať. Súd zároveň má za to, že týmto nebola ani porušená
zásada uvádzaná v predmetnej Prílohe 3, z ktorej vyplýva, že povyšujúce faktory možno použiť len
ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch, keďže aj

znalec v znaleckom posudku uvádzal, že pozemky sú umiestnené v obci Vígľaš, vzdialenej cca 12
km od okresného mesta Zvolen a cca 12 km od okresného mesta Detva, keď znalec východiskovú
hodnotu pozemku stanovil na sumu 8,30 EUR/m2, t.j. 50 % z 16,60 EUR/m2, keď v predmetnej Prílohe
3 sa jednotková východisková hodnota pozemku určuje podľa tam stanovenej tabuľky, kde pre mesto
Zvolen okrem iných miest je uvedená hodnota 16,60 EUR/m2, a pre ostatné okresné mesta so sídlom

okresných úradov je stanová hodnota 9,96 EUR/m2. Je síce pravdou, že v predmetnej tabuľke sú
pod písmenom g) uvádzané ostatné obce do 5000 obyvateľov, kde by spadala aj obec Vígľaš, ktorá
má podľa tvrdenia žalovaného 1600 obyvateľov, avšak znalec sa s touto skutočnosťou podľa názoru
súdu vysporiadal, keď uviedol, že obec Vígľaš patrí do spádovej oblasti okresného mesta Zvolen aj
Detva so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností a preto zvýšil jeho východiskovú hodnotu na 50

% z východiskovej hodnoty okresného mesta Zvolen. Na porovnanie súd poukazuje aj na súkromný
znalecký posudok znalca Ing. Pastieroviča predložený žalovaným, keď znalec rovnako pri východiskovej
hodnote uviedol sumu 8,30 EUR/m2, t.j. 50 % z 16,60 EUR/m2. Súd teda má za to, že aj v tomto
prípade bolo postupované v súlade s predmetnou Prílohou 3, konkrétne v časti E.3. Metóda polohovej
diferenciácie - E.3.1. Pozemky. Pokiaľ žalovaný tiež namietal koeficient intenzity využitia, kde znalec

použil koeficient 1,0, t.j. nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so
štandardným vybavením, resp. koeficient funkčného využitia územia, kde znalec použil koeficient 1,10,
t.j. výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha), súd
tiež má za to, že znalec postupoval v súlade s predmetnou vyhláškou, s odkazom na znenie tohto
znaleckého posudku bod 2. Vstupné informácie písm. b) Analýza využitia nehnuteľnosti, kde je uvedené,

že na ohodnocovanej nehnuteľnosti už sú umiestnené výrobné, skladové priestory a spevnené plochy,
ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka ohodnocovaného pozemku. Na porovnanie pritom súd opätovne
poukazuje na súkromný znalecký posudok Ing. Pastieroviča predložený žalovaným, v ktorom znalec
tiež pri koeficiente intenzity využitia určil hodnotu koeficientu na 1,05, s rovnakým hodnotením akoznalec Ing. Bartkovič a rovnako pri koeficiente funkčného využitia územia znalec Ing. Pastierovič
uviedol hodnotu koeficientu 1,10, t.j. úplne zhodnú, tiež s rovnakým zdôvodnením. Zároveň sa súd
nestotožnil ani s námietkami žalovaného v tom zmysle, že predmetné pozemky ním využívané sú

poľnohospodárskymi pozemkami, a teda jednak, že znalec Ing. Bartkovič nebol ako znalec pre odbor
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľností, odhad stavebných prác, oprávnený vôbec
tento znalecký posudok vypracovať, resp. že obvyklá výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej
pôdy mala byť vypočítaná s odkazom na zákon č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov
v spojení s Prílohou č.1 k zákonu č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady a drobné stavby, keď súd sa stotožnil s vyjadrením znalca Ing. Bartkoviča zo dňa
09.03.2021, ohľadne toho, čo sa má považovať za poľnohospodársky pozemok, a zároveň súd opätovne
poukazuje na účel a spôsob využitia predmetných pozemkov zo strany žalovaného, keď podľa názoru
súdu žalovaný v konaní nepreukázal, že tento slúži na poľnohospodárske účely. Naopak toto tvrdenie
žalovaný prvýkrát uviedol v rámci svojej obrany až potom, čo bol v konaní vypracovaný predmetný
znalecký posudok Ing. Bartkoviča, s tým, že napríklad aj z písomnej komunikácie pred podaním žaloby

mal súd preukázané, že žalovaný žiadal žalobcu o prenájom predmetnej parcely resp. jej časti z dôvodu
plánovanej výstavby objektu „Výroba drevnej štiepky - Vígľaš“ v liste zo dňa 10.03.2015. Opätovne súd
poukazuje aj na súkromný znalecký posudok predložený žalovaným znalca Ing. Pastieroviča, ktorý je
tiež znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Rovnako tak aj
z podania právneho zástupcu žalovaného, doručeného súdu dňa 12.07.2019, vyplýva, že oni navrhli

za účelom mimosúdneho vysporiadania veci vypracovať znalecký posudok na určenie obvyklej ceny
nájomného za užívanie pozemkov, s tým, že uviedli troch konkrétnych znalcov Ing. Kubániho, Ing.
Pastieroviča a Ing. Pražmu, všetkých z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, keď
toto prostredníctvom emailu zaslali právnej zástupkyni žalobcu dňa 05.06.2019. Ohľadne charakteru
predmetných ohodnocovaných pozemkov súd znovu poukazuje aj na súkromný znalecký posudok Ing.

Pastieroviča, ktorý bol predložený žalovaným, kde v bode 2. Vstupné informácie pod písmenom a)
Analýza polohy nehnuteľností je okrem iného uvedené „... pozemky tvoria zadnú časť dvora, využívajú
sa na výrobu a skladovanie energetickej drevnej štiepky“ ... a pod písmenom b) Analýza využitia
nehnuteľností, kde je uvedené: „Pozemky tvoria plochy pod časťou výrobného areálu, t.j. pod stavbami
a dvorom, sú využiteľné najmä na skladové, prípadne výrobné účely, nie sú priamo prístupné z verejnej

komunikácie, iné využitie ako doterajšie nepredpokladám.“ Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd túto
obranu žalovaného vyhodnotil len ako účelovú, s tým, že súd na tieto prostriedky procesnej obrany
neprihliadol v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 C.s.p., keďže nie je
možné mať za to, že by tento prostriedok procesnej obrany bol uplatnený včas.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda ustálil výšku obvyklého nájomného predmetnej

časti pozemku vlastnícky patriaceho žalobcovi KNE parc.č.XXX o výmere 2920 m2, t.j. v rozsahu
užívanom žalovaným za obdobie od 15.10.2016 do 15.10.2018 vo výške 4.800,- EUR, vychádzajúc zo
záverov znaleckého posudku č.139/2020, znalca Ing. Daniela Bartkoviča, keďže súd mal za to, že v
konaní ohľadne uplatnenej výšky nároku bolo potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré boli potrebné
odborné znalosti, pričom súd zastáva názor, že táto suma zodpovedá majetkovému prospechu, ktorý

získal žalovaný ako neoprávnený užívateľ predmetnej časti dotknutého pozemku, keďže tento užíval
bez právneho dôvodu, s tým, že aj v zmysle právnej teórie sa má za to, že takýto majetkový prospech
zodpovedá čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci, napríklad
formou nájmu. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,- EUR a vo zvyšnej časti,
ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z prisúdenej sumy, a to od 01.12.2018
(žalobcom požadovaný dátum od 15.10.2018), keď súd vychádzal z toho, že splatnosť pohľadávky
z titulu bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a obvykle nebýva ani dohodnutá, čo
bol aj tento prípad, a preto za deň splatnosti sa v zásade považuje deň nasledujúci potom, čo bol
dlžník veriteľom vyzvaný k plneniu. K tejto skutočnosti podľa názoru súdu došlo až doručením žaloby

žalovanému, čo bolo dňa 29.11.2018, čiže do 30.11.2018 mal žalovaný plniť v prospech žalobcu,
a keďže k tomu nedošlo, odo dňa 01.12.2018 je podľa názoru súdu žalovaný v omeškaní. Pokiaľ
žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že dátum, od ktorého žiadali priznať úrok z
omeškaniaodvodzovaliodpodaniažaloby,súdmázato,žedátumpodaniažalobyniejevovzťahuktejto
skutočnosti právne relevantný, s tým, že žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by už skôr pred podaním

žaloby vyzval žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie
predmetných pozemkov žalovaným. Súd teda okrem istiny prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania v
zákonnej výške 5 % ročne, tak ako bol žalobcom uplatnený, keď vychádzal z toho, že základná úroková
sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0 %, a teda úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnej výškea súd zamietol žalobu v časti úroku z omeškania len ohľadne dátumu, od ktorého priznával tento úrok
z omeškania.

13. Súd nepripustil návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého
dokazovaniaznaleckýmústavom,nakoľkopodľanázorusúdunebolisplnenépodmienkyvzmyslevyššie
citovaného § 207 ods. 3 C.s.p..

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 % z prisúdenej sumy, keď vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný
v tom zmysle, že základ nároku bol daný a výška priznaného nároku bola ustálená až znaleckým
posudkom. Základom pre výpočet tarifnej odmeny advokáta za poskytnuté právne služby bude výška

súdom priznaného plnenia, pričom uvedené sa odrazí v uznesení, ktorým bude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa
08.02.2017, zo záveru, z ktorého vyplýva, že ani nová právna úprava v podobe Civilného sporového
poriadku nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v

prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a to z hľadiska
výsledku v zásade zhodne podľa doterajšej úpravy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.