Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320202588
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6320202588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v
spore žalobcu Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. XXX, XXX XX Q., zastúpený advokátkou Ing.
Mgr. Zuzanou Kovalčíkovou, so sídlom Spišské Hanušovce 131, 059 04 Spišské Hanušovce, proti
žalovanému BUBKO 63 s. r. o., so sídlom Ulica Břetislava Bartoše 924, 744 01 Frenštát pod Radhoštem,
Česká republika, IČ: 08 237 026, zastúpeného advokátom JUDr. Ján Nota, so sídlom Veličná 371, 027
57 Veličná, o vypratanie nehnuteľností o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno
č. k. 2C/48/2020-67 zo 7. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu vyhovel žalobe o vypratanie
nehnuteľností evidovaných u Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne
územie U. ako pozemky parcely Z. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, Z. č.
XXXX/X záhrada o výmere XXX mX a rodinný dom súpisného čísla XXX postavený na parcele č. Z.

č. XXXX/X poskytujúc tak ochranu vlastníckemu právu žalobcu podľa § 126 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Z listín predložených žalobcom súd
prvej inštancie zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom
Brezno, katastrálny odbor na LV č. XXXX, katastrálne územie U. ako parcely Z. č. XXXX/X, XXXX/
X a rodinného domu postaveného na parcele Z. č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy zo 6. februára
2020, vklad ktorej povolil Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor pod č. V XXXX/XXXX. Uvedené
nehnuteľnosti prenajal žalobca žalovanému zmluvou o nájme z 23.12.2019 za nájomné vo výške 1 000,-

€ mesačne, splatné vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. Žalovaný ako nájomca si povinnosti neplnil,
nájomné neuhrádzal. Na úhradu dlžného nájomného vyzval žalobca žalovaného listom z 19.03.2020 a
potom, čo aj táto výzva zostala bezvýsledná, listom z 12.05.2020 žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil,
čím podľa § 677 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nájomný vzťah medzi stranami sporu zanikol.
Žalovaná tieto skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnila, preto ich podľa § 151 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) považoval súd prvej inštancie
za nesporné. Ak žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, žaloba o

vypratanie nehnuteľností bola dôvodná.
1.1 Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní rozhodol súd prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v plnom rozsahu.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný uplatňujúc odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku s námietkou, že Okresný súd Brezno nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že nevyhovel žiadosti žalovaného
o odročenie pojednávania nariadeného na deň 07.07.2021 a „dôvod nemožnosti dostavenia sa
štatutárneho zástupcu žalovaného bol vážny a nastal z náhlej zmeny“. Za iracionálny označil žalovaný
argument súdu prvej inštancie, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené takmer
mesiac pred nariadeným termínom pojednávania, preto mal dosť času si zabezpečiť prípadne právneho

zástupcu, keď okresný súd nevzal pri tejto právnej úvahe na zreteľ, že plánová účasť na pojednávaní
zmarená náhlou zmenou v živote štatutárneho zástupcu žalovaného nemá nič spoločné s včasnosťou
oznámenia termínu súdneho pojednávania v akomkoľvek časovom predstihu. Žalovaný má za to, že
existuje legitímny a právny dôvod, aby odvolací súd zrušil napádané rozhodnutie a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, ktoré bude vychádzať z vykonaného dokazovania
produkovaného obidvoma stranami sporu.

3. Žalobca nesúhlasil so žalovaným, že dôvod na odročenie pojednávania z dôležitých, resp. závažných
dôvodov v zmysle § 183 ods. 1 C. s. p. existoval. Žalovaný v ospravedlnení a žiadosti o odročenie
pojednávania ani v samotnom odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mal Okresný súd
Brezno nariadené pojednávanie odročiť. Z iných dôvodov žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie

nespochybňuje. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd príslušný na prejednania odvolania podľa § 34 C. s. p. viazaný rozsahom odvolania
žalovaného a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec v celom
rozsahu a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že žalovaný v odvolaní uplatňuje jediný

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, súdom zistený skutkový stav
nespochybňuje, nevytýka nesprávne právne posúdenie veci, z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať
anidoplniťdokazovanievykonanésúdomprvejinštancieapodkladomprerozhodnutieodvolaciehosúdu
v súlade s § 383 C. s. p. bol skutkový stav zistený súdom prvej inštancie. Vady týkajúce sa procesných
podmienok podľa § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd neidentifikoval. Po prejednaní veci bez nariadenia

odvolacieho pojednávania dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne vo výroku aj dôvodoch, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, na

ne odkazuje a z tohto dôvodu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzí len na odpoveď, z akého
dôvodu odvolacia námietka žalovaného neobstojí.

7. Súd prvej inštancie v bode 4 odôvodnenia rozsudku uviedol, že pojednávanie nariadil na deň
07.07.2021. Predvolanie na toto pojednávanie prevzal žalobca dňa 21.05.2021 a žalovanému bolo

doručené dňa 14.06.2021. Až dňa 06.07.2021 o 22.03 hod. bola súdu doručená žiadosť konateľky
žalovaného o odročenie pojednávania „zo závažného dôvodu“, ktorý konkretizovaný nebol. V žiadosti
bolo uvedené iba to, že sa konateľka žalovaného chce zúčastniť pojednávania a uviesť dôvody, pre
ktoré je žaloba nedôvodná, z náhlej zmeny sa však nevie dostaviť na pojednávanie a bezprostredne
pár hodín pred pojednávaním sa jej nepodarilo zabezpečiť právne zastúpenie. Súd prvej inštancie

dôvodil, že neboli splnené podmienky pre to, aby bolo pojednávanie odročené, keď podľa § 183 C.
s. p. možno odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov, pre ktoré sa nemôže sa strana sporu
alebo jej zástupca dostaviť na pojednávanie a nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného
o odročenie pojednávania bolo, že závažné dôvody, ktoré mu bránili v účasti na pojednávaní žiadnym

spôsobom nekonkretizoval a uviedol tiež, že na zabezpečenie zástupcu na pojednávanie mal žalovaný
od doručenia predvolania na pojednávanie do jeho uskutočnenia dostatok času.8. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie predvolal strany sporu na pojednávanie zákonom
ustanoveným spôsobom, predvolanie na pojednávanie im bolo doručené v dostatočnom časovom
predstihu so zachovaním lehoty (viac) ako 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať v súlade

s § 178 ods. 2 C. s. p. Na č. l. 58 spisu je založená kópia e-mailového podania Y. U., konateľky
žalovaného zo 6. júla 2021 odoslané do podateľne Okresného súdu Brezno o 22.03 hod. s predmetom
Žiadosť o odročenie termínu pojednávania 2C/48/2020 SÚRNE!!!, v ktorom žiadateľka uviedla iba to,
že žiada o odročenie termínu pojednávania vytýčeného „na dnešný deň“ a to zo závažného dôvodu,
ktorý žiadnym spôsobom nedefinovala, ani náhlu zmenu, ktorá jej bránila dostaviť sa na pojednávanie

a sľúbila predložiť o dôvodoch neúčasti na pojednávaní potvrdenie. Okresný súd Brezno odpovedal
žiadateľke o odročenie pojednávania dňa 7. júla 2021 o 8.59 hod., že pojednávanie, ktoré sa má začať
o 10.00 hod., že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje z dôvodu, že nie je riadne odôvodnená.
Súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti oboch účastníkov, dokazovanie vykonal
listinnými dôkazmi, ktoré tvorili súčasť spisu a vo veci rozhodol.

9. Podľa § 183 ods. 1, 3, 4 Civilného sporového poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na

všetkyokolnostimohlapredpokladať.Aksúdzistí,žestranouuvedenýdôvodnaodročeniepojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

10. Povinnosťou strany, ktorá žiada súd o odročenie pojednávania je oznámiť súdu dôvod, pre ktorý
navrhuje odročenie pojednávania bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela. Nesplnenie povinnosti
má za následok, že súd podľa § 183 ods. 4 vyhodnotí, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý a môže pojednávanie uskutočniť aj v neprítomnosti žiadateľa o odročenie
pojednávania. Súd prvej inštancie dodržal zákonný postup upravený v § 183 ods. 4 C. s. p., strane

oznámil, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie a mohol uskutočniť pojednávanie aj v
neprítomnosti žalovaného.

11. Žalovaný bezdôvodne vytýka súdu prvej inštancie porušenie jeho práva na spravodlivý proces tým,
že sa pojednávanie dňa 07.07.2021 uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Odvolanie vyhodnotil odvolací súd

ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Výrok o trovách odvolacieho konania vychádza z pomeru úspechu strán v spore, keď za úspešnú
stranu je potrebné považovať žalobcu, ktorému podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. Odvolací súd v súlade s § 262 ods. 1 C.

s. p. rozhodol len o povinnosti strany zaplatiť náhradu trov konania protistrane. O výške a prijímateľovi
náhrady trov konania bude rozhodovať súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p., z tohto dôvodu
je povinnosť na náhradu trov konania viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).