Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. december 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205602
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6718205602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v spore žalobcu: M. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Zuzanou Falisovou,
advokátkou, so sídlom Námestie Štefana Moyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33 759 626, proti
žalovanému WorldWood Slovakia, s.r.o., so sídlom Kukučínova 253/90, 962 12 Detva, IČO: 36 638 315,
v konaní právne zastúpený Miroslavom Červenkom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12
Detva, o zaplatenie 8.648,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/35/2018-334 zo dňa 17. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/35/2018 - 334 zo dňa 17. 05. 2021 v napadnutom II., III.
a IV. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“)
výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.086,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.086,75 Eur od 15. 10. 2018 do zaplatenie zastavil. Výrokom II. súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 4.800,- Eur od 01. 12. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. súd rozhodol o trovách konania
pred súdom prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 16. 10. 2018 doručil žalobca na tamojší
súd žalobu, ktorou sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosti zaplatiť mu sumu 8.648,78

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 15. 10. 2018 do zaplatenia,
ako i náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej
na Okresnom úrade Detva zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. a obec Z. ako parcela registra „E“
KN č. XXX o výmere 5306 m2, trvalé trávnaté porasty, ktorú nadobudol do svojho vlastníctva v časti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku darom, na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod č. V XXX/XX a v časti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku kúpou, na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 07.01.2016 (ďalej len „nehnuteľnosť vlastnícky patriaca žalobcovi“). Tejto parcele v rozsahu

bezdôvodneužívanomžalovanýmzodpovedajúparcelyregistra„C“č.KN:CKNXXXX/XX,CKNXXXX/X,
CKN XXXX/X, CKN XXXX/XX, v kat. úz. Z.. Žalovaný je okrem iného výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č.XXXX, a to stavby so súp.č.XX, matečník ošípaných, na parcele č. CKN XXXX/
X a stavby so súp.č.XX, sklad sena, na parc. č. CKN XXXX/X, s tým, že ide o stavby postavené napozemku vo vlastníctve žalobcu, ktoré toho času slúžia na iný účel využitia než je zapísaný údaj - druh
stavby na výpise z LV č.XXXX. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorú užíva žalovaný, v prírode
predstavuje časť vo výmere 2 653 m2, s tým, že žalovaný ju užíva na výkon svojej podnikateľskej

činnosti, pričom rozsah tohto užívania vyplýva aj z písomnej korešpondencie medzi stranami sporu,
ktorá je vedená od roku 2015, ako i z grafickej časti geometrického plánu pripravovaného pre účely
prípadnej kúpy. Žalovaný tak užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, čím sa obohacuje zjavne na úkor
vlastníkataktoužívanejnehnuteľnosti.Zaúčelompreukázaniavýškybezdôvodnéhoobohateniažalobca
odkázal na predložené stanoviská realitných kancelárií XEMAR, s. r. o., REAL.sk, ako i súkromný

znalecký posudok znalkyne T.. Q. K. č.52/2018 zo dňa 27. 06. 2018. Pri výpočte všeobecnej hodnoty
nájmu za pozemok vychádzal žalobca aj z prílohy č. 3 časti G vyhlášky MS SR č.492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej predstavuje sumu 1,63 Eur/m2/rok, pričom suma
bola prepočítaná na predmetnú výmeru 2653 m2 bezdôvodne užívanej žalovaným, a to za obdobie
od 15. 10. 2016 do 15. 10. 2018. Súd prvej inštancie po konštatovaní vykonaného dokazovania v
ďalšomobsahuodôvodneniauviedol,žemedzistranaminebolovkonanísporné,žežalobcajevýlučným

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcela EKN č. XXX o výmere
5306 m2, vedenej ako trvalé trávnaté porasty. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
časť predmetnej parcely užíva, pričom v priebehu konania si strany ustálili aj výmeru, ktorú žalovaný
konkrétne užíva z tejto parcely, a to v rozsahu 2 920 m2. Žalovaný nepopieral ani fakt, že túto časť
predmetnej parcely užíva bez právneho dôvodu, nakoľko strany nedospeli k dohode ohľadne uzavretia

nájomnej zmluvy, keď sa nedohodli na výške odplaty, čiže nájomného. V súdenej veci mal tak súd za
to, že je daný základ nároku žalobcu uplatneného touto žalobou a spornou zostala výlučne len výška
tohto uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému. Súd preto zameral dokazovanie na určenie výšky
nároku žalobcu. Strany v konaní predložili viacero dôkazov, ktorými žalobca preukazoval výšku nároku
a naopak žalovaný sa snažil spochybniť výšku uplatneného nároku žalobcu v konaní. Pokiaľ žalobca

odvodzoval uplatnenú výšku nároku od vyjadrení realitných kancelárií, ktoré predložil spolu so žalobou,
súd dospel k záveru, že z týchto súd nemohol priamo vychádzať, keďže sa realitné kancelárie vyjadrovali
len k trhovej hodnote predmetného pozemku, od čoho by súd musel len nepriamo odvodzovať obvyklú
výšku nájomného v danom čase a mieste za užívanie obdobných nehnuteľností. Pokiaľ obe strany sporu
predložili do spisu kúpne zmluvy resp. nájomné zmluvy, ktorými tiež preukazovali výšku kúpnej ceny za

zrealizované predaje obdobných nehnuteľností resp. výšku nájomného obdobných nehnuteľností, súd
i tu zastal názor, že z nich jednoznačne nevyplýva, že by predmetné pozemky bolo možné považovať
za obdobné aj s poukazom na charakter týchto pozemkov, resp. účel, na aké boli prenajímané vo
vzťahu k nájomným zmluvám a predovšetkým tento názor podporuje fakt, že ani jeden zo znalcov,
ktorí podávali znalecké posudky, nepoužil porovnávaciu metódu, použitie ktorej podmieňuje dostatočný

počet relevantných podkladov, ale naopak všetci znalci použili metódu polohovej diferenciácie. Súd
tak upriamil pozornosť na v konaní predložené znalecké posudky. Pokiaľ ide o súkromný znalecký
posudok predložený žalovaným, t. j. znalecký posudok č.153/2019 znalca T.. Z. O., súd mal za to, že
zo záverov tohto znaleckého posudku nie je možné vychádzať, a to z dôvodu, že z obsahu posudku
vôbec nevyplýva časové obdobie, ku ktorému mala byť znalcom stanovená všeobecná hodnota nájmu

za predmetnú časť tohto posudzovaného pozemku, resp. v úvode je uvedený iný dátum, ako ku ktorému
sa nehnuteľnosť ohodnocuje. Obdobne súd neprihliadol ani k záverom znaleckého posudku č.52/2018
v znení dodatku č.11/2020 zo dňa 27. 06. 2018 znalkyne T.. Q. K., predovšetkým z dôvodu, že pôvodne,
tak ako bol posudok predložený bez predmetného dodatku vykazoval jednak formálne nedostatky
v tom zmysle, že ho nemohol súd posúdiť ako súkromný znalecký posudok, keďže neobsahoval

vyhlásenie znalca v zmysle vyššie citovaného § 209 ods. 2 CSP, ale predovšetkým tento znalecký
posudok sa týkal len stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej časti pozemku, čiže absentovala tam
úloha stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu predmetného pozemku. Tento nedostatok bol následne
síce odstránený predmetným dodatkom, ktorý bol k nemu vypracovaný a znalkyňa už stanovila aj
všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v rokoch 2016 - 2018, avšak sa podľa názoru súdu nevysporiadala

s námietkami žalovaného vo vzťahu k ňou stanovenej východiskovej hodnote pozemku a súčasného
použitia koeficientu povyšujúcich faktorov v hodnote 2,0, s tým, že obaja ostatní znalci vychádzali
z rovnakej východiskovej hodnoty. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd pri posúdení
nároku na náhradu nájomného za rozhodné obdobie vychádzal primárne zo znaleckého posudku č.
139/2020 súdom určeného znalca T.. V. K., znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad

hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, zo dňa 17. 09. 2020, ktorý stanovil všeobecnú
hodnotu časti predmetného pozemku parcely EKN XXX a všeobecnú hodnotu nájmu v rozhodnom
období, pričom súd mal za to, že znalec v podanom znaleckom posudku dostatočne jasne, určito a
zrozumiteľne zdôvodnil svoje postupy pri určení všeobecnej hodnoty predmetnej časti posudzovanéhopozemku a rovnako tak následne všeobecnej hodnoty nájmu v rozhodnom období, keď podľa súdu boli
rešpektované všetky náležitosti vyhlášky č.492/2004 Z. z. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd
v reakcii na niektoré námietky a vyjadrenia sporových strán vykonal tiež komparáciu záverov znaleckých

posudkov T.. K., T.. K. a T.. O. a uzavrel, že výšku obvyklého nájomného ustálil s prihliadnutím, resp.
vychádzajúc zo znaleckého posudku T.. V. K. za užívanú výmeru 2920 m2 vo výške 4.800,- Eur, v zmysle
návrhu žalobcu za obdobie 15. 10. 2016 do 15. 10. 2018. Uvedená suma 4.800,- Eur podľa záveru súdu
zodpovedá majetkovému prospechu, ktorý získal žalovaný ako neoprávnený užívateľ predmetnej časti
dotknutého pozemku, keďže tento užíval bez právneho dôvodu s tým, že i v zmysle právnej teórie sa má

za to, že takýto majetkový prospech zodpovedá čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a čase za
užívanie obdobnej veci, napr. formou nájmu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.800,- Eur a vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby
žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z prisúdenej sumy, a to od
01. 12. 2018, keď vychádzal z toho, že splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je
zákonom stanovená a obvykle nebýva ani dohodnutá, čo bol i prejednávaný prípad, a preto sa za deň

splatnosti v zásade považuje deň nasledujúci po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný k plneniu. K tejto
skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie došlo až doručením žaloby žalovanému dňa 29. 11. 2018,
čiže do 30. 11. 2018 mal žalovaný plniť v prospech žalobcu, a keďže sa tak nestalo, odo dňa 01. 12.
2018 je žalovaný v omeškaní. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 a §
255 ods. 1 CSP, keď vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný v tom zmysle,

že základ nároku bol daný a výška priznaného nároku bol ustálená až znaleckým posudkom.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu s uvedením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Uviedol, že predmetom sporu je náhrada za užívanie

pozemkov, ktoré žalovaný užíva bez právneho dôvodu. Znalci mali vo svojom znaleckom posudku
stanoviť všeobecnú hodnotu časti pozemku parc. EKN č. XXX trvalý trávnatý porast o výmere 5306 m2,
ktorý žalovaný využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti o výmere 2920 m2. Žalovaným využívaná
časť pozemku je tvorená parcelami CKN XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2116 m2 a
zastavenáplochaanádvorieo 436m2,ďalejparc.č.XXXX/Xzastavanáplochaanádvorieovýmere300

m2, pozemok zastavaný stavbou matečník ošípaných a parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 55 m2, pozemok zastavaný stavbou sklad sena súp. č. XX. Podľa názoru žalovaného sú
pozemky využívané žalovaným poľnohospodárskymi pozemkami. Pojem poľnohospodársky pozemok
definuje zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 b/ zákona je poľnohospodárska pôda aj pozemok

zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. 06. 1991. Stavby, ktoré sú postavené na
pozemkoch, boli postavené v sedemdesiatych rokoch minulého storočia JRD Z. a neskôr ich užíval
štátny majetok Z.. Ostatné pozemky sú spevnené plochy, ktoré slúžia ako obslužný priestor pre
stavby na poľnohospodárske účely. Pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce Z. a
podľa územného plánu obce Z. je časť pozemku o výmere 2920 m2 určená ako výrobné plochy

poľnohospodárske a ostatná časť pozemku je určená ako orná pôda. Žalovaný poukázal na to, že
v predmete činnosti zapísaného v obchodnom registri má aj poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane
predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov. Obvyklú výšku nájomného za
užívanie poľnohospodárskej pôdy upravuje zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Poukázal

na § 1 ods. 2 písm. b/ tohto zákona a uviedol, že do roku 2018 sa stanovovala hodnota ornej pôdy a
trvalého trávnatého porastu pre účely dane z nehnuteľností podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 582/2004
Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Hodnota trvalého trávnatého
porastu podľa uvedenej prílohy je v obci Z. 0,0434 EUR/m2 a z tejto sumy sa má vypočítať nájomné
za roky do roku 2018. Od roku 2018 sa podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 504/2003 Z. z. za obvyklú výšku

nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného
za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný
okresný úrad pre každé katastrálne územie. Obvyklá výška nájomného za r. 2018 pre obec Z. je v
zmysle tohto ustanovenia 19,73 Eur /ha. Čo predstavuje ročnú cenu nájmu 0,001973 Eur/m2. Súd
vo svojom odôvodnení túto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú s tým, že na tieto prostriedky

procesnej obrany neprihliadol v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 CSP.
Žalovaný však poukázal na § 186 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe
súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a právne záväzné akty európskych spoločenstiev, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníkuEurópskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Preto sa podľa názoru
žalovaného mal súd vysporiadať aj s týmito prostriedkami procesnej obrany. Ďalej žalovaný poukázal na
bod 9 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že vykonal dokazovanie nariadením znaleckého

dokazovania formou písomného znaleckého posudku č. 139/2020 znalca T.. V. K.. V tomto súdnom
konaní nenavrhol znalecké dokazovanie ani žalobca, ani žalovaný, nakoľko predložili svoje súkromné
znalecké posudky. V konaní bol tak porušený článok 6 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v
konaní rovne postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou doložil

súkromný znalecký posudok vypracovaný J. Q. K.. Žalovaný v priebehu súdneho konania doložil
súkromnýznaleckýposudokč.153/2019zovypracovanýT..Z.O..Keďževznaleckýchposudkoch,ktoré
predložil žalovaný a žalobca, boli v zrejmom rozpore, navrhol žalovaný kontrolné znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom v súlade s § 207 ods. 3 CSP. Súd však nepripustil návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania, nakoľko podľa súdu na to neboli splnené podmienky. Súd ohľadne prisúdenej výške
nároku žalobcovi voči žalovanému vychádzal primárne zo znaleckého posudku č. 139/2020 - súdom

určeného znalca M. V. K.. Možnosť určiť súdom znalecké dokazovanie je v rozpore s Civilným sporovým
poriadkom, a preto súd nemal prihliadať na znalecký posudok č. 139/2020, vypracovaný T.. V. K., zo
dňa 17. 09. 2020. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k pozemku kúpnou zmluvou,
ku ktorej vklad bol povolený pod Č. V XXXX/XX zo dňa 07. 01. 2016 za kúpnu cenu 4,50 Eur za m2.
Znalec T.. V. K. však v rámci znaleckého posudku vychádzal z východiskovej hodnoty 50 % z 16,6

Eur/m2 - 8,30 Eur/m2, čo je takmer o 100% vyššia trhová hodnota za 1 m2, ako nadobudol žalobca
predmetný pozemok. Žalovaný však namietal i vážne pochybenia znaleckého posudku T.. K.. Namietal,
že predmetné pozemky označené v znaleckom posudku nie sú územným plánom určené na výstavbu.
Podľa písmena E.l prílohy č. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 je jednou z metód
výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacia metóda. Znalec použitie tejto metódy vylúčil z

dôvodu nedostatkov podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti. Toto tvrdenie znalca je zjavná
nepravda. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 12. 2018 označil najmenej štyri kúpy nehnuteľností
v obci Vígľaš, ktorých predmetom je kúpa obdobných pozemkov a tento súbor je dostatočný na použitie
porovnávacej metódy, ktorá objektívnejšie stanoví hodnotu pozemkov. Znalec pre výpočet všeobecnej
hodnoty predmetných použil metódu polohovej diferenciácie. Zároveň v posudku nijakým spôsobom

nedoložil tvrdenie o zvýšenom záujme o kúpu nehnuteľnosti. Obec Z. s nachádza v okrese V., okresné
mesto V. má východiskovú hodnotu pozemku 9.69 Eur/m2, keby znalec zvýšil východiskovú hodnotu na
50 % hodnoty, predstavovalo by to sumu 4,85 Eur/m2 a nie znalcom stanovenú cenu 8,30 Eur/m2. Ani
na jednej webovej stránke relevantných realitných kancelárií žalovaný nezistil zvýšený záujem o kúpu
podobných nehnuteľnosti. Ďalej žalovaný namietal použitie koeficientu intenzity využitia, koeficientu

funkčného využitia územia a koeficientu povyšujúcich faktorov, keď znalec použil koeficient od 1,90
v po koeficient 2,45 podľa bodu 4 - iné faktory, koeficient od 1.01 - 3,0 možno použiť ak sa jedná
o pozemky určené územným plánom na vyššie využitie než na aké slúžia v súčasnosti. Znalec však
nezdôvodnil použitie tohto koeficientu. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch a tlmočníkoch, podľa ktorého celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať

jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Skutočnosti uvedené znalcom v predmetnom znaleckom
posudku nie je možné overiť, je zrejmé, že východiskovú hodnotu pozemku v obci Z. 3,32 Eur/m2
zvýšil v roku 2016 na 12,49 Eur/m2, v roku 2017 na 13,15 Eur/m2 a v roku 2018 na 13,80 Eur/m2.
Takéto navýšenie východiskovej hodnoty pozemku by zodpovedalo len navýšeniu hodnoty pozemkov
v najlukratívnejších častiach hlavného mesta a nie v obci Z.. Z takto nesprávnej hodnoty pozemkov

znalec stanovil aj nesprávnu cenu nájmu týchto pozemkov. Ďalej žalovaný namietal, že o nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 255 CSP. Žalobca sa žalobou zo dňa 04. 09.
2018 domáhal zaplatenia fixnej sumy 8.648,78 Eur a nie sumy, ktorá by bola ustálená až znaleckým
posudkom v budúcnosti. Preto súd pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil ustanovenie § 255
ods. 1 CSP o priznaní náhrady trov konania podľa pomeru úspechu. Navrhol preto, aby odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že rozsudok napáda vo výroku II. a III.
Podanie odvolania zdôvodnil existenciou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP. Žalobca

sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením ním uplatneného nároku, tak ako ho odôvodnil
v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, avšak odvolaním namieta nesprávnosť určenia výšky
priznaného nároku súdom, pokiaľ žalobcovi priznal istinu vo výške 4.800,- Eur spolu s príslušenstvom
od 01. 12. 2018 do zaplatenia. Žalobca poukázal na to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniunapadnutéhorozhodnutiaboloprodukovanýchmnožstvodôkazov,okremznaleckéhoposudkuznalcaT..
V. K. č. 139/2020, ktorý si súd prvej inštancie osvojil ako jediný, o ktorý oprel svoje úvahy zhmotnené do
napadnutého rozhodnutia. V konaní boli vykonané dôkazy listinami, ktoré súd prvej inštancie i konštatuje

v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a medzi ktoré patria znalecký posudok T.. Q. K. v
znení dodatku č. 11/2020 vrátane vyjadrenia znalkyne, stanoviská k trhovej hodnote pozemku vydané
realitnými kanceláriami, zmluvy o nájme pozemkov, ktoré dokazujú konkrétne zmluvné vzťahy a teda
pozemky využiteľné na porovnateľné využitie, z ktorých je jednoznačne možné vyvodiť výšku obvyklého
nájmu pre obdobný účel, v čase a mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Napriek tomu súd

prvej inštancie nevzal do úvahy výšku náhrad za užívanie v obdobných prípadoch, skutkové zistenia z
predložených dôkazov nepodrobil ďalšiemu posúdeniu z hľadiska porovnania, pričom mu nič nebránilo,
aby pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia prihliadol na predložené dôkazy a prihliadol na
priemer nájomného za obdobné nehnuteľnosti v čase a mieste. Súd prvej inštancie dal prednosť
výlučne jedinému vykonanému dôkazu bez vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými. Žalobca
nespochybňuje princíp voľného hodnotenia dôkazov, avšak hodnotením dôkazov, na základe ktorého

súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu, nedošlo k spravodlivému rozhodnutiu v danej veci vo
vzťahu k žalobcovi. V zmysle zásad procesného predpisu, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu a teda z hľadiska žalobcu nebol správny postup súdu prvej inštancie, ak váhu prisúdil výlučne
znaleckému posudku znalca J. V. K.. Žalobca má za to, že mu nebola poskytnutá spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov, ak súd prvej inštancie nezohľadnil aj iné v predmetnej veci predložené

dôkazy a neprihliadol napríklad na predložený znalecký posudok Z. K.. Vzhľadom na uvedené je žalobca
presvedčený, že oprávnenosť výšky požadovaného nároku v sume 7.562,03 Eur spolu s príslušenstvom
preukázal a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výrokov II. a III. zmenil a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.562,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 7.562,03 Eur od 01. 12. 2018 do zaplatenia.

5. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 07. vyjadril právny zástupca
žalovaného, ktorý uviedol, že v písomne podanom odvolaní zo dňa 30. 06. 2021 sa vyjadril ku všetkým
skutočnostiam aj k tým, ktoré sú uvedené v písomnom odvolaní žalobcu. Zároveň zvýraznil opätovne
skutočnosť že žalobca si žalobou uplatňoval konkrétnu fixnú sumu, t. j. 8.648,70 Eur, neskôr po úprave

7.562,03 Eur, čo by malo byť zohľadnené pri rozhodovaní o trovách konania, tak ako to už uviedol v
písomnom odvolaní zo dňa 30. 06. 2021.

6. Dňa 30. 07. 2021 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu učinené prostredníctvom
jeho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného, a zároveň k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu

žalobcu. Žalobca uviedol, že argument žalovaného uvedený v odvolaní pod písm. a/ pokladá žalobca za
vecne aj právne vyriešený v rámci dokazovania v konaní vedenom na okresnom súde. S argumentom
žalovaného, že ide o druh pozemku vedený v katastri nehnuteľností ako poľnohospodárska pôda,
žalobca poukázal na dôkazy vykonané v rámci prvoinštančného konania, predovšetkým na vyjadrenie
znalca T.. K., vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, ako aj v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie. V ďalšom obsahu vyjadrenia poukázal žalobca na ust. § 187 ods.
1, 2 CSP a uviedol, že v predmetnom spore súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca,
keďže bolo potrebné posúdiť skutočnosti založené na odborných poznatkoch, a súčasne z dôvodu, že
závery znalcov, ktorých znalecké posudky boli sporovými stranami založené do spisu, boli v zrejmom
rozpore. Dôvod odvolania žalovaného nemá vplyv na výsledok súdneho konania, nejde o neprípustný

dôkaz. K ostatnému dôvodu odvolania žalobca uviedol, že v zmysle platných právnych predpisov je
výber metódy, s použitým ktorej vypracuje znalecký posudok výlučne v kompetencii znalca, pričom tento
výber sa riadi presnými pravidlami vyplývajúcimi z platných právnych predpisov a metodických pokynov
znalcov, ktorými sa riadia pri vypracovaní znaleckých posudkov. Jednoznačne sa súd prvej inštancie s
argumentom označeným v odvolaní pod písm. c/ žalovaného vysporiadal v odôvodnení rozsudku pod

bodom 10. na strane 14 rozsudku. S touto argumentáciou sa žalobca stotožnil. V otázke nároku na
náhradu trov konania sa žalobca domnieva, že súd prvej inštancie rozhodol vecne aj právne správne,
s poukazom na bod 14. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V ostatnom sa žalobca pridŕžal
všetkých doterajších vyjadrení, ktoré učinil v rámci konania.

7. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 10. 08. 2021.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.9. V dôsledku podaného odvolania ako žalobcu, tak aj odvolania žalovaného krajský súd, ako súd
odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal
v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s

ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd vykonal vecný prieskum odvolaniami žalobcu, ako aj žalovaného napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to
v medziach dôvodov a rozsahu odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP. Pokiaľ sa týka odvolania žalobcu

a žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie na základe podaných odvolaní tak v rosazhu podaných
odvolaní podľa § 379 a dôvodov podaných odvolaní podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu
prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci
správne, zo skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia

§ 382 CSP je skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie viazaný. Súd dôkazy vyhodnotil v
súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie súd náležite odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že ako žalobca, tak ani žalovaný,
ako odvolatelia, v odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ani nežiadali doplniť dokazovanie za podmienok

stanovených v ust. § 384 ods. 1 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť
bez ich viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní
žalobcu a žalovaného vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli
naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie
zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím

na rozsahu odvolaní žalobcu a žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v ich odvolaniach, odvolací
súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné
a nemožno im vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých meritórnych
výrokoch II. a III. považuje za vecne správne, rovnako tak v závislom výroku IV. o trovách konania. Po
preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by

satýkaliprocesnýchpodmienok.Spoukazomnaust.§387ods.2CSPodvolacísúdpovažujenapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia.
Zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Nad rámec uvedeného odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného obsiahnutým v podanom

odvolaní udáva nasledovné. V podanom odvolaní žalovaný predovšetkým namieta, že súd prvej
inštancie svojim konaním porušil článok 6 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné
postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany tým, že v predmetnom konaní nenavrhol znalecké dokazovanie ani
žalobca, ani žalovaný, keďže títo predložili svoje súkromné znalecké posudky a napriek tomu súd prvej

inštancie nariadil sám znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalca M. V. K..

13. Po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že odvolaciu
námietkužalovanéhonemožnopovažovaťzadôvodnú,keďtátonekorešpondujesozistenýmpriebehom
konania pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, vyplývajúcim z obsahu spisu a tomuto obsahovo

nezodpovedá.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v súdenej veci po podaní žaloby bolo z dôvodu snahy o
mimosúdne vyriešenie sporu pojednávanie niekoľkokrát odročené, avšak okrem iného i za účelom
dohody sporových strán o osobe znalca, keď z tohto dôvodu a za uvedeným účelom bolo odročené

pojednávanie vykonané vo veci 27. 05. 2019 zo zápisnice, z ktorého vyplýva vyjadrenie, resp. prednes
právneho zástupcu práve žalovaného (t. j. odvolateľa), ktorý uviedol: „My tiež teda sme otvorení aj tej
možnosti, že sa dohodneme na osobe znalca, ktorý by určil takúto obvyklú cenu nájmu a z toho by
sme vychádzali“. Z ďalšieho obsahu zápisnice vyplýva, že súd konštatoval, že sporovým stranám budeposkytnutá lehota, v ktorej budú mať možnosť zvoliť si osobu znalca a pokúsiť sa záležitosť vyriešiť
mimosúdne. Za tým účelom súd uznesením odročil pojednávanie na neurčito za účelom poskytnutia
lehoty stranám sporu, ktoré do dňa 28. 06. 2019 mali súdu oznámiť, či sa dohodli na osobe znalca,

ktorý vypracuje pre nich znalecký posudok na obvyklú cenu nájomného za užívanie predmetných
pozemkov, prípadne v rovnakej lehote oznámia súdu, že sa na tom nedohodli a žiadajú nariadiť vo
veci pojednávanie. Ďalej súd uviedol, že v prípade, že sa na osobe znalca dohodnú, po vypracovaní
znaleckého posudku oznámia súdu, či trvajú na podanej žalobe, alebo sa dohodli mimosúdne a berú
žalobu späť, prípadne či vo veci uzatvárajú súdny zmier.

15. Z ďalšieho obsahu spisového materiálu vyplýva, že ďalšie pojednávanie vo veci bolo súdom určené
na dňa 23. 09. 2019, na ktorom za osobnej prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, t. j. odvolateľa,
právna zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že nedošlo k prieniku vo vzťahu k osobe znalca, a preto sa
s protistranou dohodli, že by znalca mal určiť súd.

16. Na č. l. 160 súdneho spisu je zistiteľný návrh žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na vykonanie
dokazovania súdom zo dňa 08. 10. 2019, doručený súdu prvej inštancie dňa 09. 10. 2019, v ktorom
okreminéhobolouvedené,žežalobcanavrhujevykonaťznaleckédokazovanievrámcisúdnehokonania
sp. zn. 10C/35/2018, to znamená prostredníctvom súdu ustanovením znalca z odboru a odvetvia
stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, keď v ďalšom obsahu svojho návrhu na

vykonanie dokazovania súdom právny zástupca žalobcu bližšie zadefinoval a špecifikoval úlohu znalca
a uviedol návrh otázok zadaných znalcovi.

17. V nadväznosti na ústne prednesy sporových strán učinené na pojednávaní a na písomný návrh
žalobcu na ustanovenie znalca súdom, t.j. na vykonanie znaleckého dokazovania, súd na návrh žalobcu

uznesením č. k. 10C/35/2018 - 223 zo dňa 09. 04. 2020 vo veci nariadil znalecké dokazovanie a v konaní
ustanovil znalca T.. V. K..

18. Nezodpovedá teda skutočnému stavu námietka žalovaného, že súd bez ingerencie a bez návrhu
sporových strán vo veci nariadil znalecké dokazovanie, čím porušil základný princíp civilného sporového

procesu v zmysle článku 6 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu na základe stavu
vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu odvolací súd vyššie uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil
ako zjavne nedôvodnú.

19. Pokiaľ žalovaný namietal, že pozemky využívané žalovaným sú poľnohospodárske pozemky, a

to predovšetkým s poukazom na ustanovenie zákona 140/2014, konkrétne ust. § 2, s uvedenou
argumentáciou sa už vysporiadal i konajúci znalec, keď na takto uplatnenú námietku žalovaného
uviedol, že zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v § 2 ods. 1 a 2 určuje, ktorý pozemok možno považovať
za poľnohospodársky, avšak výlučne len pre účely zákona č. 140/2014, a teda nie pre iné účely

ako napríklad pre účel stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku resp. odplaty za užívanie takéhoto
pozemku. Znalec taktiež poukázal na ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam,podľaktoréhozáväznýmúdajomkatastraniejedruh
pozemku evidovaného ako parcela registra E. Keďže znalec vykonával ohodnotenie parcely registra „E“
KN č. XXX evidovanej ako trvalý trávny porast pri vypracovaní znaleckého posudku nebol uvedeným

údajom evidovanom v E registri viazaný, správne postupoval podľa údajov uvádzaných v registri C
katastra nehnuteľností, ktoré sú podľa katastrálneho zákona záväzné. Rovnako konajúci znalec pred
samotným vypracovaním znaleckého posudku vykonal i ohliadku posudzovaných nehnuteľností, kde
na mieste samom zistil, že sa jedná o pozemky, na ktorých sú umiestnené výrobné, skladové priestory
a spevnené plochy, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka ohodnocovaného pozemku. Uvedené reálne

nemá charakter poľnohospodárskeho pozemku. Konajúci znalec, odborne posudzujúci predmetné
nehnuteľnosti - pozemky, prihliadol i na súčasné skutočné využitie a využiteľnosť pozemku a jeho
umiestnenie, keď konštatoval, že uvedené sa nachádzajú v lokalite zastavanej rodinnými domami
a podnikateľskými nehnuteľnosťami. K využitiu ohodnocovaných pozemkov zistil a konštatoval, že
na ohodnocovanej nehnuteľnosti sú umiestnené výrobne, skladové priestory a spevnené plochy,

ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka ohodnocovaného podniku. Vzhľadom na údaj o druhu pozemku
obsiahnutý v registri katastra nehnuteľností E, ktorý nie je údajom záväzným a vzhľadom na charakter
a využitie pozemku znalec predmetné nehodnotil ako poľnohospodársku pôdu (pozemok), ale ako
zastavanú plochu a nádvorie za použitia konkrétnych, v znaleckom posudku uvedených koeficientov. Vznaleckom posudku konštatoval po vzhliadnutí nehnuteľností, že tieto sú umiestnené pod komerčnou
nehnuteľnosťou využívané na iné ako poľnohospodárske účely a preto konštatoval nesúlad údajov
katastranehnuteľnostivregistri„E“,keďohodnocovanánehnuteľnosťjevtomtovedenáakotrvalýtrávny

porast mimo zastavaného územia obce, so skutočným stavom, keď obhliadkou bolo zistené, že časť
ohodnocovaného pozemku je zastavaná výrobnými stavbami a spevnenými plochami.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako správny postup znalca, keď pre účely stanovenia
výšky obvyklého nájmu ohodnocovanú nehnuteľnosť nehodnotil ako poľnohospodársky pozemok, ale v

súlade so zisteným skutočným stavom, keď i z ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 140/2014 Z.z. vyplýva, ktorý
pozemok možno považovať za poľnohospodársky, avšak výlučne len pre účely zákona č. 140/2014, a
teda nie pre iné účely ako napríklad pre účel stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku resp. odplaty za
užívanie takéhoto pozemku

21. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného o použití jednotlivých koeficientov znalcom pri vypracovaní

znaleckého posudku, odvolací súd zvýrazňuje, že voľba metód a použitie jednotlivých koeficientov
ovplyvňujúcich určenie všeobecnej hodnoty predmetu skúmania je z dôvodu odbornosti a odbornej
spôsobilosti práve úlohou znalca. Dôvod pre použitie jednotlivých koeficientov však zo záverov, resp.
posudkovej časti znaleckého posudku musí vyplývať, musí byť zrejmý a náležite odôvodnený. Zo
znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca vyplýva výpočet existujúcich faktorov odôvodňujúcich

stanovenie a použitie konkrétneho koeficientu ovplyvňujúceho stavenie všeobecnej hodnoty pozemku
a všeobecnej hodnoty nájmu za rozhodné obdobie. Zo znaleckého posudku je zistiteľné, že znalec
vzal do úvahy, že ohodnocovaná nehnuteľnosť sa nachádza v oblasti mimo zastavaného územia obce
určeného platnou územnoplánovacou dokumentáciou (koeficient všeobecnej situácie), že sa jedná o
nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením

(koeficient intenzity využitia); že sa jedná o pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať
prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri
bežnej premávke (koeficient dopravných vzťahov). I vykonanou obhliadkou znalec zistil, že sa jedná
o výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha) (koeficient
funkčného využitie územia). Znalec konštatoval, že pozemok je bez technickej infraštruktúry - t.j. vlastné

zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete (koeficient technickej infraštruktúry
pozemku). Pokiaľ sa týka koeficientu funkčného využitia a povyšujúcich faktorov, tých použitie je náležite
odôvodnené jednak v znaleckom posudku a jednak vo „Vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k znaleckému
posudku č. 139/2020“ znalca T.. V. K., v ktorom znalec adresne reagoval na námietky žalovaného k
vypracovaného znaleckému posudku, ktoré námietky sú opätovne vznesené a obsiahnuté v odvolaní

žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie. V znaleckom posudku, ako i v následnom vyjadrení
znalec zdôvodnil použitie koeficientu povyšujúcich faktorov, ktorý môže byť určený v rozsahu 1, 00 -
3, 00, keď prihliadol na tie okolnosti, že ohodnocované nehnuteľnosti sú využívané ako priemyselné,
v susedstve sú podľa územného plánu obytné plochy v časti nezastavané - preluky, v ktorých je ešte
možné doplňujúca výstavba. Taktiež znalec uviedol, že obec Z., v ktorej sa ohodnocované nehnuteľnosti

nachádzajú patrí do spádovej oblasti mesta J. a tiež mesta V., pričom v čase hodnotenia ponuky
na predaj nehnuteľností neboli reklamované, hoci prevody nehnuteľností sa podľa vedomostí znalca
realizovali bez toho, aby ich bolo nutné inzerovať. Uvedeným znalec odôvodnil zvýšenie východiskovej
hodnoty o 50% .

22. Spôsob zvolenej metódy a stanovenie a použitie jednotlivých koeficientov v konkrétnom číselnom
vyjadrení v rámci stanoveného možného rozsahu je otázkou odbornou, konštatovanou a odôvodnenou
v danom prípade ustanoveným znalcom, kedy sporové strany mali možnosť vyvrátiť tento odborný
záver vyplývajúci zo znaleckého posudku iným odborným záverom vyplývajúcim z odlišného nimi
predloženého (t. j. súkromného) znaleckého posudku. Vzhľadom však na skutočnosť, že znalecký

posudok predložený žalovaným, vypracovaný znalcom T.. O. neobsahoval časové obdobie, ku ktorému
bola znalcom stanovovaná všeobecná hodnota nájmu, nebolo možné vychádzať zo záverov takto
predloženého znaleckého posudku, a teda žalovaný žiadnym dôkazom rovnakej úrovne odbornosti
nevyvrátil správnosť záverov odborne spôsobilej osoby znalca pribratého do konania. Z uvedeného
dôvodu preto nemožno vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovaného ako odôvodnenú. Pokiaľ žalovaný

tiež namietal, že znalec, ako odborne spôsobilá osoba, nemal dôvod na navýšenie východiskovej
hodnoty, je potrebné uviesť, že je výlučne na znalcovi, aby vzhľadom na zistené individuálne okolnosti
prípadu a jednotlivé faktory ovplyvňujúce jednak nehnuteľnosť samotnú a jednak situáciu na trhu s
nehnuteľnosťami, odborne posúdil, či je dôvod na zvýšenie východiskovej hodnoty nehnuteľnosti av akom rozsahu a svoj postup v znaleckom posudku zrozumiteľne uviedol a odôvodnil. Uvedené
požiadavky znalecký posudok T.. K. spĺňa a správnosť konštatovaného a znalcom uvedeného záveru
žalovanýinýmodbornýmdôkazomnespochybnil.Ivtejtosúvislostijepotrebnézvýrazniť,žeodvolateľom

namietaný znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý bol ustanovený do konania súdom, znalec
nevypracoval znalecký posudok na základe zadania niektorej sporovej strany a preto nie je dôvodné
predpokladať možnú snahu konajúceho znalca o určenie čo najvyššej, alebo naopak najnižšej hodnoty
ohodnocovanej nehnuteľnosti, resp. nájmu za ňu, za pomoci stanovenia jednotlivých koeficientov
na spodnej alebo hornej hranici ich rozsahu. I odvolací súd považoval závery konajúceho znalca

za objektívne, zrozumiteľne a náležite odôvodnené, ku ktorým ustanovený znalec dospel na základe
svoj odborných znalostí. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
uvádzané žalovaným v podanom odvolaní nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie a odvolanie žalovaného voči meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je
dôvodné.

23. Žalovaný v podanom odvolaní namietal i rozhodnutie súdu obsiahnuté v závislom výroku IV.
o trovách konania, ktorým súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže v priebehu konania sa rozsah žalovaného
nároku ustálil až odborným posúdením na základe znaleckého posudku, súd prvej inštancie správne
v súlade i s judikatúrou Ústavného súdu SR, na ktorú v odôvodnení rozhodnutia poukázal (uznesenie

Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 08. 02. 2017) , konštatoval záver o celkovom procesnom
úspechu žalobcu, keďže základ nároku bol daný a výška priznaného nároku bola ustálená až znaleckým
posudkom. Odvolací súd doplňujúco uvádza, že v súvislosti s posudzovaním procesného úspechu
strán sporu v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého dôvodnosť a výšku je možné len predvídať
vzhľadom na to, že závisí od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu, bol právnou vedou i praxou

akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať
za procesne neúspešného a ad absurdum ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
„presného“ výsledku konania. Odborná otázka posudzovaná znalcom totiž môže presahovať možnosti

strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Žalobcu je treba považovať za plne procesne
úspešného, keďže mal plný procesný úspech, čo sa týka základu uplatneného nároku a súčasne
výška plnenia, vyplývajúca z jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd potom vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa trov konania, ako
nedôvodnú.

24. Pokiaľ sa týka odvolania žalobcu (podaného chronologicky neskôr, než odvolanie žalovaného),
tento podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho druhom a treťom výroku, pričom
zdôraznil,žemázato,žesúdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveruodôvodnenosti/danostinároku,
avšak k nesprávnemu záveru o výške priznaného nároku žalobcovi. Žalobca namietal, že v konaní boli

vykonané dôkazy listinami, ktoré súd i konštatoval a medzi ktoré jednoznačne patria Znalecký posudok
T.. Q. K. č. 52/2018 v znení jeho Dodatku č. 11/2020, stanoviská k trhovej hodnote pozemku vydané
realitnými kanceláriami a zmluvy o nájme pozemkov, ktoré dokazujú konkrétne zmluvné vzťahy, a teda
pozemky využiteľné na porovnateľné využitie, z ktorých je možné vyvodiť výšku obvyklého nájmu pre
obdobnýúčelvčaseamieste,kdesapredmetnánehnuteľnosťnachádza.Žalobcanamietal,žesúdprvej

inštancie nevzal do úvahy výšky náhrad za užívanie v obdobných prípadoch a nedôvodne vychádzal
len z dôkazu - znaleckého posudku T.. V. K..

25. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a s nájomnými zmluvami,
na ktoré poukazuje žalobca, uvádza, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil

v konaní Zmluvu o nájme pozemku č. 71/ZOP/2018, Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 70/
ZONP/2018, objednávku dočasného nájmu plochy zo dňa 23. 09. 2019 a ponukový kalkulačný list
nájomného a poskytnutých služieb prenajímateľa PPS Group, a. s., Detva, v katastrálnom území U..
Odvolací súd zistil, že Zmluva o nájme pozemku č. 71/ZOP/2018 nie je datovaná, pričom z článku 5
vyplýva doba nájmu, ktorá bola dohodnutá zmluvnými stranami od 01. 01. 2019 do 31. 05. 2019. Časové

obdobie doby nájmu teda nekorešponduje s rozhodným časový obdobím, za ktoré žalobca v súdenej
veci žiadal plnenie (náhradu zodpovedajúcu nájmu), a to za obdobie od 15. 10. 2016 do 15. 10. 2018.
Rovnaký záver je nutné konštatovať aj k Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 70/ZONP/2018,
týkajúcu sa nájomného spevnených plôch o celkovej výmere 270 m2, ktorý nájomný vzťah mal vzniknúťdňom 01. 01. 2019 a jedná sa o nehnuteľnosť v obci P.. Rozhodné obdobie v súdenej veci, jeho začiatok
predchádza obdobiu preukazovanému uvedeným listinným dôkazom v rozsahu dvoch rokov, a teda pre
určenie výšky nájomného v súdenej veci nevytvára relevantný podklad pre porovnanie a rozhodnutie o

náhrade zodpovedajúcej priemernému nájomnému od roka 2016.

26. Pokiaľ sa jedná o zmluvu o nájme nebytových priestorov bez uvedenia čísla (č. ...../ZONP/2020),
nachádzajúcu sa v súdnom spise na č. l. 235 p. v. až 238 p. v., v uvedenom právnom dokumente nie je
označený prenajímateľ ani nájomca, nie je uvedené (doplnené) obdobie trvania záväzkového vzťahu,

teda nie je zrejmé, k akému časovému obdobiu sa mala uvedená zmluva vzťahovať, uvedený dokument
nie je datovaný, podpísaný, a teda z uvedeného nevyplýva, že by zmluva uvedeného obsahu bola
niekedy v skutočnosti uzavretá. Uvedený koncept, resp. návrh zmluvy, neobsahujúci všetky podstatné
náležitosti zmluvy, nemôže mať výpovednú hodnotu a relevanciu pri rozhodovaní o výške náhrady
obvyklého nájomného za konkrétne žalované zmluvné obdobie; uvedený návrh zmluvy je v tomto smere
bez výpovednej hodnoty. Rovnaký záver možno konštatovať i k rozpisu nájomného k Zmluve č. 70/

ZONP/2018. S poukazom na uvedené odvolací súd vysporiadajúc sa s odvolacou námietkou žalobcu
dospel k záveru, že uvedená v tomto smere nie je dôvodná a nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie
vo veci, než aké učinil súd prvej inštancie. Konajúci súd pri určení výšky náhrady zodpovedajúcej
primeranému nájmu vychádzal z odborných záverov znaleckého posudku, ktorý znalec mal súdom po
ingerencii sporových strán jasné zadanie a zadanú otázku na zodpovedanie ktorej sa zameral, pričom

určenie výšky vykonal ku konkrétnemu časovému obdobiu, preto porovnávanie obdobných nájomných
vzťahov s časovým odstupom cca dvoch rokov, v iných obciach a s nehnuteľnosťami, ktoré slúžia
odlišnému účelu, nie je vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie neprihladil na predložený znalecký

posudok A. Q. K., z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva odôvodnenie pre takýto
postup. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol: „Obdobne súd neprihliadol ani k záverom
Znaleckého posudku č. 52/2018 v znení Dodatku č. 11/2020 zo dňa 27. 06. 2018, resp. 05. 02. 2020,
znalkyneT..Q.K.,atospoukazomnato,žepôvodnetak,akoboltentoznaleckýposudokpredloženýbez
predmetného dodatku, vykazoval jednak formálne nedostatky v tom zmysle, že ho nemohol súd posúdiť

ako súkromný znalecký posudok, keďže neobsahoval vyhlásenie znalca v zmysle vyššie citovaného §
209 ods. 2 CSP, ale predovšetkým tento znalecký posudok v zmysle zadanej a následne vypracovanej
úlohy sa týkal len stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej časti pozemku na parcele č. E., registra
E, v kat. území Z., čiže absentovala tam úloha stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu predmetného
pozemku. Tento nedostatok bol síce následne odstránený predmetným dodatkom, ktorý bol k nemu

vypracovaný, ktorý už jednak obsahuje aj vyhlásenie znalca v zmysle § 209 ods. 2 CSP ohľadne
následkov podania vedome nepravdivého znaleckého posudku a zároveň už znalkyňa stanovila aj
všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v rokoch 2016 až 2018, avšak následne sa podľa názoru súdu
znalkyňa vôbec nevysporiadala s námietkami žalovaného vo vzťahu k ňou stanovenej východiskovej
hodnote pozemku a súčasného použitia koeficientu povyšujúcich faktorov v hodnote 2,0 s tým, že

obaja ostatní znalci vychádzali z rovnakej východiskovej hodnoty rozdielnej od východiskovej hodnoty
stanovenej J.K.. Zároveň ani jedna zo strán sporu nenavrhla ako dôkaz uskutočniť výsluch znalca na
pojednávaní, na ktorom by súd teoreticky mohol tieto prípadné rozpory odstrániť.“

28. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal i znaleckým posudkom T.. Q. K., ktorého

dodatok neskôr konvalidoval i predchádzajúci nedostatok absencie vyhlásenia konajúceho znalca,
avšak súd zdôvodnil, prečo pri vecnom posúdení nevychádzal zo záverov obsiahnutých v znaleckom
posudku, keď do rozhodnutia súdu ostalo sporné a nezodpovedané, prečo konajúca znalkyňa na vec
použila koeficienty povyšujúcich faktorov vo výške podstatne vyššej než ostatní dvaja konajúci znalci, a
teda prečo znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok na základe zadania žalobcu, použila výrazne

vyšší koeficient povyšujúcich faktorov než znalec konajúci na základe zadania žalovaného a tiež ako
znalec konajúci na základe zadania súdu. Pokiaľ v porovnaní s ostatnými znaleckými posudkami, ktoré
mal súd prvej inštancie v dispozícii, sa znalecký posudok vypracovaný na základe zadania žalobcu,
výrazne odlišoval v podstatnej časti povyšujúcich faktorov a uvedená odlišne použitá metóda, resp.
koeficient povyšujúcich faktorov, prirodzene viedla k odlišnej (vyššej) výške nájomného, pričom dôvod

pre použitie odlišného postupu zostal do rozhodnutia súdu prvej inštancie nezdôvodnený, správne
súd pre objektívne zistenie skutkového stavu najviac približujúceho sa realite vychádzal zo záverov
znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom.29. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri určení
výšky primeraného resp. obvyklého nájomného postupoval správne, keď vychádzal zo záverov súdom
ustanoveného znalca, pričom zároveň dôvody, pre ktoré v konkrétnych otázkach neprihliadal na

znalecké posudky T.. Q. K. a T.. O., ako aj na iné listinné dôkazy v odôvodnení rozhodnutia náležite,
zrozumiteľne a presvedčivo uviedol. Odvolací súd, vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako aj
odvolacie námietky žalovaného, tak dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých meritórnych
výrokoch II. a III. a závislom výroku IV. o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 2 CSP. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v prejednávanej veci ako žalobca,
tak aj žalovaný, pričom obaja sa domáhali zmeny, resp. zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie. Ani
jeden z odvolateľov v odvolacom konaní nebol úspešný, keďže odvolací súd dospel k vecnej správnosti
odvolaním napadnutého rozsudku a tento potvrdil. Neúspech každej zo sporových strán zodpovedá

úspechu druhej sporovej strany, a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §
255 ods. 2 CSP a žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).