Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114218571
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4114218571.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: G.. U. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. M. č. XX, A., zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, proti
žalovanej: P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. D. č. XXX, zastúpená JUDr. Adrianou Pukaj Kerestešovou,
advokátkou,sosídlomŠtefánikovatr.30,Nitra,ozaplatenie14.584,50euraspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 14C/410/2015-129 zo dňa 17. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu

100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 14.584,50 eura s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že s Ing. Q. O. bratom, uzatvorili dňa 25. 03. 2000 zmluvu o pôžičke sumy
500.000 Sk (t.j. 16.597 eur), s dohodnutým úrokom 6% ročne. Pôžička bola príjmom do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, žalobcu a žalovanej. Podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa
06.02.014, sp. zn. 9Co/74/2013, ktorým bolo vyporiadané ich BSM, tento dlh prebrali v rovnakom
pomere. On dňa 10.11.2012 uhradil Ing. V. O. sumu 29.169 eur, čím vysporiadal dlh. V tomto konaní
sa domáha od žalovanej zaplatenia polovice z tejto sumy.

1.2. Žalovaná namietala uplatnený nárok, ako aj tvrdenie o vysporiadaní záväzku. Poukázala na to,
že podľa zhodných vyjadrení žalobcu a Ing. V. O. k vzájomnému vyporiadaniu došlo tým, že žalobca sa
vzdal svojho nároku na pozemkoch, ktoré darovala matka Ing. V. O.. V odvolaní zo dňa 15.11.2012
tvrdil. že ,,.žiadali okamžité vyplatenie pôžičiek s úrokmi, ktoré im dňa 13.11.2012 v plnej výške vyplatil."
Namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a vzniesla námietku premlčania, pretože Ing. V. O. ani voči
nej a ani voči žalobcovi nepodal žalobu na vrátenie pôžičky, ktorá bola splatná do 25.03.2010. Uviedla,

že ani veriteľ ani žalobca ju nevyzývali na splatenie dlhu a neboli splnené predpoklady na bezdôvodné
obohatenie, k splneniu dlhu nesmie dôjsť proti vôli dlžníka (rozhodnutie NS ČR 32Obo /970/2006).
Tvrdila, že o pôžičke nevedela, dozvedela sa o nej v konaní o vyporiadanie BSM, nárok neuznávala.
Žalobca v roku 2012 uviedol, že berie tento dlh na seba. Nie je zrejmé, kedy došlo k plneniu zo strany
žalobcu a v akej výške. Poukazovala tiež na skutočnosť, že výmera darovaných nehnuteľností podľa
výpisu z LV XXXX v extraviláne je necelých 4 tis. m2 a podľa vyjadrenia starostu obce tieto nehnuteľnosti
neplánuje zahrnúť ich územného plánu obce a hodnota pozemkov 1 m2 je len 0,48 eura

1.3. Žalobca na pojednávaní k pôžičkám od bratov uviedol, že brat E. sa vzdal nárokov z pôžičky, brat
Q. však trval na zaplatení. Dohodli sa v novembri 2012 tak, že brat dostal od mamy darom pozemky
a pretože mu bol dlžný z tejto pôžičky 30.000 eur vrátane úrokov, nemusí darovať jemu podiel napozemku, ale sumu 30.000 eur si vzájomne započítajú. Pozemky sa nachádzajú v kat. úz. P. D., asi
pol hektára, na hranici medzi extravilánom a intravilánom a je predpoklad, že do budúcna budú mať
veľkú hodnotu. Nepamätal si, kedy malo dôjsť k darovaniu čiastky 30.000 eur. Žalovanú nevyzýval na

zaplatenie dlhu, mala plniť po rozhodnutí Krajského súdu v konaní o vyporiadaní BSM. Mal za to, že ako
manželia boli zaviazaní spoločne a nerozdielne, plnením spoludlžníka vznikol druhému spoludlžníkovi
regresný nárok.

1.4. Súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu. Vychádzal z názoru, že pôvodne spoločný dlh strán sporu bol rozhodnutím odvolacieho súdu
dňa 06. 02. 2014 rozdelený a každý je povinný zaplatiť veriteľovi 1/2 z dlhu; teda nie sú zaviazaní
zaplatiť dlh veriteľovi spoločne a nerozdielne. Rovnako rozhodol v konaní o vyporiadanie aj okresný
súd svojím rozsudkom zo dňa 07.11.2012. Ak žalobca už dňa 10.11.2012 ( hneď po rozhodnutí
prvostupňového súdu) uhradil dobrovoľne veriteľovi celý dlh v sume 29.169 eur, vzniklo u veriteľa
bezdôvodné obohatenie v časti dlhu žalovanej, keďže nedala dlžníkovi - žalobcovi súhlas, aby prebral

jej dlh. Žalobca nemohol plniť za žalovanú jej časť dlhu, nakoľko s poukazom na § 531 Obč. zákonníka
chýbala dohoda s dlžníkom a písomná zmluva o prevzatí dlhu s veriteľom.

1.5. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/139/2016-84 zo dňa 1.2.2018 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia v otázke solidarity, resp. samostatnosti dlžníkov. Poukázal na ust. § 145 Obč. zákonníka
a uviedol, že pasívna solidarita manželov - dlžníkov (žalobcu a žalovanej) vyplývajúca z právneho
úkonu týkajúceho sa spoločnej veci (peňažná pôžička) je založená právnym predpisom, ex lege.
Urobením právneho úkonu, ktorý sa týka spoločnej veci, vzniká manželom solidarita priamo zo
zákona. Spoločná a nerozdielna zaviazanosť manželov sa týka aj spoločných záväzkov, ktoré manželom

počas trvania manželstva vznikli. V prípade záväzkov, ktoré spadajú pod rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyplýva, že sú spoločnými dlžníkmi a táto solidarita založená zákonom vedie
ku všetkým dôsledkom pasívnej solidarity podľa § 511 Občianskeho zákonníka. Peňažný dlh vyplývajúci
zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh
vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene, alebo spoločne. Ak jeho pohľadávku uspokojí jeden z

manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky splnením. Nedostatok rozhodnutia
vzhliadol v nevysporiadaní sa so skutočnosťou, či došlo vráteniu pôžičky žalobcom veriteľovi, či je
teda žalobca aktívne vecne legitimovaný s prihliadnutím na obranu žalovanej, ktorá spochybňovala
vrátenie pôžičky žalobcom veriteľovi a s ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie najmä výpoveď
žalobcu ohľadne "vzájomného započítania" a listinný dôkaz, v ktorom sa konštatuje "vysporiadanie" dlhu

z pôžičky. Súd sa nevysporiadal s tým, či došlo k zániku pohľadávky splnením druhovo určenej veci -
peniazmi, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca vrátil veriteľovi
ten istý druh - peniaze.

1.6. Následne súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobu opätovne zamietol a žalovanej

priznal podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi (nárok na) náhradu trov konania celého v rozsahu 100%.
Po právnej stránke rozhodnutie súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 511 ods. 1
až 3, § 580, § 657 a § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka

1.7. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 25.03.2000 žalobca a Ing. V. O., veriteľ, uzatvorili

písomnú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej veriteľ poskytol žalobcovi v hotovosti pôžičku vo výške 500.000
Sk (16.597 eur) s dojednaným úrokom 6 % ročne. Splatnosť pôžičky bola 10 rokov od podpisu zmluvy.
V dolnej časti zmluvy je rukou písaná poznámka „dlh vo výške 29.169 eur vysporiadaný dňa 10.
11. 2012“ a podpis veriteľa. Žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 06. 06. 1998; toto bolo
právoplatne rozvedené dňa 18. 06. 2017. K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len BSM) nedošlo, preto žalobca podal návrh na vyporiadanie. Konanie bolo vedené
pod. sp. zn. 15C/101/2008 a bolo právoplatne skončené dňa 06. 02. 2014 rozsudkom Krajského súdu
Nitraakoodvolaciehosúduzodňa06.02.2014,č.k.9Co/74/2013-375.Odvolacísúdsvojímzmeňujúcim
rozhodnutím vyporiadal BSM účastníkov konania a vo vzťahu k dlhu rozhodol tak, že dlh účastníkov
konania voči Ing. V. O. vo výške 16.597 eur (500.000 Sk) so 6%-ným úrokom preberajú účastníci

konania v rovnakom pomere. Uviedol, že sa musel zaoberať uvedeným dlhom, ktorý vznikol počas
tohto spoluvlastníctva a prihliadnuť aj na to, či už neuplynula premlčacia doba na uplatnenie nároku
na zaplatenie dlhu. Keďže sa javí, že pohľadávka Ing. O. voči Ing. U. O. by mohla byť premlčaná,
považoval za správne zaviazať na úhradu dlhu oboch spoluvlastníkov v rovnakom pomere. Neprihliadolna novú navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že dlh uhradil. A. a G.. O. v konaní tvrdili, že k vzájomnému
vyporiadaniu došlo tak, že navrhovateľ sa vzdal svojho nároku na pozemkoch, ktoré darovala matka G..
Q. O.. Keďže k vyrovnaniu dlhu došlo iným spôsobom ako finančným plnením, odvolací súd nemohol

posudzovať, či došlo k platnému splneniu záväzku, pretože by posudzoval vzťah medzi dlžníkom a
veriteľom. V konaní o vyporiadanie BSM pred odvolacím súdom svedok Ing. V. O. na pojednávaní dňa
16.01.2014 potvrdil, že navrhovateľovi požičal 500.000 Sk a bola splatená tak, že matka mu darovala
nehnuteľnosť, kde by mal podiel navrhovateľ. Vzájomné vyporiadanie z titulu zmluvy o pôžičke urobili 10.
11. 201012, keď podpísal na spodnom roku zmluvy o pôžičke, že dlh vo výške 29.129 eur je vyporiadaný.

Nepočítal hodnotu nehnuteľnosti a nechcel vymáhať pohľadávku od žalovanej, preto sa s bratom takto
vyrovnali.

1.8. Súd uviedol, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalobkyni regresný nárok tvrdiac, že ako solidárny
dlžník vyporiadal spoločný dlh strán sporu (vzniknutý počas manželstva) voči veriteľovi. Viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu o pasívnej solidarite žalobcu a žalovanej ako dlžníkov preto skúmal,

či došlo k splneniu dlhu žalobcom ako dlžníkom veriteľovi Ing. Q. O. a k vzniku následného regresu voči
ďalšiemu solidárnemu dlžníkovi (žalovanej), pričom medzi stranami bola práve táto skutočnosť sporná.
Súd konštatoval, že spoločný dlh strán sporu vyplýval zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom
a veriteľom Ing. V. O. dňa 25.03.2000, poľa ktorej mala byť poskytnutá pôžička 500.000 Sk /16.597
eur žalobcovi/ so 6 % ročným úrokom. Podľa súdu v konaní nebol preukázaný zánik pohľadávky

plnením rovnakého druhu, peniazmi, čo žalobca ani netvrdil; uvádzal, že dlh vysporiadal započítaním
vzájomných pohľadávok medzi ním a veriteľom. Vychádzal z názoru, že splnenie záväzku jedným
z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. K vzniku rozvrhového
regresu môže dôjsť aj v prípade, že dlh zanikne započítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a jedného
zo solidárnych dlžníkov. Právo následného postihu prislúcha každému solidárnemu dlžníkovi, nezávisí

od toho, či tento dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia, alebo či dlh
zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Takýto dlžník je oprávnený požadovať od
ostatných dlžníkov náhradu za plnenie, ktoré za nich poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom
sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa.

1.9. Skutkové tvrdenia žalobcu o zániku dlhu započítaním vzájomných pohľadávok boli podľa súdu
v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca na pojednávaní dňa 16.12.2015 tvrdil, že došlo
k započítaniu pohľadávky veriteľa zo spornej pôžičky a pohľadávky žalobcu z darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi veriteľom ako darcom a obdarovaným ("my sme sa dohodli tak, že on dostal od
mamy darom pozemky a ja keďže som mu bol dlžný z tejto pôžičky 30.000 eur vrátane úrokov, tak som

sa s ním dohodol, že keďže to dostal darom od matky, nemusí darovať mne podiel na pozemku , ale
sumu 30.000 eur a že si to vzájomne započítame".) V konaní o vyporiadanie BSM ale uvádzal, že k
vyrovnaniu dlhu došlo vzdaním sa jeho nároku na pozemok darovaný matkou veriteľovi. Poukazujúc
na ust. § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého započítať možno vzájomné existujúce pohľadávky
rovnakéhodruhu,ktorésúplatnéasplatné,tedalenmedzipohľadávkami,ktorýchpredmetomjerovnaké

plnenie, napr. peňažné súd uviedol, že nemožno započítať pohľadávku, ktorej obsahom je peňažné
plnenie s nepeňažnou pohľadávkou, preto by nemohlo dôjsť k započítaniu peňažnej pohľadávky titulom
pôžičky a "pohľadávky" vzniknutej vzdaním sa nároku na pozemok (tvrdené v konaní o vyporiadaní
BSM). V predmetnom spore však žalobca tvrdil, že mu vznikla pohľadávka titulom darovacej zmluvy,
keď mu brat - veriteľ daroval 30.000 eur ako vyrovnanie za nárok na darovanom pozemku a túto

pohľadávku započítal s pohľadávkou veriteľa. V danom prípade by išlo o peňažné pohľadávky, teda
pohľadávky rovnakého druhu, avšak žalobca nepreukázal existenciu takejto pohľadávky. V zmysle §
628 Občianskeho zákonníka musí byť darovacia zmluva písomná, ak sa darovaná hnuteľná vec (t.j. aj
peniaze) neodovzdáva a nepreberá pri darovaní (pri hnuteľných veciach môže dôjsť k vzniku darovacej
zmluvy aj reálnym odovzdaním a prijatím predmetu daru - reálna darovacia zmluva; pri tomto darovaní

vznik pomeru a zánik splnením spadá do jedného okamihu, t.j. pohľadávka z darovania vzniká a zaniká
momentom darovania). Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal uzatvorenie darovacej zmluvy o
darovaní finančnej čiastky 30.000 eur, pričom jeho tvrdenie je v rozpore s výpoveďou veriteľa v konaní
o BSM (ktorý žiadnu darovaciu zmluvu neuvádzal). Nie je zrejmé ani to, akým spôsobom bola stanovená
cena za podiel žalobcu na darovanej nehnuteľnosti veriteľovi (bratovi žalobcu), ktorá sa mala premietnuť

do darovaných finančných prostriedkov žalobcovi. Z dôkazu predloženého žalovanou vyplýva, že
hodnota ornej pôdy v k.ú. P. D. je 0,4819 za m2, čo na výmeru darovanej nehnuteľnosti matkou veriteľovi
3945 m2 predstavuje hodnotu 1.901 eura za celú nehnuteľnosť, na podiel žalobcu by pripadalo 475,25
eura. Z uvedeného sa javí, že si žalobca uplatňuje regresnú náhradu 14.584,50 eura voči žalovanej nazáklade toho, že sa "vzdal" podielu na pozemku, resp. započítal si pohľadávku odvodenú z tohto podielu,
v hodnote cca 500 eur. Napriek výzve súdu (a záverom odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom
uznesení o povinnosti uniesť dôkazné bremeno) nepredložil žiaden nový dôkaz (okrem návrhu výsluch

svedka, na ktorom potom netrval). Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zánik dlhu
splnením (resp. započítaním) a následne vznik regresného nároku voči žalovanej ako solidárnemu
dlžníkovi, preto nebol aktívne vecne legitimovaný v konaní.

1.10. Súd ďalej uviedol, že aj v prípade preukázania splnenie celého dlhu veriteľovi, by bolo priznanie

požadovaného nároku (čo do jeho základu, bez posudzovania uplatnenej výšky) v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa o dlhu
dozvedela až v priebehu konania o vyporiadanie BSM, dlh po celý čas popierala, považovala ho za
fiktívny. Tvrdené plnenie žalobcu v rozsahu celého dlhu v čase, keď žalovaná namietala pohľadávku
veriteľa a následné uplatnenie rozvrhového postihu voči nej jej znemožnilo uplatniť námietky (najmä
týkajúcej sa vzniku a výšky dlhu). Okrem toho, veriteľ od nej zaplatenie dlhu nepožadoval a ani nechcel

vymáhať, a preto, ako sám uviedol, sa so žalobcom vyrovnali iným spôsobom. Žalobca však uvádzal,
že dlh vyporiadal. Súd tiež poukázal na nepomer medzi uplatňovanou sumou a sumou podielu na
darovanej nehnuteľnosti, ktorého sa mal žalobca vzdať. K námietke premlčania žalovanej uviedol, že
by mala význam len ak by žalobca plnil spoločný dlh v čase, keď bol tento premlčaný (v takom prípade
by mu právo na regresnú náhradu nevzniklo, pretože dlžník nesmie plniť na ujmu ostatných spoločných

dlžníkov, je predovšetkým povinný voči pohľadávke veriteľa uplatniť všetky námietky, ktoré sa týkajú
celého dlhu). V konaní však nebolo preukázané splnenie dlhu, resp. zánik dlhu voči veriteľovi, preto ani
nebolo možné posudzovať či žalobca plnil premlčaný spoločný dlh.
2. Rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny a vyhovenia
žalobe s priznaním nároku na náhradu trov (celého) konania v rozsahu 100%. Namietal nesprávne

skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci . V dôvodoch poukázal na to, že sporný dlh vysporiadal. Išlo pritom
o hmotnoprávnu skutočnosť, ktorá nastala až po vydaní prvostupňového rozhodnutia v konaní o
vyporiadanie BSM účastníkov. Pretože k zániku dlhu došlo pred právoplatným skončením konania
o vyporiadanie BSM, po vydaní prvostupňového rozhodnutia, nemohol túto skutočnosť v rámci

prvostupňového konania v žiadnom prípade tvrdiť a teda ani preukázať. V uvedenom konaní odvolací
súd na túto skutočnosť neprihliadol, má preto za to, že až do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu platil pre nevyporiadanú masu BSM štandardný režim, podľa ktorého sú manželia - bývalí manželia
z úkonom týkajúcich sa masy BSM zaviazaní spoločne a nerozdielne. V čase vyporiadania dlhu dňa
10. 11. 2012 tak bol veriteľ oprávnený požadovať úhradu predmetného dlhu od oboch účastníkov a

rovnako on tak mohol vyporiadať dlh aj bez výslovného súhlasu žalovanej. O existencii dlhu nemôžu byť
pochybnosti, táto bola potvrdená aj právoplatným rozhodnutím krajského súdu, keď dlh bol z jeho strany
vyporiadaný už pred premlčaním a pred jeho prekvalifikovaným na delený záväzok. Z týchto dôvodov
nemôžesúhlasiťsozáveromprvoinštnančnéhosúduohľadnejehoaktívnejlegitimácie,keďžezdlhuvoči
veriteľovi boli účastníci konania zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pôžička predstavovala investíciu do

spoločnej nehnuteľnosti účastníkov konania a tým finančné prostriedky boli súčasťou BSM. V dôsledku
toho, že on veriteľovi uhradil celý dlh vznikol mu zo zákona regresný nárok voči žalovanej v rozsahu 1
z výšky dlhu spolu s príslušenstvom a jeho argumenty v podstate korešpondujú s výrokom rozhodnutia
krajského súdu (o vyporiadaní BSM) o povinnosti ich oboch uhradiť tento dlh v rovnakom pomere. Za
právne irelevantné považuje ako došlo k vyporiadaniu dlhu, nakoľko v oboch prípadoch išlo o majetkové

vyrovnanie, teda dlh jemu odpustený nebol. Vychádzajúc z rozhodnutia o vyporiadanie BSM preto
prvoinštančný súd nemal skúmať existenciu dlhu, ale rozhodnúť iba o skutočnosti, či ide o dlh solidárny.
On veriteľovi splnil solidárny dlh reálnym započítaním pohľadávok, keď v prípade solidárnych dlžníkov
zo zákona platí, že pri neexistencii vzájomnej dohody sú ich „vnútorné“ podiely rovnaké. Pri solidárnom
dlhu nie je potrebné preukazovať regresný nárok, ten vyplýva priamo z príslušných ustanovení OZ.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedla, že súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
zameral svoju pozornosť v ďalšom konaní na spornú otázku vrátenia peňažnej pôžičky veriteľovi
žalobcom. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, nesplnil si povinnosť označiť a predložiť dôkazy. Ani

jeden dôkaz nepreukazuje vyporiadanie dlhu započítaním vzájomných pohľadávok žalobcu a veriteľa,
čo prvoinštančný súd správne posúdil, keď nebolo preukázané, či a kedy žalobca voči veriteľovi vôbec
urobil úkon smerujúci k započítaniu, resp. kedy malo dôjsť k uzavretiu dohody o započítaní medzi nimi,
vzhľadom k darovaniu pozemkov ešte v roku 2010, keďže prejav započítania musí byť jednoznačný.Tvrdenie žalobcu o existencii jeho pohľadávky titulom darovania vo výške 30 000 eur voči veriteľovi je
pochybné aj s ohľadom na vyjadrenie obce, že pozemky sa nachádzajú v extraviláne a neplánujú sa
začleniť do územného plánu obce ako pozemky stavebné, teda ich celková hodnota určite nemohla

zodpovedať hodnote viac ako 120 000 eur. Zdôrazňuje tiež, že aj skutkové tvrdenia žalobcu a veriteľa o
právnom dôvode vzniku pohľadávky ako aj o spôsobe ich zániku sa rôznia, čo len vzbudzuje dôvodné
pochybnosti o tom, že žalobca skutkové okolnosti pravdivo uviedol. Žalobca tak neuniesol dôkazné
bremeno vzniku pohľadávky a ani jej zániku započítaním. Súhlasí tiež so záverom prvoinštančného
súdu o tom, že aj v prípade preukázania uvedeného by sa v prípade žalobcu jednalo o nárok v rozpore

s dobrými mravmi, keď tiež opakovane uvádza to, že žalobca si v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou voči nej nárokuje aj úroky z pôžičky aj po uplynutí doby, na ktorú boli peniaze údajne žalobcovi
požičané. Pri nepreukázaní zániku dlhu s plnením nebol aktívne vecne legitimovaný.

4. Žalobca podal aj vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu, v ktorom v podstate zotrval na svojich
tvrdeniach z podaného odvolania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhláseným rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne v odvolacom konaní

úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.

Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
6.1. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu
napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom

samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia
rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne
zistenieskutkovéhostavuveci,dospelksprávnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvovykonaných

dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil.7.1.Odvolacienámietkyžalobcunemohliprivodiťzmenunapadnutéhorozsudku.Vsúvislostis podaným
opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci
odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP), podľa ktorého je odvolací súd

viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a
sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu a keďže ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci,

odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods.
2 CSP odkazuje.
8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že žalobca v
odvolaní tvrdil, že sporný dlh vysporiadal, teda splnil veriteľovi v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie v konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom bola aj potvrdená existencia dlhu a dlh zanikol
započítaním jeho pohľadávky na náhradu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti oproti pohľadávke

veriteľa zo spornej pôžičky.

9. V posudzovanej veci žalovaná popierala tvrdenie žalobcu o existenciu pôžičky tvrdiac, že sa o nej
dozvedela až v konaní o vyporiadanie BSM a tiež jej vyporiadanie spôsobom uvádzaným žalobcom.
Vychádzajú zo skutočnosti, že v konaní o vyporiadanie BSM strán sporu žalovaná neuniesla bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno, keďže súd v uvedenom konaní pôžičku zahrnul do BSM, je možné súhlasiť
s odvolateľom, že existencia pôžičky bola preukázaná. Keďže žalovaná popierala spôsob zániku pôžičky
započítaním, ako tvrdil žalobca, zaťažovala jeho povinnosť toto tvrdenie preukázať.

10. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nepreukázanie zániku pohľadávky splnením započítaním

pohľadávok rovnakého druhu a pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, teda nepreukázania
existencie uzatvorenia darovacej zmluvy týkajúcej sa darovanie finančnej čiastky 30.000, pohľadávky
brata.
11. V sporových konaniach dominuje prejednávací princíp a princíp kontradiktórnosti, ktorého cieľom je
riešiť a rozhodnúť existujúci spor medzi stranami sporu, ktorí stoja proti sebe v postavení žalobcu a

žalovaného. Každý z nich je povinný tvrdiť určité skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy. Miera, akou si
sporové strany splnia svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť predurčuje skutkový záver súdu,
ktorý mu slúži ako základ pre právne posúdenie uplatňovaného nároku.
12. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku práva z občianskoprávneho vzťahu. Predpoklady zániku
pohľadávok započítaním sú: vzájomnosť pohľadávok (zásadne musí ísť o dva existujúce záväzky medzi

rovnakýmisubjektami,kdeveriteľjednejpohľadávkyjezároveňdlžníkomdruhejanaopak),rovnakýdruh
plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), spôsobilosť pohľadávok k započítaniu (nejde o
pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou strán) a právny úkon smerujúci k
započítaniu (jednostranný alebo dvojstranný).
13.Vdanejveciboloprávnevýznamnézistenie,čižalobcasplnildlhveriteľovizapočítaním.Odvolacísúd

sa po prejednaní veci stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a
ani dôkazné bremeno ohľadne veriteľom započítavanej pohľadávky. Jeho tvrdenia boli rozporné, keď v
konaní o vyporiadanie BSM uvádzal, že k vyrovnaniu dlhu došlo započítaním spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti tak, že sa tohto nároku vzdal, čo potvrdzoval aj veriteľ vypočutý ako svedok, pričom
v tomto konaní tvrdil, že došlo k započítaniu pohľadávky veriteľa titulom pôžičky a pohľadávky žalobcu

vyplývajúcej z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ním, ako veriteľom a bratom, ako dlžníkom za
výplatu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Žalobca nepreukázal uzatvorenie darovacej zmluvy, netvrdil
a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie tejto podstatnej skutočnosti. Aj okolnosti danej veci, najmä
hodnota darovanej nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom daru, nie je presvedčivá; je nelogické a
krajne nepravdepodobné, aby si žalobca s bratom úplne započítali pohľadávky, teda aj nad rozsah,

v ktorom sa vzájomne kryli.
14.Anitvrdeniu žalobcuuvádzanomvodvolaní,žepohľadávkazaniklazapočítanímniejemožnopriznať
právnu relevanciu, pretože ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, započítať možno len pohľadávky
rovnakého druhu, preto započítanie peňažnej pohľadávky veriteľa a nepeňažnej pohľadávky žalobcu za
vzdanie sa nároku na pozemok je neprípustné.15. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16. V konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP

a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).