Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910010637
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7910010637.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.U.
XXXX v trestnej veci obžalovaného Q. B. pre zločin sprenevery podľa § 20 Tr. zák., § 213 ods. 1,3 Tr.
zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2017 sp.zn.
5T/182/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. B..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduTrebišovsp.zn.5T/182/2010zodňa13.6.2017bolobžalovaný
Q. B., nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom A. H. - Q. H., sv. I. P. XX/XX

pri uznaní viny ohľadne bodu 1 rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/182/2010 zo dňa

19.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/90/2016 zo dňa 09.11.2016,

uznaný vinným, že

1/ spoločnosť Vepi Company s.r.o. Nový Ruskov podala dňa 31.3.2009 na miestnom príslušnom
Daňovom úrade v Trebišove daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008, pričom

obžalovaný Q. B. ako štatutárny zástupca a konateľ tejto spoločnosti v predmetnom daňovom priznaní
uvedenú vlastnú daňovú povinnosť vo výške 43.882,16 eur splatnú dňa 31.3.2009 doposiaľ neuhradil,
čím štátnemu rozpočtu SR spôsobil škodu vo výške 43.882,16 eur,

2/ spoločnosť Vepi Company s.r.o. Nový Ruskov ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podala
na miestne príslušnom Daňovom úrade v Trebišove daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty,

pričom obžalovaný Q. B. ako štatutárny zástupca a konateľ tejto spoločnosti v predmetných daňových
priznaniach uvedenú vlastnú daňovú povinnosť doposiaľ neuhradil, kde takto za mesiac december 2008
nezaplatil splatnú daň z riadneho daňového priznania v sume 14.004,28 eur, za mesiac december
2008 nezaplatil splatnú daň z dodatočného daňového priznania v sume 2.001,59 eur, za mesiac január
2009 nezaplatil splatnú daň v sume 118,83 eur, za mesiac február 2009 nezaplatil splatnú daň v sume
13.347,58 eur a za mesiac jún 2009 nezaplatil splatnú daň v sume 3.805,- eur, čím takto Štátnemu

rozpočtu SR spôsobil škodu vo výške 33.277,28 eur,

v bodoch 1), 2) rozsudku prečinom nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku okresný súd oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby, ktorý mal
spáchať tak, že ako konateľ spoločnosti Vepi Company s. r. o. Nový Ruskov č. 67 a platiteľ dane z

pridanej hodnoty nezaplatil za zdaňovacie obdobie február 2008 splatnú daň z pridanej hodnoty vo výške31.770,67 eur, ktorá bola splatná dňa 25.03.2008, čím takto spôsobil Štátnemu rozpočtu SR škodu vo
výške 31.770,67 eur,

ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 2 Tr. zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Za to ho odsúdil
Podľa § 213 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods.1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest

odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods.1 písm. a/, 50 ods. 1
Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku poškodeného Unicredit Leasing Slovakia, a. s., Plynárenská 1334/7,
Bratislava - Ružinov s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných
dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne JUDr. Heleny Knopovej uviedol, že predmetná trestná
vec už niekoľkokrát bola rozhodovaná okresným súdom a následne krajským súdom. Právoplatný zostal
skutok z bodu 1) obžaloby, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.11.2016
pod sp.zn. 4To/90/2016. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.11.2016 krajský

súd rozobral skutkové zistenia v bodoch 2), 3) a 4) rozsudku a uviedol, že bude potrebné, aby znalec z
odboru ekonómie a manažment , odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo v znaleckom posudku sa zaoberal
otázkami z predchádzajúcich zrušujúcich uznesení krajského súdu. Takéto znalecké dokazovanie však
okresný súd nenariadil. Krajský súd poukázal na to, že jeho obranu potvrdili svedkovia U. O., G..
L. H. a tiež výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli vystavované priebežne od roku 2006 do roku

2008. Reálne finančné prostriedky, z ktorých mu bola vyčíslená daň nikdy nedostal, preto nemôže
niesť trestnú zodpovednosť za chybu účtovníčky, ktorá účtovne prijaté finančné prostriedky nezapočítala
s predchádzajúcimi vopred vyplatenými zálohami. Účtovné doklady pokiaľ objektívne nezodpovedajú
skutočnosti a reálnemu prijatiu finančných prostriedkov, nemôžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť
za nezaplatenie dane z príjmu, ktorý nemal. Finančné prostriedky v tejto výške reálne skutočne dostal

v priebehu rokov 2006 - 2008, avšak tieto netvorili jeho zisk, resp. príjem, z ktorého by mal zaplatiť daň,
pretože tieto boli priebežne prestavané a minuté za účelom dosiahnutia zisku, ktorý tvoril len minimálne
percento z tejto sumy a bol zahrnutý do príjmu priebežne v rokoch 2006 a 2008. Príjem, z ktorého bola
vyčíslená daňová povinnosť, nikdy nedosiahol. Má zato, že okresný súd rozhodol nesprávne, čo do
viny a trestu a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trebišov v celom rozsahu

a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dôvody odvolania obžalovaného boli doručené prokurátorovi na vyjadrenie, prokurátor sa k tomu
nevyjadril.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Úvodom je potrebné uviesť, že predmetná trestná vec bola posudzovaná na odvolacom súde 3-
krát, naposledy dňa 9.11.2016 pod sp.zn. 4 To/90/2016, kedy krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trebišov zo dňa 19.4.2016 pod sp.zn. 5T/182/2010 v bodoch 2),3),4) rozsudku, ktorým
bol obžalovaný uznaný vinným prečinom nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 2 Tr. zák. a celý výrok o
treste a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v rozsahu zrušenia znovu prejednal a rozhodol.

V tomto rozhodnutí krajský súd uviedol, Krajský súd v Košiciach v predmetnej trestnej veci konal už
dvakrát. Uznesením zo dňa 8. 10. 2013 pod sp. zn. 5To/32/2013 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby
ju znovu prejednal a rozhodol.

V tomto rozhodnutí podrobne rozobral skutkové zistenia v bodoch 2/, 3/ a 4/ rozsudku a uviedol, že
bude potrebné, aby znalec z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo v
znaleckom posudku sa vyššie uvedenými otázkami v tomto rozhodnutí zaoberal na základe konkrétnychuskutočnených zdaniteľných plnení v konkrétnych zdaňovacích obdobiach. Samotný okresný súd
konštatoval zistenie, že obžalovaný, resp. jeho spoločnosť prijal reálne finančné prostriedky za rok 2006,
2007 a do marca 2008, pričom tento príjem nepriznal vo svojich daňových priznaniach, čo potvrdzuje

význam rozvedených nejasností krajským súdom v tomto rozhodnutí.

Druhýkrát konal krajský súd, keď uznesením zo dňa 4. 2. 2016 podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto rozhodnutí vytkol okresnému súdu nesúlad

s vyhlásením rozsudku a jeho vyhotovením.

Po zrušení veci krajským súdom dňa 8. 10. 2013 okresný súd vykonal doplnenie dokazovania, a to
výsluchom znalca Ing. P. T., výpoveďou svedkyne Ing. P., výsluchom znalkyne Ing. Y.
Bánociovej PhD., výpoveďou svedkyne Ing. L. H. a listinnými dôkazmi v rozsahu, ako je to uvedené v
zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 15. 1. 2015 a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti napadnutého rozsudku.

Po zrušení rozsudku zo dňa 19. 2. 2013 krajským súdom dňa 8. 10. 2013, rozhodol okresný súd
rozsudkom zo dňa 15. 1. 2015 a dospel k záveru, že v bode 1/ rozsudku zmenil právnu kvalifikáciu skutku
z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. na trestný čin sprenevery podľa § 213 ods.

1, 2 písm. a) Tr. zák., lebo výsledky dokazovania preukázali, že obžalovaný spáchal tento skutok až po
tom, čo zaplatil za predmetné leasingové vozidlo akontáciu a niekoľko splátok, čo potvrdil svedok Mgr.
H. N., že poškodená spoločnosť sa domáha škody vo výške 25.814,58 Eur. K bodom 2/, 3/, 4/ rozsudku
okresný súd uviedol, že je nepochybné, že zo strany objednávateľa diela Vitex s.r.o. došlo na základe
uvedených pokladničných dokladov k splácaniu časti vykonávaného diela spoločnosťou obžalovaného.

Od septembra 2006 bola takto zaplatená drvivá časť ceny za vykonané dielo a preto tvrdenie obhajoby,
že vo februári 2008 došlo iba k fiktívnemu vystaveniu faktúry a započítaniu do účtovníctva, je nenáležité.
Je zrejmé, keďže pokladničné doklady neboli predkladané v tom čase pôsobiacej účtovníčke spoločnosti
VEPI Company s.r.o. Nový Ruskov, že tieto zdaniteľné plnenia nemohli byť pojaté do dane z príjmu
právnickejosobyzaroky2006a2007anazákladedokladu,t.j.faktúryz29.2.2008tátobolapojatáaždo

daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2008. Keby sa zakladalo na pravde tvrdenie
obžalovaného a svedka Kocáka, že mali dohodnutý spôsob platenia ceny za dielo, bol by túto záležitosť
obžalovaný vyriešil v inom právnom režime a nebol by zahrnul príjem z faktúry č. 2008002 z 29. 2. 2008
do daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008. Okresný súd dospel k záveru,
že išlo o účelovú a nepodloženú obranu zo strany obžalovaného. V skutku pod bodom 4/ rozsudku

okresný súd upravil výšku splatnej dane na sumu 31.770,67 Eur na základe výpovede svedkyne W..
V tomto rozhodnutí ku skutkom v bodoch 2),3) a 4) rozsudku krajský súd vyslovil svoj názor podrobne
v rozhodnutí zo dňa 8.10.2013 pod sp.zn. 5To/32/2013. Obranu obžalovaného potvrdil svedok U. O.,
svedka G.. L. H. a výdavkové pokladničné doklady, ktoré podrobne rozviedol aj okresný súd vo svojom
rozsudku.

Krajský súd zdôraznil, že iná je zodpovednosť podľa daňových predpisov a iná trestnoprávna
zodpovednosť. V kontradiktórnom trestnom konaní ťažisko dokazovania spočíva na hlavnom
pojednávaní. V súdnom konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán. Zodpovednosť za dokázanie
skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nesie prokurátor. Prokurátor musí uniesť dôkazné

bremeno.

Po poslednom zrušení veci krajským súdom okresný súd vo veci konal a hlavné pojednávanie odročil
na neurčito s tým, že súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie z odboru účtovníctvo. (čl. 317 trestného
spisu). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.6.2017, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní, prokurátor navrhol vykonať doplnenie znaleckého dokazovania, obhajkyňa nemala návrhy
na doplnenie dokazovania. Po zaprotokolovaní záverečných rečí okresný súd rozhodol napadnutým
rozsudkom. Okresný súd oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby, keď ako konateľ spoločnosti
nezaplatil daň z pridanej hodnoty za obdobie február 2008 vo výške 31. 770,67 € a ktorý bol právne
kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 2 Tr. zákona z nasledovných dôvodov.

Z výdavkového pokladničného dokladu č. V03/00053/2 zo dňa 17.03.2008 vyplýva, že firma Vitex s.
r. o. Trebišov vydala firme Vepi Company s. r. o. Nový Ruskov sumu 12 689 948,- Sk, čo predstavuje
úhradu došlej faktúry. Z príjmového pokladničného dokladu č. P03/00053/1 zo dňa 17.03.2008 vyplýva,
že firma Vitex s. r. o. Trebišov prijala od U. O. Trebišov sumu 12 689 948,- Sk. Zároveň z výdavkovýchpokladničných dokladov od roku 2006 do roku 2008, ktoré sú uvedené vyššie vyplýva, že spoločnosť
Vitex s. r. o. vyplatila spoločnosti Vepi Company s. r. o. Nový Ruskov rôzne sumy v rôznych dátumoch v
tomto období. Vychádzajúc z výpovedí svedkov a znalcov v tomto konaní je zrejmé, že tieto jednotlivé

sumy obdŕžané spoločnosťou obžalovaného od spoločnosti Vitex s. r. o. Trebišov neboli v účtovníctve
obžalovanéhozavedenéaneskôrnenašlivyjadrenievdaňovýchpriznaniachobžalovanéhozajednotlivé
obdobia pokiaľ ide o zaplatenie dane z pridanej hodnoty. Z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovede
svedka U. O. nepochybne vyplýva, že suma vo februári 2008 vo výške 12 689 948,- Sk bola zaúčtovaná
iba formálne a obžalovaný reálne uvedenú sumu vo februári 2008 od spoločnosti Vitex s. r. o. Trebišov

neprevzal. Svedok O. potvrdil, že uvedenú sumu za dielo vyplatil obžalovanému od 01.01.2006 do
12.03.2008 a nie je pravdou, že k uhradeniu uvedenej sumy došlo v celosti v marci 2008, a teda
nezodpovedá stavu veci, aby obžalovaný 17.03.2008 dosiahol vyššie uvedený zdaniteľný príjem.
Vzhľadom k uvedenému okresný súd obžalovaného spod tohto skutku obžaloby oslobodil, pretože
nebolo dokázané, že sa skutok stal. Okresný súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, tak ako mu
to ukladá ust. § 168 Tr. por. Prokurátor proti rozsudku okresného súdu zo dňa 13.6.2017 odvolanie

nepodal.

Okresný súd obžalovaného uznal vinným v bodoch 1),2) napadnutého rozsudku prečinom nezaplatenia
dane podľa § 278 ods. 2 Tr. zák.

Ku skutkom v bodoch 1),2) napadnutého rozsudku okresný súd na základe vykonaného dokazovania,
ktoré podrobne rozvádza v napadnutom rozsudku vyslovil, že svedkyňa Ing. P., ktorá pracovala v
spoločnosti Vepi Company s. r. o. Nový Ruskov od augusta 2006 do 31.07.2008 uviedla, že doklady
k faktúre z februára 2008 číslo 2008002 na sumu 13 138 838,- Sk neobdŕžala do konca svojej
pracovnejčinnostižiadnedokladyktejtofaktúre,uviedla,žezostranyspoločnostiVitexs.r.o.prichádzali

do spoločnosti rôzne sumy na účet Vepi Company s. r. o. Nový Ruskov, nevedela povedať, o aké
množstvá dokladov išlo ale boli tam vždy vyššie sumy, pričom tieto prichádzajúce sumy neboli riadne
zaúčtovaného. Z vyššie uvedeného má súd za to, že množstvo finančných súm, ktoré v účtovníctve
Vepi Company s. r. o. Nový Ruskov neboli zaúčtované a keďže neboli zaúčtované za celé toto obdobie,
je zrejmé, že spoločnosť mala od roku 2006 až do začiatku roka 2008 príjem, ktorý keďže nebol v

účtovníctve riadne zavedený, nemohla spoločnosť z týchto príjmov zaplatiť daň z príjmov právnickej
osoby tak za rok 2006 ako aj za rok 2007, a teda pokiaľ došlo v roku 2008 vo februári k zaúčtovaniu
všetkých príjmov od roku 2006 do roku 2008 a keďže tieto neboli zohľadnené v účtovníctve za roky 2006
a 2007, a teda nepredstavovali v týchto rokoch príjem spoločnosti, súd je názoru, že takýmto spôsobom
došlo ku kompenzácii dane z príjmov právnickej osoby a to Vepi Company s. r. o. aj za roky 2006 a 2007.

Znalec Ing. Marián Drozd a znalkyňa Ing. Anna Bánociová zotrvali na svojich písomných znaleckých
posudkoch a na hlavnom pojednávaní tieto potvrdili, pričom znalec Ing. Marián Drozd výslovne uviedol,
že pokiaľ v účtovníctve sa uvádzalo, že v marci 2008 bola prijatá suma vo výške 11,5 mil. Sk, túto
skutočnosť nemohol opomenúť, on videl účtovníctvo na nosiči CD a vychádzal z toho, čo mu bolo reálne

poskytnuté. Aj napriek uvádzanému postupu medzi spoločnosťami, resp. ich konateľmi (obžalovaným
Q. B. a U. O.), raz sa tieto peniaze do právnickej osoby museli dostať a musela sa z toho odviesť daň.
Tento záver prevzal do rozsudku aj prvostupňový súd, keď uviedol, že spoločnosť VEPI Company s.r.o.
Nový Ruskov od roku 2006 do začiatku roku 2008 príjem v účtovníctve nemala riadne zavedený, teda
nemohla spoločnosť z týchto príjmov vyplatiť daň z príjmov právnickej osoby tak za rok 2006, ako aj

za rok 2007, a teda pokiaľ došlo v roku 2008 vo februári k zaúčtovaniu všetkých príjmov od roku 2006
do roku 2008, takýmto spôsobom došlo ku kompenzácii dane z príjmov právnickej osoby, a to VEPI
Company s.r.o. aj za roky 2006 a 2007, 2008.

Uložený trest obžalovanému zodpovedá zásadám na ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. Nadriadený

súd v tomto výroku o treste pochybenie okresného súdu nezistil.

Keďže rozhodnutie okresného súdu je zákonné a spravodlivé, vyhotovenie rozsudku zodpovedá ust.
§ 168 Tr. por., s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu sa nadriadený súd stotožnil a na dôvody
rozhodnutia odkazuje. Preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.