Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/236/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414211540
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4414211540.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXXX/XX, S. XX U. Q., zastúpeného: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom Štefánikova trieda
15, 949 XX Nitra, proti žalovaným: 1. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. XX, S. XX U. Q., zastúpenej:
JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 XX Nitra, a 2. Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Okresného úradu Nitra, Štefánikova trieda 69, 949 XX Nitra (právna nástupkyňa C. H.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX, S. XX U. Q., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), o zaplatenie
sumy 52 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu

U. Zámky zo dňa 8. júna 2XX8 č.k. 10C/150/2XX4-488, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich častiach vo vzťahu k
žalovanej v prvom rade a vo vzťahu k žalovanej v druhom rade m e n í tak, že žalobu v týchto častiach
zamieta.

II. Žalovaná v prvom rade má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

III. Žalovanej v druhom rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 305
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25 305 eur od 07.02.2015 do zaplatenia
do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol.
Žiadnej zo strán žalobcu a žalovanej v 1. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pôvodnému
žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 25 305 eur s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 25 305 eur od 11.02.2015 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti žalobu voči pôvodnému žalovanému v 2. rade zamietol. Žiadnej zo strán žalobcu a
pôvodného žalovaného v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 588, § 560, § 575 ods. 1, § 40a, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, medzi žalobcom, ako kupujúcim, a
žalovanou v 1. rade a pôvodným žalovaným v 2. rade, ako predávajúcimi, došlo k platnému uzatvoreniu

kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 52 800 eur.
Žalovaní pri predaji neupozornili realitnú kanceláriu REALFINN Nové Zámky, prostredníctvom ktorej
predaj realizovali, na skutočnosť, že predávaný dom nie je z pálenej tehly, hoci v inzeráte realitnej
kancelárie bolo deklarované, že ide o dom z pálenej tehly, o ktorý mal žalobca záujem. Uviedol, žetýmto bol žalobca bol uvedený do omylu. Postup žalobcu, ktorý zaslal žalovanej v 1. rade a pôvodnému
žalovanému v 2. rade list zo dňa 24.03.2014 označený ako „Odstúpenie od zmluvy a výzva na vrátenie
finančných prostriedkov“ posúdil v prvom rade ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z

dôvodu uvedenia do omylu podľa § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, v druhom rade ako odstúpenie
odkúpnejzmluvypodľa§48ods.1Občianskehozákonníkaavtreťomradeakovýzvunavráteniekúpnej
ceny. Doručenie listu žalovaní nespochybnili a na odstúpenie od zmluvy vo svojom vyjadrení k žalobe
poukázali. Odstúpenie od zmluvy považoval za účinné a konštatoval, že týmto sa zmluva zrušila od
začiatku, preto po odstúpení vznikla účastníkom kúpnej zmluvy povinnosť navzájom si vydať vzájomné

plnenia, keďže išlo o synalagmatický záväzok.
1.3. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v dôsledku porušenia platobnej disciplíny žalobcom,
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzatvorenej so záložným veriteľom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.,
bol predmet kúpnej zmluvy vydražený na dobrovoľnej dražbe. Aktuálnymi podielovými spoluvlastníkmi
predmetukúpysastalivydražitelia,ktorísúosobyodlišnéodosobyžalobcu.Spoukazomnaustanovenie
§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že na strane žalobcu sa plnenie stalo nemožným

a preto jeho povinnosť, vyplývajúca zo synalagmatického záväzku bez ďalšieho zanikla. V dôsledku
odstúpenia od zmluvy vznikla len žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi skutočne zaplatenú kúpnu
cenu, ktorú ustálil na sumu 50 610 eur. Keďže žalovaní bolo podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti, každý v 1 k celku, dospel k záveru, že ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76
Civilného sporového poriadku. Preto uložil každému zo žalovaných povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

25 305 eur. Priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa doručenia výzvy na vrátenie finančných
prostriedkov, ktorá bola žalovaným doručená spolu so žalobou. U žalovanej v 1. rade došlo k doručeniu
dňa 06.02.2015, preto sa dostala do omeškania dňa 07.02.2015, a u pôvodného žalovaného v 2. rade
došlo k doručeniu dňa 10.02.2015, preto sa dostal do omeškania dňa 11.02.2015. V zostávajúcej časti
žalovanej istiny a úrokov z omeškania žalobu zamietol.

1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Uviedol, že žalobca v konaní uplatnil nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nárok na uloženie
povinnosti žalovaným zaplatiť sumu 52 800 eur istiny s príslušenstvom. Konanie v časti o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2013 bolo právoplatným uznesením Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 9. septembra 2019 č.k. 10C/150/2014-351 zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia

žaloby bez uvedenia dôvodu. Preto v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca. Pri nároku na
peňažné plnenie bol úspešný žalobca, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Vychádzajúc
z toho o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna z uvedených strán nemá nárok na
náhradu trov konania pre ich porovnateľný úspech v spore.
2.1. Žalobkyňa v 1. rade a pôvodný žalovaný v 2. rade podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť
nahradiť im trovy konania. Dôvodili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2.2.Namietali,žesúdprvejinštancienerozhodoločastipetitu,atoopovinnostižalobcuvydaťžalovaným
v 1. a 2. rade rodinný dom vedený na LV č. XXXX so súpisným číslom XXXX na parc.č. XXXX, pozemky

parc.č.XXXXovýmere306m2druhpozemkuzastavanéplochyanádvoriaaparc.č.XXXXovýmere182
m2 druh pozemku záhrady. Tvrdili, že pri kúpe nehnuteľnosti sú vzájomnými a navzájom podmienenými
plneniami prevod vlastníctva zo strany predávajúceho a zaplatenie kúpnej ceny zo strany kupujúceho.
Keďže žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, podľa § 457 Občianskeho zákonníka si mali účastníci zmluvy
navzájom vrátiť peňažné plnenia. V dôsledku príklepu udeleného v dražbe však obnova vlastníckeho

práva nebolo možná. S poukazom na ustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 15.12.2009 sp.zn. 2 Cdo 326/2008 tvrdili, že v takom prípade sa musí poskytnúť
peňažná náhrada, ako ekonomická protihodnota nemožnosti obnovenia vlastníckeho práva žalovaných
k predmetným nehnuteľnostiam.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.08.2018 k odvolaniu žalovaných uviedol, že rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny a zákonný a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom
k tomu, že žalovaní neakceptovali odstúpenie od zmluvy, bola nehnuteľnosť odpredaná záložným
veriteľom na dobrovoľnej dražbe, preto náhrada, ako ekonomická protihodnota nie je v súčasnosti
možná.
4. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 10.09.2018 k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojom odvolaní.

5. Žalovaná v 1. rade v doplnení odvolania zo dňa 12.06.2019 uviedla, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval správne aktuálnu právnu úpravu, v dôsledku čoho poprel
zákonom danú povinnosť v prípade recipročných vzťahov, tieto uviesť do súdneho výroku. Poukázal
na závery ustálenej súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 115/2008, R 1/1979).Citovala ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka a uviedla, aké účinky má odstúpenie od zmluvy
všeobecne a osobitne vo vzťahu k zmluve o prevode nehnuteľnosti (Rc 46/2007). Mala zato, že
argumentácia v odvolaní je plne dôvodná. Citovala ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka a k nemu

poukázala na viaceré súdne rozhodnutia a stanoviská. Ďalej tvrdila, že je potrebné rozlišovať medzi
zavinenou a nezavinenou nemožnosťou plnenia.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.06.2019 k doplneniu odvolania žalovanou v 1. rade uviedol, že súdu
prvej inštancie oznámil existenciu záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, ako i skutočnosť,
ževdôsledkunemožnostinehnuteľnostiužívať,jeodkázanýbývaťvnájmeaplatiťnájomné,nieschopný

splácať úver a hrozí dražba. Preto navrhol vydať predbežné opatrenie, ktorým súd záložnému veriteľovi
zakáže s nehnuteľnosťami nakladať. Keďže jeho návrh bol súdom zamietnutý a následne boli sporné
nehnuteľnosti predané na dražbe, svojou nezavinenou nemožnosťou nemohol plniť z kúpnej zmluvy, od
ktorej odstúpil. Z uvedených dôvodov petit žaloby upravil o zaplatenie sumy 52 800 eur.
7. Pôvodný žalovaný v 2. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom
súde Nové zámky pod sp.zn. 16D/421/2019 všetci do úvahy prichádzajúci dedičia dedičstvo odmietli.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. júla 2020 č.k. 16D/421/2019-152, D not 125/2019,
súd nariadil likvidáciu dedičstva. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. septembra 2021
č.k. 16D/421/2019-323, D not 125/2019, súd ukončil likvidáciu dedičstva po poručiteľovi. Zároveň
rozhodol, že majetok poručiteľa, ktorý sa v likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť: osobné vozidlo
značka FORD, obch. názov: FOCUS, E VIN: X ev.č. U. XXXY., dátum prvej evidencie /rok výroby/:

XX.XX.XXXX, osv. o evidencii F pripadá Slovenskej republike. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.10.2021. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesením zo dňa 29. októbra 2021 č.k.
25Co/236/2018-766 rozhodol, že v konaní, na miesto žalovaného v 2. rade, pokračuje so Slovenskou
republikou, konajúcou prostredníctvom Okresného úradu Nitra, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra,
IČO: 00 151 866.

8. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 26.10.2021 uviedla, že súhlasí vydaním dedičstva po
poručiteľovi žalobcovi.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal v bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219
ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie. Dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich
častiach vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade podľa § 388 CSP zmenil
a žalobu v týchto častiach zamietol.

10. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.
16.1. V danej veci sa žalobca, po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby, domáhal voči žalovanej v 1.
rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 52 800 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne od 19.11.2013 odo dňa vrátenia kúpnej ceny oproti povinnosti žalobcu
v rovnakej lehote vydať žalovaným v 1. a 2. rade dom vedený na LV č. XXXX . katastrálne územie U. so

súpisným číslom XXXX postaveným na parc.č. XXXX, a pozemky parc.č. XXXX o výmere 182 m2 druh
pozemku záhrada a parc.č. XXXX vo výmere 306 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
16.2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Poukazovali na skutočnosť, že odstúpením od zmluvy sa
zmluva od počiatku zrušila a nastúpil režim § 457 Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že nárok na vráteniekúpnej ceny zo zrušenej zmluvy je nárokom podmieneným záväzkom žalobu vrátiť to, čo od žalovaných
za kúpnu cenu dostal. Keďže žalobca už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto nie je
možná ani obnova ich vlastníckeho práva.

16.3. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal každého zo žalovaných vrátiť žalobcovi 1
zaplatenej kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 07.02.2015 (žalovaná v
1. rade) a od 11.02.2015 (pôvodný žalovaný v 2. rade) do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu zamietol.
Na základe odvolania žalovaných boli vyhovujúce časti rozsudku súdu prvej inštancie a výroky o trovách
konania, ako výroky závislé, predmetom skúmania odvolacím súdom.

17.1. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Preto postupoval podľa § 382 CSP a prípisom zo dňa 12.09.2019 a zo dňa
20.10.2021 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu uvedeného ustanovenia z dôvodu,
že toto ustanovenie všeobecne záväzného predpisu v doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a
pre rozhodnutie je aplikácia tohto ustanovenia rozhodujúca.
17.2.Žalobcavpísomnomvyjadrenízodňa23.09.2019poukázalnasvojepredošlévyjadreniaauviedol,

že žalovaní si po úprave petitu žaloby mohli svoje práva uplatniť vzájomnou žalobou, čo do skončenia
dokazovania neurobili. Tvrdil, že objektívna dvojročná premlčacia doba pre aplikáciu § 458 ods. 1
OZ u žalovaných uplynula 03.05.2018 pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 421/2016-14.
17.3. Žalovaná 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2019 uviedla, že aplikácia ustanovenia

§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v danej veci nevyhnutná. Poukázal na zistený skutkový stav,
podľa ktorého žalobca už predmetné nehnuteľnosti nevlastní, keďže došlo k ich predaju na dobrovoľnej
dražbe. Preto nemá nehnuteľnosti, ktoré by mal vrátiť v rámci vysporiadania zmluvného vzťahu po
zrušení zmluvy. Na toto právna úprava pamätá v ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka. Poukázala
na komentár k Občianskemu zákonníku a na R 1/1979. Zopakovala svoju argumentáciu s doplnenia

odvolania.
17.4. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 26.10.2021 uviedla, že súhlasí s použitím ustanovenia §
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu dňa 18.11.2013 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaných na žalobcu. Žalobca od

uvedenej kúpnej zmluvy odstúpil. Po začatí súdneho konania záložný veriteľ vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam začal výkon záložného práva a predmet dražby bol na opakovanej dražbe dňa
04.02.2016 vydražený. Podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sa stali vydražitelia,
teda osoby odlišné od osoby žalobcu.
19.1. Odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti

a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v tejto časti v dostatočnom rozsahu dokazovanie
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie
preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností, ako aj skutočnosť, že žalobca od
uvedenej kúpnej zmluvy účinne odstúpil. Z uvedeného síce vyvodil správny právny záver, podľa
ktorého sú účastníci zrušenej zmluvy povinní vrátiť vzájomné plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Nesprávne však aplikoval ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje jeden zo
spôsobov zániku záväzkov, a dospel k záveru, že plnenie na strane žalobcu sa stalo nemožným, preto
povinnosť žalobcu vyplývajúca zo synalagmatického záväzku zanikla, a povinnosť plniť vznikla len
žalovanej v 1. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa
odvolací súd, s poukazom na dôvody uvedené nižšie, nestotožnil.

19.2. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka ukladá účastníkom zmluvy povinnosť vrátiť
si vzájomne všetko, čo podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy dostali. Zo zákona tak vzniká
synalagmatický vzťah podmieňujúci možnosť domáhať sa splnenia záväzku druhej strany odovzdaním
protiplnenia či pripravenosťou poskytnúť protiplnenie. Takýto vzťah je základom každého dvojstranného
záväzkového vzťahu, z ktorého vyplýva povinnosť jednej strany poskytnúť dohodnuté plnenie a

zároveň povinnosť druhej strany za poskytnuté plnenie zaplatiť stanovenú cenu. Pri neplatnej alebo
inak zrušenej zmluve je potom povinnosť vrátenia zaplatenej ceny viazaná na vrátenie poskytnutého
plnenia. Povinnosť vrátiť si obojstranne plnenie v režime § 457 Občianskeho zákonníka je vzájomne
podmienený (synalagmatický) záväzok, pri ktorom požiadavka strany, aby jej druhá strana vrátila
poskytnuté plnenie, môže uspieť len ak žiadateľ už poskytnuté plnenie vrátil, alebo ak je žiadateľom

deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na základe zmluvy dostal od druhej strany. V prípade zrušenej
kúpnej zmluvy, tak ako tomu je v prejednávanom prípade, vzájomná podmienenosť synalagmatických
záväzkov znamená, že predávajúci je povinný vrátiť kúpnu cenu, ktorú mu kupujúci zaplatil, oproti
povinnosti kupujúceho vrátiť predávajúcemu to, čo za kúpnu cenu získal. Vzájomne podmienenými súvšetky plnenia, na ktorých sa účastníci dohodli v zmluve, a zároveň plnenia, pri ktorých podmienenosť
vyplýva zo zákona.
19.3. Na právnu úpravu § 457 nadväzuje ustanovenie § 458 Občianskeho zákonníka, ktoré v odseku

1, okrem iného, upravuje aj dôsledok nemožnosti vydať získané bezdôvodné obohatenie. Stanovuje,
že ak nemožno vydať všetko čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. Vrátenie veci nie je objektívne možné najmä ak plnenie spočívalo vo výkonoch, ale aj v prípade,
ak došlo k zničeniu, poškodeniu, či znehodnoteniu predmetu zrušenej zmluvy. V danej veci zo strany
žalobcu nebolo možné vrátenie predmetných nehnuteľnosti a obnovenie vlastníckeho práva žalovaných

v 1. a 2. rade v dôsledku toho, že schválením príklepu na dražbe predmetných nehnuteľností prešlo
vlastníctvoknehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomkúpnejzmluvy,nasubjektyodlišnéodžalobcu.Teda
žalobca už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto ich nemohol vrátiť, či vydať žalovaným.
Na platnosť dražby nemala žiadny vplyv skutočnosť, že pred jej vykonaním došlo k odstúpeniu od
kúpnejzmluvy,keďžezáložnéprávoviazloknehnuteľnostiam.Podľaprávnehonázoruodvolaciehosúdu
za týchto skutkových okolností bol žalobca povinný poskytnúť žalovaným peňažnú náhradu, ktorá by

zodpovedala hodnote predmetných nehnuteľností v mieste a čase vzniku nároku na ich vrátenie.
19.4. V prípade žaloby sa pripravenosť vrátiť poskytnuté plnenie musí premietnuť do znenia žalobného
petitu. Žaloba, ktorej petit neumožňuje súdu vyjadriť vzájomnú viazanosť nárokov v rozsudku, prípadne,
ktorej petit vyjadruje túto vzájomnú previazanosť nesprávne, nemôže v súdnom konaní uspieť. V danej
veci sa žalobca mohol úspešne domáhať uplatneného nároku len v prípade, ak by v žalobnom petite

žiadal súd rozhodnúť o synalagmatickom záväzku oboch strán sporu tak, že uloženie povinnosti
žalovaným vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu by bolo podmienené uložením povinnosti žalobcovi
zaplatiť žalovaným náhradu zodpovedajúcu hodnote vlastníckeho práva, ktorého obnovenie už nebolo
možné. Pokiaľ žalobca, ktorého vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v priebehu súdneho konania
prešlo na tretie subjekty, takýmto spôsobom petit žaloby neformuloval, nemôže ho ani súd vyjadriť

vo svojom rozhodnutí. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným vrátenia zaplatenej kúpnej
ceny oproti svojej povinnosti vydať žalovaným nehnuteľnosti, napriek tomu, že z jeho strany už nebolo
možné vrátiť žalovaným nimi poskytnuté plnenie, to znamená vrátiť predmet kúpy - nehnuteľnosti do ich
vlastníctva. Svoj žalobný návrh nezmenil v súlade s ustanovením § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
hoci vedel, že predmetné nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe nadobudli tretie subjekty. Vzhľadom

na synalagmatický charakter záväzku, ktorý vznikol medzi stranami sporu z kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 18.11.2013, a nemožnosť žalobcu vrátiť žalovaným nimi poskytnuté plnenie, sa žalobca nemôže
úspešne domáhať voči žalovaným vrátenia plnenia, ktoré prijali z titulu zaplatenia kúpnej ceny, pokiaľ
v žalobnom návrhu nevyjadril svoju povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu za nehnuteľnosti, ku ktorým už
nie je možná obnova vlastníckeho práva v prospech žalovaných.

19.5. Uvedený nedostatok žalobného návrhu neumožňuje odstrániť ani ustanovenie § 216 CSP, podľa
ktorého má súd možnosť prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac vtedy, ak určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V štádiu odvolacieho konania takýto nedostatok
žaloby nie je možné napraviť ani zmenou žaloby, nakoľko podľa § 371 CSP žalobu v odvolacom konaní
meniť nemožno.

19.6. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaní si po úprave petitu žaloby mohli svoje práva uplatniť
vzájomnou žalobou, čo do skončenia dokazovania neurobili, preto je tento nárok premlčaný, považoval
odvolací súd za nepodstatné, keďže v danej veci žiadna vzájomná žaloba nebola podaná. Ani uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 421/2016-14, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukázal, sa netýka
podania vzájomnej žaloby, ale dvoch samostatných konaní strán, ktoré mali v týchto samostatných

konaniach opačné procesné postavenie.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich
častiach vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade podľa § 388 CSP zmenil
a žalobu aj v týchto častiach zamietol.
21.1. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396

ods. 1 CSP a podľa § 255 ods.1 a § 256 ods. 1 CSP.
21.2. Žalovanej v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaná v 1. rade bola v konaní plne
úspešná a v zastavujúcej časti zastavenie konania zavinil žalobca. O výške trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

21.3. Žalovanej v 2. rade (ako právnej nástupkyni žalovaného v 2. rade) nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania
neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).