Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. jún 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414211540
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4414211540.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: R. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. Q., L. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, AK Nitra,
Štefánikova trieda 15 proti žalovaným v 1. rade: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. cesta XX, U. Q., v 2.
rade: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, U. Q., právne zastúpení: JUDr. Andrea Tóthova Peczárová,
advokátka, AK Nové Zámky, Komárňanská 2 o zaplatenie 52 800,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 25 305,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25 305,- eur od 07.02.2015 do zaplatenia, do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán žalobcu a žalovanej v 1. rade n e m á n á r o k na náhradu trov
konania.

IV. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 25 305,- eur s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25 305,- eur od 11.02.2015 do zaplatenia, do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

V. V zostávajúcej časti súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

VI. Žiadna zo strán žalobcu a žalovaného v 2. rade n e m á n á r o k na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a vrátenia kúpnej ceny vo výške XX XXX,- eur s príslušenstvom.
V priebehu sporu žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie so žalobou, na základe čoho právoplatným
uznesením O. súdu U. Q. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola pripustená zmena žaloby v
časti o vrátenie kúpnej ceny vo výške XX XXX,- eur s príslušenstvom, podľa ktorej sa žalobca domáhal,
aby žalovaným v 1. a v 2. rade bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku vrátiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške XX XXX,- eur s príslušenstvom, ktoré
tvoria úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do dňa vrátenia kúpnej ceny a oproti

povinnosti žalobcu v rovnakej lehote vydať žalovaným v 1. rade a v 2. rade rodinný dom vedený na
liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie U. Q., so súpisným číslom XXXX - parcela číslo XXXX,
parcela číslo XXXX o výmere XXX mX - záhrada, zastavané plochy a nádvoria na parcele číslo XXXXo výmere XXX m2. U. žalobcu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zostal
týmto uznesením nedotknutý.
Q. v ďalšom priebehu konania opätovne využil dispozičné oprávnenie so žalobou, na základe čoho

právoplatným uznesením O. súdu U. Q. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zastavil konanie
v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a v 2. rade, ktorou žalovaní v 1. a v 2. rade previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese, v obci a v katastrálnom území U. Q., evidované na katastrálnom odbore O.
úradu U. Q., na liste vlastníctva číslo XXXX:

pozemky:
- záhrady na parcele „C“ KN číslo XXXX o výmere XXX m2
- zastavané plochy a nádvoria na parcele registra „C“ KN číslo XXXX o výmere
XXX m2
stavby:
- rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele registra „C“ KN číslo

XXXX.
G. výrokom citovaného uznesenia súd nepripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáha, aby
žalovaným v 1. a v 2. rade bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu:
- XX XXX,XX eur spolu s X,XX % úrokom z omeškania zo sumy XX XXX,XX eur od
XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom náhrady majetkovej ujmy,

- XX XXX,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy,
všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Q. v žalobe poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých medzi stranami malo dňa XX.XX.XXXX malo
dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a to medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými v 1. a v 2. rade
ako predávajúcimi, keď predmetom kúpnej zmluvy mali byť rodinný dom a pozemky, pričom v inzeráte

realitnej kancelárie A. U. Q. malo byť na rodinný dom deklarované, že je murovaný z tehál. Q. mal kúpnu
cenu riadne vyplatiť, technický stav domu mal byť potvrdený aj v znaleckom posudku znalca B.. G. I.,
no po uzavretí kúpnej zmluvy malo byť zistené žalobcom, že rodinný dom je v skutočnosti postavený z
nabíjaniny. Q. mal za to, že bol uvedený do omylu a preto od kúpnej zmluvy odstúpil.

X. Q. v 1. rade a v 2. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť.
U. uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, no mali za to, že nemali poznatky o technickom
stave predávanej nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu, napriek tomu, že to bol ich rodičovský dom,
žalobcu nemali ubezpečovať, že dom je postavený z nabíjaniny, alebo z tehál. O. toho namietali, že

z dohodnutej kúpnej ceny im žalobca doteraz neuhradil X XXX,- eur a z procesného hľadiska mali za
to, že v žalobe absentuje vzájomná povinnosť žalobcu zo zrušenej kúpnej zmluvy, čo znamenalo jeho
povinnosť vrátiť žalovaným v 1. a v 2. rade predmet kúpy a v ďalšom priebehu mala táto povinnosť
byť pretransformovaná do peňažnej náhrady žalobcu vzhľadom k tomu, že predmet kúpy bol vydražený
záložným veriteľom len preto, že žalobca si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy. V tejto súvislosti

bolo poukázané aj na rozhodovaciu prax U. súdu E. republiky.

X. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a v 2. rade, výsluchom
svedkov M. W., G.. N. T., G.. G. H., C.. G. R., C.. G. I., F. R., D. R., G. D., oboznámením pripojených správ

a dokladov, odstúpenia od zmluvy a výzvy na vrátenie finančných prostriedkov, vyúčtovania znalečného,
úverovej zmluvy, návrhu kúpnej zmluvy, notárskej zápisnice, inzerátu, znaleckého posudku a jeho príloh,
listu vlastníctva číslo XXXX k.ú. U. Q., výpisov z účtu, stanoviska k žiadosti o predčasnú splatnosť
hypotéky, zmluvy o pôžičke, upozornenie záložcu, výpisu z obchodného registra, inzerátu, zápisu z
rokovania, oznámenia O. úradu U. Q., katastrálny odbor, oznámenia o začatí realizácie zmluvného

záložného práva, oznámenia o dražbe, oznámenia N. spoločnosti a.s., návrhu na vykonanie dražby,
zmluvy o vykonanie dražby, výzvy, protokolu o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti, záznam z ohliadky,
oznámenia o dražbe, oznámenia o upustení od dražby, oznámenia o výsledku dražby, notárskych
zápisníc, zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, uznesenia OR PZ NZ W.: O.-XXX/X-VYS-NZ-XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, uznesenia O. prokuratúry U. Q. XPv/XXX/XX-XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, návrh

dohody o zrušení kúpnej zmluvy, spisov O. úradu U. Q., katastrálny odbor V XXXX/XX, V XXXX/XX, P-
XXX/XX, P-XXXX/XX, spisu tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX, pripojeného spisu OR PZ U. Q. W.: O.-
XXX/X-VYS-NZ-XXXXPa a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:X. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú súrodenci a po smrti svojich rodičov zdedili každý v X z celku nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území U. Q., vedené na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované

na katastrálnej mape, parcela č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX A. dom so súpisným číslom XXXX (ďalej aj sporné
nehnuteľnosti). O. im zomrel v roku XXXX a matka v roku XXXX a pretože žiaden z nich nemal záujem
o sporné nehnuteľnosti, tak sa rozhodli, že ich odpredajú s tým, že väčšiu iniciatívu mal vykonávať
žalovaný v 2. rade. F. sa obrátil, aj so súhlasom žalovanej v 1. rade, na realitnú kanceláriu A. U. Q.

so žiadosťou o zabezpečenie odpredaja sporných nehnuteľností. F. skutočnosti sú zrejmé z výpovedí
žalovaných v 1. a v 2. rade, ale aj svedkov M. W., bývalého zamestnanca A. U. Q., F. R., zamestnanca
A. U. Q. a čiastočne aj svedkyne D. R., majiteľky tejto realitnej kancelárie, ktorá však v rozhodujúcom
období bola na materskej dovolenke a bližšie bezprostredné vedomosti o týchto okolnostiach nemala.
O. svedkovia potvrdili, že za prítomnosti žalovaného v 2. rade vykonali ohliadku sporných nehnuteľností
a v ďalšej fáze sa vecou zaoberal predovšetkým M. Čomaj, ktorý v zmysle ustálenej praxe mal na

starosti zabezpečenie inzerátov, prvotný kontakt so záujemcami, prípadné usmernenie záujemcu na
hypotekárny úver a podobne. E. M. W. a F. R. potvrdili, že sa ozvalo viacero záujemcov, ktorí ale
definitívnyzáujemospornénehnuteľnostineprejavili,ažnakoniecsaozvalžalobca.F.vosvojejvýpovedi
podrobne popísal, že reagoval na inzerát realitnej kancelárie A. U. Q., zaujímavá pre neho bola cena vo
vzťahukstavuspornýchnehnuteľností,pričomvýslovnezdôraznil,žemalzáujemkupovaťdomzpálenej

tehly, čo bolo na príslušnom inzeráte realitnej kancelárie A. garantované. K žalobe bol pripojený inzerát
realitnej kancelárie A. U. Q., T. námestie 9, ktorý v popise nehnuteľnosti uvádzal, že sa jedná o trojizbový
rodinný dom v najvyhľadávanejšej lokalite v U. Q., ktorý dom je z pálenej tehly, má tri izby, kuchyňu,
špajzu. Q. k žalobe pripojil aj znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca B.. G. I. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
stanoviltrhovúcenuspornýchnehnuteľnostísumouXXXXX,-euraprirodinnomdomevykonaltechnický

popis skutočného stavu tak, že rodinný dom na základe tváromiestneho šetrenia a po preverení jeho
technického stavu bolo zistené, že rodinný dom je murovaný z tehál u pôvodného rodinného domu a
murované sú aj priečky. F. znalecký posudok bol vypracovaný na základe požiadavky žalobcu, ktorý za
jeho vypracovanie zaplatil podľa vyúčtovaného znalečného XXX,- eur. V priebehu konania sa k inzerátu
realitnej kancelárie A. U. Q. vyjadril jeho bývalý zamestnanec, svedok M. W. tak, že údaj o stavbe z

pálenej tehly bol čerpaný zo znaleckého posudku. U. k tejto otázke zaujali postoj aj žalovaní v 1. a v 2.
rade tak, že uvedený údaj bol prebratý do znaleckého posudku B.. G. I. zo znaleckého posudku B.. L.
G., ktorá ho mala vypracovala v roku XXXX v dedičskom konaní po smrti otca oboch žalovaných. Je
pravdou, že žalobca nedisponoval dostatočnou hotovosťou a preto sa obrátil na X. stavebnú sporiteľňu
a.s.. N. XX.XX.XXXX bola medzi X. stavebná sporiteľňa a.s. R. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom

uzatvorená úverová zmluva, ktorej predmetom bolo poskytnutie medziúveru v sume XX XXX,- eur pri
fixnej úrokovej sadzbe X,XX % pri splnení všetkých podmienok zabezpečenia návratnosti úveru (článok
I. odsek X úverovej zmluvy). D. článku B.. úverovej zmluvy bola návratnosť poskytnutého medziúveru
zabezpečená aj zriadením záložného práva na sporné nehnuteľnosti. H. medziúveru vo výške XX XXX,-
eur žalobcovi v priebehu celého sporu nikto nespochybňoval. Q. medziúveru záložným právom na

sporné nehnuteľnosti bolo potvrdené jednak stranami sporu a jednak aj vkladovým spisom O. úradu
U. Q., katastrálny odbor V XXXX/XX. C. súčasťou je návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností, záložná zmluva, výpis z obchodného registra a rozhodnutie O. úradu U. Q., katastrálny
odbor. U. na vklad záložného práva bol podaný žalovanými v 1. a v 2. rade, ako aj veriteľom X. stavebná
sporiteľňa a.s.. Q. zmluva bola uzatvorená medzi záložným veriteľom X. stavebná sporiteľňa a.s. a

záložcami žalovanými v 1. a v 2. rade. D. záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva záložným
veriteľomnazabezpečeniepohľadávkyspríslušenstvomzúverovejzmluvyuzatvorenejmedzizáložným
veriteľom a žalobcom. Q. sa týkalo časti pohľadávky vo výške XX XXX,- eur s príslušenstvom (článok I.
odsek X záložnej zmluvy). Q. zmluva ďalej obsahovala podmienky záložného práva v článku II., výkon
záložného práva predajom zálohu v dobrovoľnej dražbe podľa § 151 j OZ a zákona č. XXX/XXXX Z. z. o

dobrovoľných dražbách v článku B.. , zánik záložného práva v článku IV., osobitné ustanovenia v článku
V. a záverečného ustanovenia v článku VI.. X. stavebná sporiteľňa a.s. so sídlom I. XX, R. a s IČOm:
XX XXX XXX je zapísaná v O. registri O. súdu R. I od XX.XX.XXXX a do predmetu jeho činnosti patrí
aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom. A. O. úradu U. Q., katastrálny odbor V XXXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam

v prospech X. stavebná sporiteľňa a.s., na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi
X. stavebná sporiteľňa a.s. ako záložným veriteľom a žalovanými v 1. a v 2. rade ako záložcami. H. bol
povolený XX.XX.XXXX a týmto dňom nadobúda rozhodnutie aj právoplatnosť.Q. po oboznámení sa s inzerátom realitnej kancelárie A. U. Q. sa obrátil na žalovaného v 1. rade, ktorý
však dal najavo, že celá vec bude riešená cez realitnú kanceláriu. Q. v 1. rade umožnil žalobcovi ohliadku
sporných nehnuteľností, no medzi nimi zostalo sporné, z akého materiálu je rodinný dom postavený. Q.

tvrdil,žebolubezpečovanýžalovanýmv1.rade,žebolzpálenejtehly,žalovanýv1.radetútoskutočnosť
popieral, pretože podľa vlastného vyjadrenia nemal vedomosť, z akého materiálu je dom postavený. O.
žalovaní v tejto súvislosti doplnili, že pôvodný dom zakúpili ich rodičia ešte pred rokom XXXX a prístavbu
k pôvodnému domu vykonali ich rodičia v XX. tych rokoch minulého storočia, a len predpokladali, že to
mohlobyťzpálenejtehly,nonebolisitýmistí.Q.kontaktovalrealitnúkanceláriuA.U.Q.,kdesamuozval

vyššie spomínaný svedok M. W., ktorý mu odporučil, aby bezodkladne navštívil ich realitnú kanceláriu.
Q. týmto spôsobom postupoval, a spomínanej realitnej kancelárii sa stretol s F. R.. Q. vysvetlil, že
nedisponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov a peniaze na kúpnu cenu by si mohol
zabezpečiť zo E. sporiteľni. Z toho dôvodu bolo menovanému len naznačená osoba znalca, ktorá
by mohla znalecký posudok vypracovať na účely poskytnutia úveru, prípadne medziúveru. Po týchto
úkonoch postupovala realitná kancelária A. U. Q. už prostredníctvom zamestnanca F. R., ktorého úlohou

bolo zabezpečiť návrh kúpnej zmluvy, ktorý vypracovala v tej dobe advokátka G.. N. T., predtým F.. Tá
vo svojej výpovedi svedkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX podotkla, že k veci ani stranám nie je v
žiadnom vzťahu a potvrdila vypracovanie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. G. uviedla, že v minulosti
spolupracovala s realitnou kanceláriou A. U. Q., keď spolupráca pozostávala z vypracovania návrhov
kúpnej zmluvy, ktorý bol následne daný na pripomienkovanie realitnej kancelárie a aj účastníkom. V

tomto prípade bola situácia sčasti iná v tom, že došlo k osobnému stretnutiu v jej kancelárii so zástupcom
A., na meno ktorého si už nepamätala, C.. G. I., advokáta, ktorý mal zastupovať žalobcu a ďalej aj
žalovaných v 1. a v 2. rade. E. uzatvorenie kúpnej zmluvy trvalo pomerne dlhý čas, pretože žalobca mal
pripomienky k spôsobu úhrady kúpnej ceny a problémom pre svedkyňu bolo, že žiadal, aby konečnú
verziu návrhu kúpnej zmluvy odoslala na odsúhlasenie inému advokátovi G.. G. H., keď tejto požiadavke

vyhovela. Po nejakom čase však bol návrh kúpnej zmluvy odsúhlasený zúčastnenými stranami, čo si
vyžadovalo overenie podpisov predávajúcich, čo zabezpečovala matka svedkyne C.. G. R., notárka,
v tej dobe so sídlom U. Q., R. 2. K odovzdávaniu finančných prostriedkov v hotovosti v jej kancelárii
sa svedkyňa vyjadriť nedokázala. U. si ani, či pre zúčastnené strany dňa XX.XX.XXXX vypracovala
aj zmluvu o pôžičke, na druhej strane to nevylučovala. S konečnou verziou kúpnej zmluvy zo dňa

XX.XX.XXXX svedkyňa vyhotovila aj návrh na vklad, ktorý dala stranám k dispozícii. K. ďalšie svedkyne
bolivypočutéajC..G.R.,advokátkasosídlomvU.Q.ajejzamestnankyňaG.D..E.C..G.R.predsúdom
dňa XX.XX.XXXX oznámila, že na kúpnu zmluvu strán si nepamätá, pretože právne úkony vyhovuje
vo forme notárskych zápisníc. V prípade osvedčovania pravosti podpisu tieto úkony zabezpečuje jej
zamestnankyňa G. D.. Z. svedkyňa nevyhotovovala pre strany ani ďalší právny úkon, ktorým mala byť

zmluva o pôžičke. M. sprostredkovane vedela od svojej zamestnankyne, že došlo k overovaniu podpisov
žalobcu a žalovaného v 1. rade. E. G. D. bola vypočutá na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, k stranám
nie je v žiadnom vzťahu a podotkla, že od roku XXXX je zamestnaná u C.. G. R., ako administratívna
sila a jej pracovnou náplňou je aj osvedčovanie podpisov na písomných právnych úkonoch. E. potvrdila,
že v prípade kúpnej zmluvy strán overovala vlastnoručné podpisy žalovaných v 1. a v 2. rade dňa

XX.XX.XXXX a okrem toho si vo svojom systéme na notárskom úrade zistila, že XX.XX.XXXX overovala
aj podpisy v zmluve o pôžičke.
E. pripojeného vkladového spisu O. úradu U. Q., katastrálny odbor V XXXX/XX je návrh na vklad
vlastníckeho práva podaný žalobcom a žalovanými, písomná kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX s
overenými podpismi, a rozhodnutie O. úradu U. Q., katastrálny odbor zo dňa X.XX.XXXX. V prípade

písomnej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že bola uzatvorená medzi žalovanými v 1.
a v 2. rade ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim a vyhotovená bola v advokátskej kancelárii
G.. N. F. so sídlom U. Q.. L. zmluva obsahuje IX. (nesprávne uvedených XI.) článkov: v článku I. sú
úvodné ustanovenia ohľadom označenia sporných nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva s tým,
že v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný v X. rade vlastnil X a žalovaná v 2. rade 1 k celku. D. kúpnej

zmluvy bola teda sporná nehnuteľnosť v celosti, článok II. obsahuje popis domu, vrátane vnútorného
vybavenia, kúpna cena je upravená v článku IV., podľa ktorého bola podľa dohody účastníkov stanovená
na XX XXX,- eur a mala byť uhradená nasledovne: 1. časť kúpnej ceny vo výške X XXX,- eur bola
vyplatená pred podpisom tejto zmluvy, 2. časť kúpnej ceny vo výške XX XXX,- eur mala byť uhradená
zo stavebného medziúveru X. stavebná sporiteľňa a.s. a to tak, že časť vo výške XX XXX,- eur mala byť

vyplatená predávajúcej žalovanej v 2. rade najneskôr do XX.XX.XXXX na jej účet v kúpnej zmluve bližšie
špecifikovaný, ďalej časť vo výške XX XXX,XX eur mala byť poukázaná na účet záložného veriteľa F.
a.s. najneskôr do XX.XX.XXXX a časť vo výške X XXX,XX eur mala byť vyplatená žalovanému v 1. rade
najneskôr do XX.XX.XXXX na jeho bližšie špecifikovaný účet. V článku V. odsek X.X kupujúci bral navedomie, že na sporných nehnuteľnostiach bolo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, teda k XX.XX.XXXX
zriadené záložné právo v prospech F. a.s., R., na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa XX.XX.XXXX
na parcele č. XXXX, XXXX a stavbu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX na podiel vlastníka -

žalovaného v X. rade v 1 a na podiel vlastníčky - žalovanej v 2. rade v 1, keď toto záložné právo zanikne
splatením pohľadávky záložného veriteľa. D. a povinnosti zmluvných strán boli upravené v článku VI.
a zmluvná pokuta v článku H.. H. vlastníckeho práva upravoval článok H.. a záverečné ustanovenia
článok IX. kúpnej zmluvy. L. zmluva bola podpísaná oboma predávajúcimi, kupujúcim a advokátkou G..
N. F.. V ten istý deň, teda XX.XX.XXXX boli na U. úrade C.. G. R. overené podpisy oboch predávajúcich,

teda žalovaných v 1. a v 2. rade, o čom svedčí osvedčenie o pravosti podpisu, ktoré je pripojené ku
kúpnej zmluve. A. O. úradu U. Q., katastrálny odbor V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu v
podiele X/X. H. bol povolený dňa XX.XX.XXXX a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
právne účinky.
V súvislosti s vyplatením kúpnej ceny sa medzi stranami takmer v priebehu celého sporu vyskytovali

rozdielne názory. Q. pred súdom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že z dohodnutej sumy XX XXX,- eur bolo
poukázaných XX XXX,- eur, resp. XX XXX,- eur spoločnosťou X. stavebná sporiteľňa a.s. zo stavebného
medziúveru a ďalších X XXX,- eur mal mať žalobca k dispozícii, a ktoré mal po podpise kúpnej zmluvy
odovzdať z ruky do ruky F. R. z realitnej kancelárie A. U. Q., ktorý však túto skutočnosť rozhodne poprel.
U. tomuto tvrdeniu žalobca pristúpil na uzatvorenie písomnej zmluvy o pôžičke so žalovaným v 1. rade,

hocivskutočnostimužiadnepeniazezapožičanéneboliatátookolnosťmedzistranamianiniejesporná.
Q. mal totiž obavy, že inak mu nebudú vydané kľúče a prístup k zakúpeným nehnuteľnostiam. Q. v 1.
rade pred súdom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že z kúpnej ceny XX XXX,- eur žalobca zaplatil XX XXX,-
eur prostredníctvom X. stavebná sporiteľňa a.s., z čoho žalovaná v 1. rade obdržala XX XXX,- eur a
zo zvyšných X XXX,- eur mal žalobca zaplatiť len X XXX,- eur a to F. R. z realitnej kancelárie A. a

zvyšných X XXX,- eur nezaplatil vôbec a z toho dôvodu bola spísaná zmluva o pôžičke na X XXX,-
eur. K tvrdeniu žalovanej v 1. rade sa svojou výpoveďou pripojil aj žalovaný v 2. rade. K čiastočnej
zmene postoja strán ohľadom spôsobu vyplatenia kúpnej ceny došlo na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.
Q. v 1. rade prehlásila, že zrejme došlo k nedorozumeniu, no ohľadom vyplatenia sumy X XXX,- eur
veci prebehli tak, že žalobca zaplatil žalovanej v 1. rade, resp. žalovanému v X. rade X XXX,- eur a

na zostávajúcich 2 XXX,- eur bola preto vyhotovená zmluva o pôžičke. Na tom istom pojednávaní sa
k tomuto prednesu pripojil aj žalovaný v 2. rade. E. si zaobstaral písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorá obsahuje veriteľa - žalovaného v 2. rade, dlžníka - žalobcu a podľa jej obsahu veriteľ
požičal dlžníkovi X XXX,- eur a dlžník sa zaviazal dlžnú sumu X XXX,- eur uhradiť na označený účet
najneskôr do XX.XX.XXXX. D. zmluva o pôžičke obsahuje vlastnoručné podpisy veriteľa a dlžníka, ktoré

podľa pripojeného osvedčenia o pravosti podpisu boli overené na U. úrade C.. G. R. so sídlom v U. Q..
Po uzatvorení kúpnej zmluvy sa žalobca rozhodol vykonať na zakúpených nehnuteľnostiach,
predovšetkým na rodinnom dome určité stavebné úpravy a pri ich realizácii zistil, že nie celý rodinný
dom je postavený z pálenej tehly. A. na to telefonátmi na žalovaného v 2. rade, na realitnú kanceláriu
A. a v konečnom dôsledku aj podaním trestného oznámenia, keď vec bola vedná na O. riaditeľstve

PZ U. Q. pod spisovou značkou O.-XXX/X-VYS-NZ-XXXX. R. vyvíjaná aj snaha k stretnutiam na
mimosúdnej pôde zúčastnených strán. V jednom prípade to bolo u advokáta G.. G. H. a v jednom
prípade u vtedajšieho zástupcu žalobcu C.. G. I.. Medzi stranami nie je sporné, že bola snaha sa
dohodnúť, no nakoniec to k želanému výsledku neviedlo. K. svedok bol vo veci vypočutý aj G.. G.
H., ktorý na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že strany pozná len z videnia, o niečo viac sa

pozná so žalobcom. D. si, že v jednom prípade poskytol žalobcovi bezodplatnú láskavosť potom, kedy
žalobca zistil vady na predmete kúpy; svedok jednoznačne poprel tvrdenia, že finálna verzia kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX mu mala byť predložená na akési odsúhlasenie. Na druhej strane potvrdil,
že v jednom prípade v jeho advokátskej kancelárii došlo k stretnutiu strán, C.. I. a zástupcu realitnej
kancelárie, na ktorého meno si už nepamätal a nebol si istý, či tam bol znalec B.. G. I.. V. stretnutia

bolo obnoviť predošlé vlastnícke pomery, no k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo. K. svedok bol
napokon vypočutý aj C.. G. I., ktorý k stranám nie je v žiadnom vzťahu, no so žalobcom sa pozná z
videnia od detstva. Z výpovede svedka bolo zistené, že bol oslovený žalobcom ešte pred uzatvorením
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a v bližšie neurčenom čase sa plánovalo u advokátky G.. N. F.
uzatvoreniezmluvyobudúcejkúpnejzmluve,kčomuvšaknaodporúčaniesvedkanakoniecaninedošlo.

Na druhej strane pri vypracovaní finálnej verzie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nebol s G.. N. F. v
kontakte a ani si nepamätal, či sa osobne zúčastnil pri uzatvorení tohto právneho úkonu, prípadne pri
overovaní podpisov. E. potvrdil, že po uzatvorení kúpnej zmluvy ho vyhľadal žalobca a posťažoval sa
mu, že napriek deklarovaniu celý zakúpený rodinný dom nie je z pálených tehál. E. potvrdil rokovanieu G.. G. H., advokáta, kde však k dohode nedošlo; nepamätal si, či v jeho advokátskej kancelárii došlo
k stretnutiu strán za účelom mimosúdnej dohody. N. predložil súdu ním vypracovaný návrh dohody o
zrušení kúpnej zmluvy, ktorý však žalovanými v 1. a v 2. rade nebol akceptovaný.

Po zistení, že predmet kúpnej zmluvy, teda aj rodinný dom nie je postavený z pálenej tehly, rozhodol sa
žalobca okrem mimosúdnych jednaní za účelom doriešenia veci pristúpiť aj k inej eventualite. M. zo dňa
XX.XX.XXXX adresovaným žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade a označenom ako odstúpenie
od zmluvy a výzva na vrátenie finančných prostriedkov, žalobca oznámil žalovaným, že predmetný
dom nemá také vlastnosti, o akých bol predávajúcimi, ako i znaleckým posudkom ubezpečovaný pred

uzatvorením zmluvy, a teda najmä, že dom nie je murovaný výlučne z tehál. D. by mal tieto vedomosti,
kúpnu zmluvu by neuzatváral a preto mal za to, že bol uvedený do omylu. Z opatrnosti odstúpil od kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. U. vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade na vrátenie sumy XX XXX,- eur a to
od každého zo žalovaných v 1. a v 2. rade po XX XXX,- eur do konca marca XXXX s upozornením, že v
opačnom prípade sa vec bude riešiť súdnou cestou. Q. v 1. a v 2. rade odstúpenie od zmluvy žalobcom
nespochybnili. F. skutočnosť je napokon konštatovaná vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovaných v 1.

a v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX.
E. počas celého konania vyvíjal enormnú snahu, aby sa snažil strany doviesť k mimosúdnemu vyriešeniu
veci, no bezúspešne. K zhoršeniu možnosti doriešenia veci inak ako súdnym rozhodnutím došlo
potom, čo žalobca si prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy voči veriteľovi
X. stavebná sporiteľňa a.s. R.. Z. skutočnosť sa premietla do konania tunajšieho súdu XXC/XXX/

XXXX, keď platobným rozkazom O. súdu U. Q. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné
a vykonateľné XX.XX.XXXX bola žalovanému R. W. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi X. stavebná
sporiteľňa a.s. R. istinu XX XXX,XX eur s riadnym úrokom vo výške X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX
eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX
eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako trovy konania X XXX,XX eur, čo bolo zistené z pripojeného spisu

O. súdu U. Q. XXC/XXX/XXXX. V. situácia sa skomplikovala o to viac, keď žalovanému v 2. rade ako
záložcovi bol doručený list záložného veriteľa X. stavebná sporiteľňa a.s. R. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
bolo oznámené, že hlavný dlžník, teda žalobca napriek upomienkam nezaplatil zameškané splátky vo
výške XXX,XX eur, keď termín na zaplatenie všetkých zameškaných splátok, poplatku za upomienku a
úrokov z omeškania spolu vo výške XXX,XX eur bol dňa XX.XX.XXXX. Q. v 2. rade bol upozornený, aby

vo vlastnom záujme vyzval dlžníka k dobrovoľnému plneniu jeho záväzkov z úverovej zmluvy, pretože v
opačnom prípade záložný veriteľ môže požiadať o okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej
výške XX XXX,XX eur spolu s príslušenstvom. F. stav sa premietol aj do LV č. XXXX k.ú. U. Q. zo dňa
XX.XX.XXXX, na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti, v ktorom v časti B už figurovala poznámka
začatie výkonu záložného práva veriteľa X. stavebná sporiteľňa a.s. R. formou dobrovoľnej dražby -

D E. si zabezpečil od O. úradu U. Q., katastrálny odbor kópie listín P -XXX/XX a P-XXXX/XX. M. P-
XXX/XX predstavuje oznámenie záložného veriteľa X. stavebná sporiteľňa a.s. R. adresovaného O.
úradu U. Q., katastrálny odbor zo dňa XX.XXX.XXXX o začatí realizácie zmluvného záložného práva na
sporné nehnuteľnosti. M. P -XXXX/XX je list N. spoločnosti a.s., I. 3, R., B.: XX XXX XXX, adresovaná O.
úradu U. Q., odbor katastrálny zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá v sebe zahŕňa oznámenie o dražbe sporných

nehnuteľností. Na základe požiadavky súdu listom zo dňa XX.XX.XXXX N. spoločnosť a.s., I. 3, R.,
IČO: 35 XXX XXX oznámila do sporu, že dražba sporných nehnuteľností konaná dňa XX.XX.XXXX v
T. I. T., W. XX, U. bola vedená pod spisovou značkou XXX/XXXX. D. kolo dražby sa uskutočnilo dňa
XX.XX.XXXX, kedy licitátor na dražbe skonštatoval, že nikto nezložil dražobnú zábezpeku a dražbu
vyhlásil za neúspešnú. N. kolo bolo určené na XX.XX.XXXX. K tomuto listu boli pripojené prílohy: návrh

záložnéhoveriteľaazároveňajnavrhovateľadražbynavykonaniedražbyzodňaXX.XX.XXXX,zmluvao
vykonaní dražby, uzatvorená medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom N. spoločnosťou a.s., I. 3, R.,
B.: XX XXX XXX, výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a ohliadky nehnuteľnosti,
protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti, znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca B.. F. A. zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností vo výške XX

XXX,- eur, oznámenie o dražbe, oznámenie o upustení od dražby, oznámenie o dražbe, oznámenie o
výsledku dražby, notársku zápisnicu notárky C.. G. D., U NZ XXXXX/XXXX U. XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX o osvedčení o priebehu dražby, zmluvu o vykonaní opakovanej dražby, oznámenie o
opakovanej dražbe. G. listom zo dňa XX.XX.XXXX N. spoločnosť a.s., I. 3, R., B.: XX XXX XXX oznámila
súdu, že druhé kolo dražby, vedené pod spisovou značkou XXXX/XXXX bolo úspešné a priebeh dražby

bolosvedčenýpripojenounotárskouzápisnicou.C.saonotárskuzápisnicunotárkyC..G.D.UNZXXXX/
XXXX U. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá v sebe zahŕňa osvedčenie o priebehu dražby s tým,
že vydražiteľom predmetu dražby, teda sporných nehnuteľností sa stal účastník pod číslom XX D. H.,
keď bývalým vlastníkom predmetu dražby bol R. W., v tej dobe trvale bytom U. Q., D. XX. D. aktuálneholistu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie U. Q. sú sporné nehnuteľnosti vedené ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape a to parcela č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, na parcele č. XXXX/
X A. dom so súpisným číslom XXXX, na parcele č. XXXX/X letná kuchyňa so súpisným číslom XX XXX.
D. spoluvlastníkmi a to každý v spoluvlastníckom podiele X k celku sú G.. F. R. a G.. K. E..
E. si zaobstaral spis O. riaditeľstva PZ U. Q. O.-XXX/X-VYS-NZ-XXXX, z ktorého bolo zistené
nasledovné.N.XX.XX.XXXXbolonaO.prokuratúruU.Q.doručenétrestnéoznámenieoznamovateľaR.

W., teda žalobcu, v tej dobe zastúpeného C.. G. I., advokátom, so sídlom W. bašta 7, U. Q.. C. obsahom
bolo konštatovanie, že konaním predávajúcich, realitného makléra a znalca bol oznamovateľ uvedený
do omylu a dokonca bol názoru, že konali ako organizovaná skupina. E. trestného spisu sú tie isté listiny,
ktoré sa nachádzajú aj vo veci tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX, teda v tomto spore. V trestnom konaní
boli vypočúvaní v procesnom postavení svedkov M. W., C.. G. I., ktorí boli ako svedkovia vypočutí aj v
tomto spore. K. svedkovia boli v trestnom konaní vypočutí ako svedkovia aj žalovaní v 1. a v 2. rade. Je

potrebné uviesť, že výpovede v trestom konaní svedkov M. W., C.. G. I., C. H., G. Q. a R. W. sú obdobné,
ako vo veci tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX. E. trestného spisu je aj znalecký posudok B.. L. G. zo
dňa XX.XX.XXXX na ocenenie sporných nehnuteľností a ktorý posudok pri všeobecnom a technickom
popise rodinného domu obsahuje konštatovanie, že bol postavený v troch etapách v roku XXXX, XXXX,
XXXX. G. stavby je hrubé XX cm, z tehál pálených. V trestnom konaní bol ako svedok vypočutý O. D.,

ktorý sa podľa vlastnej výpovede zúčastňoval na úpravách v rodinnom dome sporných nehnuteľností a
jeho úlohou bolo robiť stierky, maľovku a podlahu v celom dome. D. vykonávaní prác vŕtaním do stien
zistil, že v stenách sa nachádza nielen pálená tehla, ale aj nepálená tehla, prípadne nabíjanina, o čom
žalobcu informoval. K. svedok bol v trestnom konaní vypočutý aj B.. G. I., ktorý vo veci vypracoval vyššie
uvedený znalecký posudok. Vo svojej výpovedi uviedol, že na odporučenie M. W., realitného makléra

A. s.r.o. U. Q. vyhotovil pre žalobcu znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného
domu na adrese L. XX, U. Q.. O. vykonal dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti žalovaného v 2. rade a M. W.;
žalobca tam nebol. K. znalec mal k dispozícii od vlastníka domu ešte znalecký posudok z roku XXXX
od B.. L. G. avšak postupoval podľa terajších predpisov a na základe ohliadkou zisteného skutkového
stavu. E. B.. G. I. v trestnom konaní poznamenal, že z jeho znaleckého posudku nevyplýva, či dom je

murovaný z pálenej alebo nepálenej tehly. B. o rovnaký materiál s rozdielom, že pálená tehla je vypálená
v peci a nepálená je len vysušená. U. je iný materiál. D., že ako znalec nemal možnosť zasahovať do
obvodových stien a do muriva, aby sa presvedčil o tom, z čoho je dom postavený. Na prvý pohľad sa
mu dom javil zdravý, nebola opadaná omietka ani praskliny. Na otázku, z čoho je dom postavený B..
I. pán H., teda žalovaný v 2. rade povedal, že dom je murovaný z tehál. B.. I. záverom dodal, že pri

vypracovaníznaleckéhoposudkuvychádzalzoskutkovéhostavupredmetnejnehnuteľnostiauviedollen
pravdivé údaje, ktoré získal od vlastníka rodinného domu. N. je postavený z tehál, pričom v znaleckom
posudku nie je uvedené, či z pálenej alebo nepálenej tehly. K prípadnej správnosti alebo nesprávnosti
zvoleného postupu a vypracovania znaleckého posudku B.. G. I. č. XXX/XXXX sa vyjadrila aj E. komora
odhadcov hodnoty majetku a znalcov R. tak, že podľa ich názoru po preštudovaní znaleckého posudku

dospela k záveru, že znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré je
potrebné dodržať pri vyhotovení znaleckého posudku pri hodnotení posudku predovšetkým so zákonom
č. XXX/XXXX Z. z v platnom znení a jeho vykonávacích vyhlášok. O. komora mala za to, že popis
kvality murovaných stien je úplne dostatočný a vyhovujúci. Z hľadiska preverovania kvality muriva pri
pozemných stavbách je v znaleckej praxi úplne absurdné, aby boli pri každom ohodnotení realizované

hĺbkové sondy za účelom preverenia kvality existujúceho muriva.
Z. O. riaditeľstva PZ U. Q. W.: O.-XXX/X-VYS-NZ-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo podľa § D. § 2X5 ods.
1 písmeno b) F. poriadku s poukazom na § 215 ods. X F. poriadku zastavené trestné stíhanie, ktoré
bolo začaté vo veci za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. X písm. a) F. zákona, preto, že doteraz
nestotožnení páchatelia dňa XX.XX.XXXX v K. kancelárii G.. N. F., R. 2, U. Q. ako predávajúci uzavreli

s poškodeným R. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. Q., D. č. XX ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol odpredaj nehnuteľnosti na ulici L. č. XX, v kat. území mesta U. Q. vedeného na O. úrade
U.Q.,katastrálnyodbornalistevlastníctvačísloXXXX,parcelyregistra„C“evidovanénakat.mapeparc.
číslo XXXX - XXX mX - záhrady, parc. číslo XXXX - XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom
- súpisné číslo XXXX na parc. čísle XXXX, ktoré patria predávajúcim, pričom podľa inzerátu spoločnosti

A. s.r.o., so sídlom T. námestie 9, U. Q., ktorá predmetný predaj sprostredkovala - realizovala, celý dom
mal byť postavený z pálenej tehly, avšak počas rekonštrukčných prác poškodený zistil, že dom nie je
celý postavený z pálenej tehly, ale z nepálenej tehly príp. nabíjaniny, čím mali svojim konaním uviesť
R. W. do omylu a tým mu spôsobiť doteraz presne nevyčíslenú značnú škodu, lebo nie je tento skutoktrestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z. O. prokuratúry U. Q. XPvXXX/XX/XXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX bola podľa § X93 odsek 1 písmeno c) F. poriadku ako nedôvodná
zamietnutá sťažnosť G.. I. D., splnomocneného právneho zástupcu poškodeného R. W. zo dňa

XX.XX.XXXX, podaná v zákonnej lehote proti uzneseniu vyšetrovateľky O. riaditeľstva PZ, O. kriminálnej
polície U. Q. zo dňa XX.XX.XXXX pod číslom O.-XXX/X-VYS-NZ-XXXX, ktorým v zmysle § 2X5 odsek
1 písmeno b/ F. poriadku s poukazom na § 215 odsek X F. poriadku zastavila trestné stíhanie pre zločin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek X písmeno a/ F. poriadku.

X. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.
D. § 560 OZ ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten,
kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže

svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak
je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu
neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
D. § 575 ods. X OZ ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
D. § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, XXX, § X45 ods. 1,

§ 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. U. sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§
40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

dovolá.
D. § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. D. úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. O. v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. D. § 48 ods. X OZ D. § 48 ods. X OZ od

zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. D. § 48 ods. X OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. D. § 45X ods. 1 OZ kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. D. § 451 ods. X OZ bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. D. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 6. D. (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho
úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. X O. zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa §
48 ods. X O. zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje,

nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom (rozsudok
U. súdu SR z XX. februára XXXX, sp. zn. X V. XX/XXXX). O. od zmluvy je jednostranný, adresovaný
právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. X
O.. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v O.. zákonníku alebo v inom zákone)
pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. N. o

odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. D. odstúpenie od zmluvy tam, kde
zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie
od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. O..
zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu
odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). D.

uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená
viazanosť týmito dôvodmi. U. dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť
odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov (uznesenie U. súdu SR, sp. zn. X V. XXX/XXXX
zo dňa XX. júna XXXX). D. úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť
v zmysle ustanovenia § 40a O. zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami

z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený
(oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho
úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe
tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. A.neplatnosti sa treba dovolať. D. dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí
adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten,
kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. N.

dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho
úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Q. pre
to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania
sa tejto neplatnosti. G. tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v
rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. O. relatívnej neplatnosti je možné

v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. R. dovolania sa relatívnej neplatnosti
je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu
nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (rozsudok U. súdu SR z XX. 8. XXXX,
sp. zn. X V. XXX/XXXX). D. dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí
adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten,
kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. N.

dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho
úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Q. pre
to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania
sa tejto neplatnosti. G. tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v
rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. O. relatívnej neplatnosti je možné

v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. R. dovolania sa relatívnej neplatnosti
je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu
nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (uznesenie U. súdu SR zo dňa XX.
XX. XXXX, sp. zn. X V. XXX/XXXX). V ustanovení § 451 O. zákonníka je bezdôvodné obohatenie
vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať všetko,

o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo,
požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. V ustanovení § 457
OZ je upravený osobitný spôsob vydania predmetu obohatenia, ak zmluva, podľa ktorej si strany
vzájomne plnili, bola neplatná alebo zrušená. Ak plnila podľa zmluvy len jedna strana, ustanovenie §
457 sa neuplatní; v takomto prípade sa povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy riadi

ustanovením § X51 OZ (rozsudok U. súdu SR z XX. 6. XXXX, sp. zn. 4 V. XX/XXXX). O. význam
nadobúda problematika synalagmatických záväzkov v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy, na
základe ktorej už bolo vzájomne poskytnuté plnenie. V režime bezdôvodného obohatenia ustanovuje
O. zákonník v § 457 každému z účastníkov povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej alebo
zrušenej zmluvy dostal. F. reštitučné povinnosti zmluvných strán sú ex lege vzájomne podmienené a

jednostranného vrátenia plnenia sa môže úspešne domáhať iba ten, kto už sám túto svoju povinnosť
splnil alebo je pripravený ju splniť (§ 560 prvá veta OZ ). O. daného právneho vzťahu a jeho účinky sa
so značnou mierou relevancie prejavujú aj v procesnej rovine a v nevyhnutnosti podmieniť vzájomnosť
plnení v rámci vymedzenia predmetu konania a formulácie petitu žaloby. U. skutočnosti, že doslovné
znenie § 560 OZ predpokladá vzájomné plnenie zo zmluvy, vzťahuje sa táto právna norma efektívne

aj na inštitút bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ, ktorý má z teoretického hľadiska charakter
mimozmluvného záväzku. D. aplikovateľnosť prvej vety § 560 OZ však priamo vyplýva z § 492 OZ,
podľa ktorého sa ustanovenia o zmluvných záväzkoch primerane použijú aj na záväzky vznikajúce na
základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. E. súdna prax sa pomerne
jednotne prikláňa k záveru, že pri synalagmatických záväzkoch je žalobca povinný vo svojom návrhu

vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení účastníkov konania, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil.
K takýmto procesným situáciám dochádza najčastejšie pri žalobách o vrátenie vzájomných plnení z
neplatnejalebozrušenejzmluvypodľa§457OZ.D.žalobymusíbyťzrozumiteľneformulovanýnapríklad
v tom zmysle, že „žalovaný je povinný oproti splneniu povinnosti žalobcu (...)“. V opačnom prípade
nemôže súd žalobe vyhovieť a musí ju, aj bez námietky žalovaného, zamietnuť. Vo všeobecnosti má

nemožnosť plnenia za následok zánik existujúceho záväzku alebo jeho časti na mimozmluvnom základe
a bez uspokojenia veriteľa. Z tohto hľadiska ide o následnú, resp. dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá
nastala po vzniku záväzku, a ktorej právne následky sú s riadnymi obligačnými účinkami dotknutého
záväzku nezlučiteľné. Q. dlhu pritom nastáva ex lege, bez ohľadu na vôľu alebo vedomosť účastníkov
záväzkového vzťahu. B. o faktickú nemožnosť poskytnúť plnenie z objektívnych dôvodov (vrátane vis

maior), ktorá je univerzálna a znemožňujúca plnenie absolútne a pre každého v postavení dlžníka. N.
nemožnosť plnenia sa posudzuje objektívne. E. právna úprava nezohľadňuje skutočnosť, či ju zavinil
niektorý z účastníkov, prípadne tretia osoba, alebo išlo o tzv. vyššiu moc. E. prvok vo forme zavinenia
nemožnosti plnenia má význam iba v súvislosti s prípadnou zodpovednosťou za škodu, na ktorú savzťahujú všeobecné normy (§420 a nasl. OZ), vrátane ustanovení o prevenčnej povinnosti (§415 a
nasl. OZ ). D. podmienkou dodatočnej nemožnosti plnenia je jej trvalý charakter. Z hľadiska právnych
účinkov sa dodatočná nemožnosť plnenia dostáva do bezprostredného konfliktu so zásadou pacta sunt

servanda. L. ide o účinok špeciálny, vo vzťahu k zásade všeobecnej, má zánik dlhu prednosť pred
principiálnou požiadavkou na jeho zachovanie z dôvodu riadneho plnenia záväzkov. D. dlžníka plniť
zaniká bez ďalšieho, v dôsledku čoho nebude pohľadávka veriteľa z pôvodného záväzkového vzťahu
uspokojená. F. nie sú dotknuté prípravné nároky veriteľa na náhradu škody, vydanie bezdôvodného
obohatenia, zaplatenie zmluvnej pokuty a podobne (H. L. O. zákonníka ( H., N., R., W., E., F. a

kolektív, nakladateľstvo C. H. R. XXXX, strany číslo XXXX až XXXX, XXXX až XXXX). 7. 7. V danom
prípade súd dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku z nasledovných dôvodov. H. dokazovaním a predovšetkým z výsluchu strán, z výsluchu
svedkov, predovšetkým G.. N. T., G. D., F. R., C.. G. I., ako aj zo spisu O. úradu U. Q., katastrálny
odbor V XXXX/XX bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými
v 1. a v 2. rade ako predávajúcimi došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli

sporné nehnuteľnosti a kúpna cena bola dohodnutá sumou vo výške XX XXX,- eur. Q. v 1. a v 2. rade
sporné nehnuteľnosti odpredávali prostredníctvom realitnej kancelárie A. U. Q.. Q. v priebehu celého
konania tvrdil, že mal záujem o kúpu sporných nehnuteľností, vrátane rodinného domu z pálenej tehly,
čo v konečnom dôsledku aj bolo deklarované v inzeráte vyššie uvedenej realitnej kancelárie. T. žalovaní
v 1. a v 2. rade v priebehu celého sporu tvrdili, že nemali vedomosť o tom, či celá domová nehnuteľnosť

je postavená z tehly, prípadne aj z pálenej tehly, napriek tomu na túto skutočnosť realitnú kanceláriu A.
U. Q. neupozornili a výsledkom toho bol inzerát o predaji sporných nehnuteľností s rodinným domom
z pálenej tehly, čo sa v priebehu sporu preukázalo ako nepravdivé. V znaleckom posudku č. XXX/
XXXX B.. G. I. sa konštatuje, že dom je postavený z tehál, no nie je špecifikované, či z pálených alebo
nepálených. K týmto otázkam bol uvedený znalec vypočutý na OR PZ U. Q. v konaní W.:O.-XXX/X-VYS-

NZ-XXXX, v ktorom poznamenal, že pri tejto charakteristike rodinného domu vychádzal z tváromiestnej
ohliadky a z údajov, ktoré mu ústne oznámil žalovaný v 2. rade, ktorý mu mal potvrdiť, že rodinný
dom je postavený z tehál. Z. znalec mal k dispozícii aj starší znalecký posudok B.. L. G., z roku XXXX,
z ktorého však podľa vlastného vyjadrenia nevychádzal. N. je, že znalec nemal možnosť zasahovať
do obvodových stien a muriva aby sa presvedčil o tom, z čoho je dom postavený. V tejto súvislosti

sa poznamenáva, že B.. G. I. v sporovom konaní ako svedok vypočutý nebol, pretože tomu bránia
závery vyslovené v rozhodnutí U. súdu SR XTdoXX/XXXX, v ktorom sa konštatuje nezlučiteľnosť funkcií
znalca a svedka. K správnosti postupu označeného znalca sa v trestnom konaní vyjadrila E. komora
odhadcov hodnoty majetku a znalcov tak, ako je uvedené vyššie, čo znamená, že označený znalec pri
vypracovávaní znaleckého posudku postupoval správne. K charakteru stavby sa vyjadril aj svedok M.

W., v tej dobe zamestnanec realitnej kancelárie A. U. Q., ktorý zverejnil inzerát s konštatovaním, že
rodinný dom je z pálenej tehly. F. postup odôvodnil znaleckým posudkom, ktorý už v tej dobe mal k
dispozícii. L. z časových súvislostí je zrejmé, že znalecký posudok B.. G. I. ešte v tej dobe vypracovaný
nebol, jednalo sa o znalecký posudok B.. L. G. z roku XXXX, z ktorého uvedený svedok vychádzal. Q. sa
snažili preukázať charakter rodinného domu z hľadiska jeho stavby aj inzerátom realitnej kancelárie X-

A..sk zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého je dom z nepálenej tehly obývateľný. K uvedenému inzerátu sa
poznamenáva, že z hľadiska kúpnej zmluvy strán zo dňa XX.XX.XXXX je bezpredmetný, pretože tento
inzerát bol publikovaný približne rok a pol potom, čo došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Po uzatvorení
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca bezpochyby začal vykonávať v rodinnom dome určité
úpravy,ajprostredníctvominýchosôb,zktorýchbolvypočutýO.D.vovyššieuvedenomtrestnomkonaní

ako svedok a pri vykonávaní prác zistil, že v stenách sa nachádza nielen pálená tehla, ale aj nepálená a
nabíjanina, čo žalobcovi oznámil. Z týchto skutočností je zrejmé, že predmet kúpy, ktorým bol aj rodinný
dom, nebol postavený celý z pálenej tehly, ako bolo deklarované v inzeráte realitnej kancelárie A. U. Q.,
okrem toho ani v znaleckom posudku B.. G. I. nie je konštatovaná celá pravda ohľadom stavu rodinného
domu v tom, že je postavený z tehál, pretože jeho časť bola postavená aj z nabíjaniny, čo v uvedenom

znaleckom posudku absentuje. Q. pritom vychádzal nielen z tvaru miestnej ohliadky, ale aj z údajov
žalovaného v 2. rade. H. týchto skutočností je záver, že žalobca bol uvedený do omylu a preto jeho
postup, na základe ktorého listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalovaným v 1. a v 2. rade ako
kupujúcim súd posúdil v prvom rade ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu
omylu podľa § 40a OZ k § 49a OZ, v druhom rade ako odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa § 48 ods. X OZ

a v treťom rade ako výzvu na vrátenie kúpnej ceny. Q. v priebehu celého sporu nepreukázal spôsobom
nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, kedy a akým spôsobom doručenia odstúpenie od kúpnej zmluvy
bolo vykonané. Q. v 1. a v 2. rade túto skutočnosť nespochybňovali; naopak vo vyjadrení ich právnej
zástupkyne sa konštatuje, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX (čo je však dátumvyhotovenia listiny). O. toho sa poznamenáva, že ak by aj tieto skutočnosti boli sporné, žalovaným v 1.
rade a v 2. rade bola doručená žaloba spolu s prílohami, vrátane uvedeného listu zo dňa XX.XX.XXXX,
zahŕňajúceho v sebe dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, odstúpenie od kúpnej zmluvy a

výzvy na vrátenie kúpnej ceny, o čom svedčia pripojené doručenky nasledovne: žalovanej v 1. rade dňa
XX.XX.XXXX a žalovanému v 2. rade dňa XX.XX.XXXX. K tomu sa poznamenáva, že pôvodne, ako je
uvedené vyššie, bolo predmetom sporu aj určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu uvedenia žalobcu
do omylu, čo možno samo o sebe považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
pretože žaloba bola riadne žalovaným v 1. a v 2. rade doručená. O. od kúpnej zmluvy súd považuje za

účinné a majúce za následok jej zrušenie od začiatku. F. pádom podľa § 451 OZ k § 457 OZ vznikla
obom stranám povinnosť si navzájom vydať poskytnuté plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. E.
súhlasí v tomto smere s argumentáciou žalovaných, že sa jedná o synalagmatický záväzok, obsiahnutý
v § 560 OZ. A. tak súd nespochybňuje ani ich právnu argumentáciu, ktorá bola doložená rozsudkom
U. súdu SR XCdoXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XCdoXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými
bolo vyslovené, že v prípade zrušenej zmluvy dochádza k synalagmatickému záväzku strán, čomu

musí zodpovedať aj žalobný návrh o vzájomnej povinnosti, pretože v opačnom prípade je potrebné
žalobu zamietnuť a v prípade, že reštitúcia navrátením do predošlého stavu nie je dobre možná,
treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť
in natura. V súdenej veci sa skutkový stav skomplikoval potom, čo žalobca porušil platobnú disciplínu
zmluvy o úvere, ktorú ako dlžník uzatvoril s veriteľom X. stavebná sporiteľňa a.s., ktorý bol zároveň aj

záložnýmveriteľomspornýchnehnuteľností.Zozáložnejzmluvy,ktorájevpodrobnostiachšpecifikovaná
vyššie, je zrejmé, že záložcami boli žalovaní v 1. a v 2. rade a hoci boli na omeškanie žalobcu so
splácaním úveru záložným veriteľom upozorňovaní, k želanému výsledku to neviedlo. U., záložný veriteľ
pristúpil k výkonu záložného práva na sporné nehnuteľnosti, čo malo za následok vykonanie dobrovoľnej
dražby N. spoločnosťou a.s., I. 3, R., ktorá oznámila súdu, že druhé kolo dražby, vedené pod spisovou

značkou XXXX/XXXX bolo úspešné a priebeh dražby bol osvedčený pripojenou notárskou zápisnicou.
C. sa o notársku zápisnicu notárky C.. G. D. U NZ XXXX/XXXX U. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorá v sebe zahŕňa osvedčenie o priebehu dražby s tým, že vydražiteľom predmetu dražby, teda
sporných nehnuteľností sa stal účastník pod číslom XX D. H.. K. podielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností sú, čo je zrejmé z aktuálneho LV č. XXXX k.ú. U. Q. G.. F. R. v spoluvlastníckom podiele X

k celku a G.. K. E. v spoluvlastníckom podiele X k celku. Je teda zrejmé a nepochybné, že vlastníkom,
resp. spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností sú osoby odlišné od osoby žalobcu. E. opakovane uvádza,
že nespochybňuje argumentáciu žalovaných v 1. a v 2. rade, že po účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX vznikol stranám synalagmatický záväzok spočívajúci z povinnosti žalovaných v 1.
a v 2. rade vrátiť žalobcovi kúpnu cenu oproti jeho povinnosti vrátiť žalovaným v 1. a v 2. rade predmet

kúpy, teda spornej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti sa však dáva do pozornosti výklad ustanovenia §
575 ods. X OZ, podľa ktorého ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. N. je
výklad tohto ustanovenia uvedený v predchádzajúcej časti odôvodnenia, ktorý súd čerpal z H. L. O.
zákonníka, nakladateľstvo C.H.R. XXXX, o aktuálnosti ktorého nemožno mať pochýb a preto sa len
opakuje, že súčasná právna úprava nezohľadňuje skutočnosť, či ju (nemožnosť plnenia) zavinil niektorý

z účastníkov, prípadne tretia osoba, alebo išlo o tzv. vyššiu moc. E. prvok vo forme zavinenia nemožnosti
plnenia má význam iba v súvislosti s prípadnou zodpovednosťou za škodu, na ktorú sa vzťahujú
všeobecné normy (§420 a nasl. OZ), vrátane ustanovení o prevenčnej povinnosti (§415 a nasl. OZ ).
D. podmienkou dodatočnej nemožnosti plnenia je jej trvalý charakter. Z hľadiska právnych účinkov sa
dodatočná nemožnosť plnenia dostáva do bezprostredného konfliktu so zásadou pacta sunt servanda.

L. ide o účinok špeciálny, vo vzťahu k zásade všeobecnej, má zánik dlhu prednosť pred principiálnou
požiadavkou na jeho zachovanie z dôvodu riadneho plnenia záväzkov. D. dlžníka plniť zaniká bez
ďalšieho, v dôsledku čoho nebude pohľadávka veriteľa z pôvodného záväzkového vzťahu uspokojená.
F. nie sú dotknuté prípravné nároky veriteľa na náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia,
zaplatenie zmluvnej pokuty a podobne. H. týchto úvah je záver, že účinným odstúpením žalobcu od

kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vznikol medzi stranami synalagmatický záväzok, avšak povinnosť
z toho vyplývajúca pre žalobcu ako kupujúceho a spočívajúca vo vrátení predmetu kúpy žalovaným v
X. rade a v 2. rade ako predávajúcim zanikla podľa § 575 ods. 1 z dôvodu nemožnosti plnenia, pretože
predmet kúpy, čo sú sporné nehnuteľnosti, ešte počas sporu boli vydražené na dobrovoľnej dražbe dňa
XX.XX.XXXX potom, čo záložný veriteľ X. stavebná sporiteľňa a.s. si uplatnil výkon záložného práva.

F. úvahy majú za následok, že žalovaným v 1. a v 2. rade vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi skutočne
zaplatenú výšku kúpnej ceny. V samotnej kúpnej zmluve sa v článku IV. uvádza, že kúpna cena vo
výške XX XXX,- eur mala byť uhradená nasledovne: prvá splátka X XXX,- eur mala byť vyplatená pred
podpisom tejto zmluvy, druhá splátka vo výške XX XXX,- eur mala byť vyplatená žalovanej v 1. rade vovýške XX XXX,- eur a žalovanému v 2. rade vo výške XX XXX,- eur s tým, že pri žalovanom v 2. rade sa
suma XX XXX,XX eur mala v skutočnosti poukázať na účet dovtedajšieho záložného veriteľa F. a.s., R..
N. výška kúpnej ceny zodpovedala vôli strán, to nik nenamietal. V prípade prvej splátky však skutočnosť

bola iná, pretože z tejto bolo v skutočnosti z dohodnutej výšky X XXX,- eur uhradených žalovaným v X. a
v X. rade X XXX,- eur, čo pri každom z nich predstavuje 1 XXX,- eur. E. 2 XXX,- eur zostala nevyplatená
a nasvedčuje tomu nielen zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovaným v 2.
rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, ku ktorej platnosti sa súd nevyjadruje, pretože je to nad
rámec tohto sporu, no len v stručnosti a vo všeobecnosti naznačuje, že zmluva o pôžičke je reálnym

kontraktom, ale aj výpoveď svedka F. R., ktorý vyvrátil tvrdenie žalobcu, že sumu X XXX,- eur, v ktorej
malo byť zahrnutých aj zostávajúcich X XXX,- eur, mu pri uzatvorení kúpnej zmluvy vyplatil žalobca
na odmenu zo sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú mal mať uzatvorenú so žalovanými v 1. a v X. rade.
V tejto časti, teda čo do výšky 2 XXX,- eur tvrdenie žalobcu je nelogické, zostávajúcimi dôkaznými
prostriedkami vyvrátené a na základe toho súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a v X. rade sú povinní
mu zaplatiť XX XXX,- eur (XX XXX,- eur x 2 + X XXX,- eur). Q. požadoval od žalovaných v 1. a v 2. rade

zaplatenie istiny s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. F. voľbu žalobného návrhu súd nepovažuje
za správnu. D. týchto súvislostiach totiž súd musí vychádzať z charakteru procesného spoločenstva
na strane žalovaných. Ku dňu XX.XX.XXXX, t.j. ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, žalovaní v X. a
v 2. rade boli podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti každý v 1 k celku, čo znamená, že
každý z nich žalobcovi odpredával svoj spoluvlastnícky podiel, za ktorý mu bola vyplatená pomerná

časť kúpnej ceny. E. tak konštatuje, že procesné spoločenstvo žalovaných v 1. a v 2. rade predstavuje
samostatnéspoločenstvopodľa§76C.s.p.,čoznamená,žeideosamostatnéprávaapovinnostiakaždý
zo žalovaných koná sám za seba. N. je, že o každom nároku a povinnosti súd rozhoduje samostatne. Do
súdenej veci sa to premietlo tak, že tak žalovanej v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade bola samostatne
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu XX XXX,- eur (XX XXX,- eur + X XXX,- eur ako X XXX,- eur :

2) a v zostávajúcej časti istiny bola žaloba tak voči žalovanej v 1. rade, ako aj voči žalovanému v 2. rade
zamietnutá. 8. E. vo veci vyvinul veľa snahy a iniciatívy s cieľom dosiahnuť zmierlivé riešenie veci, čo sa
mu nakoniec nepodarilo. E. aj pred začatím sporu mali snahu vec doriešiť mimosúdne, čo bolo zistené
nielen z ich postojov ale aj z výpovedí svedkov C.. G. I., G.. G. H., čím bolo potvrdené stretnutie strán tak
v advokátskej kancelárii G.. G. H. ako aj v advokátskej kancelárii C.. G. I., no samotné jednania neviedli

k želanému výsledku. 9. Q. súd zdôrazňuje svoje úvahy uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia
v tom, že v prípade zániku povinnosti žalobcu na plnenie zo synalagmatického záväzku a spočívajúceho
vo vrátení predmetu kúpnej zmluvy predávajúcim v 1. a v 2. rade nie sú dotknuté prípadné nároky
veriteľov na náhradu škody, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia, čím sa súd zaoberať nemohol,
pretože by to bolo nad rámec sporového konania. XX. XX. XX. 8. D. § 517 ods. X OZ k § 3 U. vlády SR

č.XX/XXXXZ.z.vzneníodXX.XX.XXXXbolakaždémuzožalovanýchv1.av2.radeuloženápovinnosť
zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne, teda o X percentuálnych bodov viac, ako
bola základná úroková sadzba Y. platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Q. požadoval
zaplatenie úrokov z omeškania od XX.XX.XXXX vo výške X,XX % ročne. V konaní bolo bezpečne
preukázané, že výzva na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa XX.XX.XXXX bola preukázateľne

doručená spolu so žalobou a ďalšími prílohami žalovanej v 1. rade dňa XX.XX.XXXX, čo znamená, že do
omeškania sa dostala dňa XX.XX.XXXX, odkedy jej táto povinnosť aj bola súdom uložená a žalovanému
v 2. rade dňa XX.XX.XXXX, čo znamená, že do omeškania sa dostal dňa XX.XX.XXXX, odkedy mu
táto povinnosť aj bola súdom uložená. V zostávajúcej časti uplatneného úroku z omeškania tak žaloba
bola zamietnutá. XX. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X C.s.p..

Na základe žaloby si žalobca v konaní uplatnil dva nároky: 1. určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, 2.
uloženie povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade na zaplatenie XX XXX,- eur istiny s príslušenstvom. D.
uznesením O. súdu U. Q. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zastavil konanie v časti o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými v
1. a v 2. rade, keď k späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia dôvodu, čo znamená, že z pohľadu § 256

ods. X C.s.p. žalobca v tejto časti zavinil zastavenie konania. D. nároku na peňažné plnenie bol úspešný
žalobca, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. H. z toho súd ustálil, že o nároku na náhradu
trov konania je potrebné rozhodnúť, že v prípade žalobcu na jednej strane a žalovanej v 1. rade na
druhej strane, ako aj v prípade žalobcu na jednej strane a žalovaného v 2. rade na druhej strane tak, že
žiadna z uvedených strán nemá nárok na náhradu trov konania pre ich porovnateľný úspech v spore.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).