Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1712218984.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha v spore žalobcu: E. X., nar. XX.X.XXXX, Q. X, S. Y. E.,
zastúpeného: Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s. r. o., Kašmírska 24, Bratislava, Michal Mrva
- advokátska kancelária, s. r. o., Trenčianska 38, Bratislava, proti žalovanej: E. X., nar. X.X.XXXX, N.
XXX/XX, R., zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Dlhošovou, Lazaretská 23, Bratislava, o žalobe o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o určenie, že žalobca nie je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 37C
2/2012-370, zo dňa 9.9.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu zamietajúcom výroku tak,
že určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby postavenej na parc. č. XXXX/XXX - rozostavaný
rodinný dom a stavby postavenej na parc. č. XXXX/XXX - rozostavaná garáž, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, okres Senec, obec P., k. ú. P..

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ako aj vzájomnú žalobu
žalovanej a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 8.11.2012, sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia,
že je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX/XXX v
katastrálnom území P., obec P., okres Senec a rozostavanej garáže postavenej na parcele č. XXXX/
XXX v katastrálnom území P., obec P., okres Senec (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktoré
nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym odborom Okresného
úradu Senec, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.5.2001 vydal Okresný
úrad v Senci, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku stavebné povolenie, ktorým

žalobcovipovolilstavburodinnéhodomuagaráže.Žalobcabolvčasevydaniapredmetnéhostavebného
povolenia slobodný, pričom pozemok, na ktorom následne na základe tohto stavebného povolenia začal
s výstavbou predmetných nehnuteľností, si kúpil za peniaze, ktoré mu darovali jeho rodičia. V období od
mája do decembra 2001 zrealizoval prakticky celú stavbu rodinného domu a garáže do júla 2002, a to z
finančných prostriedkov, ktoré mu darovali jeho rodičia. Žalobcovi rodičia sú podnikatelia a v rozhodnom
období realizovali aj stavbu budovy svojej firmy v S. Y. E., a tak pomohli so zabezpečením prác,
materiálom a rovnako tak aj finančne svojmu synovi. Teda v tomto období boli na stavbe rodinného domu

vykonané všetky prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie
strechy, schodisko a rovnako tak aj väčšina ostatných prvkov (ako okná, inštalácie, zateplenie domu,
klampiarske práce, kúrenie, vnútorné omietky). Od decembra 2001 bol tento dom obývateľný a žalobca
sa do neho spolu so žalovanou nasťahoval v lete 2002. Napriek tomu, že žalobca a žalovaná sa už vtomto čase poznali a začali spolu žiť, na stavbu rodinného domu a garáže žalovaná žiadnym spôsobom
finančne neprispela. Napriek skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli postavené ešte v roku 2002,
do dnešného dňa neboli skolaudované. Žalobca a žalovaná uzatvorili XX.X.XXXX manželstvo, ktoré

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 10C/47/2009 zo dňa 9.2.2010. V priebehu
trvania manželstva uzatvorili žalobca so žalobkyňou 7.8.2006 zmluvu o hypotekárnom úvere číslo
XXXXXXXXXX s B. P., D.. T.., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 1.000.000,- Sk
(33.193,92 eura). Spolu s touto zmluvou uzatvorili 7.8.2006 zmluvu o záložnom práve, na základe ktorej
došlo k zriadeniu záložného práva k predmetu zálohu špecifikovaného v článku 2 v bode 2.1, kde sa

konštatuje (napriek skutočnosti, že toto konštatovanie sa v čase uzatvorenia predmetnej záložnej zmluvy
nezakladalo na pravde), že rozostavaný rodinný dom, ako aj rozostavaná garáž sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“) žalobcu a žalovanej v podiele 1/1. Táto skutočnosť, ktorá
sa nezakladala na pravde, bola aj dôvodom vydania rozhodnutia správy katastra Senec z 9.2.2007,
na základe ktorého tento správny orgán prerušil vkladové konanie o povolení vkladu záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam a požiadal účastníkov vkladového konania o odstránenie tohto

nedostatku.NazákladepožiadavkysprávykatastraSenecpožiadalistranysporustavebnýúrad-obecP.
o vydanie rozhodnutia, ktorým by došlo k povoleniu zmeny stavby pred dokončením, na základe ktorého
by sa žalobca ako aj žalovaná stali stavebníkmi, aby tak bolo možné pokračovať vo vkladovom konaní
pred správou katastra Senec. Obec P. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutie vydal dňa 12.3.2007. Na
základe predmetného rozhodnutia zapísala správa katastra Senec na liste vlastníctva číslo XXXX v časti

B ako vlastníkov rozostavaného rodinného domu na parcele č. XXXX/XXX a rozostavanej garáže na
parcele č. XXXX/XXX žalobcu a žalovanú, a to ako bezpodielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností
v podiele 1/1. Na základe uvedeného nadobudla žalovaná presvedčenie, že spolu so žalobcom je
bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Poukázal na ustálenú judikatúru podľa
ktorej, ak boli v dobe, kedy došlo k uzavretiu manželstva už vykonané na stavbe prvky dlhodobej

životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie strechy a schodište, prípadne
väčšina ostatných prvkov, možno z tohto pravidla vyvodiť, že za trvania manželstva je dokončená už
existujúca vec; v takomto prípade stavba do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Nie
je rozhodujúce, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie (I. XX/XXXX). Z uvedeného žalobca
usudzuje, že je irelevantné aj to, či v čase až do vydania kolaudačného rozhodnutia došlo k zmene

stavby pred dokončením, a to v časti určenia stavebníka. Poukázal na to, že na určení, že predmetné
nehnuteľnosti patriace do jeho výlučného vlastníctva, má naliehavý právny záujem, pretože bez tohto
určenia je jeho právne postavenie ako vlastníka neisté. Rovnako bez tohto určenia nie je zrejmé, či
predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do masy BSM strán spolu. Žalobca taktiež poukázal na
skutočnosť, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za relevantné len dovtedy, kým sa

nepreukáže opak.

2. Vzájomnou žalobou, doručenou súdu dňa 22.9.2015, sa žalovaná proti žalobcovi domáhala určenia,
že žalobca „nie je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu stavba na parcele č. XXXX/
XXX - rozostavaný rodinný dom a na parcele č. XXXX/XXX - rozostavaná garáž zapísanej v evidencii

nehnuteľností okres Senec, obec P., na LV č. XXXX, k. ú. P. a náhrady trov konania. Vzájomnú
žalobu odôvodnila tým, že ak jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti sa domáha určenia, že žalovaná
nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, lebo žiada rozhodnúť tak, že žalobca je sám výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - stavby, je nevyhnutné pripustiť žalobu (negatórnu - zapieraciu), aby žalovaná
mohla uplatniť svoje právo na ochranu proti takémuto neoprávnenému zásahu a dosiahla definitívne

rozhodnutiesúduzakladajúceprekážkurozhodnutejvecivotázkevýlučnéhovlastníctvaknehnuteľnosti.
Tým je daný aj naliehavý právny záujem na určení negatórneho petitu, ktorý trvá počas doby žalobcom
súbežne žiadaného opačného výroku. Skutkovo argumentovala tým, že predmetné nehnuteľnosti sú
zapísané v BSM strán sporu ako spoluvlastníkov v podiele 1/1, lebo prejavením vôle strán boli tieto veci
zaradené do BSM a kataster nehnuteľností reflektoval na túto žiadosť účastníkov stavebného konania a

vyhovel ich návrhu na zápis. Na stavbe predmetného domu sa od začiatku žalovaná aktívne podieľala,
investovala tam svoje úspory, keďže už pred svadbou strany sporu spoločne hospodárili a mali spoločný
účet v banke od januára 2001, vedený na meno žalobcu, kam chodila výplata žalovanej. Žiadosťou
pôvodne označeného stavebníka (žalobcu) bola vykonaná zmena stavebného rozhodnutia na oboch
manželov ako stavebníkov. Vôľa strán sporu stavbu stavať spoločne bola jednoznačná, dohodnutá a

prejavená. Pri úkone, keď strany sporu požiadali o úver v roku 2006, žiadosť podávali ako manželia
spoločne a vlastníctvo k nehnuteľnosti prezentovali spoločne, aj ku vkladovému konaniu pre záložné
právo predložili príslušnej správe katastra ako prílohy sobášny list a rozhodnutie stavebného úradu,
pričom žiadosť podpísali spoločne, preto rozostavanú stavbu dali zapísať do katastra pre oboch akospoluvlastníkov v BSM v podiele 1/1. Ide o úkon vykonaný počas trvania manželstva, a preto má vplyv
na vznik, zmenu vzťahov strán sporu k majetku. Ak žalobca svoju vôľu dnes popiera, jeho konanie je v
rozpore s dobrými mravmi a nepožíva ochranu práva.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
zaoberajúc sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom každou zo
strán sporu, dospel k záveru, že pokiaľ ide o určenie požadované žalobcom, je na ňom daný naliehavý
právny záujem, pretože s pozitívnym rozhodnutím o jeho žalobe by došlo k zmene právneho postavenia

žalobcu v tom, že by sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide o určenie
požadované žalovanou, dospel k záveru, že na ňom nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko
pozitívnym rozhodnutím o jej vzájomnej žalobe, by sa právne postavenie žalovanej nijako nezmenilo,
rovnako ako v súčasnosti by totiž bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností spolu so žalobcom,
a preto vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a meritórne sa ňou nezaoberal.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov R. X., S.. Y.
Q., I. Č., Š. Ž., Y.. F. Q.; ako aj oboznámením alebo prečítaním obsahu listinných dôkazov. Z výpovede
žalobcu zistil, že k stavbe rodinného domu sa rozhodol sám, spoločne s jeho rodičmi a to z toho dôvodu,
že v danom období jeho otec staval administratívnu budovu a mal veľké zľavy a rabaty v stavebnej
firme, tak usúdili, že by bola vhodná doba v tomto období stavať rodinný dom. Žalovaná v tom čase

nemala peniaze, ani jej rodičia nemali peniaze. Žalobca pripustil, že parcelu, na ktorej je rodinný dom
postavený vybrala žalovaná. Projektovú dokumentáciu financoval žalobca a na jej základe v máji 2001
získal stavebné povolenie. Hrubá stavba bola dostavaná v decembri 2001. Stavba sa začala užívať
na Vianoce v roku 2002. Svadbu so žalovanou mali XX.X.XXXX a v septembri 2005 sa im narodila
dcéra. Keďže žalovaná potrebovala auto, aby mohla voziť dieťa, navrhla, že najlepšie by bolo zobrať

si hypotekárny úver a z tohto úveru zafinancovať auto. Úver im bol poskytnutý 7.8.2006. Po poskytnutí
úveru však žalovaná zmenila názor a vyhlásila, že auto môže počkať, ale jej mama si potrebuje kúpiť
byt, preto sumu 650.000,- Sk (21.576 eur) z úveru zaslala na účet svojej matke. Časť z peňazí z úveru sa
použila na financovanie záhrady, menšia časť išla i na zaplatenie splatnej DPH v súvislosti s podnikaním
žalobcu. Účtovníctvo žalobcovi v danom čase viedla žalovaná, ktorej ako manželke plne dôveroval. Asi

3/4 roka po tom, čo im už bol poskytnutý úver vznikol problém s tým, že úver síce brali spoločne ako
manželia, ale v katastri bol evidovaný ako stavebník iba žalobca. Potom, ako sa ozvala banka, žalovaná
prišla s tým, že dá veci do poriadku, posielala žalobcu po rôznych úradoch, až sa napokon dosiahlo to,
že bola ako spolustavebník uvedená v katastri nehnuteľností aj žalovaná. Žalobca uviedol, že celú hrubú
stavbu financovala vlastne jeho mama, pričom do decembra 2001 ju to stálo cca 1.650.000,- Sk (54.770

eur). Zo sumy 1.650.000,- Sk (54.770 eur) sa financovala i stavba garáže, ktorá bola dokončená v lete
roku 2002. Projektová dokumentácia rodinného domu stála 2.000,- Sk (66,40 eura), išlo o katalógový
projekt. Svoju mzdu si žalobca nechával zasielať na účet v B. P. D..T.., boli to sumy od 20.000,- Sk
(663,87eura) do 30.000,- Sk (995,82 eura). Stavba rodinného domu bola v decembri 2001 zariadená
tak, že dole okrem kuchynskej linky už bola aj kúpeľňa a záchod, stačilo dať iba nábytok, vymaľovať.

Vrchné poschodie nebolo dokončené, celý vrch však bol zateplený, nachádzal sa tam sadrokartón, zo
stien trčali elektrické káble. Horné poschodie stavby rodinného domu dokončili v tom období, ako sa
im narodila dcéra. V zime roku 2005 došli majstri, robili sa maľovacie práce, stierkovanie, dávali sa
vodovodné batérie, pričom 90 % prác vykonával žalobca.

5. Žalovaná vypovedala, že v predmetnom dome začali bývať v roku 2002, bolo to asi koncom
leta. Dom sa začal stavať v roku 2000, a so stavebným povolením sa trochu meškalo, lebo bolo
potrebné vybavovať vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predmetné nehnuteľnosti stavali
spoločne so žalobcom, pričom jej pomoc pri stavbe spočívala v tom, že spoločne so žalobcom vyberala
projekt rodinného domu, spolu konzultovali i zmeny projektu, chodili sa inšpirovať na ohliadku iných

domov, ďalej vybavovala potrebné povolenia na elektrárňach, stavebné povolenie, aj vyňatie pôdy
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Jej pomoc spočívala aj v menších stavebných prácach a v
upratovaní. Spoločne so žalobcom investovali do stavby rodinného domu sumu vo výške cca 100.000
eur, ktorú použili na stavbu v rokoch 2000 - 2005. Cena za pozemok bola zvlášť. Pozemok, na ktorom
je rodinný dom postavený stál 900.000,- Sk (29.875,52 eura), kúpnu cenu tohto pozemku platili rodičia

žalobcu. Účet č. XXXXXXXXXX, L. L. B. P., D.. T.., si založili spoločne so žalobcom začiatkom roka
2001 ako ich spoločný účet, na ktorý si posielali svoje zarobené peniaze. Z tohto účtu sa financovalo
ich spolužitie a zároveň peniaze z účtu používali aj na financovanie stavby rodinného domu. Účet bol
vedený na žalobcu a žalovaná k nemu mala plné dispozičné právo. V tom čase žalovaná pracovala vspoločnosti P. D. K. so sídlom v Bratislave a zarábala cca 35.000,- Sk (1.161,78 eura) v hrubom. Po
roku 2002 na rodinnom dome ešte dorábali poschodie a to tak, že tam dávali sadrokartón, robili kúpeľňu,
dávali tam koberce. So žalobcom boli vo vzťahu cca od 15 rokov veku žalovanej. Neskôr spoločne

chodievali na dovolenky, spoločne financovali ich spolužitie, spoločne platili žalobcove motorky. Brať sa
nechceli, pretože si povedali, že manželstvo uzavrú, až keď bude dieťa na ceste. Úver si brali v B. P.,
D..T.. okolo roku 2006, bolo to vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Úver si brali z toho dôvodu,
že potrebovali rýchlejšie dokončiť poschodie a ďalej z toho dôvodu, že žalobca v tom čase podnikal,
nejako sa mu nedarilo, mal dlžoby a potreboval platiť hlavne DPH. Úver sa z väčšej časti spotreboval na

zaplatenie dlžôb žalobcu a pokiaľ žalovaná z tohto úveru sumu 650.000,- Sk (21.576 eur) zaslala svojej
matke, bolo to z toho dôvodu, že jej matka im poskytovala finančné pôžičky, z ktorých sa splácali dlžoby
žalobcu a preto jej vlastne požičané peniaze vrátili. Žalovaná uviedla, že firiem, ktoré realizovali stavbu
predmetných nehnuteľností bolo viac. Na výkopové práce mali jednu firmu, ktorá im ďalej odporučila
inú firmu na stavbu krovu a strechy. Okná im dodávala firma Uniteam so sídlom v Ivanke pri Dunaji,
dvere a parkety im dodávala iná firma. Kúrenie dodávala ďalšia firma. Dodávateľské firmy zabezpečovali

buď rodičia žalobcu, žalovaná spolu so žalobcom, prípadne iba žalovaná, ako napríklad firmu Uniteam.
Pokiaľ ide o realizáciu stavby, táto prebiehala tak, že žalobca hovoril, kedy sa bude čo robiť, pričom
na stavbe bola určená osoba na stavebný dozor, i keď táto osoba sa tam nevyskytovala dennodenne.
Stavebný dozor vykonávala pani Q.. Murovacie práce robil pán S.F.U.F.. Projekt rodinného domu bol
katalógový, tento si so žalobcom vybrali od firmy poskytujúcej projekty, ktorá sídlila v takej malej uličke

v Bratislave pri Rožňavskej ulici, a to podľa vonkajšieho výzoru domu. Žalobca ani žalovaná však neboli
spokojní s dispozičným riešením, museli preto s touto firmou odkonzultovať zmenu vnútorného riešenia,
posunpriečokavprojektenapríkladzrušiligaráž.Žalobcachcelväčšíkrb,onachcelazatvorenúkuchyňu
a tak isto elektrinu riešili úplne inak, ako v katalógovom projekte. Cena za projekt mohla byť okolo
10.000,- Sk (331,34 eura) a platili ju z tých peňazí, ktoré boli na spoločnom účte.

6. Z výpovede svedkyne R. X. vyplynulo, že žalobca je jej synom a žalovaná je jej bývalá nevesta.
Svedkyňa vypovedala, že v roku 2000 začali s jej manželom - podnikateľom uvažovať o tom, že by
postavili pre firmu trojpodlažnú budovu. Na jar roku 2001 v procese prípravy stavby oslovili majstrov
a stavebné firmy, konkrétne stavebnú firmu pána B. S. z Tomášova, firmu Uniteam, s. r. o. z Ivanky

pri Dunaji na dodávku okien, ako aj pána T., ktorý im dodával kúrenie, vodovodné potrubie a plynové
potrubie. Hlavným staviteľom bol B. S.. V tomto období s manželom zároveň začali syna prehovárať, aby
sa pozeral po nejakých pozemkoch, na ktorých by sa dal postaviť jeho rodinný dom, pretože pri stavbe
ich trojpodlažnej budovy bol predpoklad prebytkov stavebného materiálu. Syn sa začal už od roku 2000
obzerať po pozemkoch v Ivanke pri Dunaji, oslovil rodinu, priateľov, nakoniec si vybral parcelu, ktorá

sa nachádza v P. na J.. Potom si syn vybral katalógový projekt stavby rodinného domu - bungalovu,
za tento projekt zaplatil a v máji 2001 začala realizácia stavby jeho rodinného domu. Stavba rodičov
žalobcu bola v S. Y. E. na L. C. Č.. X, čo je blízko do Bernolákova, preto dodávateľ stavby pán S.
vedel zorganizovať svojich zamestnancov, ktorí v čase, keď nemali prácu na veľkej stavbe trojpodlažnej
budovy, sa mohli presunúť do P. na stavbu rodinného domu žalobcu. Rovnako sa vedeli na túto stavbu

presunúť i mechanizmy, napríklad na veľkej stavbe potrebovali rodičia žalobcu veľa betónu na stavbu
pilierov, a keď betón na veľkej stavbe zvýšil, mechanizmy na betonáž sa presunuli na stavbu rodinného
domu žalobcu. Svedkyňa uviedla, že má podklady z ktorých vyplýva, že odmenu za prácu robotníkov na
stavbe predmetných nehnuteľností platila ona a rovnako platila i stavebný materiál. Stavba rodinného
domu sa skončila v decembri 2001, avšak stavba garáže prináležiacej k rodinnému domu sa postavila

v lete roku 2002. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu, táto v decembri 2001 bola v štádiu holodomu,
t. j. bolo tam vybudované kúrenie, elektrina, vnútorné omietky, dom iba nebol vymaľovaný. Na kúrení
boli vykonané tlakové skúšky, dom mal hromozvod, okná, dvere, komín. Žalobca sa na hrubej stavbe
domu nezúčastňoval, potom však na stavbe rodinného domu robil vnútorné práce, maľoval, staval krb.
Bývalú nevestu pozná od cca 16 rokov jej veku a vie o tom, že s jej synom sa dlhšiu dobu poznali a spolu

chodili. Žalovaná sa na hrubej stavbe rodinného domu nijako nezúčastňovala ani neskôr nepomáhala
žalobcovi so stavbou vnútorného vybavenia domu. Svedkyňa uviedla, že jej syn využíval tú situáciu,
že mal postavený svoj rodinný dom a súčasne mohol bývať u rodičov, kde o neho bolo postarané, mal
navarené a preto jeho záujmom nebolo ďalej dokončovať svoj rodinný dom, radšej sa ako mladý človek
túlal, hýril a bral celú vec tak, že má postavený svoj rodinný dom, za ktorý môže ďakovať rodičom. Do

domu sa žalovaná nasťahovala v júli roku 2002 tak, že po tom, čo prišlo k predaju rodinného domu
jej rodičov a nestihla sa dokončiť stavba nového rodinného domu jej rodičov, nechcela ísť bývať k
svojej tete, ale začala si do domu žalobcu postupne nosiť svoje veci na dočasné uskladnenie a z tohto
dočasného stavu sa stal stav trvalý. Bývalá nevesta dala v roku 2002 do domu montovať kuchynskúlinku, a jej otec kúpil sedačku. V roku 2002 začali žalobca so žalovanou v tomto dome aj bývať, zo svojich
detských izieb si zobrali postele a manžel svedkyne im z dreva spravil kuchynský stôl. Na rodinný dom
si strany sporu zobrali v roku 2006, keď už boli manželmi, aj úver vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92

eura). Podľa svedkyne sa úver bral na rodinný dom kvôli tomu, že po narodení dieťaťa žalovaná mala
ísť do zamestnania a nutne potrebovala auto. Žalovaná sa rozumie financiám a zistila, že úrok na
hypotekárnom úvere je výhodnejší ako úrok na spotrebnom úvere, preto bol zobratý hypotekárny úver a
bol ním zaťažený rodinný dom. Financie z tohto úveru sa mali použiť na nákup auta, avšak svedkyňa sa
až s odstupom času dozvedela, že sa na auto nepoužili, pretože žalovaná sumu 650.000,- Sk (21.576

eur) zo sumy úveru poslala asi 2 týždne po poskytnutí úveru svojej matke do Bruselu. Z úveru sa tak isto
financovala aj výsadba porastov na pozemku a zavlažovanie v sume cca 70.000,- Sk (2.323,57 eura)
a asi sa z neho financoval nábytok do spálne. Svedkyňa vypovedala, že synovi darovala v súvislosti
s výstavbou rodinného domu finančné prostriedky spolu vo výške cca. 1.500.000,- Sk (49.791 eur). V
spoločnej domácnosti spolu začali strany sporu žiť po lete roku 2002, kedy spolu začali aj hospodáriť,
t. j. spoločne uhrádzať platby za plyn, elektrinu, vodu a začali robiť nákupy do spoločnej domácnosti. Aj

pred letom roku 2002 mali strany sporu finančné väzby, pretože nevesta mala exekúcie a z tohto titulu
nechcela mať na svoje meno vedený bankový účet, preto syn bol majiteľom účtu v banke a nevesta s
ním mohla disponovať a na tento účet si nechala posielať svoju výplatu.

7. Z výpovede svedka S.. Y. Q. vyplynulo, že žalovaná je jeho dcéra a žalobca je jeho bývalý zať.

Žalovaná a žalobca boli dlhoroční priatelia. Počas svojej známosti bývali striedavo buď u nich (rodičov
žalovanej) alebo u rodičov žalobcu. Neskôr sa strany rozhodli zadovážiť si vlastné bývanie. Žalobcov
otec zháňal pozemok, zohnal ho najskôr v S. Y. E., tam bola aj nejaká stavba, ktorú nejako prerábali,
avšak potom tento pozemok predali, pretože zohnali lepší pozemok v P.. Na tomto pozemku začali
stavať dom, pri stavbe ktorého sa všetci angažovali. Neskôr ho zariadili a začali v ňom bývať. Svedok sa

angažoval hlavne pri prvej stavbe v S. Y. E., kde vykonával aj búracie práce. Na tú druhú stavbu taktiež
chodil, ale nejaké ťažké práce tam nevykonával, pretože to robila firma. Vždy, keď na stavbe žalobca
niečo robil a požiadal ho o pomoc, svedok prišiel a pomohol žalobcovi, vtedy sa tam stretával aj s rodičmi
žalobcu, pričom sa všetci tešili na to, že ich deti budú mať spoločné bývanie. Svedok uviedol, že v
rámci stavby je veľa vecí, ktoré treba riešiť, či už sú to administratívne záležitosti alebo nákup materiálu,

žalobca je manuálne veľmi zručný a na tejto stavbe sa angažoval, žalovaná zase mala na starosti
administratívne záležitosti okolo stavby. V rámci rodinných rozhovorov, boli predmetné nehnuteľnosti od
začiatku plánované ako spoločné bývanie strán, nikdy sa nehovorilo o tom, že to bude iba žalobcov
dom, resp. že to bude bývanie iba pre žalobcu.

8. Svedok I. Č. vypovedal, že žalobca i žalovaná sú jeho kamaráti, poznajú sa dlho, už asi 15 rokov.
Svedok mal vedomosť o tom, že v čase keď sa staval dom v P., žili strany spolu. Kto dal do stavby domu
peniaze, alebo koho boli pozemky, na ktorých sa staval dom, to svedok uviesť nevedel. Vzťah medzi
stranami bol vždy vážny. Svedok so žalobcom sa nikdy nebavili, koho je ten dom.

9. Svedok Š. Ž. vypovedal, že jeho vzťah k stranám konania je viac ako kamarátsky a obidvoch pozná
veľmi dobre a veľmi dlho. Mal vedomosť o tom, že žalobca so žalovanou plánovali dom stavať spoločne.
V tom čase sa s nimi totiž stretávali, spoločne so svedkovou vtedajšou priateľkou, žalobca so žalovanou.
Strany pred svedkom hovorili o tom, že budú dom stavať spolu, svedok si pamätal, že keď bol pozrieť na
stavbedomu,stranymuukazovali,čoakdevdomebude,akobudedomzariadený.Malvedomosťotom,

že pozemok, na ktorom je dom postavený patrí žalobcovi, pretože mu ho kúpili rodiča. Žalobca svedkovi
nikdy nepovedal, že dom by mal patriť iba žalobcovi, podľa svedkovej vedomosti strany predmetné
nehnuteľnosti stavali spoločne, dokonca si na naň brali hypotéku.

10. Svedkyňa F. Q. vypovedala, že žalovaná je jej dcéra a žalobca bol jej zať. Svedkyňa uviedla, že

ju veľmi šokovalo, keď žalobca začal spochybňovať spoluvlastníctvo žalovanej k predmetnému domu.
Už pri kúpe pozemku si totiž strany plánovali spoločnú budúcnosť a to, že na tom pozemku vybudujú
spoločný dom. Pri plánovaní spoločného domu, pri kalkuláciách, pri jeho stavaní, pri zháňaní materiálov,
bola jej dcéra prítomná ako súčasť aktívnej dvojice. Išlo o stavbu spoločného domu pre spoločné
bývanie, a v tomto smere aj komunikovali rodičia žalovanej s rodičmi žalobcu. Svedkyňa vypovedala,

že vzťah strán bol vážny, podľa jej názoru dokonca príliš skoro a to ešte pred plnoletosťou jej dcéry. S
rodičmi žalobcu sa svedkyňa spoznala tak, že dcéra s bývalým zaťom ju predstavili zaťovým rodičom,
ešte počas štúdia dcéry na strednej škole. Neskôr sa spoločne stretávali, bavili sa o ich spoločných
plánoch, pričom určitý čas, keď mal žalobca naštrbené vzťahy so svojím otcom býval u nich. Na stavbesa svedkyňa podieľala aj aktívne, a to tak, že tam upratovala, resp. varila stravu pre robotníkov. Ako sa
staval dom, tak svedkyňa stranám prechodne požičiavala peniaze, ktoré jej neskôr vracali. Okrem toho
imvmenšíchsumáchpožičiavalanastavbupeniaze,oktorýchneskôrvyhlásila,žejejichnemusiavrátiť.

Dva, alebo tri mesiace predtým, ako strany dostali úver na dom, im svedkyňa požičala sumu niekoľko
100.000,- Sk (3.319,39 eura), ktorú potrebovali na financovanie stavby. Požičiavala im ju preto, lebo úver
užmalischválený,avšakeštehonemalikdispozíciíapeniazepotrebovali.Takistoimvmenšíchsumách
požičiavala peniaze na stavbu, keď nemali na zaplatenie nejakých vecí. Svedkyňa si pamätala, že v
období, keď sa na stavbe riešili dvere, vchody a stropy, stranám požičiavala v menších sumách peniaze,

spolu cca 300.000,- Sk (9.958 eur), pričom im neskôr povedala, že jej to nemusia vracať, žalobca pred
svedkyňou nikdy neuviedol, že dom patrí iba jemu, svedkyňa mala vždy vedomosť o tom, že pozemok
bol žalobcov a stavba domu bola spoločná, v tomto smere spolu so žalobcom komunikovali. Svedkyňa
uviedla, že svoj bankový účet má vedený vo L. Ú. P., D.. T.. v pobočke Ivanka pri Dunaji, založila si
ho niekedy v rokoch 1996 - 1997, a má pocit, že dispozičné právo k jej účtu mala žalovaná už od jeho
založenia. Na vysvetlenie toho, že z účtu žalobcu odišla dňa 14.9.2006 na jej účet suma 646.257,- Sk

(21.451,80 eura) uviedla, že sa jednalo o vrátenie pôžičky, ktorú stranám poskytla v čase, keď strany
už vedeli, že majú schválený úver. Svedkyňa sa strán pýtala, na čo bude pôžička použitá, pričom jej
povedali, že táto má byť použitá na nákup materiálu ako obkladačky, sanita a mali z nej byť hradené
aj nejaké murárske práce na poschodí.

11. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č. l. 97 až 127 spisu mal súd prvej inštancie za potvrdené
skutočnosti uvedené svedkyňou X., a to že na financovanie hrubej stavby predmetných nehnuteľností
svedkyňa uhradila sumu cca 1.500.000,- Sk (49.790,87 eura). Z listinných dôkazov nachádzajúcich
sa na č. l. 341 až 351 spisu mal súd prvej inštancie za potvrdené skutočnosti uvedené svedkyňou
Q., a to že na financovanie stavby predmetných nehnuteľností svedkyňa stranám požičala sumu cca

650.000,- Sk (21.576 eur), ktorú jej strany vrátili po poskytnutí úveru dňa 18.9.2006. Z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa na č. l. 143 až 222, č. l. 232 a č. l. 317 až 327 mal súd prvej inštancie za potvrdené
skutočnosti uvádzané stranami, a to že od 17.1.2001 spoločne hospodárili s prostriedkami, ktoré získali
titulom mzdy za vykonanú prácu, a ktorú im zamestnávatelia zasielali na bankový účet vedený na
meno žalobcu, ku ktorému mala v období od 19.1.2006 do 3.6.2011 dispozičné právo žalovaná. Z tohto

účtu bola pritom 5.2.2011 uhradená platba vo výške 47.604,- Sk (1.580 eur) ako poplatok za vyňatie
pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účel stavby predmetných nehnuteľností. Zo znaleckého
posudku nachádzajúceho sa na č. l. 240 až 276 mal súd prvej inštancie za preukázané, že znaleckým
posudkomč.101/2006stanovilDoc.Ing.LadislavAdamča,PhD.,znalecvodborestavebníctvo,odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností, metódou polohovej diferenciácie ku dňu 12.7.2006 všeobecnú hodnotu

nehnuteľností na 8.259.878,66,- Sk (274.177,74 eura). Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č. l.
6 spisu súd zistil, že Okresný úrad v Senci vydal dňa 3.5.2001 stavebné povolenie, ktorým žalobcovi,
ako stavebníkovi povolil na pozemku s parcela č. XXXX/X vedenom na LV č. XXXX v k. ú. P. stavbu
samostatne stojaceho rodinného domu, čiastočne podpivničeného, s 1 NP, s kombinovanou strechou s
využitím podkrovia na bývanie, ako aj stavbu samostatne stojacej garáže, nepodpivničenej, s 1 NP, so

sedlovou strechou. Z rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením na č. l. 10 a 352 súd prvej inštancie
zistil, že bolo vydané dňa 12.3.2007 obcou P., ako stavebným úradom príslušným podľa § 117 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 479/2005
Z. z., a to na základe žiadosti žalobcu, pričom zmena nedokončenej stavby „novostavby RD“ postavenej
pozemku s parc. č. XXXX/X vedenom na LV č. XXXX v k. ú. P. bola týmto rozhodnutím povolená a

spočívalavtom,žestavebníkomstavbypredmetnýchnehnuteľnostísastaližalobcaažalovaná.Zvýpisu
z listu vlastníctva z č. l. 7 spisu vyplýva, že ku dňu 31.10.2012 sú ako vlastníci rozostavaného rodinného
domu postaveného na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX a rozostavanej garáže postavenej na
pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX v k. ú., P. vedení žalobca a žalovaná v podiele 1/1. Titul
nadobudnutia je na tomto výpise uvedený ako „Stavebné povolenie č. j. výst. XXX/XX zo dňa 9.5.2001

a rozhodnutie o zmene pred dokončením zo dňa 16.3.2007“. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva aj záložné
právo na rozostavaný rodinný dom p. č. XXXX/XXX a na rozostavanú garáž p. č. XXXX/XXX v prospech
B. P., D..T.. na zabezpečenie úveru podľa zmluvy z 20.3.2007. Z výpisu z listu vlastníctva na č. l. 11 spisu
vyplýva, že ku dňu 31.10.2012 je ako vlastník pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere 537 m2
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 144 m2

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 81 m2
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v k. ú. P. vedený žalobca v podiele 1/1. Titul nadobudnutia
je na tomto výpise uvedený „Kúpna zmluva L.-K. XXX/XX“. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva aj záložnéprávo na p. č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX v prospech B. P., D..T.. na zabezpečenie úveru podľa
zmluvy z 20.3.2007.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že určovacia žaloba
žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobca sa nikdy nestal výlučným vlastníkom stavby predmetných
nehnuteľností a tieto od roku 2002 vždy boli v spoluvlastníctve strán sporu. Zastával názor, že medzi
stranami nebolo sporu o tom, že ich vzťah trval ešte pred uzavretím manželstva, keďže z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že ich vzťah začal už v 90. rokoch minulého storočia a počas celej doby

trvania bol vážny. Neskôr sa strany začali zaoberať otázkou vlastného bývania, pretože nechceli bývať
v domácnostiach svojich rodičov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v roku 2001 prejavili strany
pred sebou vôľu mať spoločné bývanie a každá zo strán sa hodlala na jeho vybudovaní podieľať v
rámci vlastných možností. Žalobca mal vôľu využiť svoje manuálne zručnosti na stavbe predmetných
nehnuteľností a žalovaná mala vôľu využiť svoje vedomosti pri vybavovaní administratívnych záležitostí
spojených so stavebným konaním, pričom jediné čo im chýbalo, boli finančné prostriedky. Tieto

stranám poskytli ich rodičia. Zo spoločného účtu strán bol uhradený poplatok za vyňatie pôdy z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účel stavby predmetných nehnuteľností. Stavebné povolenie na
stavbu predmetných nehnuteľností bolo vydané len žalobcovi, no žalobca sám požiadal o zmenu stavby
pred dokončením, na základe čoho sa stavebníkom predmetných nehnuteľností popri žalobcovi stala aj
žalovaná.Žalobcataksvojímkonanímprejavilvôľuzosúladiťfaktickýstavspoluvlastníctvastránkstavbe

predmetnýchnehnuteľnostísostavomprávnym.Vprospechskutkovéhotvrdeniažalobcu,žepredmetné
nehnuteľnosti staval sám pre seba, svedčila výpoveď svedkyne X. a niektoré z listinných dôkazov a
v prospech skutkového tvrdenia žalovanej, že predmetné nehnuteľnosti stavali strany sporu spoločne,
však svedčili tvrdenia svedkov Q., Č., Ž., Q. a niektoré z listinných dôkazov, preto v posudzovanej
veci súd vychádzal z princípu prevahy dôkazov (preponderance of the evidence) a dospel k záveru,

že žalovanej sa podarilo preukázať, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalobcovi
sa naopak nepodarilo preukázať, že by bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto
určovaciu žalobu žalobcu v zmysle § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2, § 136 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žiadna zo strán nemala v spore úspech.

13. Proti rozsudku, v rozsahu jeho prvého a tretieho výroku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom žalobu zamietajúcom výroku zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdu prvej inštancie vyčítal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, nakoľko pokiaľ ide o právne posúdenie veci, nie je zrejmé, ako mohol súd
dospieť k záveru, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu namietajúc, že v konaní bez

akýchkoľvek pochybností bolo ustálené, že rozostavaný rodinný dom, ako aj rozostavaná garáž boli
postavené ešte pred svadbou strán sporu, a preto nemôžu tieto veci patriť do BSM strán sporu. Mal
za to, že súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy, hoci žalobca ňou argumentoval.
Zdôraznil, že z konštantnej judikatúry súdov SR vyplýva, že ak pred uzatvorením manželstva existovali
na stavbe prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy

a schodište), nemôže vec patriť do BSM strán sporu.

14. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil prejav vôle strán sporu z roku 2007, ktorým
došlo k zapísaniu predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa vo výlučnom vlastníctve žalobcu na
list vlastníctva ako vecí patriacich do BSM sporových strán s tým, že uvedený právny úkon strán

sporu je neplatný a táto skutočnosť nastala v rozpore s platnou právnou úpravou. Zastával názor,
že súd prvej inštancie i napriek záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania nevzhliadol žiadny
problém v tom, že predmetné nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva evidované ako veci patriace do BSM
strán sporu. Zdôraznil, že ak by strany sporu chceli rozšíriť svoje BSM o predmetné nehnuteľnosti,
museli by rešpektovať formu prejavu vôle stanovenú v § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého dohoda manželov o rozšírení BSM musí mať formu notárskej zápisnice, inak je neplatná, čo
však súd prvej inštancie zjavne nepostrehol. Pripúšťajúc aj záver o existencii spoluvlastníctva strán
sporu, zastával názor, že mohol maximálne konštatovať, že ide o spoluvlastníctvo podielové, a nie
bezpodielové, a tak mohol žalobe aspoň čiastočne vyhovieť.15. Brojil, že napadnuté rozhodnutie je argumentačne nepresvedčivé, nepreskúmateľné a
nezrozumiteľné z dôvodu, že vzhľadom na rozsah odôvodnenia rozsudku, v ktorom celá hmotnoprávna

argumentácia je obsiahnutá iba v jednom odseku (11.) a možno sa iba domnievať, akými úvahami
sa prvoinštančný súd riadil; skonštatoval, že súd prvej inštancie niektoré dôkazy úplne odignoroval a
niektorým ďalším zase prisúdil váhu, ktorú ani pri najlepšej vôli nemôžu mať. Zdôraznil, že ak súd prvej
inštancie vychádzal z prevahy dôkazov svedčiacej v prospech žalovanej, nie je zrejmé, prečo okrem
výsluchu svedkov neuviedol aj iné dôkazy, ktoré úplne negovali vyjadrenia žalovanej o jej finančnej

participácii na stavbe rozostavaného domu a garáže. Poukázal na rozpor medzi výpoveďou žalovanej
a jej matky, ktorá mala potvrdiť, že sporné nehnuteľnosti nie sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu s tým,
že súd prvej inštancie tento rozpor vôbec nezaujímal. Spochybnil výpovednú hodnotu výsluchu svedka
I. Č., nakoľko k veci nič relevantné nepovedal, ako aj výpoveď svedka Š. Ž., keďže išlo o žalovanou
ovplyvneného svedka. Na druhej strane žalobca mal za to, že preukázal dôvodnosť svojho nároku, ale
súd vôbec nevzal do úvahy ním produkované dôkazy, keď neprihliadol na príjmové pokladničné doklady,

z ktorých je zrejmé, že všetky výdavky spojené so stavbou rodinného domu a garáže uhrádzala výlučne
jeho matka alebo sám a tieto predstavovali dar pre neho zo strany jeho matky. Neprihliadol ani na čestné
vyhlásenia s úradne overenými podpismi, z ktorých je zrejmé, že stavba rodinného domu existovala v
roku 2001 a garáž v roku 2002 a zdôraznil, že dokonca ani tvrdenia a dôkazy produkované žalovanou -
podrobný výpis zo spoločného účtu zabezpečený súdom na základe žiadosti žalovanej - nepreukázali,

že by predmetné nehnuteľnosti mali byť financované z prostriedkov na tomto účte. Mal za to, že nikto
okrem žalovanej a jej matky nepotvrdil, že so žalobcom existovala akákoľvek dohoda ohľadom toho, že
predmetné nehnuteľnosti plánovali nadobudnúť do podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva,
demonštrujúc tým, že ak by tomu tak bolo, prečo by sa stal výlučným vlastníkom pozemku a prečo by
na stavbu domu a garáže vynakladali peňažné prostriedky výlučne jeho rodičia s tým, že tieto úvahy mu

boli úplne ukradnuté. Svoju verziu ohľadom financovania predmetných nehnuteľnosti podporil aj faktom,
že jeho matka z titulu vyrovnania svojich detí poskytla svojej dcére formou peňažného vkladu sumu
1.700.000,- Sk (56.429,66 eura), no touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie opäť vôbec nezaoberal.
Namietol, že v napadnutom rozsudku nie je ani zmienka o tom, kedy a ako mali uzatvoriť dohodu
so žalovanou, že žalobca cez svojich rodičov zafinancuje stavbu rodinného domu a garáže, ktoré

nadobudne aj žalovaná s ohľadom na to, že pozemok nadobudol iba žalobca, a že manželstvo uzatvorili
omnoho neskôr. Považoval za absolútne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci to, či strany sporu
spolu žili potom, čo bol dom a garáž postavené, že mali spolu psa, ako aj to, že sa mali radi.

16. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasila s dôvodmi odvolania a žiadala

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie
nepredkladá žiadne nové skutkové ani právne argumenty, ani nové právne posúdenie, či dôkazy
a žalobca iba opakuje svoje predošlé tvrdenia. Vo vzťahu k žalobcom namietanej zmätočnosti
a nepreskúmateľnosti uviedla, že procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže implikovať
povinnosť všeobecného súdu akceptovať všetky jeho návrhy a procesné úkony, keďže súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, poukazujúc pritom na
judikatúru ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Poukázala na to, že v celom odvolaní žalobca nenamietol použitie

súdom prvej inštancie aplikovaných predpisov, nenapadol skutkové argumenty uvedené v odôvodnení
rozsudku a rovnako nerozporoval použitie princípu prevahy dôkazov na rozhodnutie vo veci. Mala za
to, že žalobca v odvolaní nenavrhol vykonať nové dôkazy ani vykonané dôkazy zopakovať, ako aj
nenamietol, že súd prvej inštancie niektoré ním navrhnuté dôkazy nevykonal, odmietol vykonať alebo o
nich nerozhodol. K argumentom žalobcu vychádzajúcim z jeho tvrdenia, že sa stal vlastníkom stavby,

lebo „hrubá stavby bola postavená pred sobášom“ uviedla, že je potrebné akceptovať skutočnosť, že
každý spor je osobitný a nedá sa plocho a gramaticky uplatňovať právna veta rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR bez poznania osobitností veci s tým, že v spore bolo preukázané, že účastníci sa na stavbe
podieľali spoločne, hoci išlo o dobu pred uzavretím manželstva a k tomu súd presvedčivo uviedol
svoje stanovisko v odôvodnení rozsudku. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa neplatnosti

zaradenia stavby do BSM uviedla, že žalobca sa účelovo vyhýba skutočnostiam, na ktoré v priebehu
konania poukazovala, a to, že na Okresnom súde Pezinok prebieha medzi nimi spor o vyporiadanie
majetku v BSM, a teda je legitímnou povinnosťou zákonného sudcu v konaní o vyporiadenie BSM určiť
okruh majetku patriaceho do BSM, resp. rozhodnúť o jeho vylúčení. K námietke žalobcu, že súd moholjeho žalobe vyhovieť aspoň čiastočne s tým, že ide o spoluvlastníctvo podielové, žalovaná považovala
za zásadnú pripomienku, že v súlade s dispozičnou zásadou žalobca v priebehu konania nenavrhol
iný (alternatívny, eventuálny) petit ani zmenu petitu ohľadne podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o

žalobcom namietané nesprávne skutkové zistenia, keď súd prvej inštancie pristúpil k výberu dôkazov
selektívne, žalovaná apelujúc na úlohu súdu, ktorou je hodnotiť a zdôvodniť iba tie dôkazy, ktoré majú
pre rozhodnutie význam uviedla, že žalobca v odvolaní prezentuje očakávania, že súd bude hodnotiť
všetky dôkazy bez ohľadu na ich váhu a vplyv na konanie. Zdôraznila, že podstatným pre rozhodnutie
vo veci sa javia skutkové dôkazy, ktoré vedú súd k vyriešeniu otázky, či účastníci stavali dom spoločne

alebo či žalobca bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že nehnuteľnosť staval sám, pričom dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu osobitne s ohľadom na zásadu materiálnej publicity údajov v katastri, kde je
žalovaná zapísaná ako spoluvlastníčka.

17. Poukázala na faktické rozpory v listinách a tvrdeniach žalobcu s tým, že svedkyňa R. X. (matka
žalobcu) tvrdila, že vie predložiť stavebný denník a dokumentáciu, ktorú však do konania nepredložila a

ani žalobca. K absencii hodnotenia dôkazu - prevodného lístku v sume 1.700.000,- Sk (56.429,66 eura)
uviedla, že súd sa nemal čím zaoberať, nakoľko dôkaz nebol žalobcom predložený a zároveň jeho vecný
súvis s meritom veci je len okrajový. Uviedla, že v konaní poukázala na faktické rozpory v príjmových
pokladničných dokladoch, s ktorými sa žalobca nijako nevyporiadal, a preto zastávala názor, že v konaní
nebola preukázaná tak nesporná stavebná dokumentácia, ako aj nesporné doklady o úhradách za platby

stavebných prác, ako to tvrdil žalobca. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani v
odvolaní nepoprel a nijako nenamietol závery súdu prvej inštancie, že v prospech tvrdení žalovanej
svedčí aj svedecká výpoveď S.. Y. Q.Á. z 9.9.2016. K námietkam žalobcu týkajúcim sa hodnotenia
výpovedí svedkov predvolaných žalovanou uviedla, že voči výpovedi svedkyne F. Q. - matky žalovanej
- v časti spoločného rozhodnutia stavať a spolužitia nevzniesol žiadne námietky a neuviedol, v čom

vidí svoje pochybnosti k tomuto svedectvu; rovnako pri výsluchu svedka Ž. žalobca nevyslovil žiadnu
pochybnosť o jeho zaujatosti ani týmto smerom nekládol svedkovi žiadne otázky, a pokiaľ ide o výpoveď
svedka Č., žalobca citujúc zo zápisnice z 9.9.2016, účelovo vynechal odpovede svedka relevantné
ku konaniu. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že výpis zo spoločného účtu ako dôkaz nič nepreukázal,
nakoľko bol dôkazom o úhrade poplatku za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účel

stavby,načosúdprvejinštancievýslovnevrozsudkupoukázal.Záverompovažovalazapotrebnéuviesť,
že v konaní bolo jednoznačne preukázané a súd ustálil, že účastníci spolu žili a stavali nehnuteľnosť,
ich úmysel nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti spoločne bol prejavený viacerými právnymi úkonmi a
aj faktickým správaním, preto súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu.

18. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že síce je pravdou, že súd sa nemusí vysporiadať so všetkými
tvrdeniami strán sporu, musí sa však vysporiadať s argumentmi, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku kľúčové s tým, že absolútne ignorovanie konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
SR potvrdenej rozhodovacou praxou všeobecných súdov nižšieho stupňa predstavuje arbitrárnosť
napadnutého rozhodnutia, pričom vysporiadať sa s takouto judikatúrou je s ohľadom na ustanovenie Čl.

2 ods. 2 a ods. 3 C. s. p. súd povinný, a to bez akýchkoľvek pochybností. Zotrval na svojom názore,
že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci
má ísť o spoluvlastníctvo nehnuteľností, a preto je rozsudok v tejto časti úplne arbitrárny. Poukaz na
logické súvislosti v odôvodnení rozsudku zo strany žalovanej je zmätočný rovnako ako odôvodnenie
súdu prvej inštancie. Ak by aj súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozostavaný rodinný dom,

ako aj rozostavaná garáž patria do spoluvlastníctva strán sporu (i keď nie je zrejmé, ako by mohol
aj k týmto záverom dospieť), mohol maximálne konštatovať, že ide o spoluvlastníctvo podielové a
nie bezpodielové, avšak existencia vzťahu pred uzatvorením manželstva (a ani prípadné spolužitie v
nehnuteľnostiach pred uzatvorením manželstva) nepreukazuje existenciu spoluvlastníctva (ako sa to
snaží prezentovať žalovaná). Vo vzťahu k žalovanou tvrdenej skutočnosti, že mali so žalobcom spoločný

účet uviedol, že nešlo o spoločný účet, ale o účet žalobcu, ku ktorému mala žalovaná dispozičné právo,
nakoľko bolo voči jej osobe vedené exekučné konanie. Išlo o účet č. XXXXXXXXXX, ktorého podrobný
výpis bol súdom zabezpečený v priebehu súdneho konania na základe žiadosti žalovanej. Z podrobného
výpisuztohtoúčtuvšaknevyplynuloabsolútneničohľadomtoho,žebystavbarozostavanéhorodinného
domu a garáže mala byť financovaná z prostriedkov na tomto účte. Nič z toho, čo žalovaná tvrdila sa

nepreukázalo, avšak podľa súdu uniesla dôkazné bremeno. Toto mal uniesť a aj uniesol žalobca, pričom
výpovede žalovanej a ňou produkované dôkazy nepotvrdili nič z toho čo sama uvádzala. K tomuto sa
však žalovaná radšej nevyjadruje, nakoľko vie, že je to pravda. Pokiaľ ide o skutočnosť, že z uvedeného
účtu žalobcu mal byť uhradený poplatok za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, táto savzťahuje k pozemku, ktorého výlučné vlastníctvo žalobkyňa nespochybňuje, a nie k stavbám, ktoré sú
predmetom sporu. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej a vôľou žalobcu vo forme zmeny stavebného
povolenia pred dokončením stavby uviedol, že táto súvisela s manipuláciou žalovanej so žalobcom pred

tým, ako opustila ich spoločnú domácnosť a týkala sa zabezpečenia hypotekárneho úveru. Poukázal na
rozpor v tvrdeniach žalovanej týkajúcich sa použitia prostriedkov matky žalovanej na stavbu sporných
nehnuteľností s tým, že sama potvrdila, že peniaze boli matke vrátené a účelom ich použitia nebola
úhrada nákladov spojených so stavbou sporných nehnuteľností. Zotrval na svojom stanovisku, že súd
prvej inštancie sa nezaujímal o rozpor medzi výpoveďou matky žalovanej a samotnou žalovanou, pričom

žalobca tento rozpor ako celok namietol, a preto nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že tak neučinil.
K relevantnosti výpovede svedka Ž. uviedol, že žalovaná, ktorá zavinila svojím konaním, keď s ním
konzultovala vec pred pojednávaním, že výpoveď tohto svedka je bezpredmetná, sa nemôže na túto
odvolávať v zmysle, že je v jej prospech. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Y. Q. a z nej vybraté tvrdenia, že
strany sporu sa mali radi a spolu žili nemajú vo vzťahu k predmetu sporu žiadny význam. Skutočnosť, že
malo ísť o spoločné bývanie strán sporu v zmysle výpovede tohto svedka (pred uzatvorením manželstva

stranami sporu v sporných nehnuteľnostiach) ešte neznamená, že malo ísť o vec patriacu do BSM
strán sporu (o to viac, ak v tom čase ešte neboli ani manželmi) alebo že by žalovaná mala byť ich
podielovou spoluvlastníčkou. Ak s niekým niekto býva, neznamená to, že sa stáva spoluvlastníkom
obývanej nehnuteľnosti. Ani v tom prípade, ak chce so svojím spolubývajúcim v budúcnosti uzatvoriť
manželstvo. V súvislosti s hodnotením dôkazov zopakoval svoje argumenty spočívajúce v tom, že to

boli práve jeho rodičia, ktorí mu poskytli peňažné prostriedky na stavbu predmetných nehnuteľností
a dodal, že žalovaná nikdy nenamietla, že úhrady boli hradené z prostriedkov rodičov žalobcu a ani
neuviedla, čo z predložených pokladničných dokladov hradila sama, spoločne so žalobcom alebo z
prostriedkov jej matky. Zotrval na všetkých svojich doposiaľ prednesených argumentoch, majúc za to,
že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a uviedol, že skutočnosť, že v odvolacom konaní

nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, nie je žalobcovi na ťarchu, ale vyplýva to zo zákona, keď odvolací
súd spravidla dokazovanie nevykonáva, okrem výnimočných prípadov špecifikovaných v § 366 C. s.
p. Argumentáciu žalovanej o nemožnosti vyhovieť žalobe aspoň čiastočne považoval za absurdnú a
zarážajúcu argumentáciu, nakoľko ak strana sporu žiada určiť, že vec jej patrí celá a súd dospeje k
záveru, že jej patrí iba polovica, nemôže žalobu zamietnuť.

19. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).

20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na pojednávaniach
konaných dňa 25.2.2020, 29.9.2020, 14.9.2021 a 26.10.2021, na ktorých v potrebnom rozsahu
zopakoval dokazovanie listinami za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta za

bodkočiarkou, výsluchom strán a výpoveďami svedkov, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom žalobu zamietajúcom výroku je potrebné zmeniť, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).

21. Žalobca (okrem iného) namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) tzn., že aj keď súd prvej inštancie
vykonal všetky potrebné dôkazy, tieto nevyhodnotil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám § 191 C.
s. p. a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkovým záverom významným pre právne
posúdenie veci; odvolací súd je teda oprávnený - ak dodrží zákonom predpísaný postup - aj na základe
rovnakých dôkazov, aké boli prevedené pred súdom prvej inštancie, dospieť k odlišným skutkovým

zisteniam.

22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.24. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise a to najmä
stavebným povolením zo dňa 3.5.2001 právoplatným dňa 9.5.2001, výpisom z katastra nehnuteľností

LV č. XXXX (stavby), rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 10C 47/2009-18 zo dňa 9.2.2010,
rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením zo dňa 12.3.2007, výpisom z katastra nehnuteľností LV
č. XXXX (pozemok) zo dňa 31.10.2012, zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 7.8.2006, zmluvou o
záložnom práve zo dňa 7.8.2006, kópiou návrhu na vklad záložného práva zo dňa 7.8.2006, kópiou
príkazu na úhradu do tuzemska svedkyňou X. na sumu 1.700.000,- Sk (56.429,66 eura) zo dňa

29.6.2004, vyčíslením stavebných nákladov, faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi, výrobnými
listami, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného v B. P., D.. T.. za obdobie od 18.1.2001 do
31.3.2010, potvrdením B. P., D.. T.. o tom, že účet č. XXXXXXXXXX bol vedený na žalobcu a žalovaná
mala k nemu dispozičné právo, rozhodnutím o prerušení katastrálneho konania zo dňa 22.8.2006,
rozhodnutím o prerušení katastrálneho konania zo dňa 9.2.2007, kópiou znaleckého posudku č.
101/2006 a kúpnopredajnou zmluvou, zmluva na pozemok zo dňa 4.10.2000, výpisom z terminovaného

vkladového účtu svedkyne X. - prevod z účtu 1.714.486,28,- Sk (dňa 6.12.2004), zmluvou o bežnom
účte fyzickej osoby (X. X.), príjmovým pokladničným dokladom - úhrada za projekt (11.670,- Sk) zo
dňa 3.11.2000, objednávkou katalógového projektu rodinného domu zo dňa 25.10.2000 (záloha 2.000,-
Sk), bankovou informáciou z ČSOB (potvrdenie, že E. X. bol vlastníkom termínovaného účtu XXXXX-
XXXXXXXXX/XXXX od 29.12.1998), kópiou kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 10.7.2002 (žalobca predal

OMV za kúpnu cenu 135.000,- Sk), kópiou zmluvy o budúcej zmluve (žalobca predal motorku za kúpnu
cenu230.000,-Skstým,žedňa13.3.2001dostal160.000Sk;zvyšok70.000Skmaldostaťdo1.9.2001),
kópiou čestného vyhlásenia B. S., prehľadom príjmov žalovanej za roky 1997 - 2009, výpisom z účtu
matky žalovanej (F. Q.) - prevod na účet 646.257,- Sk (dňa 18.9.2006) + dňa 19.9.2006 (prevod na účet
500.000,- Sk od R. X.), potvrdenia o výberoch z účtu F. Q. žalovanou dňa 25.7.2006 - 90.000,- Sk, dňa

18.7.2006 - 100.000,- Sk, dňa 24.7.2006 - 100.000,- Sk, dňa 9.8.2006 - 60.000,- Sk, dňa 8.8.2006 -
13.000,- Sk, dňa 13.7.2006 - 70.000,- Sk, dňa 9.6.2006 - 63.000,- Sk, dňa 7.7.2006 - 50.000,- Sk, dňa
24.7.2006 - 100.000,- Sk, spolu v sume 646.000,- Sk. Ďalej zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu
a žalovanej a výsluchom svedkov S.. Y. Q., Y.. F. Q., R. X. D. Š. Ž..

25. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanou sa síce poznali dlho, avšak vzťah nepovažoval
za vzťah druha a družky; každý bývali u svojich rodičov, mali svoju detskú izbu, on chodil na motorkárske
zjazdy, žalovaná mala tiež svoje záľuby. To, že fungovali ako druh a družka definuje od roku 2002, kedy
sa nasťahovali do domu a povedali si, že si idú plánovať nejaký život. Pokiaľ ide o rodinný dom, tento
nemohli spolu stavať, lebo nemali z čoho, nemali žiadne peniaze, všetko okolo domu vtedy organizovala

jeho mama, v tom čase neplánovali so žalovanou ani rodinu, alebo niečo podobné, to sa stalo až potom
ako sa nasťahovali do domu a ich kamarátovi sa narodilo dieťa. Oni sa zobrali až vtedy, keď žalovaná
otehotnela, svadba bola v roku 2005. Dom nebol plánovaný postaviť spoločne so žalovanou, aj do
pozemku ho tlačila mama, lebo vtedy stavali rodičia pre firmu, boli tam prebytky materiálu. Ak bolo treba,
na stavbe mu pomáhali aj kamaráti, bratranci, vtedy nebol internet, behalo sa po známostiach, žalovaná

v tom čase študovala v meste, mala viac času ako on, tak ju požiadal vybaviť nejaké veci, papiere. Pokiaľ
ide o účet, na ktorý mu žalovaná zasielala peniaze, bolo to tak, že otec žalovanej spravil veľké dlhy za
motorest, tieto hodil na žalovanú, a preto ho požiadala, či by mohla posielať svoje peniaze na jeho účet,
z tohto účtu neboli peniaze vôbec použité na stavbu, pretože celú hrubú stavbu, až kým sa do domu
nenasťahovali, hradila jeho mama. Tú istú sumu, čo mu mama zaplatila za dom, dala aj jeho sestre,

ktorá si za to tiež kúpila dom. Dôvod, prečo na účet žalovaná posielala svoju výplatu bolo, že mala
exekúcie. Pokiaľ ide o peniaze z tohto účtu, každý hospodáril samostatne. On všetky peniaze, čo vtedy
mal vyslovene rozflákal na dovolenky, záľuby a podobné veci a keď do toho domu nedal žiadne peniaze,
všetko dali jeho rodičia, tak ho prekvapuje, že by mala dať do toho domu nejaké peniaze žalovaná.
Žalovanej nikdy nedal žiaden signál, že dom stavajme spolu.

26. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že vzťah so žalobcom sa začal, keď mala 15 rokov, odvtedy
boli spolu, v podstate spolu trávili všetok voľný čas, chodievali spolu na dovolenky, na motorkárske,
neskôr na jachtové, bolo to skôr také kamarátske, pracovala na dohodu, užívala si popri strednej škole,
zarábala najprv na živnosť a neskôr mala stály trvalý pracovný pomer, s celkom slušným zárobkom. Na

dovolenky chodili skromné, ale na ten čas im to vyhovovalo. Žalovaný nemal dobré rodinné vzťahy v
rodine, s otcom sa nebavili, to bol aj jeden z dôvodov, že mama sa rozhodla zo svojich peňazí, ktoré
mala vedľa, každé dieťa zabezpečiť. Žalovaný sa chcel čím skôr dostať preč z tej svojej rodiny, spolu
plánovali dlhodobejšie aj iné nehnuteľnosti. Zvažovali dom, čo bol na pozemku rodičov žalobcu. Kvôlikonfliktom, čo mali v jeho rodine, to nakoniec neprichádzalo do úvahy, mama potom, aby zachránila
situáciu narýchlo kúpila úplne starý dom v S. Y. E., dom začali prerábať. Žalobcovi sa to nepáčilo, chcel
ísť ďalej od rodiny, tak začala hľadať, kde by mohli bývať. Pozemok v P. našla ona, bol to jeden z

mnohých, kde sa išli pozrieť, ten sa mu páčil. Papiere vybavovala ona, áno na jeho meno, pozemok
bol na jeho meno, vybavovala nejaké diaľkové káble v Rači, elektrárne atď. Nie je pravda, že na dome
pomáhali nezištne kamaráti, chodil tam jeden - dvaja, ktorým platili v hotovosti na ruku, zo strany rodiny
žalobcu tam nikto nepomáhal a s bratrancami sa nestretával. „Spoločný“ účet si nezriadili kvôli tomu,
že mala problémy s exekúciou, hoci je pravda, že existovala určitá biznis aktivita jej otca, ktorý kúpil

motorest a dal ho bohužiaľ napísať na ňu a potom sa mu nedarilo, takže tá podnikateľská aktivita išla
do exekúcie. Dôvodom založenia účtu bolo, že chceli spolu stavať, bývať a fungovať, mala aj našetrené
asi 300.000,- Sk (9.958,17 eura), tie vložila na účet žalobcu. Celú stavbu financovali z peňazí na tomto
účte a z nejakých darov. Všetky jej príjmy išli na tento účet a všetko, čo sa vyberalo z účtu, sa používalo
aj na financovanie stavby. Nejaké finančné prostriedky mali, zvažovali, že dostanú úver. Mama žalobcu
chcela každému dieťaťu dať pozemok, to nerozporuje, že to dala vyslovene žalobcovi; na dom, na to,

aby ho postupne robili, priebežne peniaze mali. Potom ako sa nasťahovali nemali záhradu, dvere, robili
veľa vecí sami, svojpomocne. Keď prišla z pôrodnice, až potom začali dorábať vrch, nemali teplú vodu,
kúrenie. Doklady predložené matkou žalobcu považuje za sfalšované; stavbu v zmysle konštrukčných
prvkov chodil robiť ten pán, ktorý staval aj inú stavbu, áno. Tam sa objednávalo, ale tie dátumy neboli
zhodné. Mali zošit, kde sa to, čo sa platilo v hotovosti zapisovalo. Žalobca jej veľakrát hovoril, že chce s

ňou bývať, stavať dom. Keď začali stavať, každú chvíľu tam niekto prišiel a zastavil sa z kamarátov na
návštevu, to že je osobou, ktorá stavia vedelo okolie podľa toho, že keď sa stretli, rozprávali sa čo tam
idú robiť, ako to robia, kedy to robia, kto to robí, čo budú potom robiť, aktívne sa bavili o tom, ako ten dom
bude vyzerať, ako tam budú fungovať, čo budú robiť, a to sa bavili s kýmkoľvek, či s rodinou žalobcu, jej
rodinou alebo s kamarátmi. Žalobca veľakrát deklaroval verejne, že je jeho jediná, že budú stále spolu.

Ona chodila na dom, keď doviezli, aj stavebné materiály, tak to preberala, zateplenie, ktoré im chýbalo,
lebo to zle vypočítali. Mali kamarátov, ktorí mali stavebné firmy, kde sa tie stavebné veci kupovali, takže
to tam chodila kupovať. Celá stavba bola financovaná zo spoločného účtu a príspevkov jej matky, ktorá
im požičiavala, avšak tú základnú časť, aby sa mohli nasťahovať, do značnej miery financovali z ich
prostriedkov, ktoré sa zhromažďovali na účte a z toho sa vyberalo. Poukázala na to, že pokiaľ ide o

exekúciu, v konaní 7K/127/2000 bolo dňa 21.12.2000 rozhodnuté o zamietnutí návrhu na konkurz pre
nedostatok majetku na dlžníčku p. Q., uznesenie bolo právoplatné dňa 18.12.2000.

27. Svedok Š. Ž., vo svojej výpovedi uviedol, že jediné čo vie je, že žalobca a žalovaná dom stavali
spolu, keď už stavali dom, tak plánovali, že bude už aj rodina a všetko, plánovali spolu dieťa a takisto

keď došli k nim na stavbu, tak im ukazovali spoločne, kde bude aké zariadenie. Nemal vedomosť o tom,
že plánovali aj nejaký iný dom, nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo pozemok na ktorom sa mal stavať
rodinnýdomnekupovalispoločne,alekupovalhovýlučnežalobca,pokiaľsispomínal,kúpilihožalobcovi
rodičia a preto sa rozhodli aj pre stavbu domu. Pokiaľ si spomínal, tak žalobca so žalovanou pred tým,
než sa nasťahovali do toho rodinného domu spolu nebývali. Nevedel sa vyjadriť k tomu ako prebiehalo

financovanie stavby, kto sa ako na tom podieľal, nevedel, že v tom čase bola proti žalovanej vedená
exekúcia.

28. Svedok S.. Y. Q., otec žalovanej uviedol, že dcéra so žalovaným sa mali brať, nakoniec sa aj zobrali
a pomáhali im vytvoriť miesto na bývanie. Pokiaľ ide o motorest, tento bol písaný na dcéru, ostala tam

len dlžoba voči banke, ktorú nakoniec vyplatil cez Kreditnú banku, a.s., tým pádom záväzok čo mala
dcéra voči motorestu - Kreditnej banke, a.s. vynuloval z vlastných peňazí. Pokiaľ ide o dom, boli tam dve
etapy, najprv pán X. - otec žalobcu zohnal pozemok v S. Y. E. a tam ten sa im nepáčil, niečo tam bolo
postavené, nejaké veci, potom zohnal druhý pozemok v P., tam potom začali stavať, dom staval staviteľ,
ktorý staval aj firmu pre p. X. st. a takisto aj dom pre neho v P.. V súvislosti s prevádzkou motorestu

vznikol dlh cca 9.000.000,- Sk (298.745,26 eura). Dlh bol splatený v r. 2005 - 2006, bol vtedy v Anglicku,
dcéra mu povedala, že za ňou prišli nejakí ľudia, ktorí kúpili dlh od Konsolidačnej banky, a. s. a chceli ho
vyplatiť od dcéry, vtedy ho vyplatil. Predpokladal, že stavebné povolenie a celá stavba bola realizovaná
na meno iba p. X. - žalobcu asi preto, že veci okolo stavby vybavoval otec žalobcu, tak ako on vybavoval
veciokolomotorestu.Žalobcavtomčasebolviacmotorkárakovybavovačschopnývybaviťniečo.Bývali

u nich v rodinnom dome v spoločnej izbe, boli u nich ako hostia, niekedy to bol týždeň, niekedy dva dni,
chodili spolu na výlety, čo sa dialo u rodičov žalobcu to nevie. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré predchádzali
výstavbe domu, predpokladá, že to bola iniciatíva žalobcovho otca. Žalobca a žalovaná mohli mať v
tom čase peniaze na výstavbu rodinného domu iba od rodičov, robilo sa to priebežne, nebolo to jednousumou, niečo zaplatili oni a niečo žalobcov otec. Nevedel však uviesť akou sumou, komu a na čo prispeli
na financovanie stavby v P. pred svadbou.

29. Svedkyňa Y.. F. Q. matka žalovanej uviedla, že vzťah medzi stranami bol silný a plánovali spoločnú
budúcnosť. Začali hľadať pozemok na stavbu domu a keď rodičia žalobcu povedali, že kúpu pozemku
zaplatia, tak dostal žalobca pozemok od jeho rodičov, na ktorom začali stavať dom. Rodinný dom bol
plánovaný pre rodinu s deťmi, žalovaná vybavovala všetky možné administratívne úkony, dodávateľov,
použila všetky svoje finančné prostriedky, použila všetky svoje schopnosti, čo oceňovali aj rodičia

žalobcu. Niekedy sa aj oni ako rodičia snažili pomôcť aj manuálne aj finančne, aby stavba napredovala
čo najrýchlejšie. Neskôr sa s manželom rozviedli, takže sa snažila pomáhať samostatne za seba a
exmanžel za seba, rozvod bol okolo r. 2004. Stranám požičiavala aj darovala peniaze po jej rozvode
v r. 2004. Pred tým im darovali peniaze aj auto s bývalým exmanželom. V danom období tiež stavali
rodinný dom, starý dom predali v r. 2001 a v novom začali bývať v roku 2002. V tomto medziobdobí
bývali v byte mamy svedkyne, v Bratislave cca 2 - 3 mesiace. Keď predali ich dom, dali im väčšiu čiastku

peňazí, oni už vtedy ten dom stavali, bolo to 100.000,- Sk (3.319,39 eura). Peniaze, ktoré išli na účet
z úveru účastníkov boli pôžičkou, bolo to vrátenie peňazí, ktoré im požičala a požičala im aj preto, že
už mali potvrdený úver čo vedela a že mali nakúpený materiál na stavbu a keby sa omeškali s platením
by sa omeškala stavba. Nevedela, že rodinný dom bude výlučne vlastníctvom žalobcu; keby mala takú
vedomosť, určite by naliehala, aby expresne vrátili požičané čiastky a určite by im už ďalšie peniaze

nepožičiavala. Potvrdila, že proti žalovanej začalo v roku 1999 - 2000 exekučné konanie. Žalovaná
vyhlásilanasebaajkonkurz,ďalšímkrokompokonkurzejeexekučnékonanie.Keďjejdcérapotrebovala
peniaze a vypýtala si, vždy jej pomohla. Do svadby to nebolo pravidelne, bolo to podľa potreby, boli to
menšie čiastky, ktoré išli v hotovosti, niektoré išli z účtu, dcéra mala k jej účtu dispozičné právo, keď
potrebovala, vybrala si peniaze. Nevedela o tom, že stavba rodinného domu sa mala realizovať iba na

základe dohody medzi matkou žalobcu a žalobcom a rodinný dom mal byť postavený rodičmi žalobcu
pre žalobcu a ani že hrubá stavba bola financovaná matkou žalobcu. Potvrdila, že žalobca a žalovaná v
tom čase nemali dosť finančných prostriedkov na to, aby za 9 mesiacov dokázali postaviť rodinný dom,
ale keďže priebežne žiadali o nejaké finančné výpomoci tak asi hej.

30. Svedkyňa R. X. matka žalobcu uviedla, že v roku 2001 sa ich firma rozhodla, že bude stavať veľkú
dvojpodlažnú budovu. Na základe tohto rozhodnutia s manželom skonštatovali, že by bolo vhodné, aby
súčasne zabezpečili bývanie aj synovi. Dohodli sa preto so synom, že si môže vybrať parcelu s tým, že
parcelu a rodinný dom spoločne s manželom zafinancujú. Tak sa aj stalo, parcelu si našiel, potom bolo
treba rozhodnúť o dome. Dom bol katalógový, cenu projektu za katalógový dom zaplatil syn. Vybavilo

sa stavebné povolenie, podľa nej ho vybavil syn s tým, že v máji sa mohlo začať stavať. Postupne tam
nastúpili firmy, ktoré pracovali u nich na budove. Bol tam p. S.T., ktorý spravil hrubú stavbu a základový
betón. Druhá firma, ktorá spravila kúrenie, strechu, krov robil to p. R., kúrenie pán T.. Táto stavba v
hrubom holodome sa ukončila v decembri 2001. Robili to len partie ľudí, ktorí boli od nich zo stavby.
Potom ako bolo kúrenie hotové, tam syn robil krb. Všetky faktúry do poslednej platila ona, nič nešlo

z účtu, ktorý mal syn s bývalou nevestou. Všetko bolo platené v hotovosti. Potom došlo leto 2002,
rodičia žalovanej predali dom a nestihli postaviť nový, tak išli bývať na čas do mesta do Bratislavy. Tým,
že oni mali psa, a čo s ním, tak sa nasťahovala bývalá nevesta aj so psom do toho domu, ktorý bol
vykurovaný, mal všetky parametre bývania a doniesla si tam psa a všetky tašky. Otec jej dal peniaze
na sedačku, nejakú časť na kuchynský nábytok, postele si zobrali z detskej izby. Z jej pohľadu bol toto

dôvod, prečo tam žalovaná ostala bývať a z dočasnej doby sa stal čas trvalý. Stavbou domu chceli synovi
zabezpečiť bývanie, čo aj s manželom zabezpečili a dcére takisto chcela zabezpečiť financie na bývanie
a dohoda znela, že to, čo dali darom na stavbu domu synovi, tie isté finančné prostriedky dali v sume
cca 1.700.000,- Sk aj dcére. Obidve deti tak boli rovnako obdarované. Žalovaná ani jej rodičia neprispeli
žiadnou finančnou sumou na stavbu rodinného domu a garáže v období pred tým, než sa tam žalovaná

nasťahovala spoločne so synom. Práce na dome vykonával p. S.T., ktorý robil základovú dosku a hrubé
múry, potom tam bola druhá partia p. R., ktorý robil krov, strešnú krytinu a nakoniec tam bol pán T., ktorý
robilcelépodlahovékúrenieahorebežnékúrenieabolatamfirmaUniteam,odktorejmajúoknáajnaich
administratívnej budove a okná od tejto firmy sú aj na rodinnom dome a montoval ich pán J.. Pokiaľ ide
o poplatok za vyňatie pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, peniaze na jeho úhradu v sume

50.000,- Sk (1.659,70 eura) vložila na účet žalobcu ona. Nemala žiadnu vedomosť o existencii nejakej
dohody medzi žalobcom a žalovanou ohľadom toho, že stavba rodinného domu a garáže mala byť v ich
spoluvlastníctve. Pred tým, než sa žalobca a žalovaná nasťahovali do rodinného domu, nebývali ani u
nich ani u rodičov žalovanej, stretávali sa u nich v čase, keď boli napr. na chalupe. Faktúry boli vyplácanév hotovosti preto, lebo poväčšine to boli majstri, ktorí zvyčajne za to obratom nakupovali materiál a
preto bolo pre nich v tom čase výhodnejšie mať takéto peniaze v hotovosti. Dodávanie prác, výšku,
oprávnenosť, časovú následnosť vykonaných prác na stavbe v P. mal na starosti p. S.T., akonáhle bolo

hotové niečo, na čom sa dohodli, došla na stavbu spolu s manželom, prekonzultovali ďalší postup, ďalšie
financie, pracovalo sa ďalej. Administratívna budova v S. Y. E. bola skolaudovaná v roku 2002, pokiaľ
ide o kolaudáciu domu žalobcu, mali za to, že synovi postavili rodinný dom do štádia holodomu s tým, že
jedinýmmajiteľomnehnuteľnostijesyn,ktorýmalvtomčase25rokov,bolplnoletý,zodpovednýaprávne
spôsobilý. To, že žil bohémskym životom, trikrát do roka motorky, jachty a iné a neriešil vec vzhľadom

na vek, resp. to riešil ,,však to počká“, tak to dopadlo tak ako to dopadlo. Pokiaľ ide o to, že žalovaná
posielala svoje finančné prostriedky na účet žalobcu, mala vedomosť o tom, že žalovaná má exekúciu,
ktorú vlastne by mala splácať, a aby o túto mzdu exekútorom neprišla, tak sa nejakým spôsobom, to
už presne nevie, dohodla, že bude mať dispozičné právo k účtu a peniaze, ktoré tam došli aj v rámci
mesiaca minula. Pokiaľ ide o pozemok s domom v S. Y. E., dom aj pozemok bol jej a jej manžela. Dom
v S. Y. E. sa začal prerábať preto, lebo syn vedel, že ho kúpili a podujal sa, že si ho prerobí, aby sa tam

mohol nasťahovať, ale ponúkli mu lepšiu alternatívu a zafinancovali stavbu rodinného domu v P..

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinný
dom a garáž zapísané na LV č. XXXX, okres Senec, obec P., k. ú. P. ako rozostavaná stavba, na
tom skutkovom základe, že stavbu realizoval na podklade stavebného povolenia, ktoré bolo vydané

stavebným úradom 3.5.2001; v čase vydania stavebného povolenia bol slobodný (manželstvo so
žalovanou bolo uzatvorené až 19.3.2005); pozemok, na ktorom začal s výstavbou si kúpil za peniaze,
ktoré mu darovali jeho rodičia; stavba bola zrealizovaná v období od mája do decembra 2001; garáž v júli
2002. Stavbu realizoval z finančných prostriedkov, ktoré mu darovali jeho rodičia, ktorí sú podnikatelia a
v rozhodnom období realizovali aj stavbu budovy svojej firmy v S. Y. E., a tak pomohli so zabezpečením

prác, materiálom a finančne aj jemu; v tomto období boli na stavbe rodinného domu vykonané všetky
prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie strechy, schodisko
a rovnako tak aj väčšina ostatných prvkov (ako okná, inštalácie, zateplenie domu, klampiarske práce,
kúrenie, vnútorné omietky). Sporné nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

32. Vzhľadom na určovaciu žalobu bolo primárne potrebné vyriešiť otázku, či žalobca má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. V zodpovedaní tejto otázky sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odseku 10 napadnutého rozsudku
o existencii naliehavého právneho záujmu a pripomína, že súdna prax je ustálená v tom, že ak sa

žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej je v katastri nehnuteľnosti vedený ako
vlastník aj niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože s prihliadnutím k významu vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľnosti je
odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté.

33. Podstatným pre vec bolo ďalej posúdiť okamih vzniku stavby (rodinného domu a garáže), ktorý je
rozhodujúci pre prijatie záveru o tom, či stavba v právnom slova zmysle vznikla/nevznikla do uzavretia
manželstva a v závislosti od tohto zistenia prijať záver o tom, či stavba patrí/nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

34. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že pre posúdenie okamihu vzniku stavby
ako veci v právnom slova zmysle, je rozhodný okamih, kedy je stavba vybudovaná minimálne do
takého štádia, od ktorého začínajú všetky ďalšie stavebné práce smerujúce už k dokončeniu takto
druhovo i individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, kedy je
už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného

podlažia. Od tohto okamihu všetky ďalšie práce smerujú len k dokončeniu veci, ktorá už vznikla, ktorá
niekomu patrí a je spôsobilým predmetom zmluvných dojednaní. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané
kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5.2.2002, sp. zn. 22 Cdo 2534/2000). Okamih vzniku stavby v
právnom slova zmysle je rozhodujúci aj pre vznik vlastníckeho práva k nej. Pre takto vytvorený vlastnícky

vzťah sú potom všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na ne mnohonásobne
prevýšia už vynaložené náklady.35. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že stavba domu bola realizovaná od mája 2001 do decembra
2001 (v decembri 2001 bol dom už obývateľný), garáž bola postavená v júli 2002. Skutkové tvrdenia
žalobcu o okamihu, kedy stavba bola vybudovaná do štádia, kedy na nej boli vybudované všetky prvky

dlhodobej životnosti, a ktoré stavbu definujú ako vec v právnom slova zmysle, neboli medzi stranami
sporné a z obsahu spisu skutočnosti, ktoré by dávali podklad pre prijatie iných záverov ani nevyplývajú.
Na uvedenom základe tak možno bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že stavba v právnom
slovazmyslevzniklapreduzavretímmanželstva(manželstvobolouzavretédňaXX.X.XXXX).Zadaného
skutkového stavu je potom vylúčené, aby stavba bola súčasťou BSM, pretože v čase uzatvorenia

manželstva boli vlastnícke vzťahy k stavbe už založené. Na uvedenom nič nemení ani rozhodnutie
stavebného úradu o zmene stavby pred dokončením, na základe ktorého došlo k zmene stavebníka v
stavebnom konaní a následne, na jeho podklade k zápisu stavby do BSM, pretože iba zo samotného
účastníctva v správnom konaní, nemožno vyvodiť žiadne závery o súkromnoprávnom osude stavby, ku
ktorej vlastnícke vzťahy boli založené už pred vydaním tohto rozhodnutia. Pristúpenie do stavebného
konania nepredstavuje spôsob nadobudnutia novovytvorenej stavby do BSM, ak stavba ako vec v

právnom slova zmysle v danom čase už existovala.

36. Zároveň hodno zdôrazniť, že nadobúdanie majetku do BSM bolo a je upravené kogentnými právnymi
predpismi - § 143 Občianskeho zákonníka, od ktorého sa účastníci môžu odchýliť jedine niektorou
zo zmlúv upravených v § 143a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takáto zmluva obligatórne

vyžaduje formu notárskej zápisnice. Podľa súdnej praxe dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nemožno meniť už existujúce vlastnícke vzťahy. Dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže
upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale
sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred

jej uzavretím (pozri R 30/2008).

37. V konaní bolo ďalej potrebné vyriešiť otázku, či k stavbe, ktorá bola predmetom sporu vzniklo/
nevzniklo podielové spoluvlastníctvo, nakoľko žalovaná sa v konaní procesne bránila tým, že so
žalobcom stavali spoločne.

38. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie síce dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak nesprávne uzavrel, že žalovaná uniesla
dôkazné bremeno, keď preukázala, že je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, pretože nezhodnotil
a neprihliadol dostatočne na všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie

vzniku vlastníctva k novovybudovanej stavbe.

39. Na margo prejednávanej veci odvolací súd uvádza, že vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobúda
ten, kto vec vytvoril; ak ide o stavbu, nadobúda k nej takto vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom
zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba.

Podľa ustálenej judikatúry, spoluvlastnícky vzťah k stavbe vybudovanej spoločnou činnosťou viacerých
osôb vzniká na základe dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov k domu alebo inej stavbe
postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb. Dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné,
aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov, no z jej obsahu musí
byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napr. s tým, že veľkosť

podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak
podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (por. rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo
dňa 23.4.1982, sp. zn. 2 Cz 13/82 - R 16/1983, a rovnako uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
18.10.2008 sp. zn. I. ÚS 300/08). Súdna prax tiež pripúšťa, že spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej
spoločnoučinnosťouviacerýchosôbmôževzniknúťajvprípade,aktakétoosobyneuzavreliovlastníctve

k novovybudovanej veci žiadnu dohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novozhotovenej stavbe
nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba
(stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak
stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, resp. sa jej
uzavretie nepodarilo stavebníkmi v konaní preukázať, podielovými spoluvlastníkmi stavby sa tieto osoby

stávajú len vtedy, ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej
z týchto osôb (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5.11.2002, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 alebo z
25.6.2007, sp. zn. 22 Cdo 2258/2007).40. Dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe môže byť platne uzatvorená len v dobe,
ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci spôsobilej byť predmetom práv a povinností. Pre
vznik prípadného podielového spoluvlastníctva k stavbe vybudovanej viacerými stavebníkmi je potom

rozhodujúca doba, kedy sa stavba v určitom štádiu výstavby stáva vecou v zmysle občianskoprávnom.
Na uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch. Keďže Občiansky zákonníka na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, môže byť
táto dohoda urobená buď výslovne tak, že sa slová prednesú ústne alebo zaznamenajú písomne, alebo
tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli

účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka); na platnosť tohto právneho úkonu u viacerých
osôb sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 Občianskeho zákonníka). Z
obsahu dohody musí byť v každom prípade zrejmé, že jej účastníci sa aj s prihliadnutím na všetky ďalšie
okolnosti dohodli na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez dohody na samej podstate
tohto úkonu (to znamená na tom, že ich vôľou je založiť podielové spoluvlastníctvo budúcej stavby),
nemôže dôjsť ku vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Uzatvorenie dohody sa preukazuje

predložením písomnej dohody. Ak nebola uzatvorená písomná dohoda alebo nebolo preukázané (s
prihliadnutímnavšetkyďalšieokolnosti)uzatvorenieústnejdohodyozaloženíspoluvlastníckehovzťahu,
v celkom výnimočných prípadoch súdna prax pripúšťa vznik spoluvlastníctva aj na základe dohody
uzatvorenej konkludentne, avšak len vtedy, ak z o k o l n o s t í veci ohľadom vlastníckych vzťahov
nevyplýva niečo iné, t. j. ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len

niektorej z týchto osôb a teda účasť ostatných osôb podieľajúcich sa na výstavbe má potom charakter
iba výpomoci so stavebnými prácami, ktorá spoluvlastníctvo k stavbe nezakladá. Hodno pripomenúť, že i
keď pre posúdenie, kto je stavebníkom v občianskoprávnom zmysle, nie je samo osebe rozhodné, komu
bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, uvedená okolnosť môže byť indíciou k posúdeniu
tejto skutočnosti.

41. Spoločným zriaďovaním stavby sa rozumie, ak sa dve alebo viac osôb v ý z n a m n ý m spôsobom
podieľajú na vybudovaní stavby, najmä vykonávaním prác, dodávaním materiálu, financovaním stavby.
V celkom špecifických prípadoch, ktorý vyplýva z povahy a intenzity vzájomného vzťahu účastníkov
(napr. vzťah druha a družky), môže ísť aj o vytvorenie priestoru na to, aby sa iný rodinný príslušník mohol

výstavbe venovať. Ak ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne právneho dôvodu účasti viacerých
osôb na stavbe tieto neprejavili právne významnú vôľu a súčasne zo všetkých okolností veci jasne
nevyplýva, že stavebníkom je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré
spoločne zriaďovali stavbu. Ten, kto sa v takomto prípade spoluvlastníctva dovoláva, musí preukázať,
že išlo o spoločne zriaďovanú stavbu.

42. Odvolací súd považoval za opodstatnenú námietku žalobcu, že v konaní predovšetkým nebolo
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dohoda, z obsahu ktorej by bolo zrejmé,
že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k novovzniknutej stavbe. Pokiaľ súd prvej inštancie
konštatoval, že strany pred sebou prejavili vôľu mať spoločné bývanie, to ešte neznamená a nijako

nepreukazuje, že strany uzavreli dohodu aj o spoluvlastníctve k novovybudovanej stavbe, najmä ak
preukázateľne nemali finančné prostriedky na to, aby mohli stavbu spoločne zhotoviť.

43. Žalovaná pôvodne existenciu dohody o spoluvlastníctve uzavretej so žalobcom pred začatím
výstavbyaninetvrdila;ibatvrdila,žedomstavalispoločne,pričomsanastavbepodieľalatak,ževyberala

pozemok, projekt rodinného domu, spolu so žalobcom konzultovali jeho zmeny, vybavovala stavebné
povolenie, povolenia v elektrárňach, vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu; jej pomoc
spočívala tiež v menších stavebných prácach a v upratovaní; spoluvlastníctvo k veci odvodzovala najmä
od skutočnosti, že stavba bola na liste vlastníctva zapísaná ako stavba v BSM na základe rozhodnutia
o zmene stavby pred dokončením. Až neskôr uviedla, že vznik platne uzatvorenej dohody o založení

spoluvlastníckeho vzťahu v roku 2001, kedy boli vybudované prvky dlhodobej životnosti, preukazuje tá
skutočnosť, že účastníci spolu žili, dňa 19.1.2001 spolu založili účet, z ktorého uhrádzali svoje náklady,
mali k nemu bankomatové karty, teda spoločne hospodárili, žalovanej na tento účet chodila mzda, z účtu
boli uhrádzané náklady hrubej stavby, v rozhodnom období aj poplatok za vyňatie pôdy z pozemkového
fondu, neskôr náklady na dostavbu; dňa 7.6.2001 bola na účet prijatá suma 70.000,- Sk (2.323,57 eura)

od jej otca na kúpu kuchyne.

44.Žalobcavpriebehukonaniakonzistentnezotrvávalnatom,žestavbasazačalarealizovaťnazáklade
dohody uzavretej medzi ním a jeho rodičmi, ktorí v tom čase začali stavať svoju administratívnu budovuv S. Y. E., pričom sa dohodli, že popri výstavbe tejto administratívnej budovy si postaví dom aj žalobca
a výstavbu domu finančne zabezpečia jeho rodičia, keďže on na to finančné prostriedky nemal; stavbu
realizovala firma, ktorá stavala administratívnu budovu aj pre rodičov žalobcu.

45. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že s realizáciou stavby rodinného domu sa začalo v máji
2001 (po vydaní stavebného povolenia) a stavba bola ukončená v decembri 2001 (nebolo dokončené
len vrchné poschodie), stavba garáže bola zrealizovaná v lete 2002; stavba domu do štádia, kedy
bola už obývateľná, teda bola postavená za 8 mesiacov. Žalovaná iný priebeh alebo časové súvislosti

výstavbynepreukázala.Zvykonanéhodokazovaniaďalejvyplynulo,žežalobcaažalovanávčasevzniku
stavby ako veci v právnom slova zmysle nemali uzatvorené manželstvo a nedisponovali finančnými
prostriedkami, z ktorých by vedeli stavbu odfinancovať. Táto skutočnosť bola jednoznačne potvrdená
aj výpoveďami rodičov žalovanej. Svedkyňa R. X., matka žalobcu vo svojej výpovedi potvrdila verziu
žalobcu, pričom z jej výpovede vyplynulo, že všetky platby, ktoré sa týkali stavby rodinného domu a
garáže v rokoch 2001 a 2002 vyplácala ona; uviedla, že stavba bola realizovaná pre syna (žalobcu) a

výstavbu zabezpečovali firma, ktorá stavala aj administratívnu budovu v Ivanke pri Dunaji.

46. V konaní ďalej nebolo sporné, že v rozhodnom období sa popri výstavbe rodinného domu v P.
stavala aj administratívna budova rodičov žalobcu v S. Y. E.. Skutočnosť, že stavba rodinného domu v
Bernolákove bola realizovaná prostredníctvom firmy (ktorá stavala aj administratívnu budovu pre rodičov

žalobcu) vo svojej výpovedi potvrdil svedok S.. Y. Q. (otec žalovanej), ktorý zároveň uviedol, že z tohto
dôvodu na stavbe žiadne ťažké práce nevykonával, iba keď ho požiadal žalobca tak prišiel; žalovaná
rovnako (už v konaní na súde prvej inštancie) potvrdila, že murárske práce robil p. S. a nenamietala
výpoveď svedkyne Haklovej, že strešnú krytinu robil p. R., kúrenie p. T., okná od firmy Uniteam montoval
p. J., pričom išlo o firmy, ktoré pracovali aj na stavbe administratívnej budovy rodičov žalobcu. Pokiaľ v

konaní na odvolacom súde uviedla, že „mali kamarátov, ktorí mali stavebné firmy, kde sa veci kupovali,
takže to tam chodila kupovať“, toto jej tvrdenie ostalo v konaní ničím nepreukázané.

47. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, od ktorých odvodzovala vznik platne uzatvorenej dohody o založení
spoluvlastníckych vzťahov k novovybudovanej stavbe, odvolací súd uvádza, že výsledkami vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že žalovaná v rozhodnom období žila so žalobcom v spoločnej
domácnosti. Nepotvrdili to ani výpovede žalovanou navrhnutých svedkov (rodičov žalovanej, ani svedka
Ž. a Č.). A hoci žalobca a žalovaná mali v tom čase dlhodobý partnerský vzťah, spolu nežili, nezdieľali
spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili a ich vzťah nemožno definovať ani ako vzťah druha a
družky, ktorý teória definuje tak, že za druha a družku sa považuje muž a žena, ktorí nie sú zosobášení,

avšak vytvárajú životné spoločenstvo, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne
sa spolu starajú o deti; ide teda o trvalé životné spojenie muža a ženy, ktorí síce nie sú formálne
viazaní manželským zväzkom, ale ináč sa aj navonok javia a fungujú spôsobom ako manželia. Takýto
vzťah medzi stranami v rozhodnom období založený nebol. Žalobca a žalovaná zhodne uviedli, že v
rozhodnom období neuvažovali o uzavretí manželstva ani o založení rodiny. Obaja zdieľali domácnosť

svojich rodičov. Púhe prespávanie u rodičov jedného alebo druhého z nich nezakladá spoločné bývanie
ani spoločnú domácnosť; skutočnosť, že žalovaná príjmy zo zárobkovej činnosti posielala na účet
žalobcu, nezakladá spoločné hospodárenie. Spoločné hospodárenie predpokladá existenciu spoločnej
domácnosti, t. j. podieľanie sa na úhradách s p o l o č n ý c h potrieb spojených s fungovaním spoločnej
domácnosti. Pokiaľ žalobca a žalovaná netvorili spoločnú domácnosť, nemohla existovať ani potreba

úhrady spoločných potrieb, pretože tieto neexistovali; vždy išlo iba o potreby, ktoré boli potrebami
každého z nich; spoločnými potrebami nie je úhrada príležitostných spoločných aktivít, napr. spoločnej
dovolenky, večere a pod.

48. K tvrdeniu žalovanej, že od 19.1.2002 mali so žalobcom zriadený spoločný účet a že na účet

zasielala svoje príjmy zo zárobkovej činnosti za účelom financovia stavby a že celú stavbu hradili so
žalobcom z tohto účtu, odvolací súd uvádza, že účet, na ktorý žalovaná zasielala svoje príjmy bol
účet žalobcu. Skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý na tento účet zasielala svoje príjmy bolo spoločné
financovanie výstavby rodinného domu a že celá stavba bola financovaná z tohto účtu, nebolo v konaní
ničím preukázané. Nepreukazujú to ani pohyby na účte, ktoré v rozhodnom období nevykazujú žiadne

vyššie odchýlky, pričom samotná žalovaná poukazovala iba na výbery dňa 2.11.2001 v sume 100.000,-
Sk (3.319,39 eura), dňa 19.11.2001 v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eura), dňa 14.12.2001 v sume
90.000,- Sk (2.987,45 eura) s tým, že tieto sumy mali byť použité na financovanie hrubej stavby, avšaktieto svoje tvrdenia v konaní ničím nepreukázala ani nešpecifikovala, aké konkrétne stavebné práce mali
byť týmito platbami hradené.

49. Žalovaná tiež zdôrazňovala, že poplatok za vyňatie pôdy bol uhradený z účtu, na ktorý zasielala
svoj zárobok, čo je dôkazom toho, že rozhodnutie stavať bolo spoločné, dlhodobé, s cieľom nadobudnúť
spoločnú vec. Treba však uviesť, že len samotná skutočnosť, že poplatok bol zaplatený z účtu žalobcu,
kam žalovaná zasielala svoj zárobok a mala k nemu dispozičné právo, nie je dôkazom o úmysle stavať
spoločne, ak v konaní nebolo ničím preukázané, že dôvodom, pre ktorý žalovaná zasielala svoj zárobok

na účet žalobcu, malo byť spoločné financovanie stavby a že z tohto účtu bola stavba skutočne aj
financovaná. Z výpovede svedkyne X. zároveň vyplynulo, že za účelom zaplatenia poplatku za vyňatie
pôdy vložila na účet žalobcu sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eura), pričom z výpisu z účtu žalobcu vedeného
v B. P. D.. T.., vyplýva, že dňa 2.2.2001 bola skutočne na účet žalobcu vložená suma 50.000,- Sk
(1.659,70 eura) a následne dňa 5.2.2001 bola z tohto účtu realizovaná platba v sume 47.604,- Sk
(1.580,16 eura), ktorou bol zaplatený poplatok za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Z výpisu z účtu zároveň vyplýva, že nebyť vkladu matky žalobcu, poplatok by nemohol byť zaplatený,
pretože strany nedisponovali vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré by boli dostatočné na jeho
úhradu.

50. Žalovaná ďalej uvádzala, že na účet žalobcu vložila svoje úspory v sume 163.000,- Sk (5.410,60

eura), resp. 300.000,- Sk (9.958 eur), čo však v konaní preukázané nebolo, pretože z výpisu z účtu
nevyplýva, že takéto sumy boli na účet žalobcu vložené; žalovaná bližšie ani neozrejmila, kedy k
takýmto vkladom malo dôjsť. Pokiaľ tvrdila, že mala úspory na termínovanom účte v Č., ktoré boli
prevedenénaúčetžalobcu,zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žemajiteľomtermínovanéhoúčtuvČ.
č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, z ktorého bola dňa 8.8.2001 prevedená na účet žalobcu suma 263.250,-

Sk (8.738,30 eura) bol od 29.12.1998 žalobca (č. l. 311). Žalovaná nevysvetlila, z akého dôvodu úspory
na termínovanom účte žalobcu považovala za svoje.

51. K právnej povahe „spoločného“ účtu vedeného v B. P., D.. T.., odvolací súd zároveň uvádza, že
súdna prax ustálila, že prostriedky na bežnom účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy

uzatvorenej podľa § 708 Obchodného zákonníka, nie sú majetkom majiteľa účtu a ani majetkom inej
osoby, ktorej peniaze prípadne boli na účet vložené či poukázané, ale sú majetkom banky. Majiteľ účtu
má iba pohľadávku, ktorej obsahom je okrem iného právo na výplatu zložených finančných prostriedkov.
Zároveň platí, že ak sú na účet zložené aj prostriedky, ktoré majiteľovi účtu nepatria, nemá zložiteľ
priamopohľadávkuvočibanke,alemôžemuvzniknúťpohľadávkavočimajiteľoviúčtu(napr.rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1.4.2016, sp. zn. 28 Cdo 4844/2015). Vo vzťahu k prejednávanej veci
to potom znamená, že ak žalovaná zasielala na účet žalobcu svoj zárobok, pričom sa jej v konaní
nepodarilopreukázať,ženazákladevzájomnejdohodysožalobcommalibyť(aj)jejfinančnéprostriedky,
resp. ich časť použitá v rozhodnom období na stavbu rodinného domu a preukázateľne na tento účel
aj bola použitá, potom iba samotné ukladanie peňažných prostriedkov na účet žalobcu, nepreukazuje

existenciu dohody o spoluvlastníctve k stavbe. Existencia tohto finančného prepojenia medzi žalobcom
a žalovanou mohla nanajvýš založiť vznik pohľadávky žalovanej na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré z účtu neodčerpala pre svoju vlastnú potrebu alebo príležitostné uspokojovanie spoločných potrieb
účastníkov. Uvedené sa potom vzťahuje tiež na sumu 70.000,- Sk zaslanú na účet žalobcu otcom
žalovanej na kúpu kuchyne. Možno len dodať, že skutočnosť, že išlo o finančné prostriedky určené

rodičmižalovanejnienavýstavburodinnéhodomu,alenajehozariadenie,podpornemôžepreukazovať,
že vzhľadom na existenciu partnerského vzťahu žalobcu a žalovanej ich úvahy zrejme smerovali k tomu,
že dom budú spoločne užívať (o čom, svedčia aj výpovede rodičov žalovanej, že dom bol plánovaný
ako spoločné bývanie); to však nezakladá dohodu aj o spoluvlastníctve k stavbe. Zo skutočnosti, že
suma 70.000,- Sk (2.325, 74 eura) nebola rodičmi žalovanej určená na výstavbu rodinného domu, ale

na jeho zariadenie, možno tiež usudzovať, že rodičia žalovanej vedeli o tom, že stavbu (finančne aj
dodávateľsky) zabezpečujú pre žalobcu jeho rodičia. Ak by bola stavba plánovaná ako spoločná, potom
by bolo dôvodné očakávať, že v konaní bude preukázané, že na stavbe sa finančne podieľali aj rodičia
žalovanej, keďže žalobca a žalovaná finančné zdroje na výstavbu preukázateľne nemali.

52. K uvedenému zároveň hodno dodať, že svedkovia S.. Y. Q. a Y.. F. Q. (rodičia žalovanej) vo svojich
výpovediach potvrdili, že žalobca a žalovaná nemali vlastné finančné prostriedky na to, aby mohli začať
stavať rodinný dom; súčasne uviedli, že peniaze na výstavbu mohli mať iba od rodičov. Pokiaľ potom
žalovaná v konaní na odvolacom súde uviedla, že „tú základnú časť stavby, aby sa mohli nasťahovať, doznačnejmieryfinancovalizichprostriedkov,ktorésazhromažďovalinaúčteaztohtosavyberalo“,totojej
tvrdenie v konaní nielenže nebolo ničím preukázané, ale je aj v priamom rozpore s výpoveďami svedkov
S.. Y. Q. a Y.. F. Q.. Zároveň nebolo v konaní ničím preukázané ani ďalšie tvrdenie žalovanej a síce,

že v štádiu výstavby pred uzavretím manželstva, kedy boli vybudované prvky dlhodobej životnosti, jej
na stavbu domu poskytli finančné prostriedky jej rodiča, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania,
najmä z listinných dôkazov, ktoré žalovaná založila na preukázanie týchto tvrdení (dôkazy na č. l. 341 -
351) vyplýva, že pokiaľ boli stranám poskytnuté finančné prostriedky rodičmi žalovanej, resp. jej matkou,
tieto sa vzťahovali výlučne k obdobiu (r. 2006) po uzavretí manželstva, kedy žalobca a žalovaná už ako

manželia iba dokončovali stavbu, ku ktorej vlastnícke vzťahy boli založené; dokončovanie stavby po jej
vznikuvšaknemohlobezexistencieplatnéhoprávnehoúkonuzaložiťzmenuužexistujúcichvlastníckych
vzťahov. Uvedené potom logicky vedie k záveru, že ak nebolo preukázané, že stavbu financovali strany
zo „spoločného účtu“ a nebolo preukázané, že v roku 2001 poskytli stranám finančné prostriedky na
stavbu rodičia žalovanej, potom je pravdivé tvrdenie žalobcu, že stavbu financovali iba jeho rodičia.

53. Z listinných dôkazov založených v spise (faktúry za vykonané práce) ďalej vyplýva, že tieto boli
vystavenéibanažalobcu,anijedenzlistinnýchdôkazovnebolvystavenýnažalovanú,alebonaoboch.Z
príjmových pokladničných dokladov o úhrade faktúr vyplýva, že za vykonané stavebné práce na stavbe v
P. dodávatelia prijímali úhrady od svedkyne X. (matky žalobcu) a z obsahu listinného dôkazu - čestného
prehlásenia B. S. zo dňa 16.9.2015 (č. l. 315) vyplýva, že mu bolo známe, že pokiaľ ide o stavbu v P.,

táto bola pre E. X. mladšieho. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že stavbu, o
ktorej tvrdila, že stavali od konca roku 2000 do roku 2002, a na ktorú vynaložili 40.000 eur (výpoveď
žalovanej dňa 22.9.2015) realizovali a financovali spoločne so žalobcom a z peňazí na spoločnom účte,
resp. darov od jej rodičov, pričom takýmto obnosom finančných prostriedkov zjavne nedisponovali a zo
svojich zárobkov objektívne disponovať ani nemohli.

54. Púhe spochybňovanie dokladov založených žalobcom o financovaní stavby a tiež výpovede
svedkyne R. X., ktorá uviedla, že všetky platby pri výstavbe domu a garáže vyplácala ona, je potom bez
právnej relevancie, pokiaľ žalovaná do spisu nezaložila žiaden iný doklad a nenavrhla v konaní vypočuť
žiadneho svedka (kamarátov, od ktorých kupovali materiál, dodávateľov prác), ktorí by preukázali ňou

tvrdené skutočnosti. Ani z výpisov z účtu nevyplýva, že na účte boli vykonávané transakcie, či výbery,
ktoré by preukázateľne boli spojené s konkrétnymi stavebnými prácami vykonávanými pri realizácii
stavby v roku 2001. Napriek tomu, že žalovaná tiež tvrdila, že peniaze za vykonané práce odovzdával
v hotovosti žalobca p. S., toto svoje tvrdenie opätovne ničím nepreukázala. Rovnako nepreukázala ani
tvrdenie, že p. S. a žalobca mali zošity, kam si vzájomne zapisovali poskytnuté zálohy a hotovostné

platby za vykonané práce prijaté od žalobcu. Možno len dodať, že aj v prípade, ak by takéto dôkazy
boli v konaní predložené, bolo by potrebné tiež preukázať, časovú a vecnú súvislosť medzi platbami a
výbermi peňazí v hotovosti z účtu žalobcu.

55. Pokiaľ žalovaná považovala svedkyňu R. X. za zaujatú, v dôsledku čoho mala za to, že na jej

svedeckú výpoveď nemožno prihliadať, odvolací súd uvádza, že len samotná skutočnosť, že vzťahy
medzi žalovanou a svedkyňou X. sú po rozvode manželstva účastníkov naštrbené, svedeckú výpoveď
tohtosvedkaautomatickynediskvalifikuje.Ohľadomskutočnostítýkajúcichsaokolnostízačatiavýstavby
rodinného domu totižto výpoveď svedkyne odvolací súd hodnotí ako konzistentnú, vecnú, jasnú,
vzájomne si v jednotlivých vyjadreniach neodporujúcu a logicky zdôvodňujúcu sporné obdobie začatia

výstavby rodinného domu.

56. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa chceli so žalobcom
osamostatniť, avšak z jej výpovede súčasne vyplýva, že všetky „pokusy“ osamostatniť sa boli spojené
výlučne s nehnuteľnosťami, ktoré patrili rodičom žalobcu, resp. ktoré kúpili rodičia žalobcu (najskôr

zvažovali dom na pozemku rodičov žalobcu, kvôli konfliktom v rodine žalobcu toto neprichádzalo do
úvahy; potom mama žalobcu narýchlo kúpila úplne starý dom v S. Y. E., ktorí začali prerábať). Ani v
jednom z týchto prípadov nešlo o aktivitu žalobcu a žalovanej, ktorú by vyvinuli k tomu, aby kúpou
spoločnej nehnuteľnosti, alebo iným spôsobom obstarania si spoločného bývania, si spoločné bývanie
obstarali, čo rovnako svedčí o tom, že hoci strany zvažovali spoločné bývanie, preukázateľne nemali

finančné zdroje na to, aby si ho obstarali spoločnou výstavbou rodinného domu. Tvrdenie žalovanej
(pojednávanie zo dňa 22.9.2015), že okrem pozemku všetky stavebné práce platili so žalobcom, pričom
stavaťzačalikoncomroku2000avroku2002tobolohotové,niejevspisepodloženéžiadnymilistinnými
dôkazmi ani svedeckými výpoveďami, a je v rozpore aj s tým, že stavebné povolenie bolo vydané až vmáji 2001 a tiež s jej vlastným vyjadrením, že celá stavba sa realizovala z finančných prostriedkov, ktoré
zasiela na účet žalobcu, keďže na účet žalobcu začala zasielať svoj zárobok až koncom januára 2001.

57. V kontexte všetkých zistených skutočností, hoci okolnosť, že vlastníkom pozemku bol iba žalobca,
sama osebe z hľadiska posúdenia toho, kto je vlastníkom stavby, nie je relevantná, s prihliadnutím
na vzájomné časové súvislosti a posúdenie pravdivosti skutkového deja tak, ako ho opísal žalobca,
nemožno túto skutočnosť opomínať. Vo svetle vyššie uvedeného totižto nemôže ostať bez významu,
že kúpa pozemku bezprostredne predchádzala začatiu výstavby, pričom hoci žalovaná na jednej strane

tvrdila, že na pozemku, na ktorom bol dom postavený, a na výbere ktorého sa podieľala, plánovali spolu
so žalobcom stavať, je nesporné, že pozemok kupoval za finančné prostriedky svojich rodičov žalobca
iba pre seba. Pokiaľ žalovaná poukazovala aj na to, že so žalobcom vyberala projekt rodinného domu
a spolu robili na ňom zmeny, z dokazovania vyplýva, že objednávateľom projektu bol žalobca, ktorý
predložil doklad aj o tom, že za projekt zaplatil. Tvrdenie žalovanej, že projekt bol zaplatený z peňazí
zo „spoločného“ účtu neobstojí, pretože v tom čase (v októbri 2000 bola uhradená záloha, v novembri

2000 bola uhradená zostávajúca suma) žiaden „spoločný“ účet zriadený nemali.

58. Pre posúdenie, kto je stavebníkom nie je samo osebe rozhodné ani to, komu bolo adresované
rozhodnutie o stavebnom povolení, táto okolnosť môže byť indíciou k posúdeniu toho, kto v skutočnosti
bol stavebníkom v občianskoprávnom zmysle. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že to bola ona, kto vybavoval

stavebné povolenie, logike veci by zodpovedalo, že vybaví stavebné povolenie aj pre seba, najmä ak
so žalobcom nežili v spoločnej domácnosti, neboli zosobášení a o uzavretí manželstva v tom čase ani
neuvažovali; žalovaná hoci mohla, tak ani voči štátnym inštitúciám, ktoré rozhodovali o povolení stavby
nedala najavo, že je stavebníkom. V tejto súvislosti možno poukázať aj na výpoveď svedka Č., ktorého
navrhla žalovaná, a ktorý uviedol, že ani pred ním sa strany nikdy nevyjadrili o tom, koho je dom.

59. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti, tak možno uzavrieť, že žalovanej sa v konaní nepodarilo
preukázať ani jednu zo skutočností, od ktorej odvodzovala existenciu platne uzatvorenej dohody o
založení spoluvlastníctva k novovybudovanej stavbe. Odvolací súd pripomína, že zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci
nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorá
tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto
protistranou, táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Dôsledkom
toho, že tvrdenie strany preukázané nebolo, je nepriaznivé rozhodnutie pre toho, ktorý dôkazné bremeno
neuniesol a svoje tvrdenia nepreukázal. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,

zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný je povinný tvrdiť a
preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú, zatiaľ čo žalobca je v zásade povinný tvrdiť a
preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho tvrdené alebo porušené právo, resp. právom chránený
záujem. Súd nemôže hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov a predpokladov,
a pokiaľ by i uveril tvrdeniu žalovanej, bez predloženia potrebných dôkazov zostalo by neozrejmeným,

na základe akých vykonaných dôkazov, skutkových zistení k takémuto záveru dospel.

60. Za významnú napokon považoval odvolací súd aj tú skutočnosť, (ktorá súdom prvej inštancie ostala
celkom bez povšimnutia), že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase, kedy začala výstavba
rodinného domu, bolo voči žalovanej vedené exekučné konanie (dlh predstavoval 9.000.000,- Sk, t. j.

298.745,26 eura). To, že voči žalovanej bolo v rozhodnom období vedené exekučné konanie potvrdili vo
svojej výpovedi aj rodičia žalovanej, svedkyňa Y.. F. Q. a S.. Y. Q., ktorý zároveň v odvolacom konaní
uviedol, že dlh z exekúcie uhradil až v roku 2005 - 2006. Ide o skutočnosť, ktorá nielenže podporuje
tvrdenie žalobcu, že dôvodom, pre ktorý žalovaná začala zasielať svoj zárobok na jeho účet bola obava
z exekúcie, keď súčasne nebolo preukázané, že finančné prostriedky z účtu žalobcu boli v roku 2001

použité na výstavbu rodinného domu, ale podľa názoru odvolacieho súdu, opodstatňuje prijatie záveru
aj o tom, že pokiaľ sa žalovaná vyhýbala exekúcii, ktorá bola v tom čase voči nej vedená, vylučovalo
to jej vôľu nadobúdať akékoľvek majetkové hodnoty, ktoré by podliehali exekúcii a teda nadobudnúť
aj spoluvlastníctvo k stavbe. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, žeexekučné konanie bolo v čase začatia výstavby, resp. v čase, kedy na účet žalobcu začala zasielať svoj
zárobok, voči nej už zastavené. Pokiaľ uviedla, že bolo zastavené konkurzné konanie (pre nedostatok
majetku), toto je bez právnej relevancie, nakoľko vyhlásenie konkurzu malo v tom čase na prebiehajúce

exekučné konanie také účinky, že došlo iba k prerušeniu exekučného konania (§ 14 ods. 1 písm. d/
zákona č. 328/1991 Zb.). Po ukončení konkurzného konania súdnemu exekútorovi nič nebránilo v tom,
aby v exekúcii proti žalovanej ďalej pokračoval, o čom napokon svedčí aj to, že dlh z exekúcie svedok
S.. Y. Q. uhradil až v rokoch 2005 - 2006.

61. V prospech žalovanej potom nemohla prispieť ani výpoveď svedka Š. Ž., ktorý síce uviedol, že vedel
o tom, že žalobca a žalovaná začali stavať spolu, avšak nevedel nič o financovaní stavby ani o exekúcii
proti žalovanej; a ani výpovede svedkov S.. Y. Q. a Y.. F. Q., ktoré nijako nepreukazujú skutočnosti
tvrdené žalovanou ohľadom existencie platne uzatvorenej dohody o spoluvlastníctve.

62. Okrajovo možno poznamenať, že obraz o pravdivosti tvrdení žalobcu poskytujú aj listinné dôkazy

založenévspise,zobsahuktorýchvyplývajúaktivitystránpočasvýstavby.Idenapr.oto,žekoncomjúna
a začiatkom júla 2001 boli žalobca a žalovaná na spoločnej dovolenke v zahraničí (čo potvrdzujú výpisy
z účtu, do ktorých urobila poznámku žalovaná); žalobca dňa 13.3.2001, podpísal zmluvu o budúcej
zmluve, ktorá mala byť uzavretá dňa 1.9.2001 na základe ktorej predal svoju motorku, za ktorú získal
dňa 13.3.2001 sumu 160.000,- Sk (5.311,02 eura) a dňa 1.9.2001 sumu 70.000,- Sk (2.323,57 eura), dňa

10.7.2002 uzavrel žalobca zmluvu, na základe ktorej došlo k predaju jeho motorového vozidla za cenu
135.000,- Sk (4.481 eura). Žalovaná na tieto listinné dôkazy predložené žalobcom reagovala tak, že ani
po prevode auta, ani po prevode motorky žalobca neostal bez auta a bez motorky a kúpil si nové (č. l.
358). Odvolací súd na uvedené poukazuje v tých súvislostiach, ak žalobca a žalovaná v roku 2001 mali
spoločne stavať rodinný dom, potom spôsob, akým sa nakladalo s finančnými prostriedkami, ktoré mali

podľa žalovanej slúžiť na spoločné financovanie stavby, nesvedčí tvrdeniu žalovanej, že stavali spoločne
a zo spoločných prostriedkov, práve naopak svedčí tvrdeniu žalobcu o okolnostiach, za akých bola
stavba realizovaná, teda že stavbu financovali a zabezpečovali pre neho jeho rodičia, na čo sa zjavne
spoliehal a podľa čoho sa aj správal (potvrdzuje to aj výpoveď jeho matky - chodil na motorky, jachty a
tiež jeho vlastná výpoveď - v tom období všetky peniaze rozflákal na dovolenky, záľuby a pod.), čomu

potom však zodpovedal aj postoj žalovanej k spôsobu využívania týchto prostriedkov, ktorý tolerovala,
resp. sa sama na ňom zúčastňovala.

63. Zhrnuté a podčiarknuté, výsledky vykonaného dokazovania v logických a časových súvislostiach
preukazujú skutkový stav veci (priebeh skutkového deja) tak, ako ho opísal žalobca. Žalovanej sa

nepodarilo preukázať, že stavbu zhotovovali so žalobcom spoločne do podielového spoluvlastníctva,
práve naopak z dokazovania vyplýva, že žalovaná vedela o okolnostiach, za akých bola stavba
realizovaná a bola si vedomá toho, že stavbu finančne aj dodávateľsky zabezpečovali na základe
vzájomnej dohody pre žalobcu rodičia žalobcu. A nakoľko žalovaná nebola účastníkom tejto dohody
a existenciu inej dohody uzavretej so žalobcom nepreukázala, jej účasť na výstavbe v okolnostiach

konkrétneho prípadu jej nemohla založiť spoluvlastníctvo k novovybudovej stavbe; účasť žalovanej na
výstavbe mala charakter iba výpomoci, ktorej dôvody spočívali v existencii dlhodobého partnerského
vzťahu so žalobcom, a na tomto základe aj predpokladu, že stavbu budú neskôr spoločne užívať.
Odvolací súd tiež zastáva ten názor, že exekúcia, ktorá bola v tom čase voči žalovanej vedená, zároveň
vylučovala vôľu žalovanej nadobudnúť novovybudovanú stavbu do podielového spoluvlastníctva so

žalobcom.

64. Závery odvolacieho súdu potom nebolo spôsobilé spochybniť ani tvrdenie žalovanej, že tým, že
žalobca sám požiadal o zmenu stavby pred dokončením, prejavil vôľu, aby vec bola v spoločnom
vlastníctve, pretože vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti sa nejednalo o prejav vôle

zosúladiť faktický stav spoluvlastníctva strán k stavbe so stavom právnym (ako konštatoval súd prvej
inštancie), pričom hodno dodať, že od osoby, ktorá nemá právnické vzdelanie ani nemožno vyžadovať
presnú znalosť podmienok a spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva k novozhotovenej stavbe,
resp. posúdenie právnych dôsledkov, ak stavba bola postavená pred uzavretím manželstva, avšak
dokončená až po jeho uzavretí. A pokiaľ stavba z hľadiska stavebných predpisov má stále povahu

stavby rozostavanej, pretože doposiaľ nebola skolaudovaná, avšak bola dokončovaná aj po uzavretí
manželstva, potom ide o okolnosť, ktorá u žalobcu a tiež žalovanej bola spôsobilá vyvolať mylnú
predstavu o tom, že vlastnícke vzťahy k stavbe boli založené až po uzavretí manželstva a teda, že vec
patrí do BSM, hoci v skutočnosti tomu tak nie je.65. A nakoľko výsledky vykonaného dokazovania pri komplexnom posúdení všetkých okolností
prejednávanej veci nepreukázali, že žalobca a žalovaná sporné nehnuteľnosti stavali do podielového

spoluvlastníctva (podrobná argumentácia v odsekoch 33 až 64 odôvodnenia), po vecnom a právnom
zhodnotení relevantných skutočností významných pre posúdenie veci, odvolací súd neakceptoval
opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu zamietajúcom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil
tak, že žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva vyhovel.

66. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na
náhradu trov konania.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).