Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 19, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410201052
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8410201052.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
povinným: 1.) W., 2.) K., 3.) S., o vymoženie 149,37 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní

oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarokč.k.8Er/131/2010-40zodňa16.02.2021,takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o vymoženie 149,37

Eur s prísl. a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu č. Ro 648/94 zo
dňa 13.06.1994 vydaný Okresným súdom Poprad, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
28.07.1994 rozhodol tak, že výrokom I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie zamietol a výrokom II. návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých

exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK"); § 36 ods. 5 zák.
č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 09.06.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej
exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zák. č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK.

4. Oprávnený námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odoslal súdnemu exekútorovi
18.07.2020. V obsažných námietkach žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto
konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach prostredníctvom súdneho exekútora
boli postúpené na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím ZoUNEK. Ďalej uviedol, že upovedomenie
o zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so ZoUNEK. Exekútor nemá nárok na náhradu
paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do

30.06.2016 (čo súdny exekútor nepreukázal), upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje
náležitosti vyžadované ust. § 5 ods. 2 ZoUNEK, najmä opis skutočností, ktoré zastavenie exekúcie
odôvodňujú a je preto nepreskúmateľné, z upovedomenia nie je zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej
exekúcie. Zároveň podal a špecifikoval podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom
SR namietajúc nesúlad ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky, zásah do základných práv a slobôd.
Navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej a zároveň

navrhol, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.5. Súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení
pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa jednalo o tzv. starú exekúciu (začatú pred
1. aprílom 2017), kde súdny exekútor po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátané tzv.
absolútnych či relatívnych výnimiek (ust. § 2 ZoUNEK) vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Uvedené upovedomenie bolo vyhotovené v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 ZoUNEK, obsahovalo
všetky zákonom predpísané náležitosti, oprávnenému bolo odoslané pred uplynutím lehoty 120 resp.

180 dní od splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie (ex lege). Exekúcia bola zapísaná
v Centrálnom registri exekúcií. Nebolo povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v
priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie.
Už počas jej priebehu mal oprávnený možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu
exekúcie či jej úspešnosti. Z uvedeného dôvodu považoval námietku oprávneného za neopodstatnenú.

7. S prihliadnutím na citované ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie nie je možné
prerušiť. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie
konania ani podľa osobitných predpisov. Keďže nevzhliadol dôvody na podanie návrhu na konanie
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, podnet oprávneného na podanie návrhu na Ústavný súd
Slovenskej republiky považoval za nedôvodný. Na základe uvedeného súd návrh oprávneného na

prerušenie konania zamietol. Pritom poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu - č.k. I. ÚS 220/2020 -18,
I. ÚS 221/2020 -18, IV. ÚS 239/2020 -19 a I. ÚS 237/2020 -18.

8. Tvrdenia oprávneného o nesúlade právnych predpisov súd nevyhodnotil za také, ktoré zakladajú
dôvod pre vyhovenie námietkam, a preto námietky zamietol a taktiež zamietol návrh na prerušenie

konania.

9. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, a to v celom jeho rozsahu. Poukázal na ust. § 7 ods.
3, § 8 ods. 2, § 10 ods. 2 zák. číslo 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej
len ,,ZoUNEK“) so záverom, že proti rozhodnutiu o námietkach (i proti zamietavému rozhodnutiu o

námietkach) je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Napriek tomu konajúci súd v napadnutom
uznesení uviedol, že proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok (odvolanie) prípustný nie je. Oprávnený
namietal, že proti napadnutému uzneseniu mal byť prípustný opravný prostriedok - sťažnosť (odvolanie)
ktorý mu prvoinštančný súd odňal. Oprávnený poukázal aj na ust. § 6 ods. 4 písm. b) zák. 233/2019 Z.z.
ZoUNEK, že rozhodovacia činnosť súdu sa má týkať aj aplikácie tohto zákonného ustanovenia, avšak

prvoinštančný súd to v napadnutom uznesení vôbec neuviedol. Ďalej poukázal na to, že ZoUNEK hovorí
o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom tiež poukázal na konkrétnu
povinnosť súdneho exekútora - z ust. § 211a a § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku a ust. § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o
centrálnom registri exekúcií vyplýva to, do kedy ju mal súdny exekútor splniť. Poukázal aj na dôvodovú

správu k zákonu č. 233/2019 Z.z. ZoUNEK, ktorý určil, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu
náhradu trov starej exekúcie je určujúce ako a kedy bola stará exekúcia do centrálneho registra exekúcií
zapísaná, a nie či tam bola iba zapísaná. Navrhol vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skôr, ako sa mohol začať
zaoberaťdôvodmipodanéhoodvolania,preskúmalto,čipodanéodvolaniejeprípustné.Zistil,žepodané
odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.

11. Podľa ust. § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, na exekučné konanie
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia
o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa
nepoužijú.

12. Podľa ust. § 202 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súduprvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti
uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

13. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u
exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

14. Podľa ust. § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

15. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.

Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

16. Podľa čl. 11 Základných princípov CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

17. Podľa ust. § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

18. Podľa ust. § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu
chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo

veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov
konania, n) prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.

19. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie a taktiež zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania do rozhodnutia

Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Voči
tomuto uzneseniu podal podanie oprávnený označené ako odvolanie, pričom v texte tohto podania
uviedol, že skutočnosť, že uznesenie bolo vydané sudcom nebráni tomu, aby ho bolo možné posúdiť
ako sťažnosť. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bolo uznesenie súdu prvej inštancie vydané
sudcom a nie vyšším súdnym úradníkom, nebolo možné voči nemu podať sťažnosť, ale odvolanie. Z

uvedeného dôvodu preto odvolací súd v zmysle čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP posudzoval
podanie oprávneného ako odvolanie.

21. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom
konaní. V tomto smere je potrebné poukázať na vyššie cit. ust. § 202 ods. 3 Exekučného poriadku

účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý výslovne ustanovuje, že pre exekučné konania
platí prípustnosť odvolania len tam, kde to zákon výslovne upravuje (obdobne aj za predchádzajúcej
právnej úpravy bolo možné podať odvolanie len tam, kde to zákon výslovne pripúšťal, porovnaj ust.
§ 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). V tomto
prípade súd prvej inštancie rozhodol podľa ZoUNEK, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex

specialis. Rozhodovanie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je upravené
v ust. § 7 ods. 1 až 3 ZoUNEK. Vyššie cit. ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK upravuje spôsoby rozhodovania
súdu prvej inštancie po tom, čo súdny exekútor predloží námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie, avšak v uvedenom ustanovení nie je výslovne zakotvená možnosť protiuzneseniu, ktorým súd zamietol alebo odmietol podané námietky podať odvolanie. Z uvedeného tak
vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým boli námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie zamietnuté nie je odvolanie prípustné. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, keďže

uznesenie nebolo vydané vyšším súdnym úradníkom ale sudcom, proti uvedenému uzneseniu nie je
prípustný žiadny riadny opravný prostriedok, a to ani podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.
Odvolací súd v tomto smere ešte uvádza, že nemožno súhlasiť ani s tvrdením oprávneného o naplnení
odvolacej námietky podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, pretože zákon 549/2003 Z. z. o súdnych
úradníkoch v znení neskorších predpisov hovorí o možnosti a nie o povinnosti sudcu poveriť vyššieho

súdneho úradníka na konanie a rozhodovanie vo vymedzenom okruhu podľa rozvrhu práce, resp. v
určitej veci. V prípade, ak poverenie nie je udelené, rozhoduje aj v takýchto veciach zákonný sudca,
preto skutočnosťou, že v predmetnom prípade rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník nemohlo
dôjsť k porušeniu zákona. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že aj poučenie súdu prvej inštancie
o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o zamietnutí námietok oprávneného proti exekúcii bolo
správne.

22. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného čo do výroku II. o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania a aj v tomto smere dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné. Oprávnený podal
návrh na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP (konanie o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde SR), pričom v zmysle ust. § 357 písm. n) CSP odvolanie voči takémuto uzneseniu

prípustné nie je. Vzhľadom na uvedené preto poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania
proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo správne.

23. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že pri zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovení ZoUNEK
nemôže mať akýkoľvek návrh hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy vplyv na vedenie takto

zastaveného exekučného konania. Je potrebné poukázať na to, že ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP
sa vzťahuje na prípady, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka danej veci je v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo s medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na
začatie konania. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že tento postup sa uplatní v prípade, ak k

takémuto záveru dospeje súd a nie účastník konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 36/2019 v ktorom bolo uvedené, že uznesenie o prerušení konania
je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto
rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd
(napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že obsahom práva na spravodlivé

súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, preto ani
z toho dôvodu nemôže byť daný dôvod na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o
súlade právnych predpisov. Konanie, ktoré bolo zastavené už nie je možné prerušiť. Zároveň odvolací
súd dáva do pozornosti aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to: sp. zn. I. ÚS 220/2020, sp.
zn. I. ÚS 221/2020, sp. zn. IV. ÚS 239/2020, sp. zn. III. ÚS 237/2020, sp. zn. II. ÚS 241/2020, v ktorých

Ústavný súd SR konštatoval, že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa
ZoUNEKsúústavneudržateľné.Vzhľadomajnatietouvedenéskutočnostipretomožnodospieťkzáveru
o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

24. Odvolací súd poznamenáva, že zistil skutočnosť o úmrtí povinnej 2.) K.. Z dôvodu, že došlo k

zastaveniu starej exekúcie a námietkam oprávneného nebolo vyhovené, nebol dôvod pokračovať v
konaní s dedičmi povinnej v 2.) rade. Preto odvolací súd skutočnosť, že povinná dňa XX.XX.XXXX
zomrela uviedol len v záhlaví uznesenia.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie

oprávneného odmietol.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 CSP v spojení s ust.§
256 ods.1 CSP a článku 4 ods.1 CSP. CSP neobsahuje ustanovenie o trovách konania v prípade
rozhodnutia o odmietnutí odvolania. Preto odvolací súd aplikoval ust.§ 256 ods.1 CSP, ktoré upravuje

problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto
prípade sa končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej. Preto obdobne ako v prípade
zastavenia konania a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie
voči výroku, voči ktorému nebolo prípustné. V prejednávanej veci oprávnený svojim správaním zavinilodmietnutie odvolania, keďže toto podal proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné. Oprávnený
tak svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, preto mu nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Povinným a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Preto odvolací súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.