Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119258991
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119258991.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov
JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so
sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej Q. B., narodenej XX. XX.
XXXX, K. cesta XXXX/XX, XXX XX Z. Z., o zaplatenie 133,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/25/2019-71 z 13. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,- Eur a úhradu
poštovýchslužiebvsume1,45Eurvlehote3dníododňaprávoplatnostirozsudku(prvývýrok).Žalovanej
tiež uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu bol nedoplatok žalovanej na úhradách za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. a tým,
že nebolo sporným, že žalovaná bola povinná platiť tieto úhrady v sume 4,64 Eur mesačne a takisto
nebolo sporným, že hoci je odberateľkou elektriny vo viacerých odberných miestach, bola povinná
platiť len za jedno. Nebolo sporným ani to, že v priebehu žalovaného obdobia uhrádzala platbu za

jedno odberné miesto, avšak s iným variabilným symbolom, než ktorý jej bol pridelený žalobcom.
Žalovaná nepreukázala, že platby so správnym variabilným symbolom boli žalobcovi poukázané a
takisto nepreukázala, že by v žalovanom období uhrádzala poplatok za ďalšie odberné miesto s
prideleným evidenčným číslom 9010330749. Aplikujúc ust. § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 10
zákona č. 340/2012 Z. z. a § 121 ods. 1 OZ považoval prvoinštančný súd žalobu za dôvodnú. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala, že predloženými dôkazmi
preukázala pravidelné úhrady v období od 01. 04. 2016 do 31. 07. 2018 s variabilným symbolom XX.,
ktorýjejžalobcaoznámilmailom.Zopakovala,žejeodberateľkouelektrinynadvochodbernýchmiestach
pod VS 9010330749 a 9018167529 a tak zo zákona má nárok uhrádzať platby žalobcovi iba za jedno
odberné miesto, za ktoré aj doteraz platila na VS 9018167529, pokým jej žalobca nezaslal v poradí tretí

VS 7702355859, na ktorý mala od 01. 04. 2016 poukazovať platby. Predložením podrobného výpisu
preukázala, že danú sumu uhrádzala na VS 7702355859. Keďže žalobca jej platby akceptoval a peniaze
jej nevrátil, žiada o ich vrátenie, resp. o akceptáciu jednostranného zápočtu, ktorý žalobcovi zaslala
mailom aj doporučenou poštou. Uviedla tiež, že žalobcu žiadala o vrátenie preplatkov vo výške 60,32
Eur a 23,20 Eur.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť označujúc
odvolacie tvrdenia žalovanej za opakujúce sa, nepreukázané a irelevantné k predmetu sporu.5. V následnom vyjadrení žalovaná doplnila, že nikdy nedošlo k zmene odberateľa ani odberného
miesta, čo žalobcovi musí byť zrejmé podľa rodného čísla, iba zmenila priezvisko. Žiadala, aby žalobca

preúčtoval jej platby z VS XXXXXXXXXX na VS XXXXXXXXXX a aby jej vrátil preplatok v sume 83,52
Eur.

6. Žalobca na to reagoval vyjadrením zo dňa 17. 08. 2020 uvádzajúc, že žalovaná je evidovaná
ako odberateľka elektriny na dvoch odberných miestach. Na jednom poplatok uhrádzala. Na druhom

odbernom mieste preukázala „viacnásobný odber“ v mesiaci máj 2019 a preto jej povinnosť platiť úhrady
za druhé odberné miesto má do mája 2019. Oslobodená od platby viacerých odberných miest je až po
oznámení a preukázaní tejto skutočnosti.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok prvoinštančného

súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a je potrebné
zrušiť rozsudok prvoinštančného súdu, ktorý z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a súčasne vec aj nesprávne (neúplne) právne posúdil.

9. Odvolací súd zo spisu zistil, že podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanej zaplatenie sumy
133,- Eur s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaná nezaplatila úhradu v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z.
za obdobie od 01. 04. 2016 do 31. 07. 2018 a to ani po písomnej výzve zo dňa 09. 07. 2018. Žalovaná

suma pozostáva z 25 mesačných platieb po 4,64 Eur/mesiac plus pokuta podľa § 10 cit. zákona v sume
17,- Eur.

10. Súd prvej inštancie preto opodstatnene skúmal, či žalovaná je platiteľkou úhrad v zmysle cit.
zákona a dospel k správnemu záveru, že žalovaná bola v danom období platiteľom úhrad v zmysle

§ 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., nakoľko bola odberateľkou elektriny v domácnosti. Správne
tiež zistil, že žalovaná bola odberateľkou elektriny súčasne vo viacerých odberných miestach, avšak
nesprávne uzavrel nespornosť toho, že bola povinná platiť úhradu len za jedno odberné miesto (18.
odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku). Táto skutočnosť, ktorá je najzásadnejšou pre rozhodnutie
v spore totiž nespornou nebola.

11. Pokiaľ v odpore proti vo veci vydanému platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že od roku 2008 je
odberateľkouelektrinynadvochodbernýchmiestachpodč.9010330749a9018167529atvrdila,žebola
povinná platiť iba za jedno odberné miesto (vysvetľujúc súčasne, že v roku 2013 si v súvislosti s vydajom
zmenila priezvisko na Prokšová a táto zmena jej priezviska sa premietla len ohľadne odberného miesta

č. 9018167529 a na odbernom mieste č. 9010330749 zostalo jej pôvodné priezvisko), žalobca v reakcii
na to vo vyjadrení zo dňa 26. 06. 2019 (č. l. 35 spisu) uviedol, že žalovaná preukázala viacnásobný
odber až zaslaním dokladov na súd. Následne na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 06. 11. 2019 (č. l.
65 spisu) žalobca uviedol, že viacnásobný odber bol zaevidovaný od júna 2019 a súčasne poukázal na
§ 6 ods. 1, § 3 písm. a) a § 9 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti

poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.

12. Odvolací súd tieto vyjadrenia z obsahového hľadiska chápe ako tvrdenie žalobcu, že žalovaná bola
oprávnená platiť úhradu za jedno odberné miesto až od júna 2019 a dovtedy (t. j. aj za žalované obdobie)
mala platiť úhradu za obe odberné miesta. Žalobca toto v zásade potvrdil vo svojom poslednom podaní

zo dňa 17. 08. 2020, ktoré urobil v odvolacom konaní.

13. Preto podľa odvolacieho súdu v konaní bolo sporným, či žalovaná mala počas žalovaného obdobia
platiť úhrady za jedno alebo za obe odberné miesta. Nebolo teda podľa § 151 ods. 1 CSP nesporným,
že žalovaná bola povinná platiť úhradu len za jedno odberné miesto ako uviedol prvoinštančný súd.

14. Nakoľko doterajšie písomné vyjadrenia žalobcu neboli úplne jasné (žalobca pritom ani na výzvu
okresného súdu v podaní zo dňa 06. 11. 2019 jasne a zrozumiteľne nevysvetlil, z akého titulu prijal od
žalovanej jej platby v žalovanom období pod VS 7702355859), bude úlohou okresného súdu zistiť vďalšom konaní postupom podľa § 150 ods. 2 CSP, či teda žalobca skutočne tvrdí, že žalovaná bola
povinná platiť za obe odberné miesta a odkedy dokedy. Ak mala platiť za obe odberné miesta, žalobca
musí tvrdiť a vysvetliť z akého dôvodu, pretože zo spisu je zrejmé, že žalovaná na dvoch odberných

miestach odoberá elektrinu už od roku 2008 (odberateľkou elektriny je pritom už od 06. 09. 2006 ako to
vyplýva z elektronickej komunikácie na č. l. 21 spisu), v roku 2013 sa vydala a zmenila svoje priezvisko,
avšak odberateľkou v oboch odberných miestach zostala a teda, či žalovaná vo vzťahu k nemu porušila
nejakú svoju zákonnú oznamovaciu, resp. inú povinnosť, v dôsledku ktorej by bola povinná platiť úhrady
za obe odberné miesta. Odvolací súd pritom poukazuje aj na predtým platný zákon č. 68/2008 Z. z., v

ktoromodvolacísúdnenašielpovinnosťplatiteľaúhrady,ktorýodoberalelektrinuvoviacerýchodberných
miestach(§6ods.1cit.zákona)oznamovaťvyberateľoviúhradytakútoskutočnosť.Vsúvislostisprijatím
nového zákona č. 340/2012 Z. z. riešilo túto otázku prechodné ustanovenie § 12 ods. 4 cit. zákona. Čiže
najskôr bude potrebné, aby žalobca podľa § 150 ods. 2 doplnil svoje skutkové tvrdenia a to vrátane toho,
aby zrozumiteľne aj pre odvolací súd vysvetlil a popísal, ako to bolo s variabilnými symbolmi, na ktoré
vlastne žalovaná mala podľa neho platby uhrádzať (od kedy, dokedy, na aký variabilný symbol atď.),

lebo zo spisu nie je zrejmé, odkiaľ vlastne žalovaná poznala tretí variabilný symbol 7702355859, kedy
a ako jej bol oznámený.

15. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná predložila výpis zo svojho účtu
týkajúci sa žalovaného obdobia (č. l. 54 a nasl. spisu) a na tomto sú zachytené platby v sume 4,64 Eur

mesačne určené žalobcovi (čo je zrejmé z totožného IBAN-u na výpise a na výzve žalobcu na zaplatenie
zo dňa 09. 07. 2018 na č. l. 3 spisu). Tieto platby majú VS 7702355859. Okresný súd v tomto smere
potom presvedčivo nevysvetlil, prečo a podľa akého zákonného ustanovenia nebolo možné považovať
tieto platby za úhrady žalovaného dlhu, ak podľa súdu nebolo sporné, že žalovaná mala platiť úhradu
iba za jedno odberné miesto a platby za jedno odberné miesto aj uhrádzala, avšak na iný než žalobcom

pridelený variabilný symbol. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu by nesprávnosť (resp.
hoc aj neuvedenie) variabilného symbolu pri bezhotovostnej platbe nemala spôsobovať splnenie dlhu
podľa § 567 ods. 2 v spojení s § 559 ods. 1 OZ.

16. Z týchto dôvodov neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako rozsudok prvoinštančného súdu

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom konaní bude okresný súd postupovať v súlade uvedenými
závermi odvolacieho súdu a bude sa opätovne zaoberať žalobcom uplatneným nárokom na úhradu
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Prihliadne pritom aj na zápočet,
ktorý žalovaná pripojila k podanému odvolaniu. Nové rozhodnutie okresný súd zdôvodní tak, aby spĺňalo

zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj
o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).