Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/155/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011099
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121011099.1
Uznesenie
KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému: K. G., nar. XX.XX.XXXX
v R., t. č. v Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 28.9.2021 č. k. 28PP/42/2021-28, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 16.12.2021 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. G., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 28.9.2021 č. k. 28PP/42/2021-28 rozhodol o žiadosti
odsúdeného K. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto: Podľa § 66 ods.
1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: K. G., nar. XX.XX.XXXX v R., t. č. v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/163/2016 zo dňa 24.09.2018 zamieta.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený
sícesplnilformálnupodmienkunapodaniesižiadostiopodmienečnéprepustenie,akoajprvúmateriálnu
podmienku, nesplnil druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života.
7. Uviedol, že odsúdený bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný za rôznorodú majetkovú kriminalitu. V
súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného
zákona. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody druhýkrát. Z odpisu registra trestov je pritom
zrejmé, že tento po vykonaní nepodmienečného vyše 7-ročného trestu odňatia slobody za majetkovú
kriminalitu (trestné činy podľa § 194 a § 219 Trestného zákona), v krátkom čase po prepustení na
slobodu, pokračoval v páchaní majetkovej kriminality a bol ešte štyrikrát právoplatne uznaný vinnýmz trestných činov krádeží, porušovania domovej slobody, zatajenia veci. Rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/163/2016 zo dňa 24.09.2018 mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody a
ďalším rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/32/2017 zo dňa 07.10.2019 súd upustil
u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu. Odsúdeného teda od páchania ďalšej trestnej činnosti
neodradil ani viacročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ale práve naopak, pokračoval v páchaní
majetkových trestných činov. Na základe správania odsúdeného na slobode má súd za to, že k právne
aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu
odňatia slobody. Na dôvažok súd poukazuje aj na hodnotiacu správu ústavu, v ktorej riaditeľ ústavu
konštatuje, že odsúdený len čiastočne plní ciele programu zaobchádzania a iba čiastočne preukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Teda ani na základe záverov hodnotiacej správy
nemá súd možnosť dospieť k bezpečnému záveru, že odsúdený by v prípade prepustenia na slobodu
dokázal viesť riadny život a opäť neskĺznuť k páchaniu trestnej činnosti. V jeho prípade preto prevažuje
legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
8. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky skutočnosti uvedené v
predchádzajúcom odseku neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné
prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú
zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v
súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Sťažnostný súd
zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré
súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Prvostupňový súd odôvodnil svoje
rozhodnutie komplexne, poukazujúc na všetky relevantné skutočnosti, ktoré je potrebné zhodnotiť pri
skúmaní prognózy správania sa odsúdeného do budúcnosti. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie
je odôvodnené obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom a zároveň vecne správne, sťažnostný súd naň
poukazuje, bez potreby jeho opakovania.
9. Sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku
všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou
je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol
odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je
prognóza jeho ďalšieho správania. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len
predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný
na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu
trestnej činnosti.
10. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,
ktoré mu garantuje zákon.
11. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.