Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/72/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121200919
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121200919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína

Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: RSDr. V. F., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXXX/XX, K., toho času Zariadenie pre seniorov Sv. Ján, so sídlom Šelpice 214, zastúpený procesným
opatrovníkom: F. F., narodená XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, K., o návrhu navrhovateľa: F. F.,
narodený XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, K., zastúpený advokátom: Mgr. Martin Zátopek, so sídlom
Galvaniho 7D, Bratislava, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom
Račianska 153, Bratislava, za účasti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava Mgr. Renáty Gálikovej,

so sídlom Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné bašty 1, Trnava, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti na
právneúkonysakonáaÚradukomisárapreosobysozdravotnýmpostihnutímprotirozsudkuOkresného
súdu Trnava č. k. 12Ps/1/2021-95 zo dňa 28.6.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil RSDr. V. F., nar. XX.XX.XXXX, v
spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý rozhodovať o svojej medicínskej (ambulantnej,
ústavnej) liečbe, vrátane podpisovania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a rozhodovať o svojom umiestnení v sociálnom zariadení, resp. o mieste svojho prechodného či trvalého
pobytu, výrokom II. ustanovil navrhovateľa F. F., narodeného XX.X.XXXX, za opatrovníka RSDr. V.
F., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola jeho
spôsobilosť obmedzená, výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania

a výrokom IV. rozhodol o povinnosti štátu zaplatiť trovy dôkazov.

2.Napadnutýrozsudoksúdprvejinštancieodôvodnilprávneaplikáciouust.§10ods.1,2,§26,§27ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 52, § 231, § 248 ods. 1, 2, § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že u RSDr. V. F. bol kvalifikovaný stupeň
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby ako stupeň VI.. RSDr. V. F. po dobu niekoľkých rokov trpí

duševnýmiporuchami(miernakognitívnaporucha,demenciaľahkéhomiestamistredneťažkéhostupňa,
syndrómzávislostinaalkohole,stavpodelíriu,prítomnosťnálezovnamozgovomtkanive,aďalšie),ktoré
majú negatívny priebeh, charakter a prognózna týchto porúch sú trvalé, vyžadujúce si zabezpečenie
zdravotnej a sociálnej starostlivosti inou osobou alebo inštitúciou. RSDr. V. F. nie je schopný zabezpečiťsi kontinuálnu starostlivosti o svoju osobu tak po sociálnej, ako aj medicínskej stránke. Zároveň však
neboli zistené dôvody na obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom nad rámec rozhodovania o
zdravotnej starostlivosti (t. j. o ambulantnej, resp. ústavnej liečbe, poskytovania informovaného súhlasu

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) a tiež rozhodovania o umiestnení v sociálnom zariadení, resp.
rozhodovania o mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že RSDr. V. F. nie je z dôvodu trvalej duševnej poruchy
schopný robiť právne úkony týkajúce sa rozhodovania o svojej medicínskej liečbe, či už ambulantnej

alebo ústavnej, vrátane podpisovania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ako aj rozhodovania o svojom umiestnení v sociálnom zariadení, resp. o mieste svojho prechodného či
trvalého pobytu. Preto súd prvej inštancie obmedzil RSDr. V. F. v spôsobilosti na právne úkony tak, ako
je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku a zároveň RSDr. V. F. výrokom II. ustanovil opatrovníka,
ktorý ho bude zastupovať v rozsahu, v ktorom bol obmedzený v jeho spôsobilosti na právne úkony. K
námietke Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorou poukazoval na absenciu potreby

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u RSDr. V. F. a možnosti zabezpečenia starostlivosti o RSDr.
V. F. inou formou (napr. sociálnou službou), súd prvej inštancie poukázal primárne na predmet tohto
konania, a to posúdenie zdravotného stavu RSDr. V. F. po duševnej stránke a zisťovanie, či duševné
poruchy, ktorými trpí, sú prechodného alebo trvalého charakteru. Úlohou súdu prvej inštancie nebolo
posudzovať vhodnosť či nevhodnosť toho, ktorého zariadenia, do ktorého bol RSDr. V. F. umiestnený,

pretože na tento účel ustanovil RSDr. V. F. opatrovníka, ktorý bude oprávnený a povinný ho zastupovať
pri právnych úkonoch za účelom zabezpečenia riadnej zdravotnej starostlivosti. Z dôvodu nadbytočnosti
a nehospodárnosti súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - správu o úraze RSDr. V. F. za účelom zistenia,
či bol úraz spôsobený vplyvom požitia alkoholu, pretože závery správy by nemali vplyv na konečné
rozhodnutie vo veci.

5. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže
nezistil žiadnu z výnimiek vyplývajúcich z ust. § 53 a nsl. Civilného mimosporového poriadku.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti štátu nahradiť trovy dôkazov v zmysle ust. § 251 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko náhradu trov spojených so znaleckým dokazovaním
nemožno spravodlivo žiadať od účastníkov, keď návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bol
podaný dôvodne.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podala odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa koná, z dôvodov podľa ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej
inštancie napadnuté výroky založil na tvrdeniach a dôkazoch jednej strany, ktoré nepreveril a rozpory
neodstránil. Závery posudku Mesta Trnava, skutočnosti v ňom uvedené, sa nezakladajú na pravde,

tento posudok spochybnil aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Poukázala na to, že
cievnu mozgovú príhodu utrpela v roku 2011, pričom až na niektoré obslužné činnosti je samostatná,
dokáže vykonať rannú aj večernú hygienu, obliecť sa, pohybovať sa po zariadení, naďalej je držiteľom
vodičského oprávnenia, pomoc potrebuje len pri sprchovaní. Ošetrovateľ Zariadenia pre seniorov Sv.
Ján J. X. potvrdil to, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, riadne zvláda bežnú

rannú aj večernú hygienu sama, sama chodí na toaletu, sama sa pohybuje po zariadení, nepotrebuje
pomoc ani pri manipulácii s predmetmi. Pokiaľ ide o zranenie ruky, úraz sa nestal pod vplyvom
alkoholu, pôvod a okolnosti zranenia uviedla pri ošetrení vo Fakultnej nemocnici v Trnave. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými na pojednávaní dňa 28.6.2021, aj
naďalej nesúhlasí s návrhom, vyjadrila želanie zotrvať v domácom prostredí s pomocou ošetrovateľskej

služby Mesta Trnava. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, zdravotnú starostlivosť
neodmieta, riadne navštevovala lekára, užívala lieky. Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb zo
dňa 19.4.2021 nepodpísala, tam uvedený podpis sa zhoduje s podpisom syna (navrhovateľa). Má
za to, že do sociálneho zariadenia nepatrí, utvrdili ju v tom aj zamestnanci zariadenia, v ktorom
je umiestnená. Namietala nedostatočne vykonané dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu potreby

zdravotnej starostlivosti o jej osobu. V priebehu konania nebol zabezpečený žiaden dôkaz svedčiaci o
agresívnom správaní, abstinovať dokáže, popiera závislosť od alkoholu. Svojej manželke nikdy neublížil,
práve naopak, ona sa vyjadrila, že ublížila jemu. Závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil svoje
rozhodnutie vo vzťahu k rozsahu obmedzenia, sú v rozpore s princípom zistenia skutočného stavu.Pokiaľ ide o ustanovenie manželky ako procesného opatrovníka, súd prvej inštancie konal v rozpore
s ust. § 240 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože nie je záujme manželky, aby sa vrátil do
domáceho prostredia, manželka trvá na podanom návrhu, spolu s navrhovateľom sa dohodli na jeho

umiestnení do sociálneho zariadenia. Súd prvej inštancie nevykonal poučenie o procesnom práve
požiadať súd, aby sa konania zúčastňoval aj dôverník. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou
poruchou, ešte nie je dôvodom pre jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V priebehu konanie
nebol zabezpečený žiaden dôkaz preukazujúci koho, alebo čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne
úkony. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, je si vedomá potreby zdravotnej starostlivosti, na druhej

strane si je vedomá aj toho, že zdravotnú starostlivosť tak, ako je poskytovaná v sociálnom zariadení,
môže absolvovať aj v domácom prostredí. Navrhla, aby odvolací súd, zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podal odvolanie Úrad komisára pre osoby
so zdravotným postihnutím z dôvodov podľa ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ust.

§ 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie napadnuté výroky založil na tvrdeniach a dôkazoch jednej strany, ktoré nepreveril a
rozpory neodstránil. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím si vyžiadal správu z Fakultnej
nemocnice Trnava v súvislosti s úrazom ľavého ramena osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, pričom v lekárskej správe nie je záznam o klinických príznakoch požitia alkoholu. Z lekárskej

správy vyplýva, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ako dôvod pádu uviedla to, že
sa jej zamotala palica, spadla a ľavým ramenom narazila do dverí. Ďalej si vyžiadal správu z Okresného
úradu Trnava na preverenie, či osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ohrozuje pod
vplyvom alkoholu svoju rodinu, pričom zo zabezpečenej správy vyplýva, že osoba, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa koná, nebola riešená v posledných 5 rokov v priestupkovom konaní. Vyžiadal si

tiež správu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave za účelom zistenia, či osoba, o ktorej spôsobilosti na
právne úkony sa koná, porušila pravidlá na úseku cestnej premávky, pričom z evidenčnej karty vodiča
vyplýva, že voči nej nie je evidovaná žiadna bloková pokuta, žiadny priestupok ani trestný čin v cestnej
premávke, tiež nie je evidované zadržanie vodičského preukazu. Závery posudku Mesta Trnava o
stredne ťažkom stupni demencie sú v príkrom rozpore so zdravotným stavom osoby, o ktorej spôsobilosti

na právne úkony sa koná, zachyteným v znaleckom posudku znalca MUDr. Mária Straku, v ktorom sa
na rozdiel od posudku Mesta Trnava uvádza mierna kognitívna demencia, s vyjadrením lekára MUDr.
P. Z., ktorý uviedol, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je schopná chôdze bez
cudzej pomoci a nie je trvalo pripútaná na posteľ a tiež s informáciami získanými zo Zariadenia pre
seniorov v Šelpiciach, z ktorých vyplýva, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, sa

po zariadení pohybuje samostatne a väčšinu vecí zvládne spravidla sám. Úrad komisára pre osoby
so zdravotným postihnutím si tiež od Mesta Trnava vyžiadal správu k tomu, akým spôsobom bola u
osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, vykonávaná sociálna posudková činnosť, pričom z
odpovede Mesta Trnava zo dňa 7.7.2021 vyplýva, že bola posudková činnosť vykonaná dňa 16.11.2020
telefonicky v spolupráci s F. F., vzhľadom na protipandemické opatrenia. Mesto Trnava ďalej uviedlo,

že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nepožiadala o poskytnutie opatrovateľskej
služby, taktiež nepožiadala o posúdenie odkázanosti na túto sociálnu službu a ani iný druh sociálnej
služby, napríklad denný stacionár. Tieto zistenia sú v rozpore s tvrdením manželky, ktorá na pojednávaní
dňa 28.6.2021 uviedla, že konzultovala starostlivosť s denným stacionárom, do stacionára ho však
neprijali preto, lebo sa nevie najesť a obliecť. Uvedené však nie je pravdou, o čom svedčí vyjadrenie

ošetrovateľa J. X. zo Zariadenia pre seniorov Sv. Ján. V zariadení sa ponúkli dve opatrovateľky, ktoré by
sa osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, vedeli postarať v domácom prostredí. Zmluvu
o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 19.4.2021 nepodpísala osoba, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná, podpis na zmluve sa zhoduje s podpisom syna (navrhovateľa) na zmluve o doplatení
úhrady za sociálnu službu zo dňa 19.4.2021, ako aj s podpisom na plnomocenstve zo dňa 12.2.2021.

Súd prvej inštancie pochybil, keď nezisťoval, či by na riešenie nepriaznivého zdravotného stavu osoby,
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nepostačovala sociálna služba v domácom prostredí. V
priebehu konania nebolo zistené, že by osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, odmietala
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho nebola preukázaná ani opodstatnenosť jej
umiestnenia v sociálnom zariadení. Za rozporné považuje aj tvrdenie znalca o pretrvávaní duševných

porúch po dobu 10-12 rokov, keď duševná schopnosť bola posudzovaná lekárskou prehliadkou v roku
2018 bez negatívneho zistenia. V priebehu dokazovania nebol zabezpečený žiaden dôkaz, ktorý by
svedčil o agresívnom správaní osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, voči komukoľvek.
Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, doposiaľ nebola súdne trestaná ani riešenáv priestupkovom konaní, v zariadení nemajú vedomosť o požívaní alkoholických nápojov. Ani znalec
v podanom znaleckom posudku neuviedol, že by osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa
koná, niekoho ohrozovala. Samotný nesúhlas s umiestnením do sociálneho zariadenia nie je možné

stotožňovať s nesúhlasom s medicínskou liečbou. Súd prvej inštancie konal v rozpore s ust. § 240
ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď ustanovil za opatrovníčku jeho manželku. Manželka nemôže
vykonávať funkciu opatrovníka nestranne pre jej záujem na veci, pripojila sa k návrhu navrhovateľa,
jej konanie jednoznačne poukazuje na to, že má záujem na tom, aby osoba, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa koná, bola obmedzená v spôsobilosti rozhodovať o mieste svojho pobytu, nemá

záujem na tom, aby osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bola poskytnutá sociálna
služba v mieste svojho trvalého bydliska. Poukázal na rozpory posudku odkázanosti na sociálnu službu
Mesta Trnava zo dňa 16.11.2020, kde sa okrem iného uvádza: „prítomné poruchy kontinencie, stav po
cievnej mozgovej príhode, prítomný ťažký kognitívny deficit, nesebestačný, vyžaduje trvalý dohľad inou
osobou“, ktoré zistenia sú v rozpore so závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku, v
ktorom znalec uviedol len „Mierna kognitívna porucha F 06.7". Poukázal aj na vyjadrenie lekára MUDr.

P. Z., podľa ktorého osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je schopná chôdze bez
cudzej pomoci, nie je trvalo pripútaná na posteľ a tiež vyjadrenie štatutárneho zástupcu Zariadenia
pre seniorov v Šelpiciach J. B., ktorý uviedol, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa
koná, sa po zariadení pohybuje samostatne a väčšinu vecí zvládne spravidla sama. Súd prvej inštancie
nepoučil osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, o jej procesnom práve požiadať, aby sa

zúčastňoval konania jej dôverník. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím navrhol vyžiadať
lekársku správu, kde bol prvotne posudzovaný zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná, za účelom zistenia, či niekoho ohrozuje, pretože navrhovateľ ako jediné potenciálne
ohrozenie uviedol zaobstaranie si alkoholu v čase, kedy manželka išla na nákup potravín, čím osoba,
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ohrozila seba. Samotná duševná choroba osoby, o

ktorej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa koná, ešte nie je dôvodom pre jej obmedzenie,
pretože v konaní musí byť vždy a konkrétne uvedené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť na
právne úkony osoby a prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Osoba, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, si je vedomá toho, že potrebuje zdravotnú starostlivosť, avšak
zdravotnú starostlivosť vie v plnom rozsahu absolvovať aj v domácom prostredí. Rovnako nebol

zabezpečený žiaden dôkaz o tom, že by osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pod
vplyvom alkoholu ohrozovala seba alebo svojich príbuzných. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa
vysporiadať s otázkou, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami, k čomu však súd prvej
inštancie nepristúpil. Prenášanie zodpovednosti na opatrovníka, aby podpisoval informovaný súhlas za
opatrovanca, je neetické a nezákonné. Opatrovníci nemajú predpísané zdravotnícke vzdelanie a teda

nemôžu bez akéhokoľvek rizika rozhodnúť o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Rovnako má za to,
že opatrovník nemôže opatrovanca donútiť brať predpísané lieky, pokiaľ on sám nechce. Tak isto ani
zariadenie sociálnych služieb nemôže nútiť opatrovanca brať lieky, môže na to len dohliadnuť, na to však
nemusí byt' opatrovníkom. Súdy by nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky
preberať ich závery, mali by vychádzať najmä z výsluchu dotknutého človeka a vykonať aj ďalšie dôkazy

smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Samotné zistenie, že človek
trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí.
V prípade osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nebolo preukázané, že by svojimi
úkonmi ohrozovala seba, alebo by svojimi úkonmi ohrozovala práva tretích osôb. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniam sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, ktorého vstup do konania neskôr
prebrala prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa v celom
rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie rozhodol na podklade dostatočne vykonaného dokazovania,
pričom svoje úvahy riadne odôvodnil. V predmetnej veci bol pre právne posúdenie veci určujúcim

znalecký posudok MUDr. Mária Straku v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Pokiaľ ide o
odvolacie námietky osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a Úradu komisára pre osoby
so zdravotným postihnutím týkajúce sa určenia zdravotníckeho zariadenia, do ktorého má byť osoba,
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, umiestnená, spochybňovanie posudku o odkázanosti
na sociálnu službu a posúdenia samostatného zabezpečenia starostlivosti menovaného o svoju osobu,

tieto považuje za neopodstatnené a bezpredmetné. Predmetom konania o spôsobilosti na právne úkony
podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku je posúdenie zdravotného stavu osoby, o ktorej
spôsobilostinaprávneúkonysakoná,spoukazomnajejduševnústránkuazistenie,čiduševnéporuchy,
ktorými trpí, sú prechodného alebo trvalého charakteru. Odkázal pritom na závery znaleckého posudkuMUDr. Mária Straku, z ktorého vyplynulo, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, trpí
viacerými duševnými poruchami, ktoré sú trvalého charakteru, čo odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony v rozsahu, v akom rozhodol súd prvej inštancie. Takéto obmedzenie je v záujme a na

ochranu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektami -

účastníkom a subjektom oprávneným na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania (§ 359 a
§ 12 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1, § 355 ods. 2 a contrario Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e) a h)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba, ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že konanie o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná, je potrebné zastaviť (§ 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti (§ 387 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

11. Podaním zo dňa 28.9.2021 doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.10.2021 osoba, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, vzala odvolanie späť dôvodiac dodatočným zvážením všetkých
okolností a následným súhlasom s napadnutým rozsudkom.

12. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho
vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

13. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté,

vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

14.Keďžeosoba,oktorejspôsobilostinaprávneúkonysakoná,späťvzatímpodanéhoodvolaniavyužila
svojeprávodisponovaťkonanímtak,akovyplývazvyššiecitovanéhoustanovenia§369ods.1Civilného
sporového poriadku, pričom tak urobila ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o jej odvolaní, bolo

dôvodným, aby odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, postupom podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) zastavil.

15. Predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa (syna osoby, o ktorej spôsobilosti

na právne úkony sa koná) na čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, v rozsahu rozhodovania o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a
sociálnych služieb v dôsledku pretrvávajúcich znakov duševného ochorenia spojených s jej zhoršujúcim
sa fyzickým stavom. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danej veci boli
splnené podmienky pre čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a s tým spojenej potreby

ustanovenia opatrovníka osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, na zastupovanie pri
právnych úkonoch, v rozsahu ktorých bola jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenieuplatnenéhonávrhuapretožeodvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáverysúduprvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jehodôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah

obmedzenia určí v rozhodnutí.

18. Podľa § 27 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím
pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím
obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník (ods. 2). Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd

za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1) (ods. 3).

19. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

20. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd dohliada na spôsob výkonu funkcie
opatrovníka.

21. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do

prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobody. V konaní o spôsobilosti na právne úkony musí súd vždy posudzovať, ako sa
faktické postihnutie človeka prejavuje v jeho každodennom živote, akým spôsobom ho obmedzuje, či
ohrozuje, pričom musí aplikovať zásadu primeranosti. Inštitút obmedzenia, či pozbavenia spôsobilosti

na právne úkony, nie je sankciou dotknutej osoby, ale opatrením slúžiacim predovšetkým na ochranu
záujmov fyzickej osoby, ktorá pre svoj duševný stav nie je schopná robiť s dostatočnou vlastnou
zodpovednosťou právne úkony a rovnako sa jedná o ochranu osôb, ktoré s takýmito fyzickými osobami
vstúpili do právnych vzťahov. Obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, je opatrenie,
ktoré predstavuje nevyhnutné obmedzenie, ktoré môže trvať iba po nevyhnutnú dobu, dokiaľ dôvody,

ktoré k obmedzeniu alebo zbaveniu spôsobilosti na právne úkony viedli, trvajú.

22. V konaní o spôsobilosti na právne úkony musí byť primárnym kritériom východisko, že jednotlivec
je východiskom štátu a štát a všetky jeho orgány sú ústavne zaviazané na ochranu práv jednotlivca, a
to sa neobmedzuje len na ochranu základných práv, ale dôraz musí byť na ochranu ľudskej dôstojnosti,

ktorá má byť chápaná ako súčasť kvality človeka a jeho ľudstva (pozri rozhodnutie IV. ÚS ČR sp. zn.
412/04). Zásahy do spôsobilosti na právne úkony človeka súvisia v zmysle platnej a účinnej právnej
úpravy Občianskeho zákonníka s duševnou poruchou, ktorá je určitej intenzity a nie je prechodná.
resp. závislosťou od určitých návykových látok. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie
je sankciou, ale opatrením slúžiacim predovšetkým na ochranu záujmov samotných fyzických osôb,

ktoré pre svoj duševný stav nie sú schopné robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou právne úkony.
Rozhodnutie súdu, ktorým modifikuje rozsah spôsobilosti na právne úkony, je významným zásahom do
integrity fyzickej osoby.

23. Znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom má byť

rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným, je treba prihliadať aj na
ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí súd zvážiť a rozhodnúť,
či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom rozsahu.
Zhromaždenie úplných informácií o dotknutej osobe umožní znalcom konfrontovať výsledky svojho
odborného vyšetrenia s ostatnými poznatkami a na základe tejto konfrontácie usúdiť, do akej miery

prejavy duševnej choroby vyžadujú pozbavenie spôsobilosti na právne úkony (R 44/1967). V tomto
type konania sa súd musí zamerať na zistenie zdravotného stavu dotknutej osoby; jedná sa o skutkovú
otázku, pri riešení ktorej nemožno rozhodnúť bez spolupráce so znalcami z odboru medicíny. Súd musí
rovnako zistiť, či je dotknutá osoba schopná sama si obstarávať svoje záležitosti; v tejto oblasti súdvychádza zo záverov vyhodnotených v znaleckom posudku v kontexte ostatných výsledkov dokazovania
(R 6/1964). Pri skúmaní opodstatnenosti obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony musí
byť zohľadnené, ako sa dotknutá osoba správa, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť

svoje každodenné potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti
na právne úkony je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom
rozsahu, než je nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy
zistené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno
situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby sa

primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb.

24. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd obmedzil, je súdom
ustanovený opatrovník (obligatórne opatrovníctvo). V zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka sa uprednostňuje príbuzný fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak jej niet, orgán miestnej
správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene (verejný opatrovník).

Ustanovenie verejného opatrovníka má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len subsidiárne. Práva
a povinnosti opatrovníka zahŕňajú zabezpečenie starostlivosti o osobu opatrovanca, starostlivosť o jeho
majetok a v neposlednom rade zastupovanie opatrovanca, a to v rozsahu, v akom je opatrovanec na
relevantné úkony nespôsobilý. Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.Podľajudikatúrysamotnáexistenciapotenciálnehorozporuzáujmovkzákonnémuzákazu

zastupovať nestačí; rozpor záujmov musí reálne existovať. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami
zástupcu a zastúpeného treba vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo
všetkých okolností prípadu tak, aby bolo možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov zastúpeného.
Regulácia zákonného zastúpenia má v právnej úprave inkorporované aj určité zabezpečovacie
mechanizmy, ktoré majú zabrániť zneužitiu inštitútu zastúpenia v situácii ohrozenej kolíziou záujmov. Ak

nejde o bežnú vec, na nakladanie zákonných zástupcov s majetkom zastúpených je potrebné schválenie
súdom,ktoréjepredpokladomplatnostitýchtoprávnychúkonov(§28Občianskehozákonníka).Akdôjde
k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých,
ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd kolízneho opatrovníka (§ 30 Občianskeho
zákonníka). Kolízny opatrovník je osobitným zástupcom, ktorého práva a povinnosti sa viažu len na

uskutočňovanie právnych úkonov ohrozených kolíziou záujmov. V ostatnom koná za zastúpeného
jeho zákonný zástupca. Ide o osobitnú úpravu konfliktu záujmov ad hoc, keď je zákonný zástupca
v mimoriadnej situácii diskvalifikovaný pomerom k veci. Na zabezpečenie kvalifikovanej ochrany
práv a právom chránených záujmov opatrovanca súd v zmysle ustanovenia § 277 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku vykonáva dohľad nad výkonom funkcie opatrovníka.

25. S poukazom na dôvody podaného návrhu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že pre posúdenie duševného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bolo
rozhodujúcim zistenie, či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a táto porucha dosahuje
intenzitupredpokladanúustanoveniamiObčianskehozákonníka.Vychádzajúczcitovanéhoustanovenia

§ 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo vzhľadom na vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie potrebné vykonať posúdenie zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná. Keďže posúdenie zdravotného stavu vyžaduje odborné znalosti, súd prvej inštancie postupoval
správne v zmysle ustanovenia § 244 Civilného sporového poriadku, keď v konaní ustanovil súdneho
znalca MUDr. Mária Straku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorému uložil

posúdiť zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd totiž nie oprávnený k
tomu, aby si sám vytváral nejaký úsudok o zdravotnom stave pacienta.

26. Podstatou odvolacej argumentácie Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bolo
opakovanévyjadrovanienesúhlasusozisteniamisúduprvejinštancieozdravotnomstaveosoby,oktorej

spôsobilosti na právne úkony sa koná.

27. V prejednávanom prípade bol vyhotovený Znalecký posudok znalcom MUDr. Máriom Strakom, z
odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, č. 52/2021, pričom znalec bol v konaní následne vypočutý,
na záveroch znaleckého posudku zotrval. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že u osoby,

o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, boli zistené niekoľko rokov pretrvávajúce duševné
poruchy, najmä ľahký až stredne ťažký stupeň demencie, mierna kognitívna porucha, stav po delíriu,
syndróm závislosti od alkoholu, pričom tieto poruchy majú trvalý charakter a negatívnu prognózu do
budúcnosti. Tieto poruchy zakladajú (aktuálne a aj do budúcnosti) potrebu kontinuálnej zdravotnej ako ajsociálnej starostlivosti. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, si nedokáže samostatne
žiadnym spôsobom zabezpečiť kontinuálnu starostlivosť o svoju osobu. Znaleckým posudkom bolo
odporučené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o medicínskej liečbe,

vrátane podpisovania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, o umiestnení v
sociálnom zariadení, ako aj mieste svojho trvalého, resp. prechodného pobytu. Zároveň bolo znalcom
konštatované, že u osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nie sú dôvody pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony nad rámec navrhovaného rozsahu.

28. Pri tvorbe podkladu rozhodnutia a v procese dokazovania má zásadný význam znalecké
dokazovanie. Pri hodnotení znaleckého posudku treba vychádzať zo všeobecných pravidiel pre
hodnotenie vykonaných dôkazov a v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia
účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný
mimosporový poriadok. Významným kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z judikatúry jednoznačne vyplýva,
že napriek tomu, že sudca nie je nadaný potrebnými odbornými znalosťami, pre ktoré ustanovil v konaní
znalca, to mu nedovoľuje preberať závery znalca nekriticky a bez vyhodnotenia záverov, a to aj v
komplexnosti vo vzťahu k záverom z vykonaného dokazovania (stanovisko NS SR z 23.12.1980 sp. zn.
Pls 3/80, rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo 352/2008 z 6.8.2009, sp. zn. 30Cdo 1924/2010 z 27.9.2010,

sp. zn. 22Cdo 1561/2010 z 9.2.2010).

29. V rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje primerane a podporne na
to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom
podaným ústne, či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 Civilného sporového poriadku)

nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s
ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej
činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov
a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami.

30. Znalec v prejednávanej veci tak vychádzal z vyhodnotenia forenzno - psychiatrického vyšetrenia
osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť, aký je
jej zdravotný stav. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom odvolací súd konštatuje, že ustanovený
znalec so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti, po analýze zdravotnej dokumentácie a

vykonaní vlastných vyšetrení osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, uskutočneného
v Domove sociálnych služieb Horné Orešany, náležitým spôsobom prezentoval odborné závery a
podklady,zktorýchprizodpovedanísúdomzadanýchodbornýchotázokpostupoval.Odvolacísúdmáza
to, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy výsledkov
psychiatrického vyšetrenia, dopadu duševných porúch na schopnosti osoby, o ktorej spôsobilosti na

právne úkony sa koná, skúmania predpokladov robiť právne úkony v dotknutej oblasti. Ustanovený
znalec bol v konaní pred súdom riadne vypočutý, na záveroch prezentovaných v znaleckom posudku
zotrval, k záverom podal náležité vysvetlenie, ktoré aj zrozumiteľne vysvetlil.

31.Súdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďznaleckýposudokznalcaMUDr.MáriaStrakupovažoval

za jeden z ťažiskových dôkazných prostriedkov. Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie si bez
ďalšieho, izolovane od ďalších dôkazov prevzal závery znalca a tieto opomenul vyhodnotiť v kontexte
s ďalšími dôkazmi. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj ostatné dôkazy, a to posudok Mesta Trnava,
zabezpečené lekárske správy, vyjadrenia navrhovateľa, procesnej opatrovníčky, rovnako vyjadrenia
Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a v

neposlednom rade vyjadrenie samotnej osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Odvolacia
námietka o nekritickom prevzatí záverov znaleckého posudku je tak neopodstatnená.

32. Z výpovede znalca na nariadenom pojednávaní vyplynulo tiež to, že osoba, o ktorej spôsobilosti na
právne úkony sa koná, nemá kritický postoj k umiestneniu do zariadenia sociálnych služieb, tento záver

zodpovedá vyjadreniu navrhovateľa, ako aj procesnej opatrovníčky, ktorí zhodne potvrdili odmietanie
umiestnenia do zariadenia sociálnych služieb. O nedostatočnom náhľade na svoje ochorenie svedčí
aj samotný postoj osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ktorá sa pokúsila o útek zo
zariadenia (čím ohrozila svoje zdravie), jej nereálne predstavy o budúcnosti (žiť v záhradnej chatke,hoci si je vedomá, že bez pomoci inej osoby nebude schopná samostatnej existencie), nesprávne
domnienky o pozbavení všetkých práv navrhovateľom. Sama osoba, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná, sa vyjadrila, že manželka s ním mala veľa roboty, bolo to ťažké, aktuálne už manželka

starostlivosť nezvláda aj pre svoj nepriaznivý zdravotný stav. Počas vzhliadnutia znalcom prezentovala
odmietanie ďalšieho psychiatrického liečenia, svoj zdravotný stav bagatelizovala. Z lekárskej správy
zo dňa 21.9.2020 vyplýva, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, trpí bludmi, v
čase prijatia na hospitalizáciu bola dezorientovaná, hovorila „z cesty“, trpela paranoiditou, komolila
slová, vykazovala ťažký kognitívny deficit, prezentovala opätovné úteky zo zariadenia. Neschopnosť

zabezpečiť si kontinuálnu zdravotnú starostlivosť podporuje aj nepriaznivý fyzický zdravotný stav, ťažká
chôdza o paličke (neschopnosť prejsť dlhšiu vzdialenosť), riziko mozgovej cievnej príhody, a tiež
takmer nefunkčná ľavá horná končatina. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bola
posudkom Mesta Trnava klasifikovaná stupňom odkázania na sociálnu službu „VI.“, čo predstavuje
najťažší stupeň odkázanosti osoby na sociálnu starostlivosť. Nie je pritom dôvod spochybňovať tento
posudok, keď posudkový lekár nevychádzal len z telefonického rozhovoru s procesnou opatrovníčkou

ale aj z predložených lekárskych správ o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná.

33. Všetky vyššie skutočnosti nasvedčujú tomu, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa
koná,vsúčasnostineviesamostatnezhodnotiťsvojzdravotnýstav,regulovaťzdravotnústarostlivosťbez

rizika ohrozenia seba a blízkych, tento stav je trvalý, s negatívnou prognózou, nemožno teda očakávať
zlepšenie.

34. Tvrdenie Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o vhodnosti reštriktívnejšieho

riešenia zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, prostredníctvom
opatrovateľskej služby Mesta Trnava je nutné dodať, že takýto záver z vykonaného dokazovania
nevyplynul. Práve naopak, znalec ustálil neschopnosť osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, zabezpečiť si kontinuálnu starostlivosť a potrebu celodennej starostlivosti. Ako vyplýva z
vyjadrenia Mesta Trnava zo dňa 7.7.2021, rozsah opatrovateľskej služby je stanovený na 8 hodín

denne, pričom počas víkendov mesto opatrovateľskú službu neposkytuje. Takýto rozsah by potom
nezodpovedal potrebe starostlivosti, ktorú vyžaduje osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa
koná. Navyše, ako už konštatoval súd prvej inštancie a tiež prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava
vo vyjadrení k odvolaniam, predmetom tohto konania je skúmanie duševného stavu osoby, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, posúdenie charakteru zistených duševných porúch (t. j. či ide

o stav trvalý a nemenný alebo stav prechodný) a následný vplyv na posúdenie spôsobilosti, resp.
nespôsobilosti samostatne konať v otázke poskytovania zdravotnej starostlivosti.

35. Na vyššie uvedenom závere nemení nič ani to, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, má aj naďalej vodičské oprávnenie, v evidenčnej karte vodiča nemá zaznamenaný žiaden

priestupok, nikdy jej nebolo odňaté, resp. zadržané vodičské oprávnenie, a tiež to, že doposiaľ
nebola priestupkovo riešená, ani odsúdená tak, ako namieta Úrad komisára pre osoby so zdravotným
postihnutím poukazujúc na predložené listiny. Odvolací súd nijako nespochybňuje uvedenú spôsobilosť
osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a tiež jej bezúhonnosť, avšak pre posúdenie
dôvodnosti návrhu je rozhodujúci jej aktuálny zdravotný stav, ktorý bol posudzovaný znalcom.

36. Pre oblasť, na ktorú bola osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, obmedzená v
spôsobilosti na právne úkony, jej súd prvej inštancie správne ustanovil za opatrovníka navrhovateľa
- syna, ktorý je spôsobilý vykonávať funkciu opatrovníka. Navrhovateľ má vo vzťahu k osobe, o
ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ako svojmu otcovi zodpovedný a rozumný postoj, jeho

argumentácia smerovala k ochrane osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pričom
odvolací súd nezistil, že by konal v rozpore s jej záujmami. V rozsahu, v akom bola osoba, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je opatrovník
oprávnený aj povinný konať v jej mene, pričom konanie opatrovníka bude podliehať dohľadu súdu. Na
tomto mieste je potrebné pripomenúť, že osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, sa

neodnímajú jej práva v celom rozsahu, takýto rozsah obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony osobu,
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nevylučuje z verejného a súkromného života, navrhovateľ
navyše ani nežiadal o úplné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Osoba, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa koná, je s výnimkou rozsahu tak, ako určil súd prvej inštancie aj naďalej schopnávystupovať ako samostatný subjekt - nositeľ práv a povinností, avšak v obmedzovanom rozsahu bude
dozorovaný ustanoveným opatrovníkom - navrhovateľom (synom).

37. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda vyplýva, že duševný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na
právneúkonysakoná,neumožňuje,abybezohrozeniasebaajejblízkychosôbrozhodovalasamostatne
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu rozhodovania o svojej medicínskej liečbe, vrátane
podpisovaniainformovanéhosúhlasusposkytovanímzdravotnejstarostlivosti,oumiestnenívsociálnom
zariadení, ako aj mieste svojho trvalého resp. prechodného pobytu. Preto bolo v záujme ochrany osoby,

o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nutné pristúpiť k obmedzeniu spôsobilosti na právne
úkony v uvedenom rozsahu, sledujúc tým jej najlepší záujem.

38. Pokiaľ ide o námietku Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o porušení práva na
spravodlivý súdny proces odňatím možnosti uskutočňovať osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, patriace procesné práva, ktoré pochybenie spočívalo v opomenutí súdu prvej inštancie poučiť

ju o možnosti požiadať, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník, v tomto smere je nutné vyhodnotiť
námietku ako dôvodnú.

39. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

40.Podľa§242Civilnéhomimosporovéhoporiadkuosoba,oktorejspôsobilostisakoná,môžepožiadať,
aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí.

41. Okrem inštitútu zastúpenia sa procesná ochrana a naplnenie princípu rovnosti v konaní o

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pri realizácií procesných práv a povinností uskutočňuje
úpravou tzv. osobitnej poučovacej (mandukačnej) povinnosti, pričom poučenie sa týka okrem iného
aj možnosti požiadať, aby sa konania zúčastnil zvolený dôverník. Vyššie citované ustanovenie §
242 Civilného mimosporového poriadku zohľadňuje špecifickosť manudukčnej povinnosti v týchto
prípadoch a akcentuje vhodnosť spôsobu poučenia v zmysle princípu efektívneho a účinného prístupu

k spravodlivosti.

42. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Na tomto mieste je však nutné zdôrazniť, že nie každé porušenie zákonných ustanovení, resp. nie
každý nesprávny procesný postup zakladá porušenie tohto práva. Na to, aby bolo vo veci konštatované
porušenie práva na spravodlivý proces musí ísť o vadu konania takej intenzity a kvality, pre ktorú sa
celé konanie javí ako nespravodlivé a v dôsledku ktorej dôjde k porušeniu práva na spravodlivé súdne

konanie ako celku. Každé pochybenie preto treba vykladať v kontexte celého konania.

43. Odvolací súd pre preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie osobu, o ktorej spôsobilosti na
právne úkony sa koná, nepoučil o jej procesnom práve vyplývajúcom z ustanovenia § 242 Civilného
mimosporového poriadku, čím porušil právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach.

Toto pochybenie však nevykazovalo takú intenzitu, ktorá by osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, vylúčila z možnosti využívať právne inštitúty a záruky poskytované jej právnym poriadkom
a následne ju „obrala“ o možnosť vplývať na výsledok konania. Súd prvej inštancie osobe, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, počas celého konania umožnil realizovať všetky procesné
oprávnenia, doručil jej návrh navrhovateľa a umožnil jej vyjadriť sa k nemu, riadne ju predvolal na

nariadenépojednávanie,naktoromjuvypočul,umožniljejklásťzúčastnenýmosobámotázky,vyjadrovať
sa k ich výpovediam, rovnako bola oboznámená so všetkými dôkazmi, súd prvej inštancie jej doručil
znalecký posudok znalca MUDr. Mária Straku, ku ktorému mala možnosť vzniesť námietky a znalcovi
klásť otázky, priebežne jej doručoval všetky procesné rozhodnutia. V konečnej fáze umožnil osobe, o
ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, predniesť záverečný návrh, následne jej doručil napadnutý

rozsudok spolu s odvolaním Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Netreba opomínať
to, že do konania bol pribratý osobitný subjekt - Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
ktorý vyvažoval „slabšie postavenie“ osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, vyplývajúce z
jej zdravotného stavu a ktorý sa konania aktívne zúčastňoval (čo vyplýva z jeho procesnej aktivity) práveza účelom ochrany práv osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Rovnako do konania
vstúpil prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ktorého vstup do konania neskôr prebrala prokurátorka
Krajskej prokuratúry v Trnave) ako orgán ochrany práva v zmysle Civilného mimosporového poriadku

ako subjekt sui generis, ktorého úlohou v konaní bolo vykonávanie preventívnych opatrení smerujúcich
k identifikácii prípadného porušenia zákonnosti a tým dôsledne napĺňať požiadavku dôslednej a
účelnej ochrany práv a právom chránených záujmov osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa
koná. Porušenie osobitnej poučovacej povinnosti súdom prvej inštancie nemalo vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci samej, preto odvolací súd na túto vadu konania neprihliadol.

44. Pokiaľ ide o námietku Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorou spochybňuje
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať navrhovaný dôkaz, a to vyžiadanie
lekárskej správy o úraze hornej končatiny osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná,
ktorá mala vyvrátiť tvrdenia navrhovateľa o užívaní alkoholu, túto námietku je nutné vyhodnotiť ako
nedôvodnú, k čomu odvolací súd dodáva.

45. Konanie o spôsobilosti na právne úkony v zmysle ustanovenia § 231 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Toto konanie charakterizuje
tzv. vyhľadávací princíp, to znamená, že Civilný mimosporový poriadok, a to ustanovenia § 35 a § 36
Civilného mimosporového poriadku dávajú súdu oprávnenie vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli

účastníci konania za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Práve tieto ustanovenia predstavujú
svojimspôsobomakésiprelomenietzv.zásadyformálnejpravdy,kedysúdprestávabyťviazanýdôkazmi
a návrhmi účastníkov konania a môže vstúpiť do konania a iniciatívne zisťovať skutočnosti, ak takáto
potreba počas konanie vyvstane. Takýmto postupom súd potom zabezpečí spravodlivé a zákonné
rozhodnutie vo veci.

46. Navrhovanie dôkazov, patrí nesporne medzi procesné oprávnenia účastníka konania, pričom
toto právo sa v niektorých prípadoch môže stať aj procesnou povinnosťou, ktorej nerešpektovanie
alebo nesplnenie by mohlo mať za následok procesnú sankciu (v sporovom konaní), vedúcu až k
neúspešnému výsledku. Tu je však potrebné pripomenúť, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo

do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov, ani ich názormi. Inak povedané, oprávneniu
účastníka konania navrhovať dôkazy nezodpovedá povinnosť súdu vykonať každý dôkaz, ktorý navrhol.
Je výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam
a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné,
koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur).

47. Obdobný názor už opakovane vyslovil i Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa
ktorej nie je súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (právo
na spravodlivý proces) povinnosť vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania (porovnaj I.
ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 208/09). Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so

zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú
k rozhodnutiu vo veci samej (porovnaj II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04, II. ÚS 193/06). Nevykonanie
navrhovaného dôkazu možno považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl.
46 ods. 1 Ústavy SR len v takom prípade, ak tento dôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového
stavu, ktorý z doposiaľ vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, čo však nie je tento prípad.

48. Odvolací súd v kontexte uvedeného opätovne poukazuje na to, čo už uviedol vyššie, že dôvodom
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v tomto prípade nebolo užívanie alkoholu (resp. závislosť na
požívaní alkoholických nápojov). Preto je irelevantné, či zranenie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná, bolo alebo nebolo spôsobené v príčinnej súvislosti s požitím alkoholu alebo nie, teda

závery lekárskej správy zachytávajúcej prvotné vyšetrenie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony
sa koná, neboli pre posúdenie dôvodnosti návrhu určujúce. Nad rámec uvedeného však odvolací súd
dodáva, že v rámci odvolacieho konania sa oboznámil s lekárskou správou Fakultnej nemocnice Trnava
zo dňa 14.8.2018 predloženou Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v odvolacom
konaní, v ktorej skutočne nie je zmienka o tom, či k úrazu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony

sa koná, došlo po užití alkoholu. Z lekárskej správy vyplýva pôvod zranení (tzv. subjektívny nález),
ktorý udala osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, a to pád a náraz do dverí ľavým
ramenom. Okrem lekárskej správy však bolo potrebné prihliadnuť aj na vyjadrenie MUDr. X. X., ktorý
vykonal ošetrenie, pričom z tohto vyjadrenia nevyplýva, že by u osoby, o ktorej spôsobilosti na právneúkony sa koná, nebola zistená prítomnosť alkoholu, ale to, že vyšetrenie na požitie alkoholu alebo iných
návykových látok nebolo vykonané, a preto pochopiteľne požitie alkoholu ani nemohlo byť zistené.

49. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

50. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie
starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vysporiadal sa s tvrdeniami účastníkov,
správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, ku ktorému vypočul i znalca, ktorý znalecký
posudok vypracoval, všetky dôkaz vyhodnotil podľa princípov na hodnotenie dôkazov, posúdil ich
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho správne ustálil, že v danej veci boli splnené

podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v stanovenom rozsahu. Za opatrovníka
ustanovil súd prvej inštancie vhodnú osobu - navrhovateľa, ktorá osoba spĺňa všetky zákonom
vyžadované predpoklady na výkon tejto funkcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
dostatočne presvedčivé a preskúmateľné.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, vrátane rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, ako aj závislých výrokov o náhrade trov
konania, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti
potvrdil.

52. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).