Rozsudok ,
Potvrdené, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. jún 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Ps/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121200919
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121200919.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľa: F. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom K., P. XXXX/XX, zastúpený: Mgr. Martin Zátopek, advokát, Galvaniho 7/D,
Bratislava, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony J.. Š. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., B.
XXXX/XX, t. č. v Zariadení pre seniorov Svätý Ján, Šelpice 214, zastúpený procesným opatrovníkom: F.
F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., B. XXXX/XX, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným

postihnutím, Račianska 153, Bratislava, a za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, Vajanského 22,
Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd o b m e d z u j e J.. Š. F., nar. XX. XX. XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie
je spôsobilý:
- rozhodovať o svojej medicínskej (ambulantnej, ústavnej) liečbe, vrátane podpisovania informovaného
súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
- rozhodovať o svojom umiestnení v sociálnom zariadení, resp. o mieste svojho prechodného či trvalého

pobytu.

II. Súd u s t a n o v u j e navrhovateľa F. F., nar. XX. XX. XXXX, za opatrovníka J.. Š. F., ktorý
je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola jej spôsobilosť
obmedzená.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Trovy dôkazov p l a t íštát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 17. 02. 2021 sa navrhovateľ domáhal obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony otca J.. Š. F..

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že u otca, ktorý býva v spoločnej domácnosti s matkou, sa

začali vážne prejavovať príznaky duševného ochorenia spojené so zhoršeným fyzickým stavom, pričom
tieto skutočnosti sú podložené lekárskymi správami. Otec je v dôsledku týchto zdravotných problémov
odkázaný na celodennú opateru, pričom mama nie je schopná s ohľadom na jej vek a zdravotný stav
otcovi takúto starostlivosť poskytovať. Otec mal určený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
na stupeň VI. Otcovi vybavil umiestnenie v zariadení sociálnych služieb Horné Orešany, nakoľko toto
zariadenie poskytuje pre otca náležitú starostlivosť. Problémom je, že otec nerozumie skutočnosti, že

doma sa o neho matka nedokáže s ohľadom na jeho stav postarať a opakovane sa snaží opustiť
zariadenie, pričom tvrdí, že on pôjde žiť na záhradku, že tam mu nič nebude chýbať a nikto s ním
nebude mať starosť. Pravdou však je, že otec nie je schopný fungovať bez neustálej pomoci inej osobyani pri výkone základných potrieb. S ohľadom na skutočnosť, že otec je v súčasnosti spôsobilý na
právne úkony, môže kedykoľvek opustiť zariadenie, pričom takýto odchod by bol pre neho nebezpečný,
nakoľko nie je schopný sa riadne orientovať, bez dopomoci nedokáže prejsť väčšiu vzdialenosť. Ako

potvrdzujú lekárske správy, otec trpí demenciou a občasnými bludmi, čím môže byť pre seba aj svoje
okolie nebezpečný a je snahou celej blízkej rodiny zabezpečiť mu opateru v zariadení, kde mu bude
poskytnutá potrebná odborná starostlivosť. Ako syn chce pre svojho otca zabezpečiť nevyhnutnú liečbu
a starostlivosť, nakoľko v prípade neliečenia a neposkytnutia adekvátnej starostlivosti predstavuje jeho
stav vážne nebezpečenstvo pre jeho samotného ako aj jeho okolie. Návrh smeruje len na obmedzenie

jeho spôsobilosti na právne úkony v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb.
Verí, že liečba a starostlivosť, ktorá mu bude poskytnutá zo strany odborníkov, umožnia otcovi viesť
plnohodnotný život. Za opatrovníka navrhol ustanoviť seba. Navrhovateľ k návrhu pripojil lekársku
prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnice Trnava, vyjadrenie lekára o zdravotnom stave žiadateľa o
odkázanosť na sociálnu službu a posudok Mesta Trnava o odkázanosti na sociálnu službu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi obsiahnutými
v spise, nariadením znaleckého dokazovania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, výsluchom účastníkov konania a znalca, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa,
vyjadrením zástupcu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a vyjadrením prokurátora
Okresnej prokuratúry Trnava, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Z posudku Mesta Trnava o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 16. 11. 2020 vyplýva, že u J.. Š.
F. je stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI.

5. Navrhovateľ na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a dôvodov,

ktoré sú v ňom uvedené. Otcov zdravotný stav sa veľmi zhoršil a mama tiež má svoj vek, má svoje
diagnózy a už sa nevládala o neho starať. Otec svojho nadpriemernú inteligenciu zneužíva vo svoj
prospech. Námietky voči znaleckému posudku nemá. Žiada, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne
úkony otca a súhlasí, aby bol ustanovený za jeho opatrovníka. Uviedol, že zmluvu o umiestnení otca do
zariadenia nepodpisoval, ani za platiteľa, ako otec uvádza. Otec ohrozuje rodinu na duševnom zdraví,

je to dlhodobé a dlhodobo sa to nedá zvládať. On aj jeho brat sú zamestnaný, mama sa o otca starala
sama, ale jeden človek nemá šancu. Ohrozenie spočíva v tom, že vždy, keď je otec sám, niečo vyvedie,
ohrozuje aj seba. Stalo sa, že mama išla do obchodu zabezpečiť bežné potreby, a keď bol otec bez
dohľadu, tak si vždy opatril alkohol, ktorý po požití mu spôsobil vždy nejaký problém. Aj dolámaná ruka
je dôsledok požitia alkoholu, kedy sa dolámal a vyzerá tak, ako vyzerá. Pred umiestnením otca do

zariadenia hľadali riešenie, otec išiel do zariadenia dobrovoľne, ale potom sa mu tam nepáčilo, pretože
klienti neboli na jeho úrovni a nemal s kým komunikovať a rozprávať sa. Hľadali riešenie a z tohto dôvodu
došlo aj k zmene zariadenia z Horných Orešian do Šelpíc. Na žiadosť otca išiel na dvojposteľovú izbu,
neskôr umiestnenie v zariadení odmietal.

6. Procesná opatrovníčka osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, s návrhom súhlasila, pripojila sa k
vyjadreniam navrhovateľa. Uviedla, že manžel mal mozgovú porážku dňa 08. 12. 2011 a odvtedy sa
to začalo. Bol to spúšťač všetkých následných chorôb. Nedodržiaval životosprávu, požíval alkohol aj
cigarety. Potom sa to stupňovalo. Manželovho otca opatrovala doma 12 rokov, pracovala v stredisku
sociálnej starostlivosti niekoľko hodín denne. Starostlivosť o manžela nevie zabezpečiť. Manžel sa doma

cítil ako vo väzení, mal pocit, že ho stále sleduje a stále jej niečo vyčítal. Pri posudzovaní odkázanosti
manžela Mestom Trnava nebola, bola prítomná len pri vypisovaní papierov od lekára, ktoré potom
odniesla na mestský úrad. Informácie, ktoré sa v posudku uvádzajú, malo mesto podľa procesnej
opatrovníčky zo správ z nemocnice, kde bol manžel tri týždne na neurológii a dvakrát bolo zvolané
psychiatrické konzílium. Okrem mozgovej príhody v decembri 2011 manžel nemal inú mozgovú príhodu.

Starostlivosť o manžela konzultovala aj s denným stacionárom v Trnave na A., mal tam aj nastúpiť, lenže
ho tam nechceli, lebo sa nevedel obliecť, najesť. Pod vplyvom alkoholu ju manžel ohrozoval, ohrozoval
ju psychicky. Pripúšťa, že niekedy sa vyjadrila aj tak, že nie manžel jej ublíži, ale ona jemu.

7. Zo znaleckého posudku č. 52/2021 a z výpovede znalca F.. F. Q. súd zistil, že J.. Š. F. bol vyšetrený

v sociálnom zariadení v Horných Orešanoch. Znalec si vyžiadal spis, ktorý si preštudoval, takisto
aj zdravotnú dokumentáciu. Zo zdravotnej dokumentácie dal znalec na zreteľ závažné nálezy, a to
hlavne vyplývajúce zo správy neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 12. 10.
2020, kedy boli J.. F. diagnostikované pomocou zobrazovacích vyšetrovacích metód, a to CT mozgua magnetickou rezonanciou mozgu, nálezy na mozgovom tkanive, a to ložiská vo viacerých miestach
mozgu, hlavne v oblasti čelového a spánkového laloku mozgu. Taktiež mu bolo diagnostikovaná
kontrastným rádiologickým vyšetrením mozgových ciev zúženie hlavnej cievy vyživujúcej mozog, a to

vpravo na 80 % oproti normálu. Z dokumentácie znalec zistil, že J.. F. bol v januári 2021 tiež vyšetrený
psychiatrom, ktorý mu zistil stav po delíriu a syndróm závislosti na alkohole v anamnéze. Znalec
osobne svojím klinickým psychiatrickým vyšetrením zistil u J.. F. cievnu demenciu ľahkého, miestami
stredne ťažkého stupňa. Takisto potvrdil vyššie uvádzané diagnózy stanovené kolegami. Ohľadne
jeho spôsobilosti vykonávať právne úkony z hľadiska psychiatrického odporúča súdu vyhovieť návrhu

navrhovateľa (syna J.. F.) a obmedziť ho v jeho práva rozhodovať o svojej medicínskej (ambulantnej i
ústavnej) liečbe, vrátane podpisovania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a tiež v práve rozhodovať o mieste svojho trvalého, resp. prechodného pobytu, resp. jeho lokalizácie v
sociálnom zariadení. Z hľadiska psychiatrického ide o ochranu integrity zdravia a sociálnej starostlivosti
J.. F., ktorá je podľa znalca aktuálne adekvátnym spôsobom zabezpečená v podmienkach jeho aktuálnej
sociálnej detencie. V ostatných jeho právach ho nie je v tejto dobe obligátne obmedzovať, či pozbavovať

v spôsobilosti ich výkonu. J.. Je schopný výsluchu, možno ho súdom na pojednávaní vyslúchnuť, takisto
mu doručovať písomnosti.

8. Na otázku prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava znalec doplnil, že vzhľadom na vek J.. F. a
prítomných diagnóz nemožno časom predpokladať zlepšenie jeho zdravotného stavu. V zariadení, v

ktorom sa nachádza, sú mu poskytované lieky potrebné vzhľadom k tomu, že abstinuje a je otázne, či
by si vedel tieto lieky podávať aj sám. Vzhľadom na jeho vek možno aj predpokladať mozgovú príhodu
aj vzhľadom k zúženiu mozgovej cievy vpravo. Hocikedy môže vzniknúť u J.. F. náhla cievna mozgová
príhoda. J.. F. je osoba s nadpriemernou inteligenciou, stupeň postihu je ľahký až stredne ťažký a osobne
sa domnieva, že z hľadiska jeho kritičnosti ku svojmu stavu ho môže potencionálne posúdiť ešte stále v

adekvátnej miere a adekvátnym spôsobom, avšak ohľadom svojej sociálnej detencie je jeho kritičnosť a
očakávania znížená až do tej miery, že formuloval závery posudku potrebné ho v tejto oblasti obmedziť.

9. Na otázku zástupcu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím znalec uviedol, že pokiaľ
sa na strane 5 znaleckého posudku uvádza MMSE 26 bodov a na strane 7 znaleckého posudku MMSE

20 bodov, nie je to rozpor. Je to zistenie mentálneho deficitu, ktorý on v čase vyšetrenia objektivizoval
na skóre 20 bodov a kolega ho diagnostikoval na 26 bodov, čo nie je signifikantne podstatný rozdiel.
MMSE sa môže meniť aj zo dňa na deň, závisí od mentálneho psychického nastavenia, sústredenia a
pod. J.. F. trpí ľahkým stupňom cievnej demencie, v niektorých oblastiach však aj počínajúcim stredne
ťažkým stupňom. Tiež sa domnieva, že kolega F.. V., ktorý sa zaoberá predovšetkým liečbou látkových

závislostí (napr. závislosť na alkohole), sa sústreďoval u J.. F. predovšetkým na túto oblasť. Pokiaľ sa
v odpovedi na prvú otázku v znaleckom posudku uvádza, že vyšetrovaný trpí duševnými poruchami
viac rokov, má tým na mysli 10 - 12 rokov. Duševné poruchy sa rokmi vyvíjajú a nie je to otázka 1 - 2
rokov. Pokiaľ sa v odpovedi na otázku č. 4 v znaleckom posudku uvádza, že vyšetrovaný nesúhlasí so
svojou aktuálnou sociálnou detenciou, má sa tým na mysli, že nesúhlasí s umiestnením v sociálnom

zariadení. V návrhu navrhovateľa sa píše, že J.. F. je v stupni odkázanosti na inú fyzickú osobu VI.
To je najzávažnejší stupeň a domnieva sa (je to jeho subjektívny názor), že rodina by mala posúdiť,
či vyšetrovaný je schopný existovať v stacionári a prespávať doma, alebo či je lepšie ho umiestniť do
sociálneho zariadenia. Znalec ako lekár psychiater zistil už citované duševné poruchy a domnieva sa,
že rodina - príbuzní by to mali lepšie posúdiť ako psychiater. Nie je jeho úlohou zisťovať, či vyšetrovaný

odmieta iný druh sociálnej služby, zodpovedal len na otázky položené mu súdom. V znaleckom posudku
uviedol, že J.. F. mu uvádzal, že zo zariadenia chce odísť bývať k nejakej chatke. Je treba brať aj do
úvahy jeho telesný hendikep - postihnutie funkcie končatiny, ktorý nastal ako následok neadekvátne
liečeného úrazu hornej končatiny.

XX. J.. Š. F. na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Cíti sa dobre, vie, čo je predmetom
konania, je to čiastočné zbavenie svojprávnosti. Rozumie tomu a nesúhlasí s tým. Vie si spraviť
liekovku a zdravotnú starostlivosť si zabezpečiť sám. Na otázku prokurátora Okresnej prokuratúry
Trnava J.. F. uviedol, že so starostlivosťou manželky bol veľmi spokojný. Chce ísť domov, vie sa
obliecť, ale nevie si vyzliecť ponožky. To, že ho umiestnili do zariadenia, je nezmysel. V zariadení

mu povedali, že tam nepatrí, ponúkli sa mu dve opatrovateľky. Na otázku zástupcu Úradu komisára
pre osoby so zdravotným postihnutím J.. F. uviedol, že by súhlasil s opatrovateľskou službou. Má
vodičský preukazu, lekár posudzoval jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo asi pred 3 - 4 rokmi, o
čom súdu predložil k nahliadnutiu aj doklad zo dňa 22. 05. 2018. Pri výsluchu súd prihliadol na znalcomkonštatovanú skutočnosť, že vyšetrovaný dokáže pochopiť zmysel a význam konania a rozhodnutia. V
rámci záverečnej reči J.. F. uviedol, že by sa chcel ospravedlniť svojej rodine, aby mu prepáčili a zobrali
ho naspäť domov. V zariadení spáva so psom, príde tam o rozum, nemá sa s kým porozprávať.

11. Zástupca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím spochybnil posudok Mesta Trnava
o odkázanosti na sociálnu službu, a to v časti písm. a) tretej strany tohto posudku, keď znalec v
znaleckom posudku neuvádzal prítomnosť ťažkého kognitívneho deficitu. Vyjadril nesúhlas s návrhom.
Uviedol, že dnes majú do popredia vystupovať nie kritériá zdravotné, ale predovšetkým osobnosť

jednotlivca chránená medzinárodnými zmluvami a dohodami a aby mohol maximálne vystupovať, sú
aj iné spôsoby a prostriedky, ktoré riešia aj mentálne postihnutie. Má na mysli opatrovníctvo bez
toho, aby prišlo k obmedzeniu na právne úkony. Ani obmedzenie spôsobilosti v rozsahu, v akom
navrhuje navrhovateľ, by problém neriešilo. Podľa § 10 Zákona o sociálnych službách nie je možné
používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Taktiež zákon
o zdravotnej starostlivosti, ak by neskôr vznikli problémy, umožňuje aj bez informovaného súhlasu

rozhodnúť o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ak by osoba ohrozovala seba alebo niekoho iného.
Nevidí preto dôvod, aby došlo k obmedzeniu spôsobilosti. Nemyslí si, že J.. F. by mal byť umiestnený
kvôli zdravotnému stavu v zariadení sociálnych služieb s celoročnou starostlivosťou. J.. F. uvádza, že
chce byť v domácom prostredí a zatiaľ nebolo zistené, či zdravotná služba by mohla riešiť jeho situáciu.
V rámci záverečnej reči zástupca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím uviedol, že

pokiaľ J.. F. nechce byť v zariadení, nie je právny dôvod na to, aby tam bol.

12. Zástupca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím predložil súdu úradný záznam z
telefonického rozhovoru, z ktorého je zrejmé, že J.. F. podpísal zmluvu o poskytovaní sociálnej služby
sám. Od apríla je na vlastnú žiadosť v zariadení v Šelpiciach, dôvodom bolo, že sa v Horných Orešanoch

nemal s kým porozprávať, bola mu takáto možnosť ponúknutá a on súhlasil. J.. F. sa pohybuje po
zariadení samostatne, väčšinu vecí zvládne spravidla sám, nie je odkázaný na vozíček, problém má s
rukou, takže v niektorých situáciách potrebuje pomôcť, celkovo sa však počas jeho pobytu stav zlepšil.
V zariadení nemajú vedomosť o tom, že by sa domáhal alkoholických nápojov.

13. Prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý do konania vstúpil, na pojednávaní uviedol, že zo znaleckého
posudku vyplýva, že J.. F. trpí viacerými diagnózami, jedná sa najmä o demenciu ľahkú s počínajúcim
stredným stupňom, syndrómom závislosti od alkoholu ako aj organickým psychosyndrómom. Z toho
pohľadu, čo vyžaduje aj Občiansky zákonník, bolo preukázané, že J.. F. trpí duševným ochorením, ktoré
nie je len prechodné a z výpovede znalca ako aj zo znaleckého posudku vyplýva, že pre toto duševné

ochorenievyšetrovanýniejeschopnývplnejmierebezkritickostiposúdiťsvojzdravotnýstavavhodnosť
prípadného svojho liečenia, ako aj vhodnosť umiestnenia v špecializovanom na toto určenom zariadení.
Je toho názoru, že práve v záujme vyšetrovaného je, aby bolo podanému návrhu vyhovené, teda, aby
bol J.. F. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, a to len v časti rozhodovania o svojom zdravotnom
stave, o svojej liečbe a o svojom prechodnom či trvalom pobyte v príslušnom zariadení. Tiež navrhuje,

ak súd návrhu navrhovateľa vyhovie, je obligatórne, aby mu bol na tieto právne úkony ustanovený
opatrovník, a to navrhovateľa F. F.. V rámci záverečnej reči prokurátor uviedol, že zotrváva na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a súčasne by poprosil rodinu vyšetrovaného (syna a manželku), aby
zvážili a hľadali aj prostredníctvom prítomného komisára iné vhodné zariadenie, alebo sa o to aspoň
pokúsili, aby bola zabezpečená adekvátna starostlivosť o vyšetrovaného.

14. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak
fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je schopná robiť právne úkony, súd
ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

15. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je
len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, alebo omamných prostriedkov či
jedov je schopná robiť len niektoré právny úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

16. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú
za ne ich zákonní zástupcovia.17. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

18. Podľa § 231 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v konaní
o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne
úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti
fyzickej osoby na právne úkony.

19. Podľa § 248 ods. 1 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

20. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil a ustanoví jej

opatrovníka.

21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

23. Podľa § 251 ods. 1 CMP trovy dôkazov platí štát.

24. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná,
trpí viac rokov niekoľkými duševnými poruchami, avšak predovšetkým vasculárnou demenciou,
subkortikálnou, ľahký až počínajúco stredne ťažký stupeň. Tiež sú u nej prítomné mierna kognitívna
porucha, stav po delíriu, syndróm závislosť od alkoholu v anamnéze. Uvedené duševné poruchy
majú negatívny priebeh a prognózu do budúcnosti, ich charakter je trvalý, zakladajú aktuálne a aj do

budúcnosti z hľadiska psychiatrického relevantné medicínske dôvody pre jeho dominantne sociálnu
závislosť od kontinuálnej starostlivosti (zabezpečenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti) inou osobou
alebo inštitúciou. Nedokáže si samostatne zabezpečiť žiadnym spôsobom kontinuálnu starostlivosť
svojej osoby v zmysle sociálnom i medicínskom (zdravotnom). Aktuálne nie sú u J.. F. z hľadiska
psychiatrického prítomné dôvody v takej závažnosti, aby bol medicínsky (psychiatricky) odôvodniteľne

obmedzovaný ku spôsobilosti vykonávať ostatné právne úkony, hoci stav sa môže kedykoľvek zmeniť,
vzhľadom na závažnosť diagnózy a zmeny na štruktúrach mozgu.

25. Súd potom ustálil, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, nie je z dôvodu trvalej duševnej
poruchy vôbec schopná robiť právne úkony týkajúce sa rozhodovania o svojej medicínskej liečbe, či už

ambulantnej alebo ústavnej, vrátane podpisovania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, ako aj rozhodovania o svojom umiestnení v sociálnom zariadení, resp. o mieste svojho
prechodného či trvalého pobytu, preto súd obmedzil J.. Š. F. v spôsobilosti na právne úkony tak, ako je
špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku a zároveň mu vo výroku II. rozsudku ustanovil opatrovníka,
ktorá ho bude zastupovať v rozsahu, v ktorom bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony.

26. Súd z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti nevykonal dôkaz navrhnutý zástupcom Úradu
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to vyžiadanie správy o tom, že úraz J.. F. - zlomenina
ruky - bol spôsobený pod vplyvom alkoholu, nakoľko predloženie lekárskej správy by nemalo vplyv na
konečné rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa.

27.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aktuálne stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).28. Pokiaľ zástupca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím dôvodil, že napriek
zdravotným problémom J.. F. nie je potrebné ho obmedzovať v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu
navrhovanom navrhovateľom, ale jeho problém možno vyriešiť len primeranou sociálnou službou,

opatrovníctvom bez obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a bez potreby jeho umiestnenia v
zariadení sociálnych služieb s celoročnou starostlivosťou, súd uvádza, že predmetom konania bolo
posúdenie zdravotného stavu J.. F. po jeho duševnej stránke a zistenie, či duševné poruchy, ktorými
trpí, sú prechodného alebo trvalého charakteru. Úlohou súdu nebolo posudzovať vhodnosť zariadenia,
do ktorého bol J.. F. umiestnený. Súd za týmto účelom ustanovil J.. F. opatrovníka, ktorý je oprávnený

a povinný zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola jeho spôsobilosť obmedzená.
Rozhodnutie o tom, či J.. Š. F. bude za účelom zabezpečenia riadnej zdravotnej starostlivosti umiestnený
v zariadení s celoročnou starostlivosťou alebo v dennom stacionári závisí od možností a schopností
opatrovníka (prípadne blízkej rodiny) poskytovať J.. F. adekvátnu starostlivosť, ale predovšetkým od
zdravotného stavu J.. F..

29. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

30. V konaní vznikli tiež štátu trovy, a to v súvislosti so znalečným za vypracovanie znaleckého posudku.
Keďže návrh bol podaný dôvodne, nakoľko existujú dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, súd vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že trovy dôkazov v súlade s ustanovením § 251 ods. 1
CMP platí štát, keď ich náhradu v tomto konaní nemožno spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová

značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.