Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 22, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202002
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6419202002.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: G. H.,

nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: Z. XXXX/XX, R. Š., zast.: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so
sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, proti žalovanému: G. H., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: Z.
XXXX/XX, R. Š., t. č. v Ú. K. Ú. R. R., zast.: JUDr. Martin Landl, advokát so sídlom v Lučenci, Rázusova
47/4825, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného p r i k
a z u j e do vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti vedené Okresným úradom R. Š., katastrálny odbor,
nachádzajúce sa v k. ú. R. Š., obec R. Š., okres R. Š., a to byt č. XX, na X. poschodí, vchod č. XX, v

bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra „V.“ č. XXXX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 606 m2, zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku v podiele 6995/297182,
pozemok parc. registra „V.“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2
a radová garáž súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. registra „V.“ č. XXXX/XX, zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie podielov sumu 19 173,38 €
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu

IV. Znalcovi B.. G. L. priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým
dokazovaním voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo
„súd“)10.6.2019,domáhalavysporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(ďalejlen„BSM“)
po jeho zániku rozvodom manželstva tak, že z veci patriacich do BSM pripadne do vlastníctva žalobkyne
gauč (váľanda) v počte 1 ks, gauč (váľanda) v počte 1 ks, skriňa v počte 3 ks, stolík v počte 1 ks,
manželská posteľ v počte 1 ks, skriňa s nadstavcom v počte 3 ks, skrinka v počte 1 ks, botník v počte
1 ks, obývacia stena v počte 1 ks, stolík v počte 1 ks, gauč s dvomi kreslami v počte 1 ks, stolík pod
televízor v počte 1 ks, televízor v počte 1 ks, stojanová lampa v počte 1 ks, kuchynský stolík v počte

1 ks, sporák plynový s plynovou rúrou v počte 1 ks, kuchynská linka v počte 1 ks, kuchynský stôl v
počte 1 ks, stoličky v počte 6 ks, chladnička s mrazničkou značky Gorenje v počte 1 ks, teplovzdušná
rúra v počte 1 ks, mikrovlnná rúra v počte 1 ks, odsávač nad sporákom v počte 1 ks, skrinka v počte
2 ks, automatická práčka v počte 1 ks, sprchovací kút v počte 1 ks, umývadlo so skrinkou v počte1 ks (ďalej len „hnuteľné veci“) a nehnuteľnosti vedené Okresným úradom R. Š., katastrálny odbor,
nachádzajúce sa v okrese R. Š., obec R. Š., k. ú. R. Š., zapísané v liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č.
XXXX, a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX, v bytovom dome so súp. č.

XXXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 606 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6995/297182 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemku parcely registra „V.“ č. XXXX, na ktorom jej
postavený bytový dom (ďalej len „byt“) a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, a to stavby - radová
garáž súp. č. XXXX, postavená na pozemku parcela registra „V.“ č. XXXX/XX o výmere 21 m2, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „V.“ č. XXXX/XX o výmere 21 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 na spoločných častiach
radovej garáže, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k pozemku parcely registra „V.“, parcela č. XXXX/
XX o výmere 21 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej je garáž postavená (ďalej
len „garáž“). Zároveň navrhla, že doplatí žalovanému na vyrovnanie podielu 31 800 € v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku a záverom si žalobkyňa uplatnila aj trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnila žalobkyňa tým, že rozsudkom okresného súdu z 31. 10. 2018 č. k.
26Pc/32/2018-24, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 12. 2018, bolo manželstvo strán sporu právoplatne
rozvedené z dôvodov uvedených v predmetnom rozsudku. Následne žalobkyňa 11. 3. 2019 písomne
vyzvala žalovaného na mimosúdne vyporiadanie všetkých spoločne nadobudnutých hnuteľných a

nehnuteľných vecí, na ktorú žalovaný reagoval listom z 19. 3. 2019, ktorým jej oznámil, že s návrhom
na uzavretie dohody nesúhlasí, preto k vyporiadaniu BSM na základe dohody medzi stranami sporu
nedošlo.

3. Žalobkyňa do masy BSM zaradila všetky hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v ods. 1 odôvodnenia

tohto rozsudku, pričom hodnota všetkých hnuteľných vecí ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva je podľa jej názoru 0 €, vzhľadom na rok ich nadobudnutia (1977 - 2016). Ďalej do masy
BSM zahrnula byt a garáž, ktorých hodnotu ku dňu zániku manželstva preukazuje znaleckým posudkom
č. XXX/XXXX z 23. 5. 2019, vypracovaným B.. Ľ. G., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, podľa ktorého bola hodnota oboch nehnuteľnosť určená zaokrúhlene na sumu

63 600 €.

4. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila tieto listiny: čiastočný výpis z LV č. XXXX,
k. ú. R. Š., LV č. XXXX k. ú. R. Š., list žalovaného z 19. 3. 2019, výzva na uzavretie dohody o vyporiadaní
BSM z 11. 3. 2019, znalecký posudok vypracovaný znalkyňou B.. Ľ. G. č. 110/2019 z 23. 5. 2019.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením z 28. 8. 2019, v ktorom vyjadril nesúhlas s hodnotou
jednotlivých hnuteľných vecí, ktoré žalobkyňa zahrnula do masy BSM a navrhol, aby hnuteľné veci boli
ohodnotené sumou 1 000 €. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti taktiež sa nestotožňuje s hodnotou bytu určenou
znaleckým posudkom, pretože podľa ponúk realitných kancelárii je zrejmé, že ceny trojizbových bytov

v predmetnej lokalite sa pohybujú v rozmedzí 65 000 € - 75 000 €. Pokiaľ ide o garáž, tie sa v danom
mieste a čase predávali za sumu cca. 7 300 €. Žalovaný súhlasí s návrhom žalobkyne, aby nehnuteľnosti
prešli do jej výlučného vlastníctva, avšak je potrebné stanoviť reálnu trhovú cenu. Spolu s vyjadrením
predložil ponuky realitných kancelárii na nehnuteľnosti, ktoré sa predávajú na danom mieste v k. ú. R. Š..

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného stručne vyjadrila v podaní z 17. 9. 2019, v ktorom zotrvala na
všetkých svojich predchádzajúcich argumentoch a stanoviskách.

7. Žalovaný reagoval vyjadrením z 27. 9. 2019, v ktorom zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení a
navrhol, aby ho súd vypočul a v prípade, že nedôjde k ustanoveniu trhových hodnôt nehnuteľností a

hnuteľných vecí, žiadal nariadiť znalecké dokazovanie na ustálenie ich ceny.

8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. 11. 2019, strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach,
žalovaný je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, preto nemal možnosť zabezpečiť znalecký
posudok za účelom vykonania ohodnotenia bytu a garáže. Podľa jeho názoru postačuje, ak uvedené

hodnoty účinné znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou spochybní ponukou v rámci inzercie
na stránke bazos.sk. Znalecký posudok predložený žalobkyňou nepovažuje za aktuálny, pretože ceny
bytovstúpajúvsúčasnejdoberýchlymtempom,pretožiadaprehodnotiťhodnotunehnuteľnostíurčených
znaleckým posudkom. Pri výsluchu na pojednávaní žalovaný uviedol, že zmenil názor a predmetnúgaráž chce do svojho výlučného vlastníctva s tým, že polovicu jej hodnoty vyplatí žalobkyni, pretože v
nej parkuje auto, ktoré je v jeho výlučnom vlastníctve. Vo svojom písomnom vyjadrení síce spochybnil
hodnotu garáže určenú znaleckým posudkom, v súčasnosti však už s hodnotou garáže súhlasí, pričom

dodáva, že ešte mu je žalobkyňa dlžná 4 800 €, ktoré za ňu zaplatil, pretože spreneverila peniaze.

9. Následne súd nariadil znalecké dokazovanie a pribral do konania znalca B.. G. L. na vypracovanie
znaleckého posudku, ktorého predmetom malo byť určenie všeobecnej hodnoty bytu, ktorý žalobkyňa
navrhla zaradiť do masy BSM, pretože hodnota tohto bytu medzi stranami sporu bola naďalej sporná.

Znalec vyhotovil a doručil 11. 3. 2020 znalecký posudok č. X/XXXX z 6. 3. 2020, ktorým stanovil
všeobecnú hodnotu predmetného bytu na celkovú sumu 70 800 €. K znaleckému posudku, ktorý bol
stranám sporu doručený sa v stanovenej lehote strany sporu nevyjadrili.

10. Pred ďalším pojednávaním bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne z 1. 6. 2020, v ktorom uviedla,
že berie žalobu späť v časti hnuteľných vecí a v tejto časti navrhuje konanie zastaviť a z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby mení zároveň petit žaloby tak, že navrhuje, aby nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom vyporiadania BSM, boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že bude
zaviazaná zaplatiť žalovanému na úplne vyrovnanie sumu 25 564,51 € v lehote 90 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, pričom túto zmenu žalobkyňa odôvodnila jednak čiastočným späťvzatím žaloby a
jednak tým, že v danom prípade je nutné aplikovať princíp disparity podielov pri vyporiadaní BSM.

Žalobkyňa poukázala na rozsudok okresného súdu z 5. 9. 2018 č. k. 4T/76/2018-251, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 6. 11. 2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej aj „odvolací súd“) z 6. 11. 2018, sp. zn. 5To/111/2018, v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného zo
spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom sa mal dopustiť práve na žalobkyni, a to v
dobe od 10. 11. 2017 do 4. 4. 2018. Žalovaný sa správal v rozpore s dobrými mravmi, preto je potrebné

na túto skutočnosť prihliadnuť v konaní o vyporiadanie BSM.

11. Žalobkyňa taktiež poukazuje na lekárske správy od psychiatra MUDr. Eduarda Gemzu z 22.
8. 2018 a 13. 2. 2019, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa po znaleckom dokazovaní v trestnom
konaní (4T/76/2018) vyhľadala ambulantné psychiatrické vyšetrenie, pri ktorom bolo zistené, že trpí

chronickou postraumatickou stresovou poruchou a trvalou zmenou osobnosti po katastrofickom zážitku
(dlhoročnom spolužití v inkongruentnom matrimoniu), preto jej bola navrhnutá dlhodobá psychiatrická
liečba.Žalovanýjejzvýkonutrestuodňatiaslobodypísalviacerolistov(jedenznichnazákladepriloženej
obálky bol datovaný k 3. 4. 2019, v ktorých jej okrem iného, prial, aby bola čím skôr ochrnutá na
polovicu tela, pomalú smrť a len to najhoršie, a to choroby, bude sa modliť, aby zaľahla alebo skončila na

vozíku. Žalobkyňa súhlasí so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom B.. G. L., z ktorého
vyplýva, že všeobecná hodnota bytu bola určená na sumu 70 800 €, hodnota garáže teda vychádza zo
znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, kde všeobecná hodnota bola určená na sumu 5 893,52
€. Preto navrhuje ustáliť všeobecnú hodnotu nehnuteľných vecí, ktoré patria do BSM a ktoré navrhuje
vysporiadať na sumu 76 693,52 €, pričom vzhľadom na výnimočnosť prípadu navrhuje, aby súd rozhodol

spôsobom disparity tak, že predmetné nehnuteľnosti teda prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne
a tá zároveň vyplatí žalovanému podiel na vyrovnanie vo výške 1/3 z celkovej hodnoty nehnuteľností.

12. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 4. 6. 2020, počas ktorého žalovaný vypovedal plnú moc svojmu
doterajšiemu zástupcovi (Advokátska kancelária Líška & Partners s. r. o). Súd doručil žalovanému

vyjadrenie žalobkyne z 1. 6. 2020, pojednávanie však muselo byť následne odročené z dôvodu
evakuácie budovy okresného súdu, preto sa ďalšie pojednávanie uskutočnilo 16. 6. 2020, na ktorom
žalobkyňa zotrvala na svojom poslednom písomnom vyjadrení. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu
žaloby na pojednávaní vyjadril tak, že so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne nesúhlasí a k
pozmenenému žalobnému návrhu žalobkyne z 1. 6. 2020 sa nevyjadril. Jeho posledný návrh bol, že

žiada vyplatiť od žalobkyne na vyrovnanie polovicu hodnoty bytu a garáže.

13. O nároku žalobcu rozhodol okresný súd rozsudkom z 2. 7. 2020, č. k. 27C/10/2019-127, ktorým
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že žalobkyni prikázal do vlastníctva byt a garáž
(výrokI.),vprevyšujúcejčastižalobuzamietol(výrokII.),žalobkynipriznalnároknanáhradutrovkonania

(výrok III.) a ustanovenému znalcovi priznal nárok na náhradu výdavkov spojených so znaleckým
dokazovaním voči žalovanému (výrok IV.). Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie,
o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesením z 28. 7. 2021, č. k. 12Co/81/2020 -197 napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.14. Okresný súd po vrátení veci v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vo veci
konal a opakovane si nechal pripojiť spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 4T/76/2018, ktorý musel

byť predčasne odpojený z dôvodu, že bol pripojený k vyšetrovaciemu spisu v inej trestnej veci, v
ktorej bol žalovaný obvinený. Uvedený spis okresný súd nechal pripojiť z dôvodu, že ide o skutočnosti
známe súdu z jeho úradnej činnosti (§ 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), ktoré nie sú predmetom dokazovania, medzi ktoré
patria aj skutočnosti zachytené v iných súdnych spisoch. Žalovaná vo svojom poslednom vyjadrení

pred rozhodnutím okresného súdu poukazovala na rozsudok okresného súdu v tejto trestnej veci,
avšak z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný ako obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine, preto
súd vykonal dokazovanie len ohľadom trestu a ochranného opatrenia. Z tohto dôvodu bolo potrebné
z pripojeného spisu zn. 4T/76/2018 zistiť, aké dôkazy boli vykonané za účelom preukázania viny
žalovaného. Rovnopis obžaloby pritom ostal súčasťou spisu aj po zapožičaní trestného spisu. Okresný
súd zdôrazňuje, že strany sporu boli účastníkmi trestného konania, žalovaný ako obžalovaný, ktorý sa

oboznamoval v trestnom konaní s obsahom celého spisu a žalobkyňa ako poškodená, preto im obsah
pripojeného trestného spisu je známy. Obdobne súd postupoval aj v iných veciach, ktoré boli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní, pričom voči uvedenému postupu neboli vznesené žiadne výhrady
(napr. rozsudok odvolacieho súdu z 16Co/58/2020 z 15. 4. 2021). Rovnako súd postupoval a pripojil si
aj spis okresného súdu sp. zn. 26Pc/32/2018, pričom voči takémuto postupu v priebehu celého konania

nevzniesla námietky ani jedna zo strán sporu.

15. Taktiež okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu na pojednávaniach uskutočnených
27. 10. 2021 a 23. 11. 2021. Žalovaný k veci uviedol, že byt dostali od jeho bývalého zamestnávateľa
za to, že tam odrobil 10 rokov. Garáž postavil z toho, že robil nadčasy. Z odstupného, ktoré mu bola

vyplatené za trvania manželstva, dal vymeniť okná za plastové. Peniaze, ktoré dostal za pracovný úraz,
investoval do podláh v byte. Keď zamestnávateľ (rudné bane) ukončil svoju činnosť, bytové družstvo im
ponúklomožnosťodkúpiťbytdoosobnéhovlastníctva.Odkúpeniebytufinancovalznašetrenýchpeňazí.
Deťom platil poistky až do ich plnoletosti. Ostatné zariadenie bytu, ako napr. kuchynskú linku, stenu v
obývačke, bezpečnostné dvere, dlažby, platili zo spoločných peňazí. Balkón prerábal so synom a zaťom

tiež zo spoločných peňazí. Dane za nehnuteľnosti platil zo svojho účtu a v čase, keď bol vo výkone trestu,
platil na byt z účtu každý mesiac 100 €. Žalobkyňa podľa žalovaného mala platiť mesačné úhrady za
byt, a to elektrinu 30 € mesačne, plyn 14 € štvrťročne. Iné veci platili spoločne. Žalovaný však nemá ako
preukázať tieto tvrdenia, pretože nemá prístup k dokladom. Podľa jeho vyjadrenia žalobkyňa investovala
z peňazí, ktoré získala z predaja zdedeného domu po rodičoch, do rekonštrukcie bytového jadra. Počas

manželstva vždy kupoval autá žalovaný aj sa podieľal na výdavkoch spojených s prevádzkou vozidiel,
pretože žalovaná autom nechodila. Žalovaný taktiež obvinil žalobkyňu, že mu mala minúť peniaze v
hodnote 10 000 € v podobe zbierky mincí.

16. V návrhu na rozvod manželstva, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn.

26Pc/32/2018, žalobkyňa v rámci opisu rozhodujúcich skutočností uviedla, že počas manželstva sa
prejavili problémy žalovaného s požívaním alkoholu, ktoré sa v priebehu plynutia času rapídne zhoršili
a alkoholické excesy dosiahli takú mieru, že ju dlhodobo fyzicky napádal a spôsobil jej viaceré zranenia,
pričom k návrhu sa žalovaný v konaní vyjadril 8. 10. 2018, že s návrhom na rozvod súhlasí, sa žalovaný
vyjadril vyhýbavo, že v návrhu nie je uvedený dôvod, prečo začal piť a po prepustení z výkonu trestu

nastúpil na ambulantnú protialkoholickú liečbu. Žalovaný napokon priznal, že počas manželstva požíval
alkohol dlhodobo, ale nie pravidelne, čo je podľa neho rozdiel. Na otázku, aby objasnil, čo rozumie pod
pojmom dlhodobé užívanie, žalovaný uviedol, že keď sa pije alkohol každý deň, čo on nerobil. Podľa
jeho názoru v manželstve neboli problémy od jeho počiatku, pretože chodili aj na spoločné dovolenky
(Soči, Maďarsko, Poľsko), chodili pravidelne na Oravskú priehradu. Ak sa s niekým bude hádať, nepôjde

s ním na spoločnú dovolenku. Priznal, že sa so žalobkyňou hádali tak, ako sa zvykne každý hádať,
ak je nejaký problém, ale pravidelne chodili na dovolenky s deťmi. Keby boli medzi nimi problémy, tak
žalobkyňa s ním nepôjde na dovolenku. Žalovaný poprel, že by žalobkyni v minulosti zlomil ruku. Na
vyjadrenie ich dcéry G. R., rod. H. pri výsluchu v trestnom konaní 6. 4. 2018, že „V našej rodine ide o
dlhodobý problém. Otec bíjaval mamu aj keď sme boli deti a oni robili na smeny a mamu niekto doviezol

z roboty, on pil, žiarlil na ňu a zbil ju,“ žalovaný uviedol, že žalobkyňu udrel raz za to, že klamala a riešil
to, že mala decko s tým, čo ju vozil domov. Priznal, že na žalobkyňu žiarlil, lebo ju mal rád. Žalovaný sa
nevedel vyjadriť k tomu, kedy začali problémy v ich manželstve. Na spoločné dovolenky chodili spolu,keď boli deti ešte malé, vtedy žalobkyňu nebil, lebo by to potvrdili aj ich deti. Všetko bolo v poriadku,
kým žalobkyňa nezačala vystrkovať rožky.

17. Ďalej sa žalovaný vyjadril k incidentu, ktorý žalobkyňa v rámci výsluchu ako poškodenej v trestnom
konaní vedenom pod sp. zn. 4T/76/2018 opísala ako priestupkové konanie, v ktorom bol žalovaný
riešený, pretože na žalobkyňu vytiahol plynovú pištoľ. Podľa žalovaného mal o žalobkyňu strach, tak si
od kamaráta zaobstaral uvedenú zbraň, ktorú mala dostať do daru. A len zo srandy povedal, že raz
vystrieľa celú rodinu. Žalobkyňa to zobrala vážne a zaniesla pištoľ na políciu a dostal za to pokutu.

18. K znaleckému posudku, vyhotovenému v trestnom konaním G.. C. L.D. č. XX/XXXX, v ktorom sa
na str. 16 uvádza, že žalobkyňa ku skutku uviedla: „Trestné oznámenie podala ona, ale deti jej hovorili,
aby s tým už niečo začala už robiť, lebo keby to bolo na nej, tak by to asi ani nepodala, lebo vždy
brala ohľad na to, že aby boli celá rodina kvôli deťom a tak jej to nejako utieklo tá doba 40 rokov
boli manželia a toto sa dialo asi aj 30 rokov, ale keď bol triezvy, tak nebol zlý“, sa žalovaný opätovne

priamo nevyjadril. K časovému rozpätiu, ktoré žalobkyňa uvádzala, že počas 30 rokov manželstva boli
problémy, či už fyzické ataky alebo agresivita, hádky, žalovaný popieral, že by počas tejto doby boli v
ich manželstve opísané problémy. V rámci znaleckého posudku bola položená znalcovi otázka, že ak
žalobkyňa trpí duševnou poruchou, mal sa vyjadriť k príčine jej vzniku na čo znalec odpovedal: „Ide o
poruchu spôsobenú následkom dlhodobých stresujúcich a ohrozujúcich udalostí, táto vznikla v priamej

príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom“, k tomu žalovaný uviedol, že taký papier si vie vybaviť aj on.

19. Napokon sa vyjadril k tomu, že v trestnom spise zn. 4T/76/2018 je záznam o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu z 30. 7. 2018, v ktorom žalovaný potvrdil, že sa oboznámil s celým obsahom
vyšetrovacieho spisu a po jeho preštudovaní uviedol, že nemá návrhy na doplnenie vyšetrovania, že

sa chcete priznať, tento skutok oľutoval. K tomu žalovaný uviedol, že keď sa jedná o zníženie trestu,
tak sa priznáte k hocičomu.

20. Na nasledujúcom pojednávaní súd vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že žalovaný bol vždy agresívny,
vždy muselo byť po ňom, možno ešte tých prvých 8 alebo 10 rokov, ale žalovaný strašne žiarlil a pil celý

život. Vzali sa v 1976 a to bolo také najkrajšie obdobie, ale už keď prišla na svet dcéra, tak už to nebolo
dobré, lebo už vtedy žalovaný začal piť. Bývali spočiatku u rodičov žalobkyne, ale potom sa narodil syn
(1977) a chceli bývať sami. Myslela si, že sa zmení, keď budú bývať sami, ale zmenil sa len k horšiemu.
Žalovaný nemal ani vzťah k deťom, najradšej bol len s kamarátmi. Z práce išiel rovno do krčmy a keď
prišiel domov, muselo byť všetko tak, ako chcel. Žalobkyňa sa snažila rodinu udržať, preto s ním toľko

rokov bývala a žila. Bolo to však stále horšie a horšie. Po narodení tretieho dieťaťa v 1985 viackrát
keď prišiel z nočnej, opitý ju s nožom naháňal (zhruba v roku 1986, presný mesiac uviesť nevedela).
Keby nemala dcéru na rukách, tak ju zabije už vtedy. Bolo to zlé obdobie, ale dávala mu stále šancu,
aby sa zmenil a prestal piť. Nebolo to dobré manželstvo, žalobkyňu mal len ako takú handru, slúžku,
neprispieval ani na to, aby skrášľovali domácnosť, pomáhali jej vlastní rodičia. Časovo nevedela presne

ohraničiť, kedy začalo a trvalo negatívne obdobie ich manželstva, minimálne to však trvalo 30 rokov.
Žalovaný žalobkyňu fyzicky aj psychicky týral, nadával jej, chorobne žiarlil, kontroloval ju, na čo však
nemal dôvod. Ak nebolo po jeho vôli, tak jej vynadal alebo zbil. Žalobkyňa mala zlomenú nohu, palec,
ruky, spôsobil jej otras mozgu, vedela by o tom hovoriť aj jej ošetrujúca doktorka. Takéhoto konania
sa dopúšťal v spoločnej domácnosti, už keď boli deti menšie alebo ak doma neboli žiadni svedkovia.

Žalovaný tak konal nielen pod vplyvom alkoholu, ale aj keď bol triezvy, čo však bolo málokedy. Žalobkyňa
už raz podala trestné oznámenie na žalovaného, pod jeho vplyvom ho však vzala späť, pretože sľuboval,
že sa zmení. Avšak potom bol ešte agresívnejší, bil ju aj vonku, videli to susedia, preto na ňu deti tlačili,
aby podala návrh na rozvod a trestné oznámenie.

21. Na výchove detí sa podieľala len žalobkyňa. Žalovaný chodil po krčmách. Keď bola na rodičovskej
dovolenke, žili len z jej materskej, pretože žalovaný šiel kamarátovi za ručiteľa, ktorý však prestal splácať
svoj záväzok, tak banka automaticky siahla na príjem žalovaného. V tom čase im museli pomôcť jej
rodičia a stará mama. Žalobkyňa poprela, že by žalovaný musel za ňu zaplatiť akékoľvek podlžnosti
alebo že by mu ukradla jeho zbierku mincí, ktorou nedisponuje. Žalobkyňa keď bola v umelom spánku,

mali jej zobrať všetky hodnotné veci jej deti, pričom syn jej mal povedať, že už nerátali s tým, že prežije.

22. Pokiaľ ide o garáž, žalobkyňa sa taktiež pričinila o jej postavenie, chodila pomáhať, žalovaný len
prišielarozkázal.Žalobkyňavybavilaauto,ktorédoviezlostavebnýmateriálavbetonárnivybavilabetón.K nadobudnutiu bytu žalobkyňa uviedla, že obaja pracovali u toho istého zamestnávateľa v rudných
baniach, od ktorého dostali najprv dom na Hájiku, ul. Michalská, čo však bol veľký dom, preto prosila
členov bytového družstva, kde bol členom aj žalovaný, aby im pridelili byt. Na to im zamestnávateľ pridelil

trojizbový byt na sídlisku Drieňová. Aj keď byt vybavovala žalobkyňa, za totality sa vždy podpisoval
manžel, čiže žalovaný sa podpísal, že dostal predmetný byt.

23. Žalovaný si zaobstaral aj zbraň, o ktorej nevedela, že ide o plynovú pištoľ. Túto pištoľ na ňu vytasil a
vyhrážal sa, že zabije celú rodinu, ale v prvom rade žalobkyňu, ak nebude robiť, čo chce. Žalobkyňa sa

psychicky zložila, vedela že je agresívny a že raz svoje dielo dokončí. Žalovaný bil aj deti, ktoré sa ho
veľmi báli. Žalobkyňa deťom platila poistky až do ich plnoletosti, ktorú teraz platí aj vnukovi od narodenia.
Žalovaný sa vyjadril, že on žiadnym pankhartom peniaze dávať nebude. Deťom nedal nič na sviatky, ani
na ich narodeniny, či meniny. Žalobkyňa poberala čiastočný invalidný dôchodok a popritom pracovala,
z čoho financovala spoločnú domácnosť. Peniaze, ktoré dostala predajom domu, ktorý zdedila, použila
na rekonštrukciu bytu (12 000 €), ktorú vykonávali zaťovi kamaráti, t. j. manžel najmladšej dcéry (jadro,

podlaha v chodbe, dlažba, zariadenie do kúpeľne a wc) a zvyšnú časť dala svojim deťom. Žalovaný
sa na rekonštrukcii nepodieľal.

24. Pokiaľ ide o náklady na byt, žalovaný mal účet v banke, žalobkyňa dostávala peniaze v hotovosti,
preto žalovanému stiahli z účtu 100 € a 60 € mu musela vrátiť. Žalobkyňa platila inkaso, čiže plyn,

elektrinu a prispievala na dane z nehnuteľností polovicou. Ďalej platila obom za lieky, hygienické potreby.
Žalovaný teda prispieval 40 €. Peniaze mu dávala v hotovosti, preto to nevie preukázať dokladom.

25. Žalobkyňa opísala žalovaného ako dominantnú osobnosť, ak chcela, aby bolo dobré, musela sa
mu podriadiť. Vyvrcholilo to v rokoch 1978-1979, kedy sa odsťahovali od jej rodičov a začali bývať

samostatne. Pred jej rodičmi si ešte dával pozor a krotil sa. Akonáhle boli sami, začal ju biť, či nadávať
jej za nič, príp. za to, že nedala pančušky synovi alebo dcére. Jeho správanie spôsoboval predovšetkým
alkohol a chorobná žiarlivosť, pričom nemal na to dôvod, pretože žalobkyňa ho nikdy nepodviedla.
Žalovaný prišiel opitý aj v čase, keď ešte bývali u rodičov. Žalovaný bol schopný opiť sa aj päť, šesťkrát
za deň, schovával si fľaše od alkoholu po celom vchode, opíjal sa keď ešte bola v práci. Veľakrát ho

musela vyzliekať a ukladať spať. Žalobkyňa si spomenula aj na obdobie, keď to bolo v ich manželstve
ideálne, konkrétne spomenula roky 1979 - 1980 keď boli na dovolenke v Soči.

26. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo

nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

27. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

28. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

29. Po vrátení veci odvolacím súdom bolo nevyhnutné opätovne posúdiť skutkové okolnosti daného
prípadu doplnené o skutočnosti zistené na základe dokazovania po vrátení veci, na ktoré súd aplikoval
citované ustanovenia.

30. Manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli 10. 1. 1976, bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu
č. k. 26Pc/32/2018-24 z 31. 10. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 12. 2018. V návrhu na
rozvod manželstva žalobkyňa ako dôvod jeho podania uviedla alkoholické excesy žalovaného, ktoré
dosiahli takú mieru, že ju dlhodobo fyzicky napádal a spôsobil jej viaceré zranenia, o čom akodôkaz doložila aj fotografie z roku 2016, ktoré zachytávajú jej zranenia spôsobené žalovaným. Jeho
agresivita vyvrcholila v prvých mesiacoch roka 2018, kedy na základe fyzického útoku žalovaného
utrpela natoľko závažné poranenia, že podala trestné oznámenie a žalovaný bol vzatý do vyšetrovacej

väzby. Žalovaný s návrhom na rozvod manželstva písomne súhlasil. Po rozvode manželstva žalobkyňa
navrhla žalovanému uzavretie dohody o vyporiadaní BSM. Žalobkyňa predložila ako dôkaz, že dohoda
nebola uzatvorená pred podaním žaloby list žalovaného z 19. 3. 2019, ktorým odmietol uzavrieť dohodu.
Uvedený list žalovaného predložila žalobkyňa ako dôkaz preukazujúci, že pred podaním žaloby strany
sporu neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, preto súd nemohol z jeho obsahu vychádzať ako zo

skutočnosti tvrdených žalovaným v tomto konaní.

31. Okresný súd najprv ustálil, čo tvorí masu BSM, t. j. čo je predmetom vyporiadania BSM. Medzi
stranami sporu bolo nesporné, že v priebehu manželstva neuzavreli žiadnu dohodu v zmysle § 143a
OZ, ktorou by rozšírili alebo zúžili zákonom určený rozsah BSM. Medzi stranami sporu rovnako nebolo
sporné, že v priebehu manželstva neuzavreli žiadnu dohodu v zmysle § 143a OZ, ktorou by rozšírili

alebo zúžili zákonom určený rozsah BSM. Žalobu na vyporiadanie BSM je potrebné podať do troch
rokov odo dňa zániku BSM, čo v tomto konkrétnom prípade nastalo 8. 12. 2018. Žaloba bola doručená
súdu 10. 6. 2019. Žalobkyňa žiadala do masy BSM zahrnúť podrobne rozpísané hnuteľné veci (ods.
1. odôvodnenia) a nehnuteľnosti (byt a garáž). V časti hnuteľných vecí žalobkyňa vzala žalobu späť,
avšak s tým žalovaný nesúhlasil, preto súd musel aj v tejto časti pokračovať a rozhodnúť v súlade s §

146 ods. 2 CSP.

32. Zo strany žalobkyne boli síce spísané hnuteľné veci, ktoré tvoria vybavenie predmetného bytu, avšak
z jej strany nebola preukázaná existencia týchto hnuteľných vecí, taktiež za akú cenu boli nadobudnuté,
v ktorom roku, miera ich opotrebenia, a tým pádom bola medzi stranami sporu aj sporná hodnota týchto

hnuteľných vecí. Súd v tejto časti masu BSM nemal zo strany žalobkyne ani zo strany žalovaného
preukázanú. Na jednej strane žalobkyňa tvrdila, že majú zostatkovú hodnotu 0 €, žalovaný naopak
tvrdil, že ich zostatková hodnota je približne 1 000 €, na čo taktiež nepredložil žiaden relevantný dôkaz.
Niektoré z hnuteľných vecí dokonca spochybňoval v tom smere, že nemohli byť zahrnuté do masy BSM,
pretože ich dostal darom (spálňa), na čo taktiež nepredložil žiaden dôkaz. V priebehu konania následne

žalobkyňa zobrala žalobu späť, čím mal súd preukázané, že žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné
bremeno. Žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, avšak bližšie svoj nesúhlas nezdôvodnil, čo súd vyhodnotil
ako účelové konanie zo strany žalovaného, na ktoré bol povinný prihliadnuť. Žalovaný opätovne na
podporu svojich tvrdení, či preukázanie sporných otázok nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz, čím
taktiež v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov súd do masy BSM jednotlivé

hnuteľné veci nezahrnul.

33. O tej časti nároku uplatneného žalobou, ktorému súd nevyhovel, nerozhodoval samostatným
výrokom, a to s poukazom na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej výrok rozsudku o vyporiadaní BSM
nemusí obsahovať výrok, ktorým súd výslovne zamieta návrh strán sporu o zaradenie majetku do BSM

(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 10. 2015, sp. zn. 3 Cdo 209/2012).

34. V rámci konania o usporiadanie BSM na návrh ktoréhokoľvek z manželov, môže byť predmetom
konania, a teda tvoriť masu BSM len veci (v užšom zmysle), ku ktorým vzniklo majetkové právo aspoň
jednému z manželov počas trvania manželstva a ktoré trvalo až do jeho zániku a zároveň k tomuto

dňu aj existuje. Tie veci, ktoré bývalí manželia nezahrnú do predmetu vyporiadania, nemožno v konaní
vyporiadať (porov. Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3. februára 1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R
42/1972). V konaní nebolo sporné, že do BSM patrí byt a garáž, ktoré žalobkyňa navrhla vyporiadať,
s čím žalovaný súhlasil. Okresný súd tak ustálil, že masu BSM tvoria nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa
zahrnula vo svojej žalobe do BSM a ich nadobudnutie nespochybnil ani žalovaný. Súd mal tieto

skutočnosti preukázané aj z výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. R. Š.. Obe strany sporu zároveň
súhlasili s určenou hodnotou nehnuteľností podľa znaleckého posudku predloženého žalobkyňou a
znaleckého posudku vypracovaného znalcom B.. L., ktorým bola aktualizovaná cena oproti skoršiemu
znaleckému posudku, ktorý predložila žalobkyňa. Byt bol ohodnotený na sumu 70 800 € a garáž bola
ohodnotená na sumu 5 893,52 €. V záverečných vyjadreniach obe strany sporu zhodne navrhli, aby

nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalobkyne. Žiadna zo strán sporu nenavrhla vyporiadať dlhy,
či iné majetkové práva.35. Vyporiadanie BSM sa vykoná podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Majetok patriaci do BSM by sa
medzi manželov mal rozdeliť rovnakým dielom, pokiaľ nie sú dôvody na disparitu podielov. Okresný súd
preto skúmal, či neexistujú osobitné dôvody, ktoré by v tomto konkrétnom prípade odôvodňovali postup

k disparite podielov a nevychádzal tak zo základnej zásady, že podiely oboch strán sporu ako bývalých
manželov sú rovnaké. Hľadisko potreby maloletých detí a toho, čo každý z manželov vniesol zo svojho
majetku do spoločného majetku manželov súd nezohľadňoval, pretože žiadna zo strán sporu nežiadala
vyporiadať vnos a spoločné deti strán sporu nadobudli plnoletosť ešte pred podaním žaloby na súd.

36. Pokiaľ ide o pričinenie sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, z výpovedí oboch manželov
plynú vyjadrenia, ktoré si vzájomne odporujú. V prípade nadobudnutia bytu žalobkyňa tvrdila, že obaja
manželia byt dostali od svojho bývalého zamestnávateľa a obaja boli aj členmi bytového družstva, ktoré
im ho previedlo do osobného vlastníctva. Naopak žalovaný tvrdil, že ho dostal on za to, že u bývalého
zamestnávateľa odrobil 10 rokov. Z listu vlastníctva však vyplýva, že byt bol prevedený obom manželom
dobezpodielovéhospoluvlastníctva,čobyvšaknebolomožné,akbybytpatrilibažalovanému.Žalovaný

navyše nepoprel tvrdenia žalobkyne, že na začiatku ich manželstva bývali u rodičov žalobkyne, že aj
žalobkyňa bola zamestnankyňou toho istého zamestnávateľa (rudné bane), a teda obom bol pridelený
byt. Súd navyše považoval výpoveď žalovaného za nevierohodnú. K tomuto záveru dospel na základe
jeho skutkových tvrdení prednesených v rámci výpovede, ktoré sa zásadným spôsobom rozchádzali s
tým, čo žalovaný tvrdil v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 4T/76/2018, ako aj s jeho postojom v

konaní vedenom pod sp. zn. 26Pc/32/2018. Žalovaný vo svojej výpovedi záverom uviedol na otázku, aby
sa vyjadril, že po preštudovaní vyšetrovacieho spisu sa ku skutku priznal, že ho spáchal a nenamietal
žiadnu skutočnosť, ktorá v rámci vyšetrovania vyšla najavo, že „...keď sa Vám jedná o zníženie trestu,
tak sa priznáte k hocičomu...“. Týmto jednoznačne preukázal účelovosť jeho výpovede, keď žalovaný
sa priznal, že len za účelom privodenia si priaznivejšieho výsledku v súdnom konaní je ochotný a

schopný uvádzať aj nepravdivé tvrdenia. Okresný súd tak mal pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede
poukazujúc aj na to, že sa rozchádza z jeho skoršími výpoveďami v trestnom konaní. Žalovaný v rámci
svojej výpovede uvádzal, že mal dlhodobý problém s alkoholom, ale nepil pravidelne („ja som nepil
každý deň“). Pritom v zápisnici o výsluchu zadržaného - podozrivého z 5. 4. 2018 sám žalovaný uvádzal,
že pije pravidelne každý deň. Navyše, v trestnom spise sa nachádza znalecký posudok č. XX/XXXX

vypracovaný znalcom G.. G. E., ktorý konštatoval u žalovaného dlhoročnú závislosť od alkoholu, napriek
tomu, že to žalovaný aj počas vyšetrenia popieral.

37. Žalovaný vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že mal len zo srandy povedať žalobkyni raz vystrieľa celú
rodinusplynovoupištoľou,ktorúzakúpil.Pritomvtejistejzápisnici ovýsluchuzadržaného-podozrivého

z 5. 4. 2018, žalovaný uviedol, že nikdy sa žalobkyni nevyhrážal, len jedenkrát v roku 2016, za čo dostal
aj pokutu. Tieto rozpory vo výpovedi žalovaného preukazujú, že žalovaný nevypovedal pravdivo na
otázky, a potvrdzujú záver o nevierohodnosti výpovede. Výpoveď žalobkyne je naopak v zhode s tým,
ako vypovedala aj v trestnom konaní, súd preto nemal dôvod pochybovať, že vypovedá v súlade s tým,
ako sa jednotlivé skutočnosti odohrali. Na podporu toho záveru súd uvádza, že zo znaleckého posudku,

ktorý bol realizovaný v rámci trestného konania znalcom D.. G. T. č. XX/XXXX, vyplýva, že žalobkyňa
nemá sklon k vedomému zamlčovaniu alebo skresľovaniu dôležitých skutočností.

38. Okresný súd tak vychádzal z tvrdenia žalobkyne o nadobudnutí bytu, z ktorého vyplýva, že sa obaja
bývalí manželia rovnakou mierou pričinili o nadobudnutie bytu. Pokiaľ ide o jeho udržiavanie a užívanie,

okresný súd vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu, že žalobkyňa investovala vlastné prostriedky
do renovácie jadra, čo žalobkyňa spresnila, že išlo o 12 000 €. Žalovaný netvrdil, že by sa osobitnou
mierou pričinil o udržiavanie bytu, iba tvrdil, že ostatné rekonštrukcie vykonávali zo spoločných peňazí.
Taktiež sa strany sporu zhodli v tom, ako platili mesačné úhrady spojené s užívaním bytu, pričom opäť
žalobkyňa podrobnejšie vysvetlila, že žalovaný mal účet, z ktorého mu stiahli z účtu 100 € na nájom a 60

€ mu musela vrátiť. Žalobkyňa platila inkaso, čiže plyn, elektrinu a prispievala na dane z nehnuteľností
polovicou. Ďalej platila obom za lieky, hygienické potreby. Žalovaný teda prispieval 40 €. Peniaze mu
dávala v hotovosti, preto to nevie preukázať iným dôkazom. Žalovaný tieto tvrdenia účinne nepoprel, iba
tvrdil, že ich žalobkyňa rovnako ako on svoje tvrdenia, nevie preukázať. Z týchto skutočností vyplýva,
že žalobkyňa sa vo väčšej miere podieľala na udržiavaní bytu.

39. V prípade garáže z výpovedí strán sporu je zrejmé, že o jej nadobudnutie sa pričinili rovnakou
mierou, ktorú si vybudovali svojpomocne a zo spoločných peňazí. Žalobkyňa síce spochybnila podiel
žalovaného, ktorý sa údajne nemal podieľať na žiadnej zo stavených prác, tieto skutočnosti všakokresný súd aj vzhľadom na odstup času nemal jednoznačne preukázané. Garáž sa pritom budovala zo
spoločných prostriedkov za trvania manželstva (1986). Daň z nehnuteľnosti platili obaja bývalí manželia
na polovicu, teda súd mal preukázané, že na užívaní a udržiavaní garáže sa manželia podieľali rovnako.

40. Pokiaľ ide o hľadisko starostlivosti o rodinu či už vo forme hmotného zabezpečenia alebo osobnej
starostlivosti, mal okresný súd preukázané aj na základe výpovedí detí, ktoré vypovedali v trestnom
konaní, ako aj z výpovedí strán sporu, že v prípade osobnej starostlivosti o rodinu sa väčšou mierou
podieľala žalobkyňa, ktorá zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti od ich narodenia. Okresný súd

nemal preukázané a žalovaný ani netvrdil, s výnimkou platenia poistiek deťom, že akokoľvek prispel k
starostlivosti o rodinu. Žalobkyňa naopak tvrdila a žalovaný tieto tvrdenia nerozporoval, že od uzavretia
manželstva bývali u jej rodičov, ktorí im pomáhali a po odsťahovaní sa do vlastného bytu sa po narodení
detí osobne starala žalobkyňa. Naopak, žalovaný oberal rodinu o finančné prostriedky, za ktoré si
pravidelne kupoval alkohol, príp. si ich vyžiadal od žalobkyne.

41. Judikatúra súdov pripúšťa vo výnimočných prípadoch určiť rozdielnu výšku podielov bývalých
manželov, ak sú na to dané dôvody, ktoré umožňujú korigovanie zásady rovnakých podielov. Pravidlá,
podľa ktorých súd postupuje, sú určené v tretej a štvrtej vete § 150 OZ, ktorý demonštratívne vymenúva,
čo je potrebné zohľadniť aby vyporiadanie BSM spĺňalo požiadavku spravodlivosti. Medzi takéto dôvody
bolo zaradené aj správanie jedného s manželov v rozpore s dobrými mravmi, či protiprávne konanie

manžela voči jeho rodine. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
z 18. 11. 2012, sp. zn. 22Cdo/1096/2011, v ktorom konštatoval, že „...Požadavek, aby při vypořádání
bylo zohledněno nežádoucí chování některého z manželů, je též v souladu s principem dobrých mravů.
Při vypořádání tak soud musí „rozhodovat v souladu s ekvitou, což ve svých důsledcích znamená
nastoupení cesty nalézání spravedlnosti“ (nálezy Ústavního soudu ze dne 6. září 2005, sp. zn. I. ÚS

643/04, a ze dne 16. září 2010, sp. zn. IV. ÚS 262/10, uveřejněné na internetových stránkách ). „Praxe nepřehlíží ani okolnosti rozvodu a pečlivě váží, zda při nich nevznikaly morální
momenty tak silné, že by bylo v rozporu s dobrými mravy, kdyby k nim nebylo při vypořádání přiměřeně
přihlédnuto“ (Bičovský J., Bezpodílové spoluvlastnictví manželů, Linde Praha, a. s., 1993, s. 204). Zákon
stanoví jednoznačně požadavek, aby soud rozhodující o vypořádání SJM přihlédl k péči o rodinu. Má-li

být při vypořádání společného majetku zohledněna péče o rodinu, musí totéž platit i pro její nedostatek
(negaci) a také pro její protiklad, neboť jde o různé strany téhož (k výše uvedenému viz rozsudek
Nejvyššího soudu ze dne 27. června 2012, sp. zn. 22 Cdo 1137/2012)...“

42. V inom svojom rozsudku uviedol, že „...Domácí násilí je protiprávní a neomluvitelné. Je protikladem

péče o rodinu, kterou zákon výslovně uvádí jako jednu z okolností, jež jsou pro vypořádání BSM
významné. Má-li být při vypořádání společného majetku zohledněna péče o rodinu, musí totéž platit i
pro její nedostatek (negaci) a také pro její protiklad, neboť jde o různé strany téhož. Není rozhodující,
zda násilí mělo přímý dopad na společný majetek; takový požadavek nestanoví ani zákon, když vedle
sebe staví péči o rodinu na jedné straně a zásluhy o nabytí a udržení společného jmění na druhé

straně (podobně tyto okolnosti rozlišil Nejvyšší soud v rozsudku ze dne 22. srpna 2011, sp. zn. 22 Cdo
3110/2010, uveřejněném na internetových stránkách www.nsoud.cz). Pokud přitom péče o rodinu může
vyvážit zásluhy o nabytí a udržení společného majetku (srov. rozsudek sp. zn. 22 Cdo 3110/2010),
může je zcela jistě i převážit. Lze uzavřít, že při vypořádání BSM je třeba při úvaze o stanovení výše
podílů zohlednit i skutečnost, že se účastník dopouštěl vůči členům rodiny násilného jednání (domácího

násilí); přitom je třeba vzít do úvahy i jeho intenzitu, dobu trvání a všechny další okolnosti případu,
které mohou mít vliv na posouzení věci v souladu s principem dobrých mravů...“ (z 27. 6. 2012, sp. zn.
22Cdo/1137/2012, obdobne v rozsudku z 31. 7. 2019, sp. zn. 22Cdo/2095/2019, či v rozsudku z 26.
2. 2014, sp. zn. 22 Cdo 1683/2013). Keďže ide o rozhodnutia vychádzajúce z rovnakej hmotnoprávnej
úpravy, okresný súd na v nich vyslovené všeobecné závery o disparite podielov v prípade domáceho

násilia v plnej miere poukazuje a nevzhliadol žiaden dôvod odchýliť sa od ich záverov. Z dôvodu
vyvrátenia akýchkoľvek pochybností okresný súd dodáva, že citované závery rozhodnutí Najvyššieho
súdu Českej republiky sú všeobecnými právnymi názormi, na ktoré poukazuje najvyšší súd aj vo
svojej ďalšej judikatúre bez ohľadu na to, aké konkrétne skutkové situácie posudzuje v tom ktorom
prípade. Vzhľadom na to, že pri každom vyporiadaní BSM sú osobitné situácie, je pochopiteľné, že

aj citované rozhodnutia z pohľadu vyporiadania majetku patriaceho do BSM riešia rôzne konkrétne
prípady. Avšak citované závery sú plne aplikovateľné na daný prípad, v ktorom súd posudzuje obdobnú
situáciu z pohľadu, či je možné domáce násilie zo strany žalovaného zohľadniť ako okolnosť, ktorá by
odôvodňovala disparitu podielov.43. Okresný súd poukazuje na rozsudok okresného súdu č. k. 26Pc/32/2018-24 z 31. 10. 2018, ktorým
súd manželstvo strán sporu rozviedol na návrh žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu na rozvod, s ktorým

žalovaný v plnej miere súhlasil, uvádzala, že zo strany žalovaného ide o dlhodobé fyzické ataky, čím jej
spôsoboval nielen psychické trápenie, ale aj vážne zranenia, dokumentované fotografiami. Napokon o
tom svedčí aj skutočnosť, že po podaní trestného oznámenia bol žalovaný v tom čase vzatý do väzby,
pretožeexistovaladôvodnáobava,žebudevtrestnejčinnostipokračovať.Taktiežanivtomčaseplnoleté
deti nepovažovali stav, ktorý spôsoboval svojim správaním žalovaný, za únosný.

44. Rozsudkom okresného súdu z 5. 9. 2018, č. k. 4T/76/2018-251, bol žalovaný uznaný vinným, že
v dobe od 10. 11. 2017 do 4. 4. 2018 v predmetnom byte pod vplyvom alkoholu, opakovane vulgárne
nadával, ponižoval, sledoval, vyhrážal sa a fyzicky napádal žalobkyňu, neustále sa jej vyhrážal smrťou,
zabitím, bezdôvodne žiarlil, sledoval ju ďalekohľadom a kontroloval aj v práci, a týmto konaním spáchal
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) z. č. 300/2005 Z. z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov. Žalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov,
ktorý už toho času vykonal v celom rozsahu. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou. Žalovaný v predmetnom konaní uznal svoju vinu v celom rozsahu. Zo
samotnej obžaloby vyplýva, že žalovaný spôsoboval žalobkyni svojím správaním neustály strach a stres
a stupňujúce sa telesné i psychické utrpenie. Medzi svedkami, ktorí potvrdili neprimerané správanie sa

žalovaného boli aj ich spoločné deti K. Š., G. R. a G. H.. Žalovaná vo svojej výpovedi v trestnom konaní
uviedla,ženajhoršiesprávaniezostranyžalovanéhozačaloodroku2016,nadávaljejafyzickyubližoval,
čo trvá v podstate celý život, o následkoch čoho doložila do trestného spisu fotografie a potvrdenia od
lekárky G.. O. W. ako aj v tomto konaní predložená správa od G.. I.. V roku 2016 ju dokonca žalovaný
vyhodil z bytu. V tom čase žalobkyňa bývala v podnájme a vrátila sa v marci 2017. Potom čo jej žalovaný

sľúbil zmenu v správaní, žalobkyňa mu dala druhú šancu, avšak znovu začal holdovať alkoholu.

45. Deti žalovaných vo svojich výpovediach v trestnom konaní zhodne vypovedali o správaní sa
žalovaného, pričom to opisovali ako dlhodobý problém, žalovaný bil žalobkyňu v čase keď ešte boli
neplnoleté. Žalovaný aj ich bil ako deti a raz vytiahol aj nôž, že ich zabije, báli sa ho, bol veľmi

agresívny. Rodičov navštevovali sporadicky, pretože sa chceli vyhnúť kontaktu s vlastným otcom. Taktiež
opísali ako žalobkyňa zo strachu mala problém jesť, od strachu išla aj vracať, mala strach chodiť
domov, bola tak psychicky na dne, že nespáva, čo bolo potvrdené aj lekárskymi správami G.. O.
W.. Zo znaleckých posudkov vypracovaných G.. C. L. a D.. G. T. v prípravnom konaní vyplýva, že
žalobkyňa mala prejavy duševnej poruchy, a to anxiózne depresívneho syndrómu a posttraumatickej

stresovej poruchy, spôsobenej následkom dlhodobých stresujúcich a ohrozujúcich udalostí, ktorá vznikla
vpriamejpríčinnejsúvislostisosprávanímsažalovaného,ktoréprežívalaakokrutéabezcitné.Následky
domáceho násilia sa odrazili na neurotickom a depresívnom prežívaní poškodenej, ktoré môžu mať aj
trvalý charakter. Uvedené závery potvrdil aj psychiater G.. I. v odbornom vyjadrení z 22. 8. 2018 a 13. 2.
2019. U žalovaného bola znaleckým dokazovaním zistená závislosť od alkoholu. V znaleckom posudku

vypracovanom G.. C. L. (č. XX/XXXX) žalobkyňa sama uvádzala, že uvedené správanie žalovaného je
dlhodobého charakteru, minimálne 30 rokov, čo je v zhode s tým, ako žalobkyňa aj dcéra G. R. opísali
incident s nožom, s ktorým útočil žalovaný na žalobkyňu v roku 1986. Obaja bývalí manželia vo svojich
výpovediach zhodne uviedli, že ako tak pokojné obdobie boli prvé roku manželstva, kedy žili u rodičov
žalobkyne až do momentu prvého vážneho incidentu v roku 1986. Na základe uvedeného tak súd ustálil,

že zhruba prvých 10 rokov manželstva napĺňalo svoj účel a možno hovoriť o ako tak usporiadanom
vzťahu medzi manželmi. Počas ostatného obdobia sa intenzita útokov žalovaného voči žalobkyni začala
postupne zvyšovať a naberať na intenzite, čo vyvrcholilo podaním trestného oznámenia a rozvodom
manželstva. Zvyšné obdobie manželstva tak možno označiť ako obdobie, kedy sa žalovaný správal v
rozpore s dobrými mravmi.

46. Žalovaný síce v trestnom konaní svoj skutok mal úprimne oľutovať, na čo sa aj prihliadalo ako na
poľahčujúcu okolnosť, avšak táto ľútosť zo strany žalovaného nebola zjavne úprimná, o čom svedčia
nielen listy zasielané z výkonu trestu žalobkyni, kde pokračoval vo svojich vyhrážkach voči žalobkyni,
ale aj z jeho samotnej výpovede, v ktorej potvrdil, že vypovedal účelovo, aby dosiahol nižší trest.

47. Z uvedených skutočností vyplývajúcich z trestného spisu, rozvodového konania, ako aj z žalobkyňou
predložených listín a výpovedi strán sporu, vyplýva, že ide o tak výnimočný prípad, v ktorom na základe
dlhodobého odsúdeniahodného správania sa žalovaného voči žalobkyni a ostatným členom rodinypočas trvania manželstva nie je možné vychádzať zo zásady rovnakých podielov manželov, pretože
takýto postup by nebol v súlade s dobrými mravmi a nepredstavoval by spravodlivé rozhodnutie, ak by pri
usporiadaní BSM na konanie žalovaného neprihliadol. Súd pri určení výšky podielov vychádzal z toho,

že žalovaný v priebehu takmer celého spolunažívania so žalobkyňou spôsoboval jej ako aj ostatným
členom rodiny utrpenie svojím násilným správaním pod vplyvom alkoholu, na ktorý musel vynakladať
nemalé finančné prostriedky. Ako vyplynulo aj z dokazovania v rámci trestného konania, v posledných
rokoch manželstva hospodárili manželia samostatne, dokonca podľa výpovede ich dcéry, žalovaný na
zaobstaranie si alkoholických nápojov bral peniaze žalobkyni, resp. mu ich žalobkyňa poskytla, len

aby mala na istý čas od žalovaného pokoj. O intenzite správania sa žalovaného svedčia aj znalecké
posudky alebo lekárske správy či fotografie žalobkyne, z ktorých vyplýva, že súčasný nepriaznivý
zdravotný stav žalobkyne je spôsobený dlhodobými traumatickými zážitkami vyvolanými správaním sa
žalovaného, čo len potvrdzuje záver, že nešlo o krátkodobé a ojedinelé útoky žalovaného, ale o dlhodobý
extrémny exces v správaní, stupňovaný pravidelným užívaním alkoholu, od ktorého bol závislý, čo na
žalobkyni zanechalo vážne následky trvalého charakteru. Žalovaný nerešpektoval svoju manželku a jej

dôstojnosť, nepovažoval ju za rovnocenného partnera a nevytváral zdravé rodinné prostredie čo bolo
jeho povinnosťou ako manžela podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný neprejavil žiadny záujem o svoje deti, a to ani v čase, keď boli maloleté.
Ide teda o ukážkový prípad domáceho násilia zo strany žalovaného, ktorý sa nielenže nestaral o svoju
rodinu, ale úmyselne jej ubližoval.

48. Okresný súd prihliadol na to, že prvých desať rokov manželstva nebolo v rozpore s účelom
manželstva, žalovaný sa pričinil o nadobudnutie a bytu a garáže rovnakou mierou, s výnimkou
udržiavania a užívania bytu, na ktorom mala väčší podiel žalobkyňa. Taktiež z trestného spisu vyplynulo,
že žalobkyňa uhrádzala zo svojho príjmu spoločné výdavky vrátane stravy a liekov a taktiež si bola

povinná platiť nájomné v čase, keď ju žalovaný bez akéhokoľvek dôvodu vyhodil z bytu v roku 2016
až do marca 2017. Vzhľadom na preukázané správanie sa žalovaného, jeho dlhodobý charakter a
následky, ktoré ním spôsobil, považoval súd za spravodlivé rozdeliť majetok patriaci do BSM na základe
disparity podielov, a to tak, že žalobkyni pripadnú 3 a žalovanému 1 s poukazom na dĺžku a intenzitu
konania žalovaného v priebehu manželstva, ktoré trvalo 42 rokov. Okresný súd nemohol pri posudzovaní

veľkosti podielov zohľadniť výdavky žalobkyne vynaložené na zdravotnú starostlivosť, pretože hoci išlo
o zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá z dôvodu útoku žalovaného, išlo o konanie a s ním
spojené výdavky, ktoré nesúvisia s predmetom tohto konania, pretože konanie nastalo a prostriedky boli
vynaložené po zániku BSM.

49. Vzhľadom na to, že masu BSM tvorí iba byt a garáž bez pasív, čistá hodnota BSM predstavuje 76
693,52 €. Ideálny podiel predstavuje hodnotu, ktorú má dostať každý z manželov z BSM s prihliadnutím
na disparitu podielov, teda ideálny podiel žalobkyne predstavuje 57 520,14 € a ideálny podiel žalovaného
19 173,38 €. Žalobkyni budú prikázané všetky aktíva, teda viac ako je jej ideálny podiel, je povinná
na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému 19 173,38 €, teda 1 z celkovej hodnoty aktív BSM. Vo

všeobecnosti návrh na vyporiadanie BSM môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov (tzv. iudicium
duplex); súd nie je viazaný návrhom na spôsoby vyporiadania BSM pre charakter sporu a môže
rozhodnúť aj nad rámec toho (viac alebo menej), čo požaduje žalobkyňa v žalobnom návrhu (§ 216
ods. 2 CSP), resp. menej, ako navrhol žalovaný. Keďže súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie pomerne
vysokej sumy a žalobkyňa navrhla dlhšiu lehotu na plnenie, súd uložil povinnosť zaplatiť vyrovnací

podiel žalovanému v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Dlhšia lehota je odôvodnená
tým, že žalobkyňa poberá dôchodok, ktorý však nepostačuje na úhradu tejto sumy v kratšej lehote a
navyše v poslednom čase vynakladala financie na zdravotnú starostlivosť z dôvodu poškodenia zdravia
konaním žalovaného, preto považoval súd za dôvodné, aby poskytol žalobkyni dostatočný čas na
získanie uvedenej sumy potrebnej pre vyplatenie žalovaného.

50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

54. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho) súd rozhodol podľa
ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní úspech

v rozsahu 100 %, pretože súd jej návrhu vyhovel s výnimkou hnuteľných vecí. Súd však prihliadol na
to, že v tejto časti žalobkyňa vzala návrh späť a súd musel o tejto časti rozhodovať len z dôvodu, že
žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Okresný súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Okresný súd nevzhliadol
žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by mal v danom prípade aplikovať § 257 CSP.

55. V konaní bol na návrh žalovaného ustanovený znalec, ktorému vznikli náklady na vypracovanie
znaleckého posudku, preto mu súd priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov spojených s
vykonaním znaleckého dokazovania s tým, že zaviazal žalovaného na ich náhradu jednak ako stranu
sporu, ktorá vykonanie tohto dôkazu navrhla, a jednak z dôvodu, že žalovaný bol v konaní neúspešnou
stranou sporu.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné

doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho
doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.