Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 14. november 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320202610
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320202610.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: AWCAR s.r.o., so

sídlom kpt. Nálepku 397/61, 068 01 Medzilaborce, IČO: 46 748 270, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
- JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245
034, proti žalovanému: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Q. XXX/XX, XXX XX J., zast. JUDr. Jozefom
Bujdošom, advokátom so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, o náhradu škody vo výške 280,- eur,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.08.2020 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 280,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy odo dňa 05.12.2019 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že pohľadávka vznikla titulom nároku na náhradu škody. Žalovaný
mu spôsobil škodu na majetku tým spôsobom, že dňa 27.07.2019 poškodil motorové vozidlo v

jeho vlastníctve, značky R., EvČ: J.-XXXAI a to tak, že pri kosení poškodil karosériu vozidla, keď
došlo k poškodeniu laku na karosérii vozidla. V tejto veci vykonal aj oznámenie na orgány činné v
trestnom konaní, kde následne došlo k odloženiu podnetu (po jeho preskúmaní), pretože v priebehu
objasňovania nebol žalovanému preukázaný úmysel, ktorý je vyžadovaný Zákonom o priestupkoch.
Tento výsledok prešetrenia sa dozvedel z upovedomenia Okresného riaditeľstva PZ J., OO PZ, zo dňa
XX.XX.XXXX, č.s.: ON.-F.-K.-XXX/XXXX-R.. Objektívnym zavinením žalovaného bola na motorovom
vozidle spôsobená škoda vo výške 280,- eur. Taká je cena opravy poškodenia vozidla, ktorú uhradil

opravcovi vozidla, ktorým je : R. X., T. F. XX, IČO: XXXXXXXX, a to na základe Faktúry č. XXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX. Celkovo mu žalovaný dlhuje sumu 280,- eur titulom náhrady škody.

V ďalšom uviedol, že na úhradu dlhu bol žalovaný opakovane vyzvaný, naposledy aj jeho povereným
právnym zástupcom a to písomnou výzvou zo dňa 26.11.2019. Žalovaný na výzvu reagoval v písomnej
odpovedi zo dňa 02.12.2019, v ktorej uviedol, že vozidlo nebolo vtedy na mieste samom v čase kedy on
kosil. Toto je nepravdivé tvrdenie, bol to práve žalovaný osobne, ktorý jeho vozidlo poškodil.

Požaduje od žalovaného úroky z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa márneho uplynutia
dodatočnej lehoty na splnenie záväzku, ktorú mu poskytol v poslednej výzve zo dňa 26.11.2019. Keďže
je žalovaný v omeškaní so splnením peňažného dlhu, požaduje teda aj úroky z omeškania vo výške o 5percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, teda
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 280,- eur od 05.12.2019 do zaplatenia.

3. Tunajší súd žalobe v celom rozsahu vyhovel v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. XC/
XX/XXXX-XX zo dňa 25.08.2020. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor.
Jehopodanieodôvodniltým,ženemoholmotorovévozidložalobcupoškodiťaanihonepoškodil,pretože
v čase kosenia trávy sa na mieste, ktoré uvádza žalobca, ani v blízkosti tohto miesta motorové vozidlo
žalobcu nenachádzalo a v čase keď sa malo motorové vozidlo žalobcu nachádzať na mieste kde mu

mala byť spôsobená škoda tak on už trávu tam nekosil. Jeho tvrdenie bolo súčasťou šetrenia orgánmi
Policajného zboru, boli aj výpovede svedkov, ktorí vypovedali, že v čase, keď mal na svojom pozemku
kosiť trávu strunovou kosačkou sa na mieste, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe, ale ani v jeho
blízkosti, nenachádzalo osobné motorové vozidlo žalobcu, a preto aj na základe výpovedí svedkov
príslušníci OO PZ SR v J. došli k záveru, že skutok sa podľa výpovede majiteľa motorového vozidla
nestal a stať nemohol. Vo svedeckej výpovedi T. U. uvedenej v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa

09.08.2019 uviedol, že „dňa 27.7.2019 okolo 14. hodiny bol na dvore svojej matky na ulici X.. Q. v J. a v
tom čase spozoroval, že P. F., ktorý býva oproti domu jeho matky si kosil svoj pozemok. Ďalej uviedol, že
v čase, keď P. F. kosil svoj pozemok nespozoroval, aby sused P. F. J. J. mal na svojom dvore v tom čase
zaparkované osobné motorové vozidlo značky R. O.“. Má za to, že aj z tejto výpovede svedka vyplýva, že
v čase, keď kosil svoj pozemok žalobca nemal na svojom dvore zaparkované osobné motorové vozidlo

značky R. O..

Poukázal aj svoju výpoveď učinenú do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 27.07.2019, keď samotný
uviedol, že je pravda, že 27.07.2019 okolo 14. hodiny kosil svoj pozemok, ktorý susedí s pozemkom
žalobcu, ale v čase, keď kosil miesto, kde malo byť zaparkované osobné motorové vozidlo žalobcu, ako

to tvrdí žalobca, tak toto motorové vozidlo tam v tom čase zaparkované nestálo. Žalobca zaparkoval
svoje osobné motorové vozidlo na miesto, ktoré je uvedené aj v zázname o priestupku až v čase, keď
kosilsvojpozemokužnacelkominommieste,zktoréhonemohlodôjsťkpoškodeniumotorovéhovozidla
žalobcu.

V ďalšom uviedol, že na jeho pozemku sa nenachádzajú ani kamene a ani kamienky, ktoré by mohli
spôsobiť žalobcom uvedenú škodu na jeho majetku a ani sa nenachádzali v čase, keď mala byť
spôsobená škoda žalobcovi, pretože pozemok v jeho vlastníctve je trávnatý sad s listnatými ovocnými
stromami, ktorý je dlhý viac ako 65 m.

Čo sa týka zodpovednosti za škodu uvádzame, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka možno uplatniť len ak sú splnené nasledovné
predpokladyzodpovednostizaškodu: a)porušenieprávnejpovinnosti(existenciaprotiprávnehoúkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil, pričom

všetky tieto predpoklady zodpovednosti musia byť preukázané poškodeným, teda žalobcom a musia
byť splnené súčasne a má za to, že žalobca do dnešného dňa nesplnil tieto základné predpoklady a
nepreukázal, aby zodpovedným subjektom za škodu, ktorú má na svojom motorovom vozidle mal byť
on a preto ani nemôže si uplatňovať náhradu škody od neho.

V ďalšom poukázal aj na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v ktorom je vyjadrená prevenčná
povinnosť t.j. povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám, preto je
potrebné v tomto prípade zohľadniť aj konanie samotného žalobcu pri vzniku škody na jeho majetku.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a písomnými vyjadreniami

strán sporu, výpoveďami strán sporu, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

5. Faktúrou č. XXXXXX dodávateľ - R. X., vyúčtoval žalobcovi za opravu a lakovanie ľavých dverí auta
R. cenu 280,- eur.

Z predloženého výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že platba vo výške 280,- eur v prospech p. R. X. bola
zrealizovaná dňa 21.11.2019.6. Výzvou na náhradu škody zo dňa 26.11.2019 žalobca žalovaného z dôvodu vzniku škody na jeho
motorovom vozidle R. dňa 27.07.2019, vyzval na zaplatenie sumy 280,- eur a to v lehote 7 dní od
doručenia výzvy. Škoda na vozidle vznikla tak, že pri kosení došlo k poškodeniu laku na karosérii vozidla.

7. Žalovaný v odpovedi na výzvu žalobcu uviedol, že žalobca ako majiteľ motorového vozidla podal
oznámenie OOPZ SR v J. pre poškodenie motorového vozidla. Oznámenie bolo prešetrené. Vo svojej
výpovedi uviedol, že motorové vozidlo nepoškodil. V čase údajného spáchania priestupku sa na mieste
ktoré uviedol žalobca ani v blízkosti jeho motorové vozidlo nenachádzalo. Boli vypočutý aj svedkovia a tí

vypovedali,ževčasekeďonnasvojompozemkukosiltrávustrunovoukosačkou,sanatvrdenommieste
motorové vozidlo nenachádzalo. Na základe uvedené preto zrejme príslušníci PZ dospeli k záveru, že
skutok sa podľa výpovede majiteľa nestala a stať sa nemohol. Vec bola odložená. Vzhľadom na uvedené
uviedol, že výzvu žalobcu považuje za bezpredmetnú a nevidí dôvod k úhrade škody.

8. Zo záznamu ORPZ v F. č.p. K.-F.-K.-XXX/XXXX-R. zo dňa 21.08.2019 vyplýva, že prešetrovaná vec

bola odložená, nakoľko nie je podozrenie z priestupku.

Bolo vykonané šetrenie udalosti zo dňa 27.07.2019 na základe oznámenia U.. J. J. vo veci priestupku
proti majetku na tom skutkovom základe, že dňa 27.07.2019 v čase okolo 14.00 hod. mu mal žalovaný
pri kosení trávy na svojom pozemku spôsobiť škody tým, že spod kosačky odletovali kamienky do mot.

vozidla R., ktoré malo byť v tom čase zaparkované na susednom dvore vo vlastníctve oznamovateľa.
Pri incidente malo dôjsť k poškodeniu ľavých dverí na MV. Svojím konaním žalobcovi bola spôsobená
škoda vo výške 100,- eur.

V priebehu objasňovania bol vypočutý U.. J. J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 27.07.2019 v

čase okolo 14.00 hod. sedel vo svojom dome a počul ako žalovaný kosí vedľajší pozemok. Po chvíli
počul, ako mu do zaparkovaného auta na dvore niečo buchlo. Vyšiel von a všimol si na svojom aute
poškodenie laku a to na zadných ľavých dverách. Poškodenie mu spôsobil sused pri kosení tým, že mu
pri kosení spod kosačky odletovali kamienky.

Bol vypočutý aj žalovaný ktorý uviedol, že dňa 27.07.2019 okolo 14.00 hod. kosil svoj pozemok, ktorý
susedí s pozemkom p. J.. V čase keď kosil miesto kde parkuje svoje vozidlo p. J., tak jeho vozidlo tam
nestálo zaparkované. J. J. zaparkoval svoje vozidlo až v čase, keď kosil svoj pozemok na inom mieste.

Bol vypočutý T. U. a ten uviedol, že dňa 27.07.2019 okolo 14.00 hod. bol na dvore svojej matky, keď

v tom čase spozoroval, že žalovaný, ktorý býva oproti domu jeho matky, si kosil svoj pozemok. V tom
čase nepozoroval, aby sused J. J. mal na svojom dvore zaparkované motorové vozidlo R..

V závere záznamu je uvedené, že v predmetnej veci nemožno priestupok prejednať. Z výpovedí
žalovaného a T. U. je zjavné, že v dobe, kedy malo dôjsť k poškodeniu predmetného vozidla, sa toto

na inkriminovanom mieste nenachádzalo. Aj keby bolo zistené, že k poškodeniu vozidla došlo, tak k
poškodeniu by došlo neúmyselným konaním a neboli by naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
priestupku.

9. Vo vyjadrení R. X. zo dňa 10.08.2021 je uvedené, že ohľadom žiadosti o vysvetlenie príčiny vzniku

poškodenia laku karosérie vozidla R., ktoré opravoval, tak takéto poškodenie karosérie vozidlá vzniká
pri kosení, kedy strunovou kosačkou alebo krovinorezom je kosený kamenistý alebo štrkový povrch.

10. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že nepovažuje tvrdenia žalovaného uvedené v
odpore, že nemohol vozidlo poškodiť a ani ho nepoškodil, pretože v čase kosenia sa na mieste a ani

v blízkosti motorové vozidlo žalobcu nenachádzalo, za pravdivé. On má presnú vedomosť o tom, že to
bol práve žalovaný, ktorý mu auto poškodil. V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o výpoveď p. U., tak
svedok sa v priestupkovom konaní mal vyjadriť tak, že on nevidel zaparkované auto žalobcu nie preto
že na miesto mal výhľad, ale auto tam nebolo, ale preto že na miesto nemal výhľad a preto nespozoroval
či tam auto stálo alebo nie.

11. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že nemohol motorové vozidlo žalobcu poškodiť a ani ho
nepoškodil, pretože v čase kosenia trávy žalovaným sa na mieste, ktoré uvádza žalobca, ani v blízkosti
tohto miesta motorové vozidlo žalobcu nenachádzalo a až keď dokosil trávu a odchádzal preč zo svojhopozemku X. XXX v k.ú. J., tak až vtedy prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle značky R. O.
žalobca, ktorý ihneď pri svojom príchode začal kričať na neho, že z jeho viny dostal od stavebného úradu
pokutu, ale on si ho nevšímal a odchádzal z pozemku X. XXX v k.ú. J. preč a to k svojmu rodinnému

domu so súp. č. XXX, ktorý sa nachádza cez cestu - miestnu komunikáciu po benzín, aby mohol pokosiť
ešte trávu na konci pozemku X. XXX v k.ú. J. pri vode, kde ho následne našla aj hliadka PZ, ktorá mu
oznámila, že jeho sused t.j. žalobca ich zavolal, lebo žalobca podal na neho oznámenie, že mal poškodiť
žalobcovi motorové vozidlo pri kosení.

V ďalšom uviedol, že k žiadnemu prekrúcaniu z jeho strany nedošlo a v odpore citoval to, čo v zázname
o podaní vysvetlenia zo dňa 09.08.2019 bolo uvedené, že T. U. „dňa 27.07.2019 okolo 14. hodiny bol na
dvore svojej matky na ulici kpt. Nálepku v Medzilaborciach a v tom čase spozoroval, že P. F., ktorý býva
oproti domu jeho matky si kosil svoj pozemok. Ďalej uviedol, že v čase, keď P. F. kosil svoj pozemok
nespozoroval, aby sused P. F. J. J. mal na svojom dvore v tom čase zaparkované osobné motorové
vozidlo značky R. O.“. Poukázal že aj v zázname o odložení veci zo dňa 21.08.2019 je uvedené, že „Z

výpovedí P. F. a T. U. je zjavné, že v dobe kedy malo dôjsť k poškodeniu predmetného vozidla sa toto
na inkriminovanom mieste nenachádzalo.“ a toto svoje konštatovanie uvedené v zázname o odložení
veci zo dňa 21.8.2019 zrejme mali príslušníci PZ za dostatočne preukázané, pretože policajný zbor si
pri preskúmaní priestupku ani nevyžiadal kamerové záznamy z kamier nachádzajúcich sa na verejnom
priestranstve v blízkosti pozemkov X. XXX a XXX v k.ú. J. a taktiež ani nepovažovali za potrebné vypočuť

žalovaným navrhovanú svedkyňu J.. H. D., ktorá bola počas času kosenia žalovaným pozemku X. XXX
v k.ú. J. dňa 27.7.2019 prítomná na svojich nehnuteľnostiach, ktoré priamo susedia s pozemkom X. XXX
v k.ú. J., ktorý je vo vlastníctve žalovaného.

12. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o to, ako došlo k poškodeniu motorového

vozidla, tak sa jedná o udalosť, ktorá sa udiala v sobotu, kedy pracoval, pričom v sobotu robí iba do XX a
domovchodíokolopol12.30hod.až13.00hod.Prišieldomov,autoodparkovalvosvojomdvoreaišieldo
domu, kde manželka pripravovala obed s tým, že motorové vozidlo odparkoval pod oknom do kuchyne,
ktoré bolo v tom čase otvorené. Pokiaľ sa jedná o vzdialenosť domu od plotu žalovaného, je to zhruba
1 m, pričom vzdialenosť medzi vozidlom a plotom bola asi 0,5 m. Celý svoj dvor má vysypaný drobným

kamienkom, ktorý je vyššie oproti pozemku žalovaného. Medzi pozemkom žalobcu a žalovaného sa
nachádza plot, ktorý má veľké oká, a teda kamienky sa bežne dostanú aj na pozemok žalovaného.
Videl cez okno, ako žalovaný kosí svoj pozemok pred domom a následne išiel kosiť aj pozemok, ktorý
susedí s jeho pozemkom. Počul počas kosenia žalovaného cinknutie. V tom čase tomu neprikladal
nijaký význam, naobedoval sa a potom išiel skontrolovať motorové vozidlo. Na motorovom vozidle uvidel

následne poškodenie na zadných ľavých dverách tohto vozidla. Vzhľadom na to, čo sa stalo, telefonicky
kontaktoval známeho policajta, ktorý mu poradil, aby danú udalosť nahlásil na príslušnom policajnom
oddelení, kde tak aj učinil, kde následne na samé miesto po zhruba 15-20 min. prišla policajná hliadka.
Spolu s policajnou hliadkou obzreli motorové vozidlo a okrem ním zisteného poškodenia zistili, že aj na
kapote vozidla sa nachádzajú drobné kamienky. Nevie, či on, či príslušník policajného zboru si všimol, že

práve na mieste, kde boli poškodené jeho dvere, bolo na pozemku žalovaného vykosené miesto až do
hliny, kde na inom mieste takto vykosené nebolo. Následne si ešte všimol, že kamienky sa nachádzajú
aj na čelnom skle motorového vozidla a potom z domu zistil, že aj na vrchu motorového vozidla, ale túto
skutočnosť už potom nikde nehlásil.

Uviedol, že iným spôsobom nemohlo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla. Vykonáva prácu zhruba
1-2 km od domu a toto motorové vozidlo takisto umýva ručne, takže by si to všimol a počas cesty z práce
a do práce takéto poškodenie nemohlo byť spôsobené. Robí to v priebehu pracovného týždňa, kedy má
v práci voľno a keby bolo poškodené motorové vozidlo, tak by si to hneď všimol a hneď by zabezpečil
jeho opravu. Niekedy je potrebné na motorovom vozidle niečo urobiť, dofúkať pneumatiky, resp. inú vec

a vtedy to kontroluje častejšie. To, kedy naposledy motorové vozidlo kontroloval pred týmto incidentom
však nevedel uviesť. V uvedený deň pred príchodom domov vozidlo nekontroloval. Predtým ako sa to
stalo, nevie uviesť či nejaké kamienky odlietali na jeho pozemok, nevie uviesť, ale nepoškodili až do tej
udalosti žiadny jeho majetok.

V ďalšom uviedol, že v inkriminovaný deň p. U. nevidel. Jeho dcéra chodí do školy spolu s dcérou p.
U. a stretli sa s p. U. nasledujúci deň, kde mu opísal, čo sa udialo s tým, že p. U. mu povedal, že videl,
ako žalovaný kosí pozemok a s tým, že motorové vozidlo bolo zaparkované vo vnútri dvora. Pán U. s
dcérou sa chcel zastaviť u neho, avšak vzhľadom na to, že sa ponáhľali do obchodu, tak to neučinil.Zastavil sa iba pred jeho domom, kde videl motorové vozidlo vo dvore. Nevidel však nikoho na dvore,
a preto odišiel preč.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v deň 27.07.2019 začal kosiť svoj pozemok okolo 13 hod..
Začal kosiť od cesty k vode, pričom zhruba 15-20 min. mu trvá pokosenie polovice pozemku. V čase,
keď kosil, tak vo dvore žalobcu sa jeho motorové vozidlo nenachádza. Nakoľko mu došiel benzín v
kosačke, tak musel si ísť pre neho domov, pretože ho nemal so sebou. Ako odchádzal pre ten benzín,
tak žalobca so svojím vozidlom odchádzal alebo vošiel, cúval do dvora, kde potom následne, keď vyšiel

z motorového vozidlo, na neho nepekne verbálne zaútočil. On na to nereagoval a odišiel za tým účelom
zobrať si ďalší benzín. Išiel potom domov, doplnil si benzín a vrátil sa naspäť na pozemok a začal kosiť
tento pozemok z opačnej strany, teda od vody. Potom keď kosil, zhruba 10-15 ďalších minút, tak uvidel,
že k nemu prichádzajú policajti. Keď k nemu prišli príslušníci policajného zboru, tak mu uviedli, že bol
obžalovaný zo strany žalobcu z toho titulu, že mu poškodil motorové vozidlo. Uviedol, že on o tom nevie,
ževčase,keďonkosiltomiesto,motorovévozidlotamnebolostým,že muneboloanizostranyžalobcu,

ani príslušníkov policajného zboru ukázané, na ktorom mieste bolo toto motorové vozidlo poškodené.
Následne, keď sa dotazoval žalobcu, alebo chcel obzrieť si predmetné motorové vozidlo, tak žalobca
mu iba z okna verbálne nadával.

14. Svedok J. U. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o žalobcu, s tým je v kamarátskom

vzťahu. Ich dcéry chodili spolu do škôlky, teraz chodia do školy a spolu sa aj navštevujú. Pokiaľ sa jedná
o žalovaného, toho pozná iba z videnia, ale v kontakte s ním nikdy nebol. V ďalšom uviedol, že pokiaľ
sa jedná o strany sporu, tak tie bývajú oproti sebe v dedine, čiže pozná, kde bývajú. Poukázal na to, že
minimálne trikrát do týždňa spolu s dcérou chodí na nákup po ulici, kde bývajú strany sporu a vzhľadom
na to, že jeho dcéra je spolužiačkou dcéry žalobcu, tak stále, keď idú popred dom žalobcu, tak chce

žalobcu navštíviť. V inkriminovaný deň spolu s dcérou v čase medzi 12:30 a 13:00 hod. zase išli na
nákup. Keď prechádzali okolo domu žalobcu, tak bolo na dvore auto žalobcu. Jeho dcéra chcela ísť
k nim na návštevu, ale on jej povedal, že teraz nie, až jak sa budú vracať naspäť z nákupu. Cestou
domov však sa na návštevu nezastavili, pred domom bolo policajné auto a on dcére vysvetlil, že to nie je
vhodné. Vzhľadom na odstup času mohol sa žalovaný v tom čase buď pripravovať na kosbu, resp. kosiť,

avšak to, že či sa v tom čase nachádzal v mieste alebo pri mieste, kde bolo zaparkované vozidlo žalobcu
a či tam kosil, to nevie uviesť. tom čase nemal dôvod všímať si iné okolnosti okrem toho, že si všimol
motorové vozidlo žalobcu na jeho dvore. O tom, že sa nejaký incident stal, sa dozvedel nasledujúci deň,
keď zase išiel s dcérou, kde sa stretol so žalobcom a tento mu to povedal. Stav pokosenia pozemku
žalovaného pri ceste na nákup a pri ceste naspäť si nevšimol. V ďalšom uviedol, že so žalobcom boli

pozrieť predmetné motorové vozidlo, kde videl poškodenie vozidla. Poukazuje na to, že sa bavili o tom,
že k takémuto poškodeniu nemohlo dôjsť pri bežnej prevádzke motorového vozidla na ceste, pretože
kamienky skáču na prednú kapotu a nie k boku motorového vozidla.

15. Svedok T. U. vo svojej výpovedi uviedol, že on býva naproti žalobcovi s tým, že je to zhruba 25

m. V čase poškodenia vozidla bol na svojom dvore a zo svojho dvora vidí na bránu žalobcu. V tom
čase motorové vozidlo žalobcu pred bránou nebolo a čo bolo za bránou, toto nevedel, či tam motorové
vozidlo bolo alebo nebolo. Keď bol na dvore, tak žalovaného na vedľajšom pozemku nevidel. Keď na
dvore tohto pozemku bol, nevidel pohyb motorového vozidla žalobcu, teda príchod alebo odjazd. V
tom čase nepočul ani žiadne zvuky kosačky. Nevidel ani, aby žalovaný konaním poškodil motorové

vozidlo žalobcu. On vidí iba po bránu. Vzhľadom na ubehnutý čas si len pamätá, že ho následne
oslovili príslušníci policajného zboru, kde vyjadrenie alebo vysvetlenie podal na mieste samom, nebol na
policajnej stanici, kde príslušníci policajného zboru sa ho dotazovali, či videl motorové vozidlo žalobcu
a či videl, ako došlo k jeho poškodeniu, resp. či k poškodeniu došlo, kde v tomto uviedol, že tak ako
uviedol na dnešnom pojednávaní, pred bránou motorové vozidlo nebolo a vo dvore, či motorové vozidlo

žalobcu bolo alebo nebolo a na akej alebo na akom mieste bolo umiestnené, tak toto nevidel. Pokiaľ sa
jedná o to, že pred príslušníkmi policajného zboru uviedol, že videl, ako žalovaný kosí svoj pozemok, tak
uviedol, že vzhľadom na ubehnutý čas už presne sa k tomu vyjadriť nevie, ale v čase, keď bol vykonaný
tento záznam, nemal dôvod príslušným orgánom uvádzať nepravdivé skutočnosti.

16. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. V danej právnej veci mal súd za preukázané a nesporné, že na motorovom vozidle žalobcu zn.
R. bola spôsobená škoda vo výške 280,- eur. Žalobca si tento nárok uplatnil voči žalovanému z
dôvodu, že škodu mal spôsobiť dňa 27.07.2019 žalovaný pri kosení susediaceho pozemku, ktorého
je vlastníkom. Žalovaný nepoprel, že v uvedený deň svoj pozemok kosil strunovou kosačkou, avšak
rozporoval skutočnosť, žeby v čase kosenia svojho pozemku na mieste kde bolo odstavené vozidlo

žalobcu, žeby v tom čase sa tam vozidlo nachádzalo a poprel aj to žeby svojim konaním mu spôsobil
škodu.

18. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka zakladá všeobecnú klauzulu zodpovednosti za škodu,
ktorá sa uplatní všade tam, kde nejde o osobitnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu (§

420a a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zodpovednosť spočíva na zavinenom spôsobení škody.
Jeho právnym základom je protiprávne konanie škodcu, z ktorého vznikne škoda inej fyzickej alebo
právnickej osobe. Obsahom záväzkového vzťah medzi škodcom a poškodeným je povinnosť škodcu
nahradiť škodu a právo poškodeného uplatniť právo na jej náhradu. Záväzok škodcu nahradiť škodu
poškodenému je novým záväzkom, a to aj v prípade, že škoda bola spôsobená v rámci už existujúceho

záväzkového vzťahu (napr. škoda spôsobená pri plnení povinností zo zmluvy o zhotovení veci na
zákazku).

19. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:

a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).

20. Jedným z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny.
Protiprávnosť konania škodcu zahŕňa dve zložky, a to: a) protiprávny úkon a b) protiprávnosť úkonu.
Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Protiprávnosť úkonu spočíva v

porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti
má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne
konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym
predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané
takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako

príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. O protiprávnosť konania
škodcu ide najmä v prípade porušenia (i obchádzania) všeobecne záväzných právnych predpisov
(zákony, nariadenia vlády, vyhlášky) a iných noriem, ktoré má škodca zachovávať (interné smernice,
bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), porušenia povinností vyplývajúcich z právnych úkonov (najmä
zmlúv), a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený.

Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti,
ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych
predpisov(Občianskyzákonník,inývšeobecnezáväznýprávnypredpis),inýchnoriem(technickénormy,
interné smernice, bezpečnostné predpisy), zo zmluvy (pozri napr. § 636 ods. 2 OZ), iných právnych

úkonov (pozri napr. §§ 33 ods. 2 OZ) alebo z iných právnych skutočností (pozri napr. § 131 ods. 1 OZ).
Z hľadiska protiprávnosti konania nerozhoduje, či právna povinnosť vyplýva zo zákona alebo zmluvy.
Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.

21. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad

zodpovednosti za škodu žalovaným a to protiprávne konanie žalovaného, resp. porušenie právnej
povinnosti, ktorým mala žalobcovi škoda vzniknúť a to v zmysle skutkových okolností uvedených v
žalobe a tvrdených žalobcom v priebehu súdneho konania.Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby škoda na motorovom vozidle vznikla dňa 27.07.2019
ako dôsledok konania žalovaného a to kosením jeho susediaceho pozemku. V konaní nebolo

preukázané, aby v čase kosenia pri mieste na pozemku susediacom s pozemkom žalovaného, kde malo
byť odstavené jeho motorové vozidlo, motorové vozidlo skutočne sa aj nachádzalo. Uvedená skutočnosť
preukázaná nebola. Zo záznamu zo šetrenia udalosti vyplýva, že motorové vozidlo sa v čase škodovej
udalostinainkriminovanommiestenenachádzalo.Súdnemaldôvoduvedenúskutočnosťspochybňovať.
Jedná sa o skutočnosť zistenú z vedeného šetrenia príslušným orgánom a to bezprostredne po podaní

oznámenia žalobcom.

Ani v konaní vypočutý svedok p. J. U. danú skutočnosť uvádzanú žalobcom nepotvrdil. V čase keď
prechádzal okolo pozemku p. J. cca medzi 12.30 hod. a 13.00 hod. uviedol, že motorové vozidlo sa
nachádzala vo dvore žalobcu. Je to však hodina predtým, ako ku škodovej udalosti podľa skutočností
tvrdených žalobcom malo dôjsť. Svedok tiež uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či žalovaný sa

pripravoval na kosenie, resp. kosil v mieste, kde sa nachádzalo vozidlo žalobcu. Svedok sa nevedel ani
vyjadriť k tomu ako bol pozemok žalovaného pokosený.

Z vykonaného dokazovania súd mal tiež za preukázané, že žalobca každodenne svoje motorové vozidlo
nekontroluje. V deň 27.07.2019 potom ako prišiel domov, motorové vozidlo neskontroloval. Nevedel sa

ani vyjadriť k tomu, kedy naposledy auto kontroloval. Vo výpovedi iba uviedol, že raz týždenne motorové
vozidlo ručne umýva a to počas pracovného týždňa a vtedy ho kontroluje. V prípade potreby vykonania
nejakého úkonu v súvislosti s autom, napr. dofúkanie pneumatík, tak aj vtedy vozidlo kontroluje.

22. Rozpor je aj medzi skutočnosťami tvrdenými žalobcom. Pri podaní vysvetlenia v rámci prešetrenia

jeho oznámenia uviedol, že sedel vo svojom dome, počul ako sused kosí, po chvíli počul ako na
dvore niečo buchlo, vyšiel von a všimol si na aute poškodenie. Vo výpovedi v priebehu súdneho
konania uviedol, že videl žalovaného ako kosí svoj pozemok. Počul počas kosenia žalovaného cinknutie,
naobedoval sa a až potom išiel skontrolovať vozidlo, pričom zistil poškodenie vozidla.

23. Ani tvrdenie žalobcu, že v mieste poškodenia dverí na jeho motorovom vozidle, na susednom
pozemkubolatrávavykosenáaždohliny,sanepreukázaloakopravdivé.Zpredloženéhovyšetrovacieho
spisu a fotodokumentácie predloženej žalobcom, daná skutočnosť preukázaná nebola. Po prehratí
fotodokumentácie na pojednávaní a jej zväčšení bolo zistené, že susedný pozemok, t.j. pozemok
žalovaného, bol pri plote vykosený pozdĺž rovnomerne, žiadne zábery, ktoré by potvrdili skutočnosti

uvádzané žalobcom, na fotografiách zo dňa škodovej udalosti, neboli zaznamenané.

24. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný rovnakým spôsobom svoj pozemok kosí už roky a to
zhruba každé dva týždne, pričom žalobca na danom mieste vo dvore parkoval aj svoje predchádzajúce
motorové vozidlo a parkuje tam aj vozidlo R.. Počas celej tej doby k poškodeniu jeho majetku nedošlo.

Žalovaného pozemok je celý trávnatý. Naopak pozemok p. J. je celý posypaný drobnými kamienkami,
ktoré sa cez plot s veľkými okami v jeho vlastníctve, dostanú aj na pozemok žalovaného.

25. Pokiaľ sa jedná o drobné kamienky nachádzajúce sa motorovom vozidle žalobcu, v tomto smere
súd poukazuje, že sa jedná o kamienky malých rozmerov. Nebolo preukázané akým spôsobom a kedy
sa na vozidlo dostali. Je však zrejmé, že tieto kamienky žiadne poškodenie jeho vozidla nespôsobili.

26. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane

stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť
v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad
pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav
dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze
(porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany

sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno,
Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový
stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore,rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného
bremena.

Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim

tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie
jepovinnosťoužalovanéhotvrdiťanidokazovaťskutočnosti,zktorýchžalobcasvojeprávoodvodzuje,t.j.
nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom

nemôže byť na ujmu.

27. Súd poukazuje aj na prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.

Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiaducim spoločenským javom,
pretože žiadna náhrada škody nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Preto sa
v ustanovení § 415 kladie dôraz na predchádzanie škodám. Ide o legislatívne vyjadrenie princípu
generálnej prevencie, ktorý každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám.

Judikatúra opakovane vyvodila, že porušenie prevenčnej povinnosti môže byť považované za porušenie
povinnosti ako podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie prevenčnej povinnosti pôsobí
subsidiárne a prichádza do úvahy vtedy, keď neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré sa vzťahovalo na

daný prípad. Aplikácia § 415 prichádza teda do úvahy iba vtedy, ak tu nie je konkrétna právna úprava
vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.

Nebolo preukázané, aby žalovaný prevenčnú povinnosť porušil. V deň 27.07.2019 rovnakým spôsobom
ako dlhé obdobie predtým, svoj pozemok kosil. Na druhej strane P. J. na svoj pozemok umiestnil drobné

kamienky, ktoré sa cez jeho plot postupom času a v dôsledku sklonu jeho pozemku, dostali na pozemok
žalovaného. Žiadne opatrenia na zamedzenie presahovania kamienkov na pozemok žalovaného v čase
škodovej udalosti a ani predtým neučinil. V súčasnej dobe už na plot umiestnil nepriehľadnú zelenú fóliu.

28.Súdvzhľadomnavykonanédokazovanieavyššieuvedenéskutočnostipretožalobuvcelomrozsahu

ako nedôvodnú zamietal.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004, sp. zn. Z.. Ú.Y. „Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

29. Žalobca v konaní navrhol vypočutie svedkov p. J. X. a p. D. Z., príslušníkov PZ, ktorí boli prítomní

na mieste samom po podaní oznámenia žalobcom a zdokumentovali miesto škodovej udalosti. Súd
tento návrh zamietol. V konaní na návrh žalobcu bol pripojený celý priestupkový spis, bola oboznámená
fotodokumentácia, vypočutí svedkovia. Navrhovaní svedkovia v čase škodovej udalosti a ani pred ňou
neboli prítomní v mieste škody, v konaní by iba ozrejmili skutočnosti vyplývajúce z priestupkového spisu.
Súd preto dospel k záveru, žeby bolo nehospodárne a neúčelné vykonať tento dôkaz.

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému voči
žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu. Ovýšketrovkonaniabuderozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.