Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. máj 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206229
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117206229.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobkyne: R. W., N..

XX.XX.XXXX, S. XXXX/X, C., právne zastúpená JUDr. Marek Letkovský, advokát, Legionárska 1/C,
Bratislava, proti žalovanému: DIFFEWA, s.r.o., IČO: 47 498 561, Nám. Jozefa Herdu 1/579, Trnava,
zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 3000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.03.2017 doručenou súdu dňa 10.03.2017, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 11.02.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že si prostredníctvom inzertného internetového portálu vyhľadala ponuku
žalovaného na predaj rodinného domu žalovaného v A.Á., zapísaný na R. Č..XXXX K..Ú.. A. ako rodinný
dom so súpisným číslom XXXX, ktorý žalovaný ponúkal na predaj v spolupráci s realitnými kanceláriami

spolu s priľahlými pozemkami evidovanými na rovnakom LV. Žalobca po obhliadke dňa 23. 1. 2017, kedy
mu bolo zo strany realitnej kancelárie oznámené, že o dom je veľký záujem a je potrebné si ho čo najskôr
rezervovať, s cieľom dom následne kúpiť, podpísal zmluvu o budúcej zmluve na kúpu nehnuteľnosti
so žalovaným a založil na bankový účet žalovaného sumu 3.000 eur ako depozit, ktorý mal slúžiť ako
zábezpeka, že žalobca uzavrie zmluvu v lehote do 25. 2. 2017 a žalovaný nebude ponúkať dom iným
záujemcom. Až následne sa žalobca vlastným zisťovaním dozvedel, že na pozemkoch zapísaných na
R. Č.. XXXX sa nachádzajú aj stavby, ktoré tam nie sú zapísané, hoci tam zapísané majú byť, ako

aj ďalšie nezrovnalostí: na pozemku parc. C č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda, sú postavené
stavby nezapísané na LV, jeden je bazén, druhý stavba, na ktorej realizáciu bolo potrebné stavebné
povolenie, uvedené by znamenalo dodatočné náklady pre kupujúceho, súvisiace s vyňatím z pôdneho
fondu, zmenou účelu, dodatočným stavebným povolením. Žalobcovi nebol tiež pred podpisom zmluvy
poskytnutý energetický certifikát.
O týchto právnych vadách žalobca nebol pred podpisom zmluvy informovaný, z formulácie článku III.
kúpnej zmluvy, ktorej znenie bolo inkorporované do zmluvy o budúcej zmluve, žalobca nadobudol

presvedčenie, že dom nemá právne ani faktické vady. Keďže žalobca mal zámer financovať kúpu domu
prostredníctvom hypotekárneho úveru, oslovil po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve viacerých znalcov
so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý mal byť predložený banke ako podklad k
žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobcovi niekoľko znalcov odmietlo vypracovanie znaleckého posudkupre právne vady domu, najmä pre skutočnosť, že na pozemku druhu orná pôda sa nachádzajú stavby.
Následne žalobca požiadal o pomoc advokáta, ktorý vec posúdil, že ak žalobca pred podpisom zmluvy
nebol informovaný o právnych vadách domu, konal pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve v omyle,

rozsah omylu je pritom taký, že možno dôvodne usudzovať, že ak by žalobca o vadách domu vedel
vopredpredpodpísanímzmluvy,zmluvubyvôbecneuzavrel,čozmluvuobudúcejzmluverobíabsolútne
neplatnou. K uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu zaplatiť zálohu
3.000 Eur a záväzok uzavrieť v lehote do 25. 2. 2017 kúpnu zmluvu k domu, vôbec nedošlo. Žalobca
listinu podpísal s vedomím, že o dom je veľký záujem a v presvedčení, že keby domom mal právne

alebo faktické vady, v listine by to bolo uvedené, z čoho žalobca dôvodne usudzoval, že dom žiadne
právne alebo faktické vady nemá. Následne právny zástupca žalobcu písomne informoval žalovaného o
neexistencii záväzku žalobcu a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3000 eur na účet žalobcu v lehote
do 10. 2. 2017, žalovaný výzvu prevzal 9. 2. 2017. Žalobca konal pri podpisovaní zmluvy dobromyseľne,
nakoľko žalovaný ako vlastník žalobcu o vadách domu vopred neinformoval, obsah podpísanej listiny
nenasvedčoval nezrovnalostiam, žalobca nemal dôvod predpokladať, že žalovaný uvedené skutočnosti

zatajuje, najmä keď žalovaný bol zastúpený realitnou kanceláriou, na ktorej profesionalitu sa žalobca
spoliehal. Žalovaný musel o právnych vadách vedieť minimálne v tom rozsahu, že na pozemku E. XXXX/
XX,druhpozemku:ornápôda,akoajsčastinapozemkuE.XXXX/XX,druhpozemku:zastavanéplochya
nádvoria sú postavené stavby, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva, čo sa musel žalovaný dozvedieť
najneskôr pri zápise jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Nakoľko zo strany žalobcu bola

záloha vo výške 3.000 eur zaplatená z titulu neplatnej zmluvy, a teda bez právneho dôvodu, došlo na
stranežalovanéhokbezdôvodnémuobohateniu,ktoréjepovinnývydaťžalobcoviakooprávnenejosobe.
Žalovaný do dnešného dňa nevrátil zálohu, žalobca si preto od uplynutia lehoty na zaplatenie sumy v
zmysle jeho výzvy uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur odo
dňa 11. 2. 2017 do zaplatenia.

3. Vo veci bol vydaný dňa 20.04.2017 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Zmluvu
o budúcej zmluve považuje za platnú, žalobca bol predmet kúpy dňa 21.01.2017 za prítomnosti
zamestnanca realitnej kancelárie p. V. obhliadnuť a so stavom nehnuteľnosti sa riadne oboznámil.
Poukázal na čl. III bod 1,2 kúpnej zmluvy, ktoré sú inkorporované do ustanovenia č.l. III Zmluvy o

budúcej zmluve, podľa ktorých žalobca potvrdil, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa oboznámil so
stavom nehnuteľnosti obhliadkou na mieste samom a vyhlásil, že nehnuteľnosti kúpi v stave, v akom
sa nachádzajú v čase predaja.

4. V ďalšom podaní žalobcu zo dňa 12.10.2017 tento popiera skutkové tvrdenia žalovaného. Poukazuje

na to, že k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo, a teda ani k nadobudnutiu účinkov vyhlásení,
ktoré mali byť jej budúcim obsahom. Žalovaný sa nemôže brániť tým, že so stavom nehnuteľností bol
oboznámený, keďže s nimi oboznámený nebol, ani samotný obsah zmluvy k uvedenému nesmeroval.
Obsahom Zmluvy bolo výlučne to, že žalobca deklaruje záujem nehnuteľnosť kúpiť, avšak v uvedenom
čase nemal vedomosť, že nehnuteľnosti majú právne vady. Okrem existencie nelegálnych stavieb

uvádza, že mu nebol poskytnutý projekt zateplenia, potrebný na vydanie stavebného a kolaudačného
rozhodnutia. Žalobca navrhol výsluch svedka, a to finančného poradcu J.. T. R., W.., ktorý ho
upozornil na spornosť stavu nehnuteľností, ďalej predloženie dôkazov: fotografie zo zverejnených ponúk
nehnuteľnostípopodpiseZmluvyzrôznychportálov,satelitnáfotografiasvyznačenouparcelouč.XXXX/
XX s viditeľným umiestnením nelegálnych stavieb-bazéna a domčeka, nezapísaných na LV, samotný

LV č. XXXX, k.ú. A..

5. Vo vyjadrení žalovaného- v replike zo dňa 01.12.2017 tento zotrváva na vyjadrení k žalobe. Zmluvu o
budúcej zmluve považuje za platný právny úkon, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.000 EUR s prísl. za nedôvodný. Žalobca neprípustným spôsobom spája a zmiešava na

jednej strane okolnosti a skutočnosti podstatné pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve a na strane druhej
okolnosti podstatné pre platnosť kúpnej zmluvy. Pre platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a pre
platnosť samotnej kúpnej zmluvy sú stanovené odlišné podstatné náležitosti. Pri zmluve o budúcej
zmluve a pri kúpnej zmluve je odlišný aj okruh skutočností, o ktorých jedna zmluvná strane môže uviesť
do omylu druhú zmluvnú stranu. Žalobca tvrdí existenciu omylu na jeho strane vo vzťahu k predmetu

kúpy, a nie vo vzťahu k predmetu zmluvy o budúcej zmluve, ktorým je prevzatie záväzku jednej alebo
oboch zmluvných strán v budúcnosti uzatvoriť zmluvu. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve § 50a ods.
1 OZ stanovuje formálne a obsahové podmienky: 1.) písomná forma (zmluva o budúcej zmluve bola
uzatvorená v písomnej forme). 2.) záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu (tento záväzok je obsiahnutý v čl.II zmluvy o budúcej zmluve, pričom je formulovaný ako záväzok obojstranne kontraktačne záväzný, t.
j. obe zmluvné strany prevzali záväzok s druhou zmluvnou stranou uzatvoriť budúcu zmluvu). 3.) doba
uzatvorenia budúcej zmluvy (čl. IV. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve, t.j. najneskôr do 25.02.2017). 4.)

dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy- čl. III. zmluvy o budúcej zmluve, ktorý obsahuje
celý obsah budúcej kúpnej zmluvy. Predmet kúpy je určite, jasne, zrozumiteľne a nezameniteľným
spôsobom vymedzený v časti čl. I. v spojení s čl. II kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola rovnako poňatá
do čl. III zmluvy o budúcej zmluve, konkrétne v čl. IV. bod 1. znenia kúpnej zmluvy. Zmluva o budúcej
kúpnej zmluve tak spĺňa všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z ust. § 50a ods. 1 OZ. Ak žalobca

tvrdí, že zmluva o budúcej zmluve je neplatná z dôvodu, že žalobca bol uvedený pri uzatváraní zmluvy
o budúcej zmluve do omylu, súd prihliadnuc na § 49a OZ, nemôže skúmať akékoľvek skutočnosti
tvrdené žalobcom, ale iba tie, ktoré sú pre uskutočnenie právneho úkonu (zmluvy o budúcej zmluve)
rozhodujúce. Okolnosti rozhodujúce pre uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve vyplývajú z ust. § 50a
ods. 1 OZ. Žalobca v žalobe uvádza iba omyl vo vzťahu k predmetu kúpy, inými okolnosťami sa
žalovaný v tomto podaní nebude zaoberať. Z § 50a ods. 1 OZ však vyplýva, že pre platnosť zmluvy

o budúcej zmluve postačuje dohoda zmluvných strán o predmete kúpy. To znamená, že zmluvné
strany majú povinnosť v zmluve o budúcej kúpnej zmluve vymedziť predmet budúcej kúpy jasne, určite,
zrozumiteľne a nezameniteľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, čo premetom budúcej kúpy je a aby
takýto predmet nemohol byť zamenený s iným obdobným predmetom. V zmluve o budúcej zmluve je
predmet budúcej kúpy vyšpecifikovaný podľa vyššie uvedených kritérií jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti

a nezameniteľným spôsobom. A teda predmet budúcej kúpy nie je možné z dôvodu jeho nedostatočnej
identifikácie považovať za „niečo iné“. Žalobca v žalobe netvrdil ani to, že by sa žalovaný zmluvou
o budúcej kúpnej zmluve zaviazal v budúcnosti previesť vec, ktorá mu nepatrí, resp. že v zmluve o
budúcej zmluve je ako predmet budúcej kúpy uvedená vec, ktorej žalobca nie je vlastníkom, resp. ktorej
vlastníkom do doby dohodnutej na uzatvorenie kúpnej zmluvy v čl. IV. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve

ani nebude. Akýkoľvek omyl na strane žalobcu o predmete budúcej kúpy v zmysle § 50a ods. 1 OZ v
čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve je teda vylúčený. Konanie žalobcu u žalovaného vzbudzuje
dojem, že žalobca sa chce vyhnúť splneniu svojho záväzku, z čl. II zmluvy o budúcej zmluve, a síce
uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu. Podľa žalovaného podstata sporu spočíva na posúdení právnej
otázky, či je zmluva o budúcej zmluve platná alebo je neplatná, je preto potrebné vyriešiť ďalšiu otázku,

či žalovaný uviedol alebo neuviedol žalobcu do omylu vo vzťahu k podstatným náležitostiam zmluvy o
budúcej zmluve. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka J.. T. R., W.. považuje
žalovaný za nedôvodný. Na základe uvedeného žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému
priznať voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa
01.03.2018 a 03.05.2018, vypočul prednesy zástupcov strán, vykonal výsluchy strany sporu, svedka,
vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, výpis z LV č. XXXX- k.ú.
A., zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 23.01.2017, doklad o úhrade 3.000,- Eur- Slovenská
sporiteľňa, predžalobná výzva žalobcu zo dňa 03.02.2017, odpor žalovaného zo dňa 26.06.2017,

vyjadrenie žalobcu- replika zo dňa 12.10.2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.12.2017, mailová a
sms-komunikácia medzi stranami sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,
z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Medzi stranami sporu bola v 23.01. 2017 uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy na kúpu

nehnuteľností (v ďalšom len Zmluva). Z predloženej Zmluvy vyplýva, že žalobca ako budúci kupujúci
má záujem nadobudnúť nehnuteľnosť špecifikovanú v zmluve vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako
budúceho predávajúceho, a to najneskôr do 25.02.2017. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom B. pre katastrálne územie A., a to: stavba
rodinného domu, súp. číslo XXXX, parc.č. XXXX/XX, druh stavby XX, a pozemky parc.č. XXXX/XX,

výmera XXX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a
nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera
XXX m2- orná pôda, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- záhrady, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2-
zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria. Bod III.
uzatvorenej Zmluvy v samotnom texte kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou Zmluvy, článok III. pod názvom

„Technický a právny stav nehnuteľnosti“, bod 1.znie: Kupujúci vyhlasuje, že pred uzatvorením tejto
zmluvy sa oboznámil so stavom predávaných nehnuteľností, a to obhliadkou na mieste samom. Bod 2.
znie: Kupujúci vyhlasuje, že predávanú nehnuteľnosť kupuje v stave, v akom sa nehnuteľnosť nachádza
v čase jej predaja.Podľačl.IV.bod2Zmluvy,akzmluvnástranaporušízáväzokaneuzatvorísvyzývajúcoustranoubudúcu
zmluvu, vzniká jej povinnosť zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur....
pričom budúci predávajúci je oprávnený započítať si pohľadávku budúceho kupujúceho na vrátenie

časti zloženej zálohy vo výške 3.000,- Eur s jeho nárokom na úhradu zmluvnej pokuty voči budúcemu
kupujúcemu vo výške 3.000,- Eur.

8. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom B. pre katastrálne územie A., obec A. vyplýva,
že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy bol žalovaný. Ide o uvedené nehnuteľnosti: pozemky- parcely registra E., parc.č.
XXXX/XX, výmera XXX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané
plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX,
výmera XXX m2- orná pôda, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- záhrady, parc.č. XXXX/XX, výmera
XXX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria,
a stavba rodinného domu, parc.č. XXXX/XX, druh stavby XX. Uvedené nehnuteľnosti v časti C ťarchy

listu vlastníctva majú uvedené: Bez zápisu.

9. Z výzvy zástupcu žalobcu zo dňa 03.02.2017 vyplýva, žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie sumy
3.000,- Eur zaplatenej ako záloha pri podpise Zmluvy, najneskôr do 10.02.2017.

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na svojich vyjadreniach. Podľa neho sa sám žalovaný necítil
byť zmluvou viazaný, nakoľko naďalej aj po podpísaní Zmluvy inzeroval predmetné nehnuteľnosti.

11. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že inzerát našla cca týždeň pred obhliadkou, pri následnej obhliadke
za prítomnosti p. V. z realitnej spoločnosti dňa 21.01.2017 (sobota) zisťovala, aké kroky treba podniknúť

k obchodu, obhliadka bola veľmi rýchla, trvala cca 15 min, prezreli si dom hore a dole, v rýchlosti
záhradu, pýtala sa základné otázky, či je všetko v poriadku, na čo dostala odpoveď, že áno. Žalobkyňa
nevedela potvrdiť, či ju p. D. (konateľ žalovaného) informoval o nelegálnych stavbách, bola informovaná,
že nehnuteľnosť je v poriadku. O dom mala veľký záujem, pôvodnú zálohu 5.000 Eur sa jej podarilo znížiť
na 3.000 Eur, zálohu riešila nasledujúci deň v nedeľu, požičala si na poslednú chvíľu, peniaze vložila na

účet žalovaného. Potom podpísala zmluvu - to bolo v pondelok, a nasledujúci deň riešila úver, pričom
s hypotekárnym špecialistom zistili nezrovnalosti, na vady ju neskôr upozornila aj jej matka, všetko sa
to udialo v priebehu týždňa. Znalci zazmluvnení bankou jej odmietli vyhotoviť posudky po zistení stavu
nehnuteľnosti, nakoľko v tom videli problém, keďže na pozemkoch boli nelegalizované stavby. Následne
kontaktovala p. V., prečo ju na uvedené vady neupozornila pred podpisom zmluvy, na to jej ona ponúkla

zabezpečiť znalca a špecialistu, no žalobkyni sa to už nezdalo v poriadku.

12. Zástupca žalovaného na pojednávaní rovnako trval na svojich vyjadreniach, poukazoval na čl. IV.
bod 2 Zmluvy o zmluvnej pokute, ktorá mu patrí, nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy. Z obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný má v predmete činnosti iba

prenájom nehnuteľnosti, nie kúpu, resp. predaj nehnuteľnosti.

13. Z výsluchu svedkyne p. V. vyplýva, že pracovala pre realitnú spoločnosť, ktorá predávala
nehnuteľnosti, bola poverená predajom predmetných nehnuteľností, odprezentovanie trvalo podľa nej
cca polhodinu, žalobkyňa to rýchlo obehla. Bolo tam viacero závad, bolo odprezentované, že dom nebol

napojený na kanalizáciu, bola tam čistička odpadových vôd a žumpa, bola tam klapka, takže sa dalo
vybrať. Bol tam aj nejaký problém s elektrinou, dom bol odpojený od elektriny, robili sa revízne správy,
plyn sa pripájal. Prešli domček, kuchyňa bola bez linky, kúpeľňa bola nedorobená, chýbali lišty. Robila
sa strecha, v pivnici bola zemná vlhkosť, to bolo vidno. Boli tam prístavby, veľký bazén s vykradnutou
technológiou, čo bolo viditeľné, pozemok bol zarastený, vzadu bola nelegalizovaná prístavba, išlo o 2

múry v tvare L, nadstrešené, zvyšok bol domurovaný osadenými oknami a dverami bez kúrenia, boli
vyvedené káble s elektrinou ako predpríprava na saunu. Žalobkyni bolo oznámené, že to nie je legálne,
ale dá sa to zlegalizovať- môže, nemusí. Aj p. D. nasledujúci deň vysvetlil, že ak by bol s niečím problém,
vedia to riešiť.

14. Z obsahu sms-správ zo dňa 22.01.2017 nasledujúceho po obhliadke nehnuteľnosti vyplýva, že
žalobkyňamalaodomskutočnýzáujemanasledujúcideňprejavilazáujempodpísaťrezervačnúzmluvu.
Zmluvu o budúcej zmluve pripravovala p. V., rezervačná záloha bola uhrádzaná na účet spoločnosti
žalovaného. Ohľadne otázky, prečo nie sú vady uvedené v zmluve, svedok odpovedal, že ide o viditeľnévady, kupujúceho o uvedenom vždy poučia, ročne takto realitka predá cca 15 domov, bytov aj 100. O
dom malo záujem asi 10 záujemcov, žalobkyňa bola 5. v poradí, svedkyňa uviedla, že žalobkyňa s ňou
prestala komunikovať 02.02.2017.

15. Z preposlanej mailovej komunikácie svedkyne so žalobkyňou vyplýva, že predmetná Zmluva jej bola
zasielaná dňa 22.01.2017 o 23:59 h. Z mailovej komunikácie žalovaného so žalobkyňu vyplýva, že dňa
23.02.2017 o 13:26 h. bola žalobkyni zaslaná výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

16. V písomnom podaní žalobca zo dňa 08.03.2018 a 15.05.2018 uvádza, že žalovaný pri uzatváraní
Zmluvy konal ako dodávateľ a žalobca bol v postavení spotrebiteľa. Poukazuje na čl. III ods. 4 písm.
a) budúcej kúpnej zmluvy: Predávajúci vyhlasuje, že.... prevádzaná Nehnuteľnosť je bez právnych vád.
Uvádza, že žalovaný sa počas plynúcej lehoty na uzavretie budúcej zmluvy (do 25.02.2017) správal
tak, že sám nemal v úmysle byť obsahom Zmluvy voči žalobcovi viazaný, nehnuteľnosť počas tejto
lehoty inzeroval na ďalší predaj. Obranu žalovaného o zmluvnej pokute považuje za účelovú, žalovaný

nikdy predtým v súdnom konaní na svoju obranu netvrdil, že by mu mal vzniknúť nárok na zmluvnú
pokutu, ani také uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal, vystavenú
faktúru zo dňa 19.04.2017 považuje za účelový krok. Zmluvnú pokutu považuje podľa § 52 OZ za
neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, a táto je ex lege neplatná. Poukazuje na to, že Zmluva
bola pripravená realitnou kanceláriou, predpokladá sa istý stupeň profesionality, t.j. že obsah zmluvy

nebude mať formálne ani skutkové vady. Je mimoriadne neštandardné, aby zmluva pripravená realitnou
kanceláriou výslovne uvádzala, že nehnuteľnosť nemá žiadne právne ani faktické vady, avšak skutočné
vady by boli oznamované iba na mieste pri osobnej obhliadke.

17. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka,

Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom
dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby
vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej
miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Podľa § 588 Občianskeho
zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa §49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa §40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníka,Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,Akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je,ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

18. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobkyne na vrátenie sumy 3.000

Eur. Uplatneného nároku sa žalobkyňa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle §
451ods.1,2Občianskehozákonníka,ato bezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhonastranežalovaného
z titulu neplatne uzatvorenej Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na kúpu nehnuteľností (v ďalšom len
Zmluva). Žalobkyňa považuje Zmluvu za neplatne uzatvorenú, nakoľko uvedenú zmluvu uzatvorila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jej uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Má za to, že zo strany žalovaného
ako budúceho predávajúceho jej bolo zatajené, resp. nebola oboznámená s tým, že predmet budúcej
kúpnej zmluvy má vady, resp. je bez vád. Na uvedené vady nebola upozornená zamestnancom realitnej
kancelárie pri obhliadke nehnuteľnosti, zmluva jej síce bola predložená na pripomienkovanie deň pred
jej uzatvorením, avšak o dom bol veľký záujem, dom bolo treba rýchlo rezervovať a preto v časovej

tiesni Zmluvu podpísala a uhradila zálohu vo výške 3.000,- Eur. Žalobkyňa má za to, že ak by o
vadách nehnuteľností, ktoré boli predmetom budúcej kúpnej zmluvy vedela, Zmluvu by nepodpísala.
Neoznámením uvedených vád bola podľa jej názoru uvedená do omylu, domáha sa tak neplatnosti
Zmluvyanáslednevydaniabezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhozaplatenímzábezpekyvsume3.000
Eur na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Žalovaný je naopak názoru, že o vadách bola žalobkyňa

informovaná, nehnuteľnosť sa predávala v stave, akom bola, došlo tak k platnému uzatvoreniu Zmluvy.
Nakoľkovšakžalobkyňaneuzatvorilanáslednekúpnuzmluvu,suma3.000Euruhradenáakozábezpeka
bola započítaná na zmluvnú pokutu v zmysle Zmluvy. Spornou otázkou tak v konaní je skutočnosť, či
došlo na strane žalobkyne pri uzatvorení Zmluvy k takému omylu, následkom ktorého je neplatnosť
Zmluvy a zakladá tým nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného plnením z neplatne

uzatvorenej zmluvy, a to vo výške 3.000 Eur za žalobkyňou zaplatenú zálohu pri uzatvorení Zmluvy.

19.Omylomsavzmysleobčianskehoprávarozumienesúladmedziprávnyminásledkami,ktoréúčastník
právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu
vôle došlo v dôsledku omylu, neznamená to ešte, že vôľa konajúceho je vadná. Ustanovenie § 49a

Občianskeho zákonníka upravuje
omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Táto vada vôle môže mať za následok, ak sú splnené ďalšie
predpoklady uvedené v § 49a Občianskeho zákonníka , neplatnosť právneho úkonu. Vada vôle z dôvodu omylu sa nepovažuje za takú
okolnosť,ktorábymalazanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,alesaibaumožňujesubjektu

uvedenému do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti. Nie je teda pravda, že
v prípade omylu vo vôli by šlo o absolútne neplatný právny úkon, tak ako to v žalobnom návrhu uvádzal
zástupca žalobcu, uvedená vada by spôsobovala iba relatívne neplatný právny úkon.

20. Nie každý omyl konajúceho má za následok vadu vôle, a tým aj neplatnosť právneho úkonu. Právne

významný je zásadne iba podstatný omyl, t.j. omyl, ktorý sa týka podstaty samotného právneho úkonu.
Omyl je možné posúdiť ako podstatný, ak sa dotýka právneho dôvodu, predmetu právneho úkonu, osoby
alebo iných okolností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu nedošlo.21. Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného
omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl.
Za ospravedlniteľný omyl možno označiť iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca

osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti a vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa takémuto omylu vyhol.
Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe osoba, ktorá sa omylu dovoláva,
je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré

považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Zanedbanie požiadavky
okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si potrebné objektívne informácie pre
posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu významné z hľadiska skúmaného právneho úkonu,
je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa dovolať omylu ovplyvneného uvedeným konaním. O
ospravedlniteľnýomylnepochybnenejdevtedy,akbolomylkonajúcejosobyzavinenýjejnedbanlivosťou
pri využití možnosti overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Z

uvedeného vyplýva, že o ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci, ktorý sa dovoláva omylu,
možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami
rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu.

22. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom.

Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a
druhý účastník tento omyl spôsobil.

23. Súd zastáva názor, že žalobkyňa ako osoba, ktorá sa omylu, a teda aj následnej neplatnosti Zmluvy
dovoláva, nebola zbavená povinnosti si sama zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré

považovala za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu obsiahnutého v Zmluve.
Súd má za to, že žalobkyňa zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave
veci, pričom je irelevantné, že sa bez príčiny vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými
ubezpečeniami, dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného
plánovaného právneho úkonu.

24. Je nesporné, že žalobkyňa sa 2 dni pred podpisom Zmluvy zúčastnila obhliadky nehnuteľnosti, na
ktorej nebolo možné si nevšimnúť sporné nehnuteľnosti, a to: bazén s výmerou 10 x 4 x 2 m ako aj
ďalšiu stavbu- kamenný domček vo výmere cca 30m2. Vytýkané vady nehnuteľností, a to skutočnosti,
že na pozemkoch označených ako orná pôda sú nelegálne stavby- murovaný bazén a ďalšia stavba

bez stavebného povolenia, mala žalobkyňa možnosť po uskutočnenej obhliadku zistiť porovnaním
reálneho stavu zisteného po obhliadke so stavom právnym, a to jednoducho podľa verejne prístupného
výpisu z katastrálneho portálu, porovnaním predmetného LV, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané.
Z uvedeného je ľahko zistiteľné, že jedinou stavbou zapísanou na predmetnom LV je výlučne rodinný
dom. Z toho vyplýva, podľa názoru súdu aj bez príslušného vyššieho odborného vzdelania je zistiteľný

nesúlad medzi stavom právnym a reálnym (napriek vyhláseniu predávajúceho v čl. III bod 4 zmluvy, že
nehnuteľnosť je bez vád). Rovnako nebolo spochybnené, že napadnutá Zmluva bola žalobkyni zaslaná
na pripomienkovanie dňa 22.01.2017, teda po obhliadke nehnuteľnosti, kde rovnako mohla porovnať
stav zapísaných, resp. nezapísaných stavieb. Žalobkyni nikto nebránil, aby si pred uzavretím Zmluvy
túto riadne prečítala, prípadne pripomienkovala, zistila právny stav predmetu budúcej kúpnej zmluvy,

porovnala s reálnym stavom veci. Nikto ju nenútil, aby Zmluvu uzatvorila. V samotnom texte budúcej
kúpnej zmluvy, ktorá bola do Zmluvy včlenená, je uvedené v bode III bod 2, že kupujúci vyhlasuje,
že predávanú nehnuteľnosť kupuje v stave, v akom sa nehnuteľnosť nachádza v čase jej predaja, ide
teda o predaj veci v stave „ako stojí a leží“. Aj vzhľadom na dohodnutú cenu nehnuteľnosti v budúcej
kúpnej zmluve, a teda s prihliadnutím na hodnotu budúceho právneho úkonu ( 186.000,- Eur) si konanie

vyžadovalo vyššiu mieru starostlivosti a obozretnosti zo strany žalobkyne o uvedenú záležitosť, aká bola
z jej strany vynaložená, prípadne mala požiadať o pomoc odborne zdatnej osoby- napr. advokáta. Nie
je ospravedlniteľné zo strany žalobkyne, že konala v časovom strese, nakoľko o dom bol veľký záujem,
a bolo ho treba rýchlo rezervovať, mala obmedzené možnosti oboznámiť sa so Zmluvou, takéto jej
počínanie bolo neuvážené, a preto musí znášať aj následky svojho nezodpovedného prístupu. Napokon,

podľa názoru súdu v danom čase mala aj iné možnosti, ako postupovať, ak si záujem o kúpu rozmyslela.

25. Konanie žalobkyne pri uzatváraní zmluvy z uvedeného dôvodu zhodnotil súd tak, že pri
uzatváraní Zmluvy zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci,nepostupovala s obvyklou mierou opatrnosti, nevyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, omyl, ktorého sa tak dovoláva, nie je omylom
ospravedlniteľným, ani skrytým ( nejde o kvalifikovaný omyl vyvolávajúci právny následok), a teda nie je

možné účinne sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka
.

26.Ajvsúčasnostistáleplatístarárímskazásada",právopatríbdelým,pozorným,ostražitým,bedlivým,,
(vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti,

ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu podpisovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto žalobca
nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť
nemožno pričítať na ťarchu žalovaného.

27. Súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že pri uzatvorení Zmluvy žalobkyňa nekonala v
omyle,ktorýbypostihovaluvedenúZmluvusankciouneplatnosti.UzatvorenáZmluvajetakpodľanázoru

súdu platným právnym úkonom, nezakladá tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa
žalobkyňa domáhala. Uhradená zábezpeka vo výške 3.000,- Eur mala byť pri uzatvorení kúpnej zmluvy
započítaná na úhradu kúpnej ceny, nakoľko zo strany žalobkyne však k uzatvoreniu zmluvy nedošlo,
vznikla žalobkyni v zmysle čl. IV. Bod 2 Zmluvy povinnosť zaplatiť druhej strane zmluvnú pokutu. Túto si
budúci predávajúci mal možnosť započítať na vrátenie časti založenej zálohy na kúpnu cenu vo výške

3.000,- Eur, po tom, čo vyzval druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie zmluvy, na jeho strane tak nevzniklo
bezdôvodné obohatenie.

28. Námietka žalobcu o spotrebiteľskom charaktere sporu a o neprijateľnosti zmluvnej pokuty je

nedôvodná, žalobca nekonal pri predaji nehnuteľnosti v rámci predmetu svojej činnosti, takýto predmet
činnosti nemal vo výpise z OR , navyše nie je zrejmé, v čom vidí žalobca neprijateľnosť zmluvnej
pokuty, nakoľko v zmysle Zmluvy boli obe zmluvné strany, v prípade nedodržania povinnosti zaviazané
na úhradu zmluvnej pokuty, nešlo o ustanovenie zaväzujúce nevýhodne iba jednu zmluvnú stranu-
žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu argumentácia ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu je bez

právnej relevancie.

29. Ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

30. Nakoľko sa žalobkyni v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť podaného nároku uplatneného
žalobou, preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov

konaniavočižalobcovi,atovplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jedenrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.