Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209080
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4314209080.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátuJUDr.ĽubiceLibantovejMedveckej,PhD.aJUDr.LenkyKováčovej,vexekučnejvecioprávnenej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: U. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B., O. C. XX, o vymoženie sumy 873,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č. k. 9Er/467/2014-30 zo dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie p o
t v r d z u j e .

II. Povinnej sa voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.) a súčasne
uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením (výrok II.) po právoplatnosti
predmetného uznesenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 ods.
4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), § 17 odsek 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 odsek
4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako aj § 2 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a čl. 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Poznamenal, že dňa 03.02.2016 mu postúpil súdny exekútor doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu dňa 21.01.2016 doručila oprávnená v súlade s ustanovením
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku a ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnená

v podaní uviedla, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, pričom boli známe súdnemu exekútorovi
a aj súdu. Konštatovala, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho
konania,vktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivostisprihliadnutímnaexistenciuneprijateľných
zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti zmenky a na rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko
medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov, oprávnená navrhla, aby súd

bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na Spoločné
stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20.10.2015. Na základe uvedeného mal za preukázané, že
oprávnená ako veriteľ uzavrela s povinnou ako dlžníkom dňa 26.05.2011 zmluvu o úvere č. 404400521.
Oprávnená ako veriteľ a povinná ako dlžník zabezpečili tento svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)

zmenkou vystavenou povinnou ako dlžníkom dňa 26.05.2011. Po preštudovaní súdneho spisu, kópie
zmenky a rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00753/12, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom,dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca - oprávnená a žalovaná - povinná zabezpečili svoj
iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa 26.05.2011, kde žalovaná - povinná
vystupuje ako vystaviteľ a žalobca - oprávnená ako remitent. Dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere

a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa, preto uvedeným konaním oprávnená ako veriteľ
porušila ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenia zmenky.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom z jeho

obsahu je zrejmé, že smeruje len proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
exekúciu zastavil. Oprávnená poukázala na skutočnosť, že dňa 26.05.2011 uzavrela s povinnou
zmluvu o úvere č. 404400521 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnej poskytnutý
úver na účel povolania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná
poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Oprávnená v danom prípade pri poskytnutí úveru
vychádzala z vyhlásení povinnej, že ide o úvery poskytnuté na výkon povolania. Povinná toto svoje

vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy
poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera,
že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok,
pretože je potrebné chrániť dodávateľovi dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom
zmluvného práva. Podľa názoru oprávnenej dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná

a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na
skutočnosť, že oprávnená poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí
úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnená poskytla úver povinnej a s ohľadom na ďalšie
obchodnérizikooprávnenej.VtomtokontextepoukázalanaustálenúsúdnujudikatúruNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Poukázala na skutočnosť, že pri úroku z

omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov
odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinná si však svoju povinnosť nesplnila a za
porušeniesvojejpovinnostibymalaznášaťvopreddohodnutúsankciu,sktoroupriuzatváranízáväzkovo
- právneho vzťahu súhlasila. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389
CSP napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

súčasne požiadala o úhradu trov konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 16.02.2014,

kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 00753/12 zo dňa 03.05.2012, ktorý
mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21.05.2012 a vykonateľnosť dňa 24.05.2012, o vydanie ktorého
požiadala oprávnená na základe zmluvy o úvere č. 404400521 zo dňa 26.05.2011 a zmenky vystavenej

dňa26.05.2011.SúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý,podanímzodňa17.02.2014(doručenýmsúduprvej
inštancie dňa 23.04.2014) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie následne vyzval oprávnenú na
predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa uvádza v exekučnom titule. Na uvedenú výzvu reagovala
oprávnená a predložila požadovaný dokument. Dňa 15.07.2014 súd prvej inštancie poveril súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného
titulu. Podaním zo dňa 22.01.2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.02.2016) postúpil súdny
exekútor doplnenie návrhu oprávneného zo dňa 21.01.2016 na vykonanie exekúcie. Následne
sudca súdu prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách
exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sadokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti

osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. V predmetnom prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či existoval dôvod na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej
inštancie splnil a dospel k správnemu záveru, že povinná nekonala pri uzavretí vyššie spomenutej
zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp.
povinná mala v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Okrem toho článok 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatvorenej medzi

povinnou ako dlžníkom a oprávnenou ako veriteľom umožňoval vystaviť povinnej zmenku, v ktorej nie
je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu
vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide
o spotrebiteľský vzťah, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo individuálne dojednané a spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje
jeho neprijateľnosť a tým aj neplatnosť podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
aj na tieto doplnené skutočnosti odvolacím súdom, súd prvej inštancie správne podľa § 57 ods. 1 písm.
m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

12. V súvislosti s otázkou, či sa v danej situácii v prípade povinnej jednalo o spotrebiteľa alebo
nie, uvádza odvolací súd nasledovné. Predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril dodávateľ - oprávnená ako
právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonalav rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka), resp. oprávnená takéto konanie povinnej dostatočne nepreukázala. Na tomto konštatovaní
nič nemení ani skutočnosť, že povinná v zmluve o úvere zaškrtnutím príslušného políčka uviedla,

že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V zmluve o úvere je povinná totiž
identifikovaná svojim bydliskom a rodným číslom. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54
Občianskehozákonníkajenamiestepripochybnostiachoobsahuzmlúvuprednostniťvýkladpriaznivejší
pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku,

teda oprávnenú. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinnej hodnotiť ako pokus o
vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal
pochybnosť o tom, že predmetná zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté v ten istý deň,
sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na
predmet činnosti oprávnenej a postavenie povinnej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací
súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej

inštancie potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej

sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.