Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/319/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120239320
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120239320.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1./ W. práv. zast.: JUDr. Daniel Šintaj,
advokát, so sídlom Advokátskej Komenského 10C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 190 771, proti
povinnému: X., na vymoženie pohľadávky vo výške 1 556,87 eura a trov exekúcie, vykonávanej súdnym
exekútorom: Mgr. Jozef Deák, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod
sp. zn. 367EX 130/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

37Ek/319/2020 zo dňa 5. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/319/2020 zo
dňa 5. januára 2021, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením
sp. zn. 37Ek/319/2020 zo dňa 5. januára 2021 rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamieta.

2. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.

3. Sudca k veci udáva nasledovné:

4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť.

6. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v
napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom

ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.9. Sudca zdôrazňuje, že v exekučných konaniach začatých po 31. 03. 2017 zákon rozlišuje tri možné
spôsoby ukončenia exekúcie, a to:
a) rozhodnutím exekučného súdu,

b) rozhodnutím povereného súdneho exekútora a
c) zo zákona.
Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne
súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k (zastavenie exekúcie súdom)
upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré vyplývajú jednak

z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu
posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní poverenia
na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať,
že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, /§61k ods. 1 písm.
a)/, napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a

mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k
splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Prípadné čiastočné
úhrady plnenia povinným vykonávané po dôvodne začatej exekúcie, nie sú dôvodom na úplné resp.
čiastočné zastavenie exekúcie súdom. Uvedené úhrady eviduje súdny exekútor a v prípade úhrady

celého vymáhaného plnenia vydá Upovedomenie o ukončení exekúcie.

10. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinnej poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v
ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky
právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného

ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v
návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné. Pre úplnosť

sudca uvádza, že povinný má možnosť v priebehu exekúcie podať aj ďalšie návrhy na zastavenie
exekúcie a to v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Tieto však nemajú odkladný účinok.

11. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd
nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky

otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.
mája2009,sp.zn.II.ÚS200/09,zprávnejvetyktoréhovyplýva,žeodôvodnenierozhodnutianemusídať
odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,

aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania,
a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.
ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené

procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS
340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú
upravené náležitosti odôvodnenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.