Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207630
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6614207630.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/
XX,XXXXXX.ovymoženiepríslušenstvapohľadávkyoprávneného,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX

8867/14, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/408/2014-32 zo
dňa 24. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/408/2014-32 zo dňa 24. augusta 2018 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č. k. 13Er/408/2014-32 zo dňa 24. augusta 2018 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že exekučné konanie sa začalo dňa 24. februára 2014 spísaním návrhu na začatie exekúcie do
zápisnice súdnym exekútorom. Toto exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu -
RozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.,Karloveskérameno
8, Bratislava zo dňa 25. júla 2012, sp. zn. SR 02980/12, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 1395,45 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej
sumy 1395,45 Eur od 31. januára 2012 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej

sumy 1395,45 Eur od 14. marca 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo
výške 368,13 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,- Eur splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a
výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10. septembra 2012 a dňa 13. septembra 2012 sa stal vykonateľným. Exekučný

súd uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 16. júna 2011, z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Účastníci konania
zabezpečili svoj záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou
dňa 16. júna 2011. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil,
čím sa stal dlh splatný vcelku dňa 31. januára 2012. Oprávnený vyplnil dňa 9. marca 2012
zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1395,45 Eur, s dátumom začiatku

úročenia dňa 31. januára 2012, a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 14. marca
2012. Exekučný súd ďalej uviedol, že z predloženej Zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že povinný
uzavrel Zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže z nej nevyplýva, že by povinný v
čase jej uzatvorenia bol podnikateľským subjektom. Aj z označenia dlžníka - povinného v Zmluve o
úvere osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo
občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) charakterizuje dlžníka ako fyzickú osobu nepodnikateľa, možno

dôjsť k záveru, že dlžník uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Predmetná Zmluva o úvere má povahu
značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcichdlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické
pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so Všeobecnými
zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti

zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z
postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu
(spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ žalovaný), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,

spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Exekučný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo
skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere je vzťahom
spotrebiteľským. Exekučný súd preskúmal exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 02980/12 zo dňa
25. júla 2012, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. júna 2011, zmenku č. XXXXXXXXX a podanie
oprávneného - doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Preskúmaním
uvedených listín exekučný súd zistil, že oprávnený (veriteľ) uzavrel s povinným (dlžníkom) dňa 16. júna
2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol povinného úver vo výške 700,- Eur. Povinný sa zaviazal
vrátiť oprávnenému sumu poskytnutého úveru zvýšenú o poplatok vo výške 680,- Eur, t. j. celkovo
čiastku 1380,- Eur v 12 mesačných splátkach po 115,- Eur počnúc dňom 17. júla 2011. V zmysle

bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v
ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. V zmysle
ustanovenia bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ (remitent) doplnil dňa 9. marca
2012 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 1395,45 Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 31.

januára 2012. V závere exekučný súd uviedol, že keďže Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným
a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky
v čase uzavretia zmluvy neprípustné. Nakoľko v posudzovanej exekučnej veci je exekučným titulom
rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť

zmenky, bolo potrebné exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastaviť.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal

postavenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnému na výkon
povolania. Povinný v Zmluve o úvere aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú
na tento účel. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že neskúma skutočnosť, na čo konkrétne povinný
využil poskytnutý úver. Z týchto dôvodov je oprávnený názoru, že povinný nie je spotrebiteľom v zmysle
definície spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený konal v dobrej viere, že

druhá strana nie je spotrebiteľ. Namietal, že povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a
to s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú Zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu
jeho povolania. Na preukázanie tejto skutočnosti oprávnený predložil ako dôkaz Žiadosť o úver č.
XXXXXXXXX zo dňa 16. júna 2011 k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sám povinný
vyhlásil, že finančné prostriedky žiada na výkon povolania. Zároveň poukázal na Dodatok k zmluve o

úvere č. XXXXXXXXX, prostredníctvom ktorého povinný vyhlásil, že peňažné prostriedky použije na
„nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolenia“. Uviedol, že z uvedeného vyhlásenia vyplýva,
žepovinnýmienilpoužiťfinančnéprostriedkynavýkonpovolaniaanienaspotrebiteľskéúčely.Vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Na základe týchto dôvodov oprávnený požiadal odvolací

súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jehoúčinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Posúdením odvolania odvolací súdu zistil, že odvolanie oprávneného smeruje len proti prvej výrokovej
vete napadnutého rozhodnutia.

7. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; (1) v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,

2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

11. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 16. júna 2011 (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

12. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle

§ 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu
oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V Zmluve o úvere je povinný označenýmenom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského
rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený

údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným
ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v Zmluve o úvere, že účelom použitia
úveru je jeho povolanie a súčasne podpísal dodatok Zmluve o úvere, v ktorom vyhlásil, že poskytnuté
finančné prostriedky použije na „nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania“, to ale

nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ.
Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje len osobu, ktorá koná za účelom podnikania, teda
nie za účelom povolania, ako je tomu v danom prípade. V danej veci povaha zmluvy má adhézny
charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej
znenie a jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Odvolací súd navyše uvádza, že vopred
dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „povolania“, ako

aj podpísanie formulárového Dodatku k Zmluve o úvere podpísaného účastníkmi v rovnaký deň ako
Zmluva o úvere, predmetom ktorého je len prehlásenie dlžníka, že poskytnuté finančné prostriedky
použije výlučne na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania, považoval odvolací súd
za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive
vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných
strán vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že „zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom“. V danom prípade ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o
tvrdený obchodno-právny vzťah, Zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka

(absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262
Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu
právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý
je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s

istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia
splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu
nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by
mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru

zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa, pričom rozhodcovský súd na ne pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

13. Odvolací súd ďalej uvádza, že podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z.
platnejaúčinnejod23.decembra2015,obsiahnutejvprechodnomustanovení§243fods.1Exekučného

poriadku sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka
- spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 191/1950 Sb.
zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“), povinné
ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky k tomu, či bola povinnému
v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu

ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

14. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. decembra 2015 je tak

povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23. decembra 2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo
rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od
23. decembra 2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou spotrebiteľom.

15. Rozhodcovský súd v posudzovanej veci neprihliadol na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená
žiadnasadzbaúrokuzúveruaaninato,žejejsúčasťounebolipodmienkyuplatňovaniaúrokovejsadzby,
index alebo referenčná úroková sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to vtom čase vyžadoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2, písm. j). V zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej

zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Odvolací súd uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou
zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do
čl. 13 VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie

spotrebiteľského úveru. Ak spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent uzatvárala s
dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech
blankozmenku napriek tomu, že § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Dohoda o
vyplnení blankozmenky je preto vyhotovená nielen v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z., ale aj s §
10 Zákona zmenkového a šekového, preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku

v dôsledku čoho sa vlastnou zmenkou nikdy nestala.

17. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho

vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 16. júna 2011, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné, keďže § 17 ods. 3 citovaného zákona v znení

platnom ku dňu jej vystavenia zakazoval zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou.

18. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní Zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto

právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

19. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd
neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve

a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v posudzovanej veci, je v prípade už
začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP.).