Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202759
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1615202759.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému E.S. P., bývajúcemu v W. R., U. XX/XX, o zaplatenie
3.956,03 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/450/2015,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. septembra 2019 sp. zn.
7Co/199/2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. septembra 2019 sp. zn.
7Co/199/2019 a rozsudok Okresného súdu Malacky z 8. novembra 2018 č. k. 5C/450/2015 - 43 vo
výroku, ktorým zamietol žalobu a rozhodol o náhrade trov konania, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia
vracia Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom z 8. novembra 2018 č. k. 5C/450/2015 - 43 žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.956,03 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.956,03
Eur od 25. apríla 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami bola dňa 24. septembra 2012 uzavretá úverová
zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4 000 Eur, ktorý mal splácať v 84
mesačných splátkach dohodnutých vo výške 84,49 Eur so splatnosťou vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc

25. októbrom 2012 až do termínu konečnej splatnosti úveru 25. septembra 2019. Následne žalobkyňa
po tom, čo bol žalovaný v omeškaní so splátkami, pristúpila listom z 2. apríla 2013 k zosplatneniu
celého úveru a vyzvala žalovaného k zaplateniu dlhu v lehote do 24. apríla 2013. Z dôvodu porušenia
zmluvných podmienok žalobkyňa rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 3.956,03 Eur
s príslušenstvom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky
zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti istiny 3.956,03 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo
sumy 3.956,03 Eur od 25. apríla 2013 do zaplatenia. V časti žalobkyňou uplatňovaného zmluvného
úroku 17,90 % ročne zo sumy 3.956,03 Eur od 25. apríla 2013 do zaplatenia žalobu zamietol, pretože
jej tento úrok podľa jeho názoru nepatrí. Vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe s poukazom na
citované uznesenie Ústavného súdu SR. Uviedol, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov
len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že potom už vzniká nárok len na úrok z omeškania. V

opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 18. septembra 2019 sp. zn.
7Co/199/2019 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Žalovanému voči žalobkyni

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti (v rozsahu zamietnutého úroku po zosplatnení) podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne a právnesprávne potvrdil. Dospel k záveru, že pri zodpovedaní otázky, či veriteľ má v prípade omeškania dlžníka
(spotrebiteľa) popri úrokoch z omeškania právo i na dohodnuté úroky zo spotrebiteľského úveru aj za
dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru až do úplného vrátenia istiny, možno; za stavu

chýbajúcej ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR k danej otázke; zabezpečiť dôsledné
rešpektovanie zásady právnej istoty vyjadrenej v čl. 2 Základných zásad CSP iba tak, že odvolací
súd, bude vychádzať z právnych záverov vyslovených v Stanovisku č. 1/2019 Občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Bratislave, teda z toho, že v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru
veriteľovi zmluvný úrok za dobu od okamihu zosplatnenia úveru do splatenia istiny nepatrí. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú
udržateľnosť rovnakého záveru. Vysporiadal aj s ostatnými odvolacími námietkami, ktoré vyhodnotil za
nedôvodné. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby ho najvyšší súd v

tejto časti, spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosťdovolaniavyvodzovalaz§421ods.1písm.b/CSP,keďprávnaotázka,ktorávrozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená je otázka: „má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky
z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru?“ Táto otázka, od
vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nebola zatiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho

súdu vyriešená. Trvala na tom, že neobstojí tvrdenie súdov nižšieho stupňa, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky. Uvedený záver podľa
jej názoru jednoznačne vyplýva z podrobne v dovolaní rozvedených skutočností, ktorými sú: 1/ súlad
dohody o úrokoch so zákonom, 2/ absencia právnej úpravy obmedzujúcej nárok veriteľa na zmluvný
úrok momentom zosplatnenia úveru, 3/ množstvo zákonných ustanovení podporujúcich záver o nároku

veriteľa na zmluvný úrok od času poskytnutia úveru do jeho vrátenia, 4/ negatívne dôsledky odopretia
nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení dlhu, 5/ aktuálna judikatúra a 6/ český príklad riešenia.

4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) preskúmal vec a zistil, že sú splnené
procesné podmienky prejednania veci. Dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana
zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa
ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Právnou otázkou, ktorá v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená je podľa dovolateľky otázka: „Má veriteľ
právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po
(predčasnej) splatnosti úveru ?“

8. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 432 ods. 2 CSP

dospel dovolací súd v danej veci k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne je v
danomprípadeprocesneprípustnývzmysleuvedenéhoustanoveniaCSP,keďvčasepodaniadovolania
predmetná právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená. Následne
dovolací súd skúmal, či je dovolanie žalobkyne aj dôvodné.

9. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným 24. septembra 2012 úverovú zmluvu
č. XXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 4 000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 77,49 €, úroková sadzba pri poskytnutí úveru
bola fixná 17,9 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 20,75 %,priemerná hodnota RPMN predstavovala 19,59 %. Nakoľko žalovaný riadne a včas neplnil podmienky
úverovej zmluvy, žalobkyňa žalovaného vyzvala na predčasné splatenie celého úveru, ktorého suma
predstavovala 4245,13 Eur s príslušenstvom, najneskôr do 24. apríla 2013. Žalovaný po zosplatnení

úveru nerealizoval žiadne úhrady. Preto žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému
zaplatenia istiny 3956,03 Eur, úrokov vo výške 259,72 Eur, úrokov z omeškania 5,41 Eur, úrokov
17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3956,03 Eur od 25. apríla 2013 do zaplatenia, úrokov z
omeškania vo výške 8,00 % ročne z nezaplatenej istiny 3956,03 Eur od 25. apríla 2013 do zaplatenia a
nezaplatených úrokov 259,72 Eur od 25. apríla 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

10. V priebehu dovolacieho konania najvyšší súd uznesením sp. zn. 5Cdo/42/2020 nastolenú právnu
otázku vyriešil, zrušil rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol
žalobu v časti požadovaného zmluvného úroku uplatneného z nezaplatenej istiny od 22.12.2015 (t. j. od
predčasnej splatnosti) do zaplatenia. V odôvodnení (odsek 14 - 24) uviedol:
10.1. „Otázka (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej

zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej
verejnosti, nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo,
absentuje. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného
priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny
rozhodnutí.

10.2. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len
úroky z omeškania. Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo
jednotlivýchsplátok)veriteľovivznikánároknavráteniepožičanejsumy,vrátaneúrokovkapitalizovaných
ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby

veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom
(rozsudok KS BA 3Co/129/2018, KS BA 4Co/86/2019, KS TT 24Co/51/2019, KS TT 24Co/769/2015,
KS KE 11Co/168/2018, KS PO 22Co/67/2017, KS BB 12Co/311/2017, KS NR 25Co/211/2017, KS TN
19Co/57/2018, KS ZA 5Co/113/2019).
10.3. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po

predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon
výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do
jej faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením
svojho záväzku. Pokiaľ by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu,
keby sa dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej

pozície, v ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez
povinnosti uhradiť odmenu za ich poskytnutie, t. j. zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po predčasnom
zosplatnení úveru vyvolanom porušením zmluvných povinností (rozsudok KS KE 5Co/297/2017, KS
NR 7Co/116/2018, KS BA 16Co/108/2018, KS BA 8Co/138/2017, KS BB 43Cob/186/2013, KS NR
7Co/326/2017, KS TN 3Co/210/2018, KS ZA 11Co/12/2017).

10.4. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania
obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch
zaplatil.Vychádzaznázoru,žeajpopredčasnomzosplatneníúveruzostávazáväzokplatiťúrokrovnaký,
ako v čase jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k
omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne vyslovila názor, že dojednanie, podľa

ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru je
pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.
(rozsudok KS BB 17Co/120/2019, KS Košice 6Co/168/2018).
10.5. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Tento zákon

ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo
zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého
úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom
úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez

ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu
vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy,ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.2
OZ).
10.6. Z ustanovenia § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže

byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To
znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy
o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník

je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
10.7. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o
spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje
moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani
v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.

10.8. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho
došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na
akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky

sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
10.9. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.

Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nedošlo.
10.10. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého

obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž
spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že

jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
10.11. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia

navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z
tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda
porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.

10.12. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší,
pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho
právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu
paušalizovanej náhrady škody.
10.13. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi

náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.

11. Dovolací súd sa aj v predmetnej veci stotožňuje s uvedeným záverom.

12. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné,

a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP).
Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj
rozhodnutiesúduprvejinštancie(§449ods.2CSP)avecmuvrátilvrozsahuzrušenianaďalšiekonanie.13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok