Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712010438
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712010438.4

Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní
11.12.2015 v Martine takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
Obžalovaný
A.. H. Č., X.. XX. XX. XXXX Y. H., V. L. H. - E., N.. E. Š. XXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 18. 09. 2009 si na základe predchádzajúcej dohody od A.. C. O., X.. XX. XX. XXXX požičal a
následne prevzal finančnú hotovosť vo výške 10.000 € ako pôžičku pre spoločnosť F. R. R., R.. K.. S..,
R. R. Y. H., F. Č.. X, IČO: 36 415 791, ktorej bol konateľom, ktorú sa zaviazal vrátiť do pätnástich dní
od požičania, čo však v dohodnutej lehote neurobil, pričom už pri prevzatí finančnej hotovosti vedel, že
túto nebude môcť vrátiť, pretože spoločnosť nemala na svojom bankovom účte vedenom v Č. L., C.. R..,
ani v pokladnici dostatok finančných prostriedkov k vráteniu požičaných peňazí, meškala s výplatami
miezd zamestnancom asi 2 až 3 mesiace a v tom čase nemala a ani spoločnosť O. R., R.. K.. S.., R.
R. Y. H., IČO: 44 185 685 žiadnu písomne zaevidovanú žiadosť ani písomný prísľub úveru S. R. B. C.
K. L., C.. R.., R. R.G. L., Š. Č.. XX, IČO: 00 682 420, čím poškodenému A.. C. O., X.. XX. XX. XXXX
spôsobil škodu vo výške 10 000,- €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému A.. C. O., X.. XX.
XX. XXXX Y. F., V. L. Z., P. Č.. XXX škodu vo výške 4 000,- € (slovom štyritisíc Eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného A.. C. O., X.. XX. XX. XXXX Y. F., V. L. Z., P. Č.. XXX so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 26.03.2012 pod sp. zn. 1Pv 567/10 obžalobu na A.. H. Č.
pre skutok právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby.

Uznesením Okresného súdu Martin zo 04.06.2013, č. k. 2T/52/2012-160 bolo postupom podľa § 282
ods. 1 Tr. por., § 216 ods. 1 Tr. por. podmienečne zastavené trestné stíhanie obžalovaného A.. H. Č. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 216 ods. 2 Tr. por.
bola určená skúšobná doba vo výmere 1 rok. Podľa § 216 ods. 3 Tr. por. súd obžalovanému uložil, aby
škodu poškodenému A.. C. O. v priebehu skúšobnej doby uhradil.

Uznesením Okresného súdu Martin zo 17.04.2015, č. k. 2T/52/2012-177 bolo podľa § 217 ods. 1
Tr. por. per analogiam pokračované v trestnom stíhaní obžalovaného A.. H. Č.. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 12.09.2015. V trestnom stíhaní bolo pokračované, pretože obžalovaný poškodenému
nenahradil škodu podľa uzatvorenej vzájomnej dohody.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní 04.06.2013 po zákonnom poučení a umožnení vykonať
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., k tomuto ustanoveniu priamo nevyjadril. Súd mal preto za to,
že obžalovaný nechcel urobiť žiadne vyhlásenie. Prejavil iba vôľu využiť ustanovenia o podmienečnom
zastavení trestného stíhania. Výhradne pre účel prípadného podmienečného zastavenia trestného
stíhania vyhlásil, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný (§ 216 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Jeho trestné
stíhanie bolo na tomto hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok napokon podmienečne
zastavené.

Na hlavnom pojednávaní 09.12.2015 obžalovaný vypovedal, že v roku 2009 ako konateľ spoločnosti
F. R. R., R..K..S.. si požičal finančné prostriedky od A.. C. O. vo výške 10.000 €. Požičané finančné
prostriedky mal podľa dohody do 15 dní vrátiť. Finančné prostriedky ale A.. O. do 15 dní nevrátil.
Finančné prostriedky požičiaval, pretože spoločnosť sa v roku 2009 dostala do vážnych finančných
problémov v súvislosti s výstavbou malého pivovaru, na ktoré použili všetky dostupné prostriedky, ako
aj vlastné finančné prostriedky. Finančné prostriedky chcel vrátiť poškodenému z výnosu úveru, ktorý
mala poskytnúť R. B. C. K. L. na výstavbu malého pivovaru. V priebehu augusta 2009 predložil žiadosť
o úver do Banskej Bystrice pracovníkovi R. B. C. K. L.. Riaditeľ bol v tom čase na dovolenke. Po tom,
ako sa riaditeľ vrátil z dovolenky mu bolo zo strany pracovníka banky oznámené, že žiadosť musí
zobrať späť, nakoľko R. B. C. K. L. vybavuje žiadosti podľa regionálnej príslušnosti žiadateľa. Žiadosť
mala byť teda podaná do pobočky banky v Žiline. Z týchto dôvodov žiadosť znovu spracoval a podala
ju synova spoločnosť O., R..K..S.. H. v pobočke v Žiline. Táto žiadosť bola podaná koncom mesiaca
september alebo v októbri 2009. Po preverení všetkých podkladov a podnikateľského plánu pobočka
nemala výhrady k predmetu úveru, ani k predloženému projektu, ale požadovala, okrem spomínanej
stavby, založiť ešte jednu nehnuteľnosť, ktorou by sa poskytnutý úver zaručil. Jeho syn inú nehnuteľnosť
nemal a preto úver nebol poskytnutý. Aj po tomto termíne hľadal možnosti vstupu ďalšieho investora
do projektu, prípadne kupca. Informoval o tom aj O.. Ten mu v apríli 2009 poslal SMS správu s tým,
že ak pôžičku nesplatí, tak celý prípad odovzdá alebo pohľadávku predá spoločnosti, ktorá sa zaoberá
vymáhaním pohľadávok. O. ponúkal aj dohodu a chcel pôžičku zobrať na seba ako súkromnú osobu.
Ponúkol, že pôžičku splatí do 31.05.2011. O. dohodu o sprístupnení záväzku odmietol a tvrdil, že on
mu požičal finančné prostriedky ako súkromnej osobe a spoločnosť s tým nemá nič spoločné. Dňa
31.12.2010 zaplatil O. časť pôžičky vo výške 3.000 €. Potom začala vo veci vystupovať spoločnosť A.
L., R..K..S.. Finančné prostriedky nesplatil aj z toho dôvodu, že budova malého pivovaru sa dostala do
nútenej dražby, ale dražba sa uskutočnila až v treťom kole a cena išla podstatne dole. Poškodenému
uhradil aj ďalších 3.000 €. V súčasnosti mu teda dlhuje 4.000 € ako istinu a úroky. K stavu spoločnosti F.
R., R..K..S.. vypovedal, že v čase požičiavania finančných prostriedkov mala spoločnosť jeden bankový
účet, na ktorom nemala žiadne finančné prostriedky. Spoločnosť taktiež nemala finančné prostriedky
v pokladni. Spoločnosť mala dlhy. Za rok 2009 bol výsledok z hospodárskej činnosti - 15. 547 €.
Spoločnosť dlhovala zamestnancom výplaty za dva alebo tri mesiace. Mali taktiež dlhy na odvodoch

do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Spoločnosť mala rovnako úver z A., ktorá následne fúzovala s Č.
L. vo výške 100.000 €. Mesačne mali splácať úver vo výške 1.000 €. Úver nestíhali splácať a banka
dala budovu malého pivovaru do dobrovoľnej dražby. Za tento úver spoločnosť ručila nehnuteľnosťou -
malého pivovaru a aj pozemkom, ktorý bol vo výmere 1 hektára, v jeho súkromnom vlastníctve. Budova
aj pozemok boli predané v treťom kole dražby za 68.000 €. Celý výťažok z dražby dostala banka a
spoločnosť F. R. zostala banke dlžná asi 3.000 € na splátkach. Podpísal zmenku a cez exekúciu mu
strhávajú mesačne asi 215 € v prospech Č. L.. Spoločnosť jeho syna O. R., R..K..S.. R. R. Y. H. v
súčasnosti už neexistuje. K svojej osobe vypovedal, že je dôchodca a jeho jediný príjem je dôchodok. Z
dôchodku mu však sociálna poisťovňa vypláca iba zákonné minimum, ktoré mu prináleží a zvyšok ide
exekútorovi. Z tohto dôvodu nezaplatil zvyšok dlhu poškodenému v skúšobnej dobe podmienečného
zastavenia trestného stíhania.

Svedok poškodený A.. C. O. vypovedal, že 14.09.2009 prišiel za ním A.. H. Č. a chcel od neho požičať
10.000 €. Povedal mu, aby prišiel koncom týždňa. Č. opätovne prišiel 18.09.2009. Finančné prostriedky
mal už pripravené a nakoľko Č. poznal už viac rokov a mal v neho dôveru, predmetnú sumu mu požičal,
pričom o tejto pôžičke mu Č. vlastnoručne vystavil potvrdenie. Na základe dohody mu Č.A. sľúbil
požičaných 10.000 € vrátiť do 15 dní od požičania. Predmetnú sumu mu však Č.A. v dohodnutej lehote,
ani do 12.10.2010 (kedy vypovedal v prípravnom konaní) nevrátil. Viackrát sa ho pokúšal kontaktovať,
avšak neúspešne.
Na hlavnom pojednávaní poškodený spresnil, že finančné prostriedky si požičali ako fyzické osoby. Č.
mu sám navrhol lehotu splatnosti 15 dní. Povedal mu len, že má nejaký úver na ceste a dohodnutú
technológiu na výrobu. V tej dobe mal vedomosť, že Č. vyrába sirupy. Finančné prostriedky mu požičal,
pretože boli priatelia. O stave jeho spoločnosti v tej dobe nemal presné informácie. Obžalovaný mu pri
požičiavaní peňazí zamlčal, že má nejaké dlhy. V prípade, že by vedel o jeho dlhoch, tak mu peniaze
nepožičia. Finančné prostriedky požičal ešte v roku 2009. Myslel si, že mu všetko vráti, ale obžalovaný
odvtedy stihol predať celý majetok, dom, autá a ešte sú vedené voči nemu exekúcie. V priebehu konania
sa pokúsil aj o mediáciu. Obžalovaný sľúbil, že pôžičku uhradí. Dohodli sa aj na splátkach, ale nikdy
nič neuhradil. Až 31.12.2010 mu uhradil 3.000 € a 01.07.2011 ďalších 3.000 €. Obžalovaný s ním
nekomunikuje. Podľa jeho názoru si robí výsmech z neho, ale aj zo súdnictva, pretože v roku 2012,
keď podpisovali dohodu o náhrade škody mal ešte nejaký majetok. V súčasnosti obžalovaný už nie je
vlastníkom žiadneho majetku. Ďalej vypovedal, že spoločnosť A., R..K..S.. bola poverená iba vymáhať
jeho pohľadávku voči Č., ale nič nevymohla.

Podľa písomného potvrdenia z 18.09.2009 obžalovaný A.. H. Č. 18.09.2009 potvrdil, že prevzal od A..
C. O. finančnú hotovosť 10.000 € ako pôžičku pre spoločnosť F. R. R., R..K..S.. Uvedená pôžička bude
podľa potvrdenia vrátená do 15 dní.

Svedok A.. E. D., bývalý riaditeľ regionálneho zastúpenia R. B. C. K. L. Y. L. L. vypovedal, že niekedy
v roku 2009 sa nahlásil k nemu na rokovanie nejaký pán. Mohlo ísť o obžalovaného Č.. Oslovil ho s
požiadavkou dofinancovania malého pivovaru niekde pri Turčianskych Tepliciach. Vysvetlil mu možnosti
dofinancovania. Informoval ho o podmienkach a odporučil mu požiadať úver len na technológiu. Poskytol
mu žiadosti, tlačivá, ekonomické tabuľky a informoval ho, že podmienkou toho, aby bola jeho žiadosť
prejednaná v Banskej Bystrici musí mať spoločnosť sídlo v tomto kraji. Následne boli poštou doručené
vyplnené tlačivá o úver, ale sídlo spoločnosti bolo v Martine. Z týchto dôvodov zavolal Č. a informoval
ho, že táto žiadosť nemôže byť prejednaná v Banskej Bystrici. Poradil mu, aby sa obrátil na regionálne
zastúpenie v Žiline. Vyplnené tlačivá mu vrátil.

Podľa výpisov z účtov z Č. L. z predmetného obdobia R. F. R., R..K..S.. nemala finančné prostriedky
na vrátenie pôžičky, na jednom účte boli mínusové hodnoty a zároveň mala nesplatený úver (č. l. 57-69
spisu).
Podľa výdavkových pokladničných dokladov spoločnosť F. R. R., R..K..S.. však vyplatila v hotovosti
rôznym osobám v predmetnom období, najmä zamestnancom rôzne finančné čiastky, ale taktiež A.. H.
Č. 3.700 € dňa 19.10.2009 (č. l. 76-88 spisu).
Podľa písomného oznámenia R. B. C. K. L. z 27.06.2011 A.. H. Č., spoločnosť F. R. R., R..K..S.., H.
a ani spoločnosť O., R..K..S.., R. R. Y. H. sa ako žiadatelia o poskytnutie úveru nenachádzajú v ich
informačnom systéme. Pokiaľ žiadosť o úver nebola písomne zaevidovaná banka nemá možnosť zistiť,
či menovaný subjekt žiadal o úver. Banka nevedie evidenciu neúspešných žiadateľov. Subjekty nie sú
k 27.06.2011 ani klientmi banky (č. l. 102 spisu).

Súd mal vykonaným dokazovaním a jeho zhodnotením preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania
tak, ako je z neho uznaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný si od poškodeného požičal
finančné prostriedky na 15 dní. Táto okolnosť v konaní nebola sporná. Obžalovaný finančné prostriedky
požičal v situácii, keď spoločnosť, v ktorej bol konateľom nemala žiadne finančné prostriedky na svojom
účte, v pokladni a mala splácať úver asi 1.000 € mesačne, zároveň dlhovala svojím zamestnancom
výplaty za dva až tri mesiace. Z týchto dôvodov obžalovaný mal evidentne už pri požičiavaní vedomosť,
že nevráti požičané finančné prostriedky v lehote 15 dní poškodenému. Na druhej strane treba zdôrazniť,
že spoločnosť F. R. R., v ktorej bol obžalovaný konateľom, vyplácala finančné prostriedky obžalovanému
ako fyzickej osobe práve v dobe, keď mal vrátiť finančné prostriedky poškodenému. Obžalovaný sa
podľa záveru súdu nemohol spoliehať na poskytnutie úveru zo R. B.K. C. K. L., lebo vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v tom čase v Banskej Bystrici ani v Žiline žiadnu oficiálnu
žiadosť o poskytnutie úveru nepodal. Bolo iba preukázané, že sa o úvere sa informoval. Svedok sa
jasne vyjadril, že obžalovaného už pri ústnej konzultácii informoval, že žiadosť sa musí podať podľa
sídla spoločnosti. Konanie obžalovaného v tomto smere bolo preto čisto formálne. Na základe týchto
preukázaných okolností sa evidentne nemohol ako dlhoročný podnikateľ spoliehať na to, že úver bude
reálne poskytnutý.

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Obžalovaný sa obohatil o 10.000 € na škodu poškodeného A.. C. O.. Poškodený bol konaním
obžalovaného uvedený do omylu, pretože obžalovaný využil priateľský vzťah s poškodeným, jeho
dôveru k nemu a ten na základe toho finančné prostriedky požičal. Obžalovaný mu v čase poskytnutia
finančných prostriedkov neoznámil, že jeho spoločnosť nemá dostatok finančných prostriedkov, že dlhuje
mzdy zamestnancov 2-3 mesiace a spláca úver banke. Obžalovaný mu rovnako neoznámil, že aj ako
fyzická osoba ručí svojim majetkom za úver spoločnosti. Poškodený sa sám vyjadril, že keby o týchto
skutočnostiach vedel, tak mu finančné prostriedky nepožičia. Z týchto dôvodov poškodený konal v omyle
a v dôvere obžalovanému finančné prostriedky požičal. Obžalovaný konal v priamom úmysle požičané
peniaze v lehote nevrátiť tak, ako je uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák.. Súd hodnotí čiastkové úhrady
pôžičky obžalovaným z rokov 2000 a 2011 iba ako úhrady vykonané pod ťarchou vedeného trestného
stíhania.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z ustanovení § 34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák.
Obžalovanému poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život. Súd priťažujúcu okolnosť nezistil. Súd
z týchto dôvodov obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby so
skúšobnou dobou na 16 mesiacov. Súd je presvedčený, že takto uložený prevychová obžalovaného k
tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti.

Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu 4.000 €,
lebo si ju v tejto časti riadne a včas uplatnil. Obžalovaný si od poškodeného požičal 10.000 € a do dňa
súdneho rozhodovania vrátil 6.000 €.
Súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože
nárok na náhradu škody v ďalšej časti nebol uplatnený riadne. Poškodený 12.10.2010 (č. l. 25 spisu)
vypovedal, že celková škoda je 19.857,70 €, čo je požičaná suma vo výške 10.000 €, úroky z omeškania
8.250 € a provízia vo výške 1.607,70 €, ktorú zaplatil spoločnosti A., R..K..S.. za právnu pomoc týkajúcu
sa tohto prípadu. Na hlavnom pojednávaní 04.06.2013 (č. l. 156 spisu) vypovedal, že navrhuje, aby súd
po uznaní viny uložil povinnosť nahradiť škodu vo výške 10.089,63 €, ktorá pozostáva z nezaplatenej
istiny 8.800 € a úroky z omeškania od 18.09.2009 až doposiaľ tvoria zvyšok do výšky 10.089,63 €. Na
ďalšom hlavnom pojednávaní 09.12.2015 (č.l. 196 spisu) svoj nárok modifikoval a uviedol, že uplatňuje
náhradu škody 4.000 € za nezaplatenú a nevrátenú istinu a úroky z omeškania 11.791 € a služby
splnomocnenkyne poškodenej, ktoré by neskôr vyčíslil. V záverečnej reči uviedol, že uplatňuje nárok na
náhradu škody voči obžalovanému vo výške 10.000 € pozostávajúci z nezaplatenej istiny, z úrokov z
omeškania a trov právneho zastúpenia splnomocnenkyne poškodenej.
Z takto uplatneného nároku na náhradu škody bol jasne a zrozumiteľne špecifikovaný iba nárok na
náhradu škody v časti nezaplatenej istiny 4.000 €. Výška úrokov z omeškania a doba omeškania nebola
nakoniec presne vyčíslená a vyšpecifikovaná, navyše bola uvedená spolu s náhradou trov poškodeného
spojených s pribratím splnomocnenca. Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia splnomocnenkyne
poškodeného je možné podľa zaužívanej súdnej praxe v trestnom konaní až po právoplatnosti rozsudku,
ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody (§ 557 Tr. por.), lebo tieto trovy

nemožno považovať za škodu spôsobenú trestným činom. Z týchto dôvodov, keďže nárok v tejto zvyšnej
časti nebol uplatnený riadne (§ 46 ods.3, § 164a Tr. por.) súd poškodeného so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.