Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 11, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cb/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320201193
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2320201193.7

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu:
West logistics s.r.o., so sídlom Šafárikova 1525/45, Galanta, IČO: 47 985 313, zastúpený JUDr. Albínom
Lanczom, advokátom so sídlom Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovanému: KRS Logistics SPRL,
so sídlom Rue Jean Calas 12, 4100 Seraing, Belgicko, identifikačné číslo: 0432308412, o zaplatenie
2250,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 2 250,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zastavuje.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu istiny 2 250,- Eur s príslušenstvom (8% úrok z omeškania zo sumy 2 250,- Eur od
12.04.2019 do zaplatenia) a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ma základe
objednávky prepravy tovaru Objednávkou č. F. zo dňa 25.02.2019 došlo zo strany žalovaného k
objednaniu prepravy z B. D. s nakládkou dňa 28.02.2019 do G., K. I. s vykládkou dňa 05.03.2020 u
žalobcu, a to za dohodnutú cenu v sume 2 250,- Eur mimo DPH za prepravu (náležitosti samotnej ceny

boli dojednané cestou elektronickej komunikácie medzi stranami sporu). Zo strany žalobcu v pozícii
prepravcu došlo následne presne v dikcii týchto objednávok k vykonaniu prepravy podľa dojednaných
podmienok. Dôkazom vykonania prepravy vo vyššie precizovaných intenciách je aj medzinárodný
nákladný list, na ktorom odosielateľ aj príjemca predmetnej zásielky svojou autorizáciou potvrdili priebeh
prepravy v uvedených intenciách. Týmto spôsobom teda došlo v súlade s objednávkou a požiadavkami
žalovaného k preprave zásielky, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi

cenu za túto službu. Predmetná cena mala byť v zmysle podmienok ustanovených v objednávke
uhradená na základe vystavenej faktúry do termínu splatnosti 30 dní od obdržania faktúry. Žalovaný
však napriek svojej povinnosti k úhrade záväzku za vykonanú prepravu nepristúpil k jej zaplateniu, a
to len poukazom na existenciu údajného nároku na náhradu škody vo výške prepravného, ktorý mal
údajne vzniknúť z titulu omeškania prepravcu s vykládkou. Na prípad je potrebné aplikovať Dohovor č.
11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v zmysle článku

I. Dohovoru. Podkladový právny a skutkový stav je následne možné prezentovať tak, že žalovaný
pristúpil k odmietnutiu úhrady odmeny za prepravu s poukazom na omeškania prepravcu. Ustanovenie
článku 30 odsek 3 Dohovoru, ktorý dojednáva o zániku nároku na náhradu za prekročenie dodacej
lehoty v prípade, ak sa dopravcovi nezaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k
dispozícii príjemcovi (teda najneskôr do termínu 26.03.2020), nebolo naplnené. Táto výhrada následne
musí obsahovať explicitné zachytenie úmyslu vyvodiť zodpovednosť za škodu vzniknutú omeškaním

prepravcu. V predmetnom prípade teda nedošlo k dodržaniu tejto prepadovej doložky, v zmysle ktorej
skutočnosti akýkoľvek nárok žalovanej z uvedených prepráv treba považovať za prekludovaný. Nárokna prípadnú náhradu škody z pertraktovaného titulu musí žalovaný najskôr právom precizovaným
spôsobom preukázať a následne uplatniť voči subjektu zodpovednému za vznik škody. Žalovaným
zvolený postup je aj v tomto smere nesúladný s právom a preto ho nemôžu akceptovať, obzvlášť

v prípade keď do tohto času nedošlo k riadnemu oznámeniu škodovej udalosti, resp. jej určeniu a
preukázaniu, voči ich osobe. Žalovaným poskytnuté tvrdenia o údajných nákladoch jeho partnera,
respektíve iných viac nákladoch, však do tohto času neboli žiadnym spôsobom preukázané a zostávajú
len v polohe tvrdenia, a preto v rámci predmetnej oblasti naďalej pretrváva skutkový stav v podobe
nepreukázania škody zákonným spôsobom. Jednotkové stanovenie škody za omeškanie bez jeho

rozpisu v podobe špecifikácie položiek, z ktorých táto škoda pozostáva, totiž nemožno považovať za
riadne určenie škody. Vo vzťahu k omeškaniu s vykládkou tovaru chcú poukázať aj na to, že samotné
omeškanie prepravcu nespôsobuje vznik žiadneho nároku pre žiadnu zo zúčastnených strán prepravy.
V dikcii relevantných ustanovení Dohovoru o CMR totiž nárok v súvislosti s omeškaním prepravcu vzniká
len pri vzniku škody v príčinnej súvislosti s predmetným omeškaním. V danej oblasti je teda opätovne
nevyhnutné preukázať vznik škody, ktorá by mala svoj pôvod v omeškaní prepravcu, ktorá skutočnosť

vyplýva z ustanovenia článku 23 odsek 5 predmetného dohovoru. Vo svetle uvedeného je preto na
podporu zámeru žalovaného k neuhradeniu ich odmeny za prepravu v plnej výške potrebné riadne
preukázanie nákladov vzniknutých v priamej príčinnej súvislosti s omeškaním pri preprave. V dikcii
uvedeného preto neobstojí len prípadné nepristúpenie k úhrade zo strany partnera žalovaného, pretože
jeho nezákonný postup neodôvodňuje regresný postup voči ich spoločnosti. V dikcii uvedeného teda bez

vymedzeného preukázania škody nemá voči žalovanému žiadny reštriktívny nárok ani jeho prípadný
obchodný partner. V intenciách dotknutého Dohovoru preto žalovaný nemá nárok na odmietnutie
úhrady za dopravu z dôvodu nedodržania termínu vykládky, obzvlášť keď v žiadnych sprievodných
dokumentoch (najmä v objednávke, prípadne v nákladnom liste) nie je uvedená sankcia pre prepravcu
za porušenie tejto povinnosti, a preto si žalovaný nemôže jednostranne určiť vlastný režim procesu

sankcionovania, obzvlášť nie v prípade neexistujúcej podkladovej povinnosti. Na základe uvedeného
žalovaný nemal žiadny právny titul ani dôvod k nepristúpeniu k úhrade odmeny za prepravu za daných
okolností. Z uvedeného dôvodu preto aj museli pristúpiť k neuznaniu záväzku žalovaného z titulu
jeho údajných, nepreukázaných nákladov vzniknutých v dôsledku omeškania pri preprave a museli
trvať na povinnosti žalovaného k úhrade odmeny za prepravu voči ich spoločnosti v plnej výške. Majú

totiž za preukázané, že pre nepristúpenie k úhrade ich splatných pohľadávok nemá žalovaný žiadny
právny dôvod, a teda sa dopúšťa voči ich spoločnosti protiprávneho konania. Z tohto dôvodu preto ani
nemôžu akceptovať odmietnutie ich faktúr a stále trvajú na povinnosti žalovaného k úhrade v rámci
tu pertraktovaných prepravách vykonaných žalobcom. K náprave v predmetnej oblasti neviedli ani ich
opakované urgencie ako list Výzva na úhradu a vysvetlenie, v ktorých pristúpili k popísaniu celej šírky

právnej a skutkovej argumentácie. Právny zástupca žalobcu v žalobe ďalej uviedol, keďže žalovaný
nesplnil svoj dlh riadne a včas, dostal sa tým do omeškania, v dôsledku čoho žiadajú tiež o zaplatenie
úrokov z omeškania v zmysle § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, a teda úrok z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 12.04.2019 do zaplatenia (určený podľa
splatnosti faktúry vzťahujúcej sa k prejednávanej preprave).

2. Tunajší súd dňa 15.04.2020 vydal platobný rozkaz č.k. 10Cb/9/2020-23. Platobný rozkaz so žalobou
a prílohami boli žalovanému doručené dňa 11.05.2020. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v odpore uviedol, že v prepravnej
zmluve uviedli, že od žalobcu sa požadovalo, aby zásielku doručili včas a v dohodnutom termíne

dodania. Žalobca zásielku nedoručil včas v zmysle dohody. Zo zmluvy je zrejmé (strana 3), že v prípade
oneskorenia sa prepravné náklady neplatia, v dôsledku toho faktúru neakceptujú.

3. Na základe podané odporu žalovaným tunajší súd dňa 12.08.2020 vydal uznesenie č.k. 10Cb
9/2020-35, ktorým platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 10Cb/9/2020-23 zo dňa 15.04.2020 zrušil v

plnom rozsahu.

4. Dňa 03.09.2020 doručil právny zástupca žalobcu vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol, že žalovaný
v súvislosti so svojimi postulátmi neuniesol ani povinnosť tvrdenia. Žiadnym spôsobom nepreukázal,
že v prepadovej lehote opísanej v článku 33 ods. 3 Dohovoru (teda 21 dní) doručil ním produkovanú

písomnú výhradu žalobcovi. Za súčasného stavu má totiž ich dokument len charakter jednostranne
vytvoreného dokumentu, pri ktorom nie je preukázané, že bol daný do dispozície žalobcovi (cestou
poštového podniku alebo iným obvyklým spôsobom v rámci ich obchodnej praxe). Taktiež nie je z
daného dokumentu objektívne zistiteľné, kedy bol zaslaný dopravcovi, nakoľko je na ňom len údajjeho spísania, ktorý nie je pre režim Dohovoru relevantný. V dôsledku absencie sprievodných dokladov
preukazujúcich riadne zaslanie a doručenie písomnej výhrady v lehote 21 dní, zostáva platná a účinná
ich námietka preklúzie. V zmysle vyššie uvedeného majú za to, že podaním žalovaného došlo k

rozporovaniu len ich vznesenej námietky preklúzie ich nároku z titulu omeškania. Dohovor však aj mimo
uvedeného inštitútu danú oblasť jednoznačne a explicitne reguluje cestou špeciálnej úpravy uvedenej
v článku 23 odsek 5 v znení, že ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda
vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného. Žalovaný teda
nesplnil svoju zákonnú podmienku k vzniku jeho nároku na úseku omeškania, keďže nepreukázal, že v

súvislostisomeškanímvzniklanejakáškoda.Žalovanýdokoncaanižiadnuškodunetvrdí.Zauvedených
okolností preto nemá nárok na krátenie prepravného zo žiadneho iného titulu. V intenciách ustanovenia
Dohovoru CMR podľa článku 1 odsek 5 v spojení s článkom 41 následne neobstojí ani prípadná úprava
objednávateľa v objednávke pojednávajúca o sankcií v prípade omeškania, nakoľko Dohovor predpisuje
v danej oblasti osobitný a odlišný mechanizmus, ktorý činí dané ustanovenia objednávky neplatné
a neúčinné (objednávateľ teda nemá nárok na zmluvnú pokutu ani inú sankciu z titulu omeškania

okrem náhrady škody, ktorá však preukázaná ani uplatnená nebola- uvedené vyplýva napríklad aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici so spisovou značkou 41 Cob/130/2018). Primárne takýto
nárok považujú za neplatný a neúčinný. Zmluvná pokuta totiž v dikcii § 544 Občianskeho zákonníka
predstavuje dvojstranný právny úkon. V predmetnej veci však absentuje akýkoľvek súhlasný prejav vôle
ich spoločnosti k dojednaniu zmluvnej pokuty v takomto charaktere. Objednávka a jej prílohy (ktoré

údajne takéto dojednanie obsahujú) totiž neboli z ich strany nikdy elektronicky potvrdené. Zo samotnej
faktickej okolnosti realizácie prepravy v intenciách danej objednávky však následne nemožno vyvodiť aj
súhlas so zmluvnou pokutou (v dikcii §44 OZ mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu). Realizácia prepravy podľa objednávky preto bez ďalšieho nemôže byt' vyhodnotená ako súhlas
so zmluvnou pokutou (najmä ak mal byť tento súhlas realizovaný konkludentné), ktorá predstavuje

samostatný dvojstranný právny úkon. Ani na podklade tejto skutočnosti preto nemohlo dôjsť k platnému
uzavretiu tohto zabezpečovacieho inštitútu, ktorý by bol obsiahnutý len v dokumente zasielanom s
objednávkou. V rámci posledného odseku je teda zrejmé, že nedošlo ani k prijatiu návrhu so zmluvnou
pokutou potrebného pre zavŕšenie kontraktačného procesu.

5. Dňa 28.10.2020 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že pre
tento spor, ktorý sa týka cestnej prepravy tovaru za úhradu vozidlami medzi dvoma rôznymi krajinami,
z ktorých minimálne jedna je zmluvnou krajinou, platí dohovor CMR (článok l uvedeného dohovoru). V
nákladnomlistejevýslovneuvedené,žepodliehauvedenémudohovoru.Žalovanývovyjadrenípoukázal
na článok 31.1 a 41.1 dohovoru CMR. S výhradou ustanovení článku 40 je akékoľvek ustanovenie,

ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľuje od ustanovení tohto dohovoru, bezvýznamné a neplatné.
Neplatnosť takýchto ustanovení nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy. Bolo by
možné z kombinácie týchto ustanovení vyvodiť, že belgické súdy nie sú príslušné, pretože sa na ne
v danom prípade nevzťahujú články 31.1 písm. a) a/alebo b), o ktorom sa hovorí. Túto interpretáciu
článku 31.1 nie je možno použiť, pretože sa v nej vynecháva ustanovenie, podľa ktorého môžu strany

po vzájomnej dohode určiť súdy zmluvnej krajiny; čo je prípad v danej situácii. V článku 32 sa uvádza,
že činnosti týkajúce sa prepravy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, sú premlčané po uplynutí jedného
roka. Avšak v prípade podvodu alebo zavinenia, ktoré sa považuje za rovnocenné s podvodom, je podľa
právnych predpisov danej jurisdikcie premlčacia doba tri roky. Faktúra pochádza zo 14. marca 2019 a
bola napadnutá v ten istý deň.

Platobná akcia bola preto 13. marca 2020 premlčaná. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je sporné ani
popierateľné,žedodávkasauskutočnilamimozmluvnejlehoty.Včlánku30.3sauvádza,žeoneskoreniu
dodania sa môže nárokovať iba v prípade zaslania písomnej výhrady v lehote 21 dní od sprístupnenia
tovaru príjemcovi. Nie je možné popierať skutočnosť, že vo všeobecných predajných podmienkach
sa výslovne píše, že „Akékoľvek oneskorenie dodávky nás oprávňuje neplatiť celú dohodnutú sumu

prepravy ani náklady vzniknuté nedodržaním tejto zmluvy, pričom si vyhradzujeme právo začať súdne
stíhanie voči prepravcovi v prípade chybnej zodpovednosti. Prepravca nás musí vo všetkých prípadoch
čo najskôr informovať o akejkoľvek anomálii alebo oneskorení nakládky/dodávky počas vykonávania
tejto prepravy.“ V dôsledku toho je žalovaný oprávnený odmietnuť uhradiť platbu za prepravu vykonanú
s oneskorením. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že žiada, aby súdu buď vo veci samej vyhlásil,

že nie je kompetentný, a aby nariadil žalobcovi uhradiť trovy konania spojené s týmto konaním, alebo,
ak sa súd považuje za kompetentný, aby vyhlásil, že je žaloba premlčaná alebo, ak sa súd považuje za
kompetentný a zhodnotí, že žaloba nie je premlčaná, aby vyhlásil, že došlo k oneskoreniu dodávky a
oprávňuje žalovaného neuhradiť požadovanú faktúru.6. Dňa 04.03.2021 doručil právny zástupca žalobcu podanie, v ktorom uviedol, že predmetné závery
žalovaného nemajú oporu vo faktickom ani právnom stave. Poukázal na § 5 odsek 2 a súčasne §

41, 42 Civilného sporového poriadku, ktorý kreuje zákonnú koncentráciu možnosti uplatnenia námietky
príslušnosti súdu k prvému procesnému úkonu. Úkonom takéhoto charakteru však bol odpor žalovaného
datovaný ku dňu 13.05.2020, kde žalovaný zmeškal uplatnenie tejto námietky. S poukazom na túto
kogentnú právnu úpravu preto majú za to, že došlo k ustáleniu príslušnosti a kompetencie súdu, na
ktorý bola podaná žaloba. Pre pokrytie celej šírky nedostatkov námietky žalovaného chcú poukázať

na to, že zaslanie objednávky so všeobecnými informáciami nemá v predmetnom prípade za následok
platné dojednanie voľby súdu a teda ani v prípade expedovania objednávky v rozsahu deklarovanom
žalovaným by nedošlo k platnému a právne účinnému dojednaniu takejto doložky. Podľa platnej
právnej úpravy musí mať totiž dohoda o voľbe právomoci písomnú formu alebo musí byt' písomne
potvrdená, a to v intenciách článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I. V opačnom prípade je
neplatná. K žiadnej z prezumovaných foriem dojednania však v ich prípade nedošlo a teda údajnú

voľbu právomoci pertraktovanú žalovaným musia vyhodnotiť za neplatnú a nulitnú. Putatívna dohoda o
voľbe zachytená v prílohe objednávky teda nebola z ich strany nikdy elektronicky potvrdená a už vôbec
nie písomne. Zo samotnej faktickej okolnosti realizácie prepravy v intenciách danej objednávky však
následne nemožno vyvodiť aj súhlas s voľbou právomoci (v dikcii §44 OZ mlčanie alebo nečinnosť,
samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu). Realizácia prepravy podľa objednávky, preto bez ďalšieho

nemôže byt' vyhodnotená ako súhlas s voľbou právomoci iného súdu (najmä ak mal byt' tento súhlas
realizovaný konkludentne), ktorá je samostatným dvojstranným právnym úkonom. Ani na podklade
tejto skutočnosti preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu takejto doložky, ktorá by bola obsiahnutá
len v dokumente zasielanom s objednávkou. Je teda zrejmé, že nedošlo ani len k naplneniu premisy
vzájomnej komunikácie, keďže po prijatí objednávky táto už nebola ďalej potvrdzovaná, a preto nemohla

byť splnená ani vyššia miera dohody obligatórne vyžadovaná Nariadením Brusel I. Právny zástupca
žalobcu ďalej poukázal na článok 33 Dohovoru o CMP, na článok 1 ods. 5 Dohovoru v spojení s
článkom 41 Dohovoru, na článok 32 Dohovoru CMP. V dikcii článku 32 odsek 2 písomná reklamácia
zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti
k nej pripojené doklady. V danom preskúmavanom prípade teda plynutie premlčacej lehoty zastavilo

produkovanie písomnej reklamácie zo strany žalobcu v podobe Výzvy k úhrade zo dňa 20.05.2019, ktorá
bola žalovanému doručená v deň jej spísania, pričom zo strany žalovaného nedošlo k spätnej väzbe. Pri
aplikácii tohto relevantného ustanovenia potom začiatok premlčacej lehoty je spojený najskôr s dňom
25.02.2019, kedy bola vyhotovená žalovaným objednávka prepravy. Premlčacia lehota v dĺžke 1 rok
teda mohla začať plynúť najskôr dňa 25.05.2019, ktorý termín predstavuje uplynutie troch mesiacov od

vyhotovenia objednávky. Na základe uvedeného by preto k prípadnému premlčaniu v prípade nároku na
úhradu prepravného v ich prípade došlo až ku dňu 25.05.2020. Podanie žaloby však bolo expedované
ešte dňa 23.03.2020 a teda k premlčaniu ich nároku nedošlo ani na podklade tejto skutočnosti. Žaloba
bola jednoznačne podaná z dôvodu neuhradenia odmeny za prepravu, s ktorým titulom nemožno
prepájať protinávrh žalovaného z dôvodu prekročenia dodacej lehoty. Mechanizmus výpočtu premlčania

v danom prípade sa teda riadi režimom predpokladaným v písm. c) preskúmavaného článku 32 ods.
1 Dohovoru CMR. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z opatrnosti si dovoľujú vzniesť námietku
premlčania, a to s poukazom na premlčanie nároku z prekročenia dodacej lehoty žalovaného ku dňu
07.03.2020, v ktorej lehote žalovaný nepodal žalobu. Akýkoľvek protinávrh žalovaného smerujúci k
započítaniu oproti ich pohľadávke na prepravné teda nie je spôsobilý tohto následku ani na podklade

preklúzie či premlčania. Čo sa týka omeškania s vykládkou tovaru, tak poukazujú aj na to, že samotné
omeškanie prepravcu nespôsobuje vznik žiadneho nároku pre žiadnu zo zúčastnených strán prepravy.
V dikcii relevantných ustanovení Dohovoru o CMR totiž nárok v súvislosti s omeškaním prepravcu vzniká
len pri vzniku škody v príčinnej súvislosti s predmetným omeškaním. V danej oblasti je teda opätovne
nevyhnutné preukázať vznik škody, ktorá by mala svoj pôvod v omeškaní prepravcu, ktorá skutočnosť

vyplýva z ustanovenia článku 23 odsek 5 predmetného dohovoru. Žalovaný teda nesplnil svoju zákonnú
podmienku k vzniku jeho nároku na úseku omeškania, keďže nepreukázal, že v súvislosti s omeškaním
vznikla nejaká škoda. Žalovaný dokonca ani žiadnu škodu netvrdí. Za uvedených okolností preto nemá
nárok na krátenie prepravného zo žiadneho iného titulu. Naďalej považujú za neprítomné aj preukázanie
žalovaného, že v prepadovej lehote opísanej v článku 33 ods. 3 Dohovoru (teda 21 dní) doručil ním

produkovanú písomnú výhradu žalobcovi. Za súčasného stavu má totiž dokument žalovaného len
charakter jednostranne vytvoreného dokumentu, pri ktorom nie je preukázané, že bol daný do dispozície
žalobcovi (cestou poštového podniku alebo iným obvyklým spôsobom v rámci ich obchodnej praxe).
Taktiež nie je z daného dokumentu objektívne zistiteľné, kedy bol zaslaný dopravcovi, nakoľko je na ňomlen údaj jeho spísania, ktorý nie je pre režim Dohovoru relevantný. V dôsledku absencie sprievodných
dokladov preukazujúcich riadne zaslanie a doručenie písomnej výhrady v lehote 21 dní, preto zostáva
platná a účinná aj ich námietka preklúzie.

7.V danej sporovej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 11.11.2021, na ktoré boli strany sporu
riadne predvolané s poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.

8.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Žalovanému bolo predvolanie

doručené dňa 18.06.2021. V predvolaní bol riadne poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne
a včas nedostaví, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej
strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškania ( §274 a § 278CSP).

9.Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dostavil a uviedol, že sa pridržiavajú všetkých svojich
podaní, kde sa vysporiadali s príslušnosťou súdu a aj jeho právomocou. Vzhľadom na neprítomnosť

žalovaného navrhujú rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní zároveň uviedol, že vzhľadom na niektoré námietky žalovaného, berie žalobcu v časti
príslušenstva späť a uplatňuje si len istinu v podobe nároku na prepravné v sume 2 250,- Eur a trovy
konania.

10.Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

11.Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie

vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12.Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú

identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

13.Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

14.Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

15.V zmysle citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (právny

zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného) súd žalobe vyhovel
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 274 CSP. Civilný
sporový poriadok je postavený na kontradiktórnosti a efektívnosti konania. V kontradiktórnom procese
majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má záujem na
efektívnom vedení, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme

svojej procesnej obrany. Je teda povinnosťou strán aktívne sa podieľať na konaní a nezadávať dôvody
pre zbytočné odročenie. Žalovaný sa na termín pojednávania dňa 11.11.2021 nedostavil, svoju neúčasť
neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

16.Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

17.Podľa § 145 ods. 1,2,3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

18.Podľa § 146 ods. 1,2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlasžalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

19.Nakoľko právny zástupca žalobcu vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania späť, súd
konanie v tejto časti zastavil, a to aj bez súhlasu žalovaného, nakoľko k späťvzatiu žaloby v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania prišlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

23.O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobca ako procesne
úspešná strana sporu právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP).

V prípade podania odvolania v súlade s ust. § 356 písm. b/ Civilného sporového poriadku a odvolania
podaného proti časti o nároku na náhradu trov konania je lehota na podanie odvolania 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm.

a) môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok
pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť
konať.Akžalovanýzospravedlniteľnéhodôvoduzmeškalpojednávanievoveci,naktorombolvyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre

zmeškanie dozvedel( § 277 ods. 3 CSP) .