Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/1160/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120346657
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120346657.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: N. F., nar.
XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 258,10 eur s príslušenstvom,
o návrhu na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/1160/2020 zo dňa 04.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.07.2020, domáhal od
povinného vymoženia 258,10 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný výmer č.
501/08919/2009 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 16.11.2009 (ďalej len
„exekučný titul“).

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 04.08.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur. Svoje rozhodnutie za
použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1-2, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019

Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoUNEK“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal
opätovný návrh podľa § 9 ods. 1 a nasl. ZoUNEK. Oprávnený sa v podanom opätovnom návrhu domáhal
aj vymoženia trov exekúcie vo výške 42 eur, ktoré predstavujú trovy starej exekúcie, a ktoré boli uložené
oprávnenému upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 24.04.2020, aby ich zaplatil súdnemu
exekútorovi: JUDr. Peter Matejovie, ktorý viedol starú exekúciu pod sp. zn. EX 1300/2010, sp. zn.

súdu 10Er/436/2010. Predmetné upovedomenie však nie je exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní, a zároveň trovy vo výške 42 eur predstavujú nárok priznaný súdnemu exekútorovi: JUDr.
Peter Matejovie voči oprávnenému. Upovedomenie je teda exekučným titulom súdneho exekútora
výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného,
čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK, podľa ktorého oprávnený za podanie

opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok
na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom
ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom
ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci
pôvodného exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo
výške 42 eur, a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie.

Zároveň tento nárok nebol priznaný exekučným titulom, ktorý by si mohol oprávnený uplatniť v návrhu
na vykonanie exekúcie časti E) Vymáhaný nárok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri rozhodovaní onávrhu na vykonanie exekúcie zistil vyšší súdny úradník rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti
trov exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného
poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo výške 42 eur zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť. Právne posúdenie nároku oprávneného na náhradu paušálnych trov považoval
za nesprávne. S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je upovedomenie o zastavení
exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“)

exekučným titulom, pričom tento charakter mu priznáva priamo ZoUNEK. ZoUNEK zároveň neurčuje,
či toto postavenie patrí upovedomeniu o zastavení starej exekúcie na uplatnenie nároku súdneho
exekútora voči oprávnenému alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na uplatnenie nároku
oprávneného voči povinnému. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že úhradou paušálnych trov
súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému
na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe

tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Tento nárok je
zakomponovaný tak v dôvodovej správe, ako aj priamo vo formulári na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie. Pokiaľ by oprávnený nemal nárok na uplatnenie trov, zákonodarca by toto ustanovenie
nezahrnul priamo do formulára. ZoUNEK oprávnenému v ustanovení § 9 priznáva právo na podanie
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým ustanovuje oprávnenému možnosť pokračovať v

už začatom konaní, pričom do jedného roka od ukončenia exekučného konania nemôže dôjsť ani k
premlčaniu nároku vyplývajúceho oprávnenému z pôvodného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva,
že v prípade prijatia právnej argumentácie súdu v napadnutom uznesení by oprávnený duplicitne znášal
trovy toho istého konania, a to jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne
pri ukončení pokračujúceho konania na základe podaného opätovného návrhu v zmysle ustanovenia §

9 ZoUNEK. Oprávnený týmto postupom „stratí“ možnosť uplatnenia uhradených trov voči povinnému,
ktorých právny základ a vykonateľnosť je upravená priamo ZoUNEK a oprávnenému nie je priznané
právo na podanie opravného prostriedku. Jedinou možnosťou oprávneného bude v takomto prípade
podanie žaloby na príslušný súd na vymoženie paušálnych trov vo výške 42 eur, čím by došlo k ďalšiemu
navyšovaniu pohľadávky voči povinnému a ďalšiemu zaťažovaniu súdu konaním o zaplatenie, a to

napriek skutočnosti, že trovy už boli priznané rozhodnutím - upovedomením o zastavení starej exekúcie,
ktorému ZoUNEK priznal charakter exekučného titulu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri podaní
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa jedná o špecifický inštitút, ktorý vykazuje viaceré znaky
odlišnéhokonaniavporovnanísexekučnýmkonanímvedenýmpodľaustanoveníExekučnéhoporiadku,
a preto aj exekučný titul, na základe ktorého je exekučné konanie vedené, treba posudzovať osobitne,

a to s poukazom na osobitnú úpravu podľa ZoUNEK. Prijatím záveru súdu v napadnutom uznesení by
došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní. V kontexte uvedeného ako aj
poukazujúc na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/2020 zo dňa 12.05.2020 a Uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorých ústavný súd v závere dodáva,
že: „sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ZoUNEK, v rámci

ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením
pohľadávky“ nie je možné prijať záver Okresného súdu Banská Bystrica v napadnutom uznesení, inak
by došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený

nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov
exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume 42 eur.

9/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje
totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3
ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov

síce je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený preto nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného. Neobstojí ani názor oprávneného, že úhradou trov súdnemu exekútorovi

dochádza k prechodu nároku na úhradu týchto trov na oprávneného voči povinnému na základe toho
istého exekučného titulu, nakoľko to zákonodarca v žiadnej norme ZoUNEK neuviedol. Pohľadávku
súdneho exekútora na trovy starej exekúcie po jej uhradení oprávneným nie je možné považovať ani
za príslušenstvo podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného.
Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v (súdnom) konaní sa v zmysle § 121 ods. 3

OZ nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Ak strane
(účastníkovi) konania príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určenej výške v konkrétnom
konaní neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu
exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie. V zmysle ustanovenia § 48 ods.
2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá

exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - istinu a
trovy základného konania (ktoré sú rovnako príslušenstvom pohľadávky), musel aj na vymoženie jej
ďalšieho hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42
eur) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva
jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok v exekučnom konaní. Oprávnený tak nedisponuje

exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 eur od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil
a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu
trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

10/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej

(zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno
považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu
predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd.
V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy
nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach

upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného
titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na
náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri
repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že
paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom

podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie
stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na
náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu

situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1
Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení
starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je

povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

11/Nakoľkopodstatouzamietnutianávrhunavykonanieexekúciepodľa§53ods.3písm.a/Exekučného
poriadku v sťažnosťou napadnutej časti 42 eur, ktoré oprávnený platil súdnemu exekútorovi v zastavenejstarej exekúcii, bola skutočnosť, že na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom a zároveň
ho nemožno v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, bola potom ďalšia obrana oprávneného spočívajúca v

tvrdeniach, že tento nárok je zakomponovaný vo formulári na vykonanie exekúcie, irelevantná. Pre
poznámky, resp. návod na vypĺňanie elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie platí to
isté, čo o dôvodovej správe, teda že nie sú pre súd záväzné a tak ako nedošlo k zmene dôvodovej
správy v dotknutých častiach, nemuselo dôjsť ani k zmene poznámok (návodu) k formuláru na základe
definitívnej verzie prijatého zákona.

12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k
legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej

dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil
aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac
než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,

ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému
práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a

d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením

exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný.

13/ V súvislosti s poukazom oprávneného na uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 209/2020 zo
dňa 12.05.2020 a sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v odôvodnení ktorých ústavný súd uviedol,

že „sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č.
233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad
spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na záver už len dodať, že podstatou uvedených rozhodnutí
bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľky Upovedomením o zastavení starej exekúcie vydaným
súdnym exekútorom podľa § 6 ZoUNEK, ktorým ju (v procesnom postavení oprávnenej) vyzval na

úhradu paušálnych trov exekúcie. Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie
trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK, pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia
citovaných rozhodnutí zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov
starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie argumentačne rozvedená,
jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súd rozhodnúť inak ako je

zakotvené v § 9 ods. 3 ZoUNEK (contra legem) a pokiaľ oprávnený na uvedený nárok nedisponuje
exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska ústavného súdu k výkladu a
aplikácii ustanovenia § 9 ZoUNEK.

14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho

súdneho úradníka, sp. zn. 35Ek/1160/2020 zo dňa 04.08.2020 vecne správne, v dôsledku čoho sudca
podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).