Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 11, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221452
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4216221452.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnej: R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 127,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 22. augusta 2018 pod č.k. 5Er/1565/2016-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. U. prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Y.. G. W., PhD. (EX 16893/16)
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

1.1. Poznamenal, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 10.01.2008, ako aj dohoda o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.06.2013 založili záväzkovo - právny vzťah medzi
oprávnenou (právnym predchodcom oprávnenej), ktorá pri ich uzatváraní konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Oprávnená tak pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupovala ako dodávateľ a povinná ako
spotrebiteľ, preto považoval za nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinnou založený
na základe uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho

posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

1.2. Zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi

(povinnej) bola v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávnenou je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávnenej v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
rozhodcovského konania. Oprávnená si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Z celkového

formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) mal súd prvej inštancie za to, že ide o rovnaký typ
zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluvabola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť
ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávnenou a povinnou je
typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah nemá možnosť meniť.

1.3. Mal za to, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je
vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený

výkon rozhodnutia. Taktiež zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný
titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to vychádzal z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Proti uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že sa
podrobilavšetkýmlegislatívnymzmenámapriuzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnoupostupovala
prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou

exekučných súdov. Poukázala na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedla, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na
samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku.
Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne a jej podpisom nebolo nijako podmienené
poskytnutie úveru. Povinná mala podľa jej názoru možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať a tiež

od nej bez udania dôvodu odstúpiť. K jej podpisu nebola žiadnym spôsobom nútená. S poukazom
na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. uviedla, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietala, že rozhodnutie exekučného súdu
je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnená má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SRačl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdprávo,abyvecnepríslušný(exekučný)

súd priznal jej nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu prvej inštancie dochádzalo k neoprávnenému zásahu do základného práva
oprávnenej na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty. V tomto smere poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilný sporový poriadok (CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, §

380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej
nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo na návrh oprávnenej
spísaný do zápisnice u súdneho exekútora Y.. G. W. dňa 02.11.2016 na základe exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž
zo dňa 18.03.2016 pod sp.zn. SRSAspA 09465/15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2016 a
vykonateľnosť dňa 22.09.2016. U.u prvej inštancie bola dňa 19.12.2016 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zápisnica spísaná súdnym exekútorom,
exekučný titul a generálne plnomocenstvo. U. prvej inštancie dňa 23.02.2017 vyzval oprávnenú na

predloženie ďalších relevantných dokladov. Oprávnená na základe výzvy predložila Zmluvu o pôžičke
uzavretú medzi povinnou a právnym predchodcom oprávnenej zo dňa 10.01.2008 pod č. XXXXXXXX,
Podmienky k Zmluve o úvere, Všeobecné obchodné podmienky, Dohodu o uznaní záväzku a o úhradepohľadávky v splátkach a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 26.06.2013 pod č. 2681651. U. prvej inštancie
následne rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. U. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti

uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

9. Podľa§44ods.3Exekučnéhoporiadku,vzneníúčinnomdo31.03.2017,súdpredvydanímpoverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie

exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) v znení účinnom od 01.07.2007 do 31.10.2008 (v čase uzavretia zmluvy o pôžičke

zo dňa 10.01.2008), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. Podľa poznámky pod čiarou zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2007 do
31.10.2008, § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

13. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. Stotožnil

sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka
uvedená v bode 3.1 rozhodcovskej zmluvy a bode 15.24 všeobecných obchodných podmienok je
absolútne neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednaniabola skutočnosť, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná a povinná celkom zjavne nemala
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré z
dojednaní vylúčiť. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. U.ny exekútor totiž žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
pretožerozhodcovskýsúdnemalprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.U.prvejinštanciepreto
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka (predtým do 30.06.2007 aj v
§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a od 01.07.2007 do 31.10.2008 aj v § 3
ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských

je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom
je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo
jej zmeny. Medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci sa jedná práve o spotrebiteľský právny vzťah,

na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

16. Reagujúc na podstatné námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú
za konštantné. U.na exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj
napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a
zo dňa 18.01.2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávnenej o arbitrárnosti, a nepresvedčivosti
napadnutého uznesenia, keďže zastal názor, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo riadne a
vyčerpávajúco odôvodnené. U. prvej inštancie použil celý rad právnych predpisov na zdôvodnenie
svojich právnych záverov, a preto nebolo možné hovoriť o svojvoľnosti pri rozhodovacej činnosti súdu.

18. V danej právnej veci bola dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, dotazník, ako
aj samotná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá v ten istý deň, t.j. 26.06.2013, pričom z
ich obsahu možno vyvodiť, že majú charakter formulárových zmlúv, pretože obsahujú podmienky vopred
predtlačené, bez toho, aby povinná ako spotrebiteľ mohla ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd v zmysle
vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol toho názoru, že

rozhodcovskú zmluvu je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.

niektorézozmluvnýchdojednanívylúčiť.Keďžespotrebiteľnemalmožnosťtentovýberovplyvniť,bolpre
vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto
rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne objavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa
a priznaní práv, na ktoré oprávnená v zmysle spotrebiteľských predpisov nemala nárok.18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a

individuálnedojednanározhodcovskázmluva,ktorámalaprávomocrozhodcovskéhosúdupodľatvrdení
oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na
vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).