Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/105/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211536
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615211536.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: C. X L..Y.., K.. Č..
XXX XX XXX, R. R. R. XXX, XXXXXX P., zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín proti žalovanému: H. Š., X.. X.X.XXXX, L. B. A.. XXX/X, Y. J. H.,
o zapl. 1.436,36 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 3. marca

2020, č. k. 6C/1718/2015-84 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobcu súd prvej inštancie zamietol žalobu, žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
dňa 19.11.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.036,77 eur s prísl. a náhrady trov
konania. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p. nariadil vo veci pojednávanie na 3.3.2020, na ktoré doručoval
predvolanie stranám sporu. Právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal 22.10.2019,
pričom v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil svoju neúčasť, ospravedlnil
z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na
pojednávanie dostavil a navrhol, aby súd z dôvodu procesnej pasivity žalobcu rozhodol vo veci
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Za tohto skutkového stavu rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. Skonštatoval, že uplatnenie zásady hospodárnosti konania
nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť, ktorá by vzhľadom k svojej povahe bola spôsobilá neúčasť

právneho zástupcu i žalobcu na súdnom pojednávaní ospravedlniť. Pokiaľ sa žalobca, resp. jeho právny
zástupca, rozhodli nevyužiť právo byť osobne prítomní na súdnom pojednávaní svojou neúčasťou tak
nevyužili všetky dostupné prostriedky poskytované C.s.p. na ochranu práv žalobcu (okrem práva byť
prítomný na pojednávaní súdu, právo predniesť žalobu, vyjadriť sa k dôkazom a k právnej stránke veci).

3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Uviedol, že vo veci bol

síce žalovaný plne úspešný, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil ich vznik mu nevyplýva ani zo
súdneho spisu náhradu trov mu nepriznal.

4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval
tým, že svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a odvolal sa na

zásadu hospodárnosti konania. Nechcel spôsobovať prieťahy v konaní a navyšovať trovy za účasť
na pojednávaní, v prípade ak by bol v konaní úspešný. Postup súdu prvej inštancie považuje naporušenie práva na spravodlivý proces pretože na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie nemal ku
dňu rozhodnutia ani minimálny skutkový základ obsiahnutý v spise. Dôvodil, že účasť na pojednávaní
je právom strán sporu nie však ich povinnosťou ďalej tým, že súd prvej inštancie nadradil strohý

formalistický výklad zákona nad materiálne znaky ustanovenia § 278 C.s.p., ktorým si zodpovednosť
žalobcuzavýsledoksporučožalobcadodržal,pretoževžalobeprezentovalskutkovétvrdeniaapredložil
dôkazy a žalovaný to ani náznakom nepoprel a teda celé konanie sa javilo od samého počiatku bez
neuralgických bodov, ktoré by vyžadovali prítomnosť alebo jeho dodatočné vyjadrenie, naviac v danom
prípade bolo možné rozhodnúť bez potreby nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p.

Odvolateľ má za to, že v tomto prípade pojednávanie nezmeškal z objektívnych dôvodov, práve naopak,
nezúčastnil sa ho z odôvodnených, vopred a včas súdu oznámených dôvodov a nezostal v spore
pasívny,pretopodmienkynaaplikáciuust.§278C.s.p.nebolidané.Zneúčastinapojednávaníkonanom
dňa 3.3.2020 sa riadne a včas ospravedlnil podaním zo dňa 27.2.2020 a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti, prípadne aby aj bez jeho prítomnosti bolo v predmetnej veci rozhodnuté. Na túto okolnosť
súd prvej inštancie neprihliadol a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, čím došlo k porušeniu zásady

rovnosti strán. Záverom odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vydané v obdobnej
veci sp. zn. 25Co/82/2019.

5/ Žalovaný s k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), ex
offo prihliadajúc na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§380 ods. 2 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

7/ Účelom rozsudku pre zmeškanie žalobcu (§ 278 C.s.p.) je sankcionovanie procesnej pasivity žalobcu.
Podľa čl. 3 Základných princípov C.s.p. výklad jeho ustanovení musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky a s princípmi, na ktorých tento kódex spočíva. Jednotlivé ustanovenia C.s.p. teda nemožno
vykladať izolovane a bez zohľadnenia doterajšieho procesného postupu sporových strán. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že žalobca v žalobe zo dňa 10.11.2015 uviedol skutkové tvrdenia, označil a zároveň

predložil listinné dôkazy a reagoval na výzvy súdu na doplnenie žaloby zo dňa 12.9.2016 (č.l. 52 a nasl.,
č.l. 69 a nasl.), nebol teda procesne pasívny. Žalovaný sa napriek písomnej výzve súdu (čl. 49) k žalobe
nevyjadril, neoznačil dôkazy na svoju procesnú obranu, bola teda procesne pasívny. Za tejto situácie
žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na prvom nariadenom pojednávaní a súhlasil s pojednávaním a
rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Odvolací súd je názoru, že rozhodnúť spor postupom podľa §

278 C.s.p. za týchto procesných okolností čisto formalistickým výkladom ustanovenia o rozsudku pre
zmeškanie žalobcu, bez zohľadnenia konkrétnych okolností daného prípadu, nebolo namieste (bolo
predčasné). Súd tak totiž nemusí urobiť výlučne na prvom pojednávaní. Odvolací súd je názoru, že v
danom prípade bolo potrebné prihliadnuť aj k tomu, že účasť na pojednávaní je procesným právom
sporovej strany,´pričom samotný Civilný sporový poriadok počíta s možnosťou uskutočniť pojednávanie

bez účasti strany (§ 180 C.s.p.). Záverom odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 (aplikovateľné aj na rozsudok pre zmeškanie žalobcu), podľa ktorého
je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym
okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona za prísnej akcentácie formálnych
podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny

proces.

8/ Keďže odvolací sú dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods.
1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

9/ O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

10/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).