Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111212616
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111212616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
S. Š. S. nar. XX.X.M. bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice I dieťaťa rodičov K.. Q. S. nar. 20.1.1980 bývajúcej v J. R. J. B.. Č.. XX
a K.. K. S. nar. XX.X.M. bývajúceho vo C. K. R. P.Í. B.. Č.. M. zastúpeného R. S. bývajúcou vo C. K.
R. P. B.. Č.. M. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
I z 29.10.2012 č.k. 22P 81/2011-176 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného

súdu Košice z 18.12.2007 č.k. 22P 123/07-17 pre mal. Š. S. z 2.500,- Sk na 150,- € mesačne, ktoré
zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od prvého dňa v
mesiaci, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného. Dlžné výživné 900,-€ za obdobie od
1.5.2011 do 31.10.2012 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého v troch splátkach po 300,- € s bežným
výživným do zaplatenia pod následkom hrozby straty výhody splátok a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil podstatnou zmenou pomerov maloletého Š. S. za uplynutých 5 rokov od
poslednej súdnej úpravy o výživnom, kedy mal 11 mesiacov a v súčasnosti navštevuje materskú
prípravku, v dôsledku čoho sa jeho odôvodnené potreby podstatne zvýšili, najmä v súvislosti s prípravou
na započatie školskej dochádzky a tiež s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Pri rozhodovaní zohľadnil
čistý priemerný mesačný zárobok otca 1.109,- € a skutočnosť, že k zmene v počte jeho vyživovacích
povinností nedošlo. Konštatoval, že otec je schopný prispievať na výživu mal. Š. S. zvýšené výživné
napriek tomu, že hradí štúdium najstaršieho syna vo Veľkej Británii a v tejto súvislosti zdôraznil, že

životná úroveň všetkých detí musí byť rovnaká a deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov.
O zvýšenej vyživovacej povinnosti otca rozhodol tiež na základe zistenia, že matka maloletého sa po
skončení materskej dovolenky riadne zamestnala a jej príjem predstavuje 700,- € mesačne, pričom
okrem mal. C. S.alšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Zistený skutkový stav posúdil podľa §-u 62, 78 ods.
1 a 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojej splnomocnenej

zástupkyne, v ktorom vytkol súdu prvého stupňa neúplne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci. V odvolaní rovnako ako pred súdom prvého stupňa uviedol, že má zvýšené finančné
výdavky na syna T.Š. S.D. študujúceho v Anglicku a má vyživovaciu povinnosť aj voči O. K.V. S.D.V..
Zdôraznil, že k zvýšeniu jeho príjmu od poslednej úpravy výživného nedošlo, pričom jeho výdavky sapodstatne zvýšili. Akceptuje nárok dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti za predpokladu, že výška
výživnéhobudezodpovedaťjehozárobkovýmschopnostiamamožnostiam.Zároveňzdôraznil,žekaždé
dieťa má v určitom veku iné potreby, a teda aj výdavky, a skutočnosť, že prispieva na výživu jedného

dieťaťa mesačne inou sumou než na iné svoje deti, nie je v rozpore so zásadou rovnosti životnej úrovne
každého dieťaťa. Uviedol, že voči mal. Š. S. si plní vyživovaciu povinnosť riadne, je si vedomý určitého
nárastu výdavkov na jeho potreby, ale preto, že navštevuje naďalej materskú škôlku, za adekvátne
zvýšenie považuje 120,- € mesačne. V odvolaní napadol aj výrok o spôsobe zaplatenia dlhu a v tejto
súvislostiuviedol,ženiejeschopnýzosvojhopríjmuavýdavkovnaostatnédetiadomácnosťsplatiťdlhv

troch mesačných splátkach, nakoľko nemá žiadne úspory. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý
výrok o spôsobe zaplatenia dlhu a zaviazať ho splatiť dlh po 150,- € spolu s bežným výživným až do
zaplatenia.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
zdôraznila, že odôvodnené potreby mal. Š. S. za uplynulých 5 rokov od poslednej súdnej úpravy

o výživnom podstatne vzrástli. Vyjadrila názor, že otec je povinný najprv zabezpečiť základné a
nevyhnutnépotrebydetíaažpotomnadštandardnévýdavkytypuštúdiavzahraničíaúhradyvodičského
preukazu pre už plnoleté dieťa, na ktoré sa v odvolaní odvoláva. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 62
Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V závere odvolania
uviedla, že otec okrem určeného výživného sa na výchove a starostlivosti o maloletého žiadnym iným

spôsobom nepodieľa, s maloletým sa nestretáva a nekupuje mu ani darčeky z príležitosti sviatkov.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo

podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §-u 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zák. ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na
jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú

zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v
konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zákonné ustanovenia rozhodujúce pre
určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o

rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať
z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné
za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby

súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne
dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené

potreby dieťaťa, vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje
vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu
formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú
životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení

nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.Odvolacísúdposúdenímvšetkýchrelevantnýchskutočnostítýkajúcichsanapadnutéhorozsudkudospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných

ustanovení a správne určil rozsah výživného, preto ho ako vecne správny podľa §-u 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil. Je nepochybné, že odôvodnené potreby mal. Š. S. sa od poslednej súdnej úpravy o
výživnom primerane fyzickému rastu a duševnému dospievaniu podstatne zvýšili a odôvodňujú zvýšenie
výživného aj vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností a
možností otca, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb oprávneného limitujúcim kritériom a rozhodujúcim

hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine
je primerané. Je toho presvedčenia, že príjem otca je dostatočný na uspokojovanie jeho vlastných
potrieb a tiež potrieb jeho ďalších dvoch detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť aj ich matka, ktorá
je riadne zamestnaná a majúca stály prijem. Odvolací súd poukazuje na rozsah odôvodnených potrieb
mal. Š. S., ktorý je v období intenzívneho fyzického a psychického rastu a výživné určené súdom
prvého stupňa predstavuje 5,- € na jeden deň, preto zohľadňuje len základnú mieru jeho nevyhnutných

potrieb. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého
stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. §-u 120 ods. 1 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca a rozsudok súdu
prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a

právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutéhorozsudkupresvedčivéaodvolacísúdsasnímvplnomrozsahustotožňuje.Odvolacísúdsa
v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, ktorý určil splatnosť správne vyčísleného
dlhu podľa §-u 160 ods. 1 O.s.p. v troch splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku, pretože vzhľadom
k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobných pomeroch

najmä otca, by nebolo spravodlivé priznať výhodu menších splátok a dlhšej doby splatnosti aj preto, že
z hľadiska záujmu maloletého sa javí byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené čo najskôr, čím sa
umožní lepšie využitie finančných prostriedkov v prospech maloletého. Odvolací súd dodáva, že matka
pri uspokojovaní potrieb súvisiacich so starostlivosťou o maloletého tiež nie je zvýhodňovaná splátkami,
ale musí ich uspokojovať postupne tak, ako vznikajú. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý

rozsudokakovecnesprávnypotvrdilpodľa§-u219ods.1O.s.p.apodľaodseku2tohtozák.ustanovenia
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.