Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709203220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8709203220.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, Y.,
o vymoženie 282,16 eura s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Krutým,

PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, 811 09 Bratislava, pod EX 730/2009, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 9Er/122/2009-38 zo dňa 20.07.2021,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“)

rozhodol:
,,I. Exekúciu zastavuje
II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov
exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v sporovom konaní si oprávnený uplatňoval
nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo v zmysle § 243 f ods. 3 Exekučného
poriadku k odloženiu exekúcie zo zákona počnúc dňom 23.12.2015. Podľa ustanovenia § 243 f ods.
1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku zároveň vznikla oprávnenému
povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného
vzťahu s povinným, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov a to v lehote 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia Exekučného poriadku (t. j. od
23.12.2015). Nakoľko oprávnený návrh v lehote podľa § 243 f ods. 1 Exekučného poriadku nedoplnil,
súd túto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 243 f ods. 5 Exekučného poriadku.
O trovách súdneho exekútora rozhodol v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a k náhrade trov
súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže návrh na vykonanie
exekúcie nedoplnil a z ktorého dôvodu súd exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom okrem
iného uviedol, že sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení rozhodnutia.
Poukázal na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný
kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi
známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň
uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.Bol toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie
v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči
povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné
konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú ktorá uzatvorila zmluvu o úvere v zmysle obchodného
zákonníka. Vzhľadom k uvedenému oprávnený mal za to, že sa predmetné ustanovenia na dané
exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového (ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na odvolacie námietky
oprávneného odvolací súd uvádza:

6. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bol nespotrebiteľský charakter zmluvy.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. V zmluve o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 10.03.2008 sú v nej uvedené údaje

na identifikáciu dlžníka (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazu), Z obsahu spisu však nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má

dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce
pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť napr. len označenie dlžníka jeho
identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou)

podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

10. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na

žalobcovi (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie
uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

11. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý súdnemu exekútorovi

priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že
nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku) a na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu
poukazuje.

12. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.