Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012999
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2118012999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému npráp. R. C.,
nar. X.X.XXXX v H., trvale bytom N. XXXX/X, D., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek
1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn.
3T/86/2018 zo dňa 1. júla 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.januára 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, s použitím § 285 písm. b) Trestného poriadku

obžalovaného npráp. R. C., nar. X.X.XXXX v H., trvale bytom N.
XXXX/X, D.,

oslobodzuje :

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č.k. 4 Pv 96/18/2207-24 zo dňa 20. novembra 2018, pre

skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1.
dňa 4. mája 2015 v meste D. na U. ul., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu
nebudeschopnýzapožičanépeniazevdohodnutejdobevrátiť,vylákalodpoškodenéhoIng.N.N.,bytom
D., U. XXX/XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku, pričom poškodenému prisľúbil
a to i písomne, že peniaze vráti do 29. júna 2015, čo však neurobil, neskôr mu však na naliehanie tretej

osoby po dátume splatnosti v priebehu mesiacov august 2016 až jún 2017 v piatich splátkach po 50,-Eur
splatil sumu 250,- Eur avšak následne sa ďalším splátkam vyhýbal a zvyšné peniaze z pôžičky, vrátil
až 5. septembra 2018, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného Ing. N. N. a na jeho úkor
sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur,
2.
dňa 27. júna 2015 v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude
schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného X. D., bytom D., K.

XXXX/X, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku z dôvodu, že do večera potrebuje
vrátiť peniaze do pokutových blokov, pričom poškodenému prisľúbil, že uvedené peniaze mu vráti do 15
dňa nasledujúceho mesiaca, teda do 15.07.2015, čo však neurobil a ani nevykonal žiadny hmatateľný
pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal až do 25.02.2018, kedy mu splatil sumu 150,- Eur a
zvyšné požičané peniaze, ktoré použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu
poškodeného X. D. a na jeho úkor sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur,
3.

v presne nezistený deň a mesiac pravdepodobne koncom roka 2015, alebo začiatkom roka 2016
v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopnýzapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného C. N., bytom D., A. ul. č. XXX/
XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 500,- Eur ako pôžičku pod doposiaľ bližšie nezistenou zámienkou,
pričom poškodenému prisľúbil peniaze vrátiť do jedného týždňa od zapožičania, čo však neurobil a ani

nevykonal žiadny hmatateľný pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal a požičané peniaze, ktoré
použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného C. N. a na jeho
úkor sa obohatilo sumu vo výške 500,- Eur,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný npráp. R. C. uznaný vinným zo spáchania
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že

1.
dňa 4. mája 2015 v meste D. na U. ul., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu
nebudeschopnýzapožičanépeniazevdohodnutejdobevrátiť,vylákalodpoškodenéhoIng.N.N.,bytom
D., U. XXX/XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku, pričom poškodenému prisľúbil
a to i písomne, že peniaze vráti do 29. júna 2015, čo však neurobil, neskôr mu však na naliehanie tretej

osoby po dátume splatnosti v priebehu mesiacov august 2016 až jún 2017 v piatich splátkach po 50,-Eur
splatil sumu 250,- Eur avšak následne sa ďalším splátkam vyhýbal a zvyšné peniaze z pôžičky, vrátil
až 5. septembra 2018, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného Ing. N. N. a na jeho úkor
sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur,
2.

dňa 27. júna 2015 v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude
schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného X. D., bytom D., K.
XXXX/X, peniaze v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku z dôvodu, že do večera potrebuje
vrátiť peniaze do pokutových blokov, pričom poškodenému prisľúbil, že uvedené peniaze mu vráti do 15
dňa nasledujúceho mesiaca, teda do 15.07.2015, čo však neurobil a ani nevykonal žiadny hmatateľný

pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal až do 25.02.2018, kedy mu splatil sumu 150,- Eur a
zvyšné požičané peniaze, ktoré použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu
poškodeného X. D. a na jeho úkor sa obohatil o sumu vo výške 600,- Eur,
3.
v presne nezistený deň a mesiac pravdepodobne koncom roka 2015, alebo začiatkom roka 2016

v meste D., aj napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopný
zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, vylákal od poškodeného C. N., bytom D., A. ul. č. XXX/
XX, peniaze v hotovosti a to vo výške 500,- Eur ako pôžičku pod doposiaľ bližšie nezistenou zámienkou,
pričom poškodenému prisľúbil peniaze vrátiť do jedného týždňa od zapožičania, čo však neurobil a ani
nevykonal žiadny hmatateľný pokus o vrátenie pôžičky, vráteniu sa vyhýbal a požičané peniaze, ktoré

použil pre vlastnú potrebu nevrátil, čím svojím konaním uviedol do omylu poškodeného C. N. a na jeho
úkor sa obohatilo sumu vo výške 500,- Eur,

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému pri určení probačného dohľadu
ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. e) Trestného zákona okresný súd
obžalovanému zároveň uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách,
hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona okresný súd
obžalovanému zároveň uložil primeranú povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči

poškodenému C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, D. škodu vo výške 500,- Eur.

Samosudca rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 850-856 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní
nepochybne vyplýva, že obžalovaný dňa 4. mája 2015 vylákal od poškodeného Ing. N. N. peniaze v

hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku, dňa 27. júna 2015 vylákal od poškodeného X. D. peniaze
v hotovosti a to vo výške 600,- Eur ako pôžičku a koncom roka 2015 vylákal od poškodeného C. N.
peniaze v hotovosti a to vo výške 500,- Eur ako pôžičku, a to napriek tomu, že vedel, vzhľadom na
svoju finančnú situáciu, že nebude schopný zapožičané peniaze v dohodnutej dobe vrátiť, čo vyplýva
predovšetkým z výpovedí všetkých troch poškodených Ing. N. N., X. D., C. N., ktorí zhodne vypovedali

akýmspôsobomobžalovanémupožičalipeniazestým,žeajmalidohodnutépodmienkyvráteniapeňazí,
ako aj dobu do kedy má obžalovaný požičané peniaze vrátiť, pričom ani jeden z nich nebol oboznámený
so zlou finančnou situáciou obžalovaného, pričom všetci traja zhodne potvrdili, že pokiaľ by to vedeli,
obžalovanému by finančné prostriedky určite nepožičali. Čo sa týka pôžičky od poškodeného Ing. N. N.,
sámobžalovanýtútopôžičkunespochybňuje,avšakuvádzanáslednédodatočnédohodyspoškodeným,

čo však poškodený nepotvrdil, resp. následne potvrdil len tú skutočnosť, že mu obžalovaný dodatočne
nejaké peniaze vrátil, avšak nie tak a v tom čase, ako boli dohodnutí.

Poškodený X. D. podrobne popísal, ako obžalovanému najskôr sám požičal peniaze, s tým aj ako sa
dohodli na vrátení týchto peňazí, rovnako ako aj to, ako sprostredkoval pôžičku pre obžalovaného od

poškodeného C. N.. Požičal finančnú hotovosť vo výške 600 Eur s tým, že mal vrátiť hotovosť do ďalšej
výplaty. Keby mu boli tie peniaze vrátené tak ako bolo sľúbene, tak by neriešil žiadne trestné oznámenie,
vlastne nejako v lete v r. 2018 mu boli peniaze vrátené na dve časti, najprv 150 Eur, neskôr na to možno o
mesiac 450 Eur. Poškodený C. N. vypovedal, ako zhruba pred 4 rokmi ho X. D. telefonicky poprosil či by
nepožičal peniaze R. C. išlo o sumu 500 Eur. Obžalovaného poznal len z videnia. X. D. sa mu zaručil, že

peniaze mu vráti do týždňa až dvoch. Vie, že mal hotovosť 200 Eur a 300 Eur bol vybrať v bankomate.
Peniaze mu odovzdal v D. aute, kde boli všetci traja. Podal mu ich, rozišli a čakal na peniaze. Odvtedy
peniaze nevidel. Snažil sa obžalovaného skontaktovať, stretli sa, ale nikdy nič nedostal. Túto výpoveď
poškodeného N. nakoniec ani sám obžalovaný nespochybnil, uviedol, že je to pravda. O vierohodnosti
poškodených okresný súd nemal žiadne pochybnosti, s prihliadnutím aj na zhodu ich výpovedí, ktorí sa

v podstatných bodoch zhodovali a žiadnym spôsobom si neodporovali.

Čo sa týka zlej finančnej situácie obžalovaného, okresný súd poukázal na samotnú výpoveď
obžalovaného, ktorý sám uviedol, že mal v čase spáchania skutkov požičané peniaze od ďalších
troch kolegov a mal niekoľko úverov, ktoré splácal, pričom obžalovaný v podstate nevlastnil žiadnu

nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Zároveň okresný súd mal túto jeho finančnú situáciu podrobne
preukázanú aj oboznámenými listinnými dôkazmi, či už zrážky zo mzdy v prospech spoločnosti Profi
Credit vo výške 90 Eur, z výpisov z bankových účtov obžalovaného, kde od 06.11.2013 splácal čerpaný
úver vo výške 17 000 Eur, pričom mesačné splátky v období od júna 2015 do júna 2016 sa pohybovali vo
výške 249,02 Eur do 263,75 Eur, ďalej trvalé príkazy a splátky z účtu za obdobie 6/2015 vo výške 663,05

Eur, 7/2015 vo výške 592,66 Eur, 8/2015 625,89 Eur, 9/2015 vo výške 256,64 Eur. Obžalovaný splácal
ďalej poskytnutý úver voči U. K. K. vo výške 115 Eur mesačne, a to až do 31.10.2015, ako aj úver zo
spoločnosti Consumer Finance Holding vo výške 3667,- Eur, ktorý nesplácal, pričom poslednú splátku
uhradil 15.04.2015 a následne bol úver zosplatnený s dlžnou sumou 3993,- €, ako aj ďalší úver v tejto
spoločnosti vo výške 264,- Eur, ktorý rovnako nesplácal a následne bol úver zosplatnený s dlžnou sumou

132,- Eur. Čo sa týka príjmov obžalovaného tak v období od júna 2015 do decembra 2015 bol priemerný
mesačný príjem 718,53 Eur a v roku 2016 predstavoval priemerný mesačný príjem obžalovaného sumu
783,56 Eur. Z výpovedí svedkov Z. D., F. C., E. Z., K. K. mal okresný súd bez akýchkoľvek pochybností
za preukázané, že obžalovaného zlá finančná situácia napriek tomu, že bol dlhodobo zamestnaný,bola zapríčinená jeho dlhodobou účasťou na hazardných hrách a hracích automatoch, kde s vysokou
pravdepodobnosťou skončili všetky jeho finančné prostriedky vrátane tých, ktoré si požičal či už formou
úverov ako aj samotnými pôžičkami od známych. Všetci štyria svedkovia potvrdili, že obžalovaný hrával

na hracích automatoch, kde prehrával nemalé finančné prostriedky.

Na základe vyššie uvedených zistení okresného súdu bolo v trestnom konaní preukázané, že sa stali
skutky, ktoré sú predmetom obžaloby, a že poškodení boli obžalovaným uvádzaní do omylu tým, že
im neuviedol svoju finančnú situáciu, resp. nemožnosť riadne a včas splniť si svoje záväzky voči ním,

pričom sa na ich úkor obohatil a spôsobil každému z nich malú škodu. Pokiaľ ide o formu zavinenia
obžalovaného, okresný súd bol toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, nakoľko na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného okresný
súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal okresný súd najmä z
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom
pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením sa so správami o povesti na obžalovaného (register
priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA), z ktorých bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne

trestaný. Voči obžalovanému sa na súdoch v Slovenskej republiky momentálne nevedú ďalšie trestné
konania. Obžalovaný bol v skúmanom období 2x priestupkovo postihovaný pre priestupok súvisiaci
s nerešpektovaním dopravného značenia. Okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Trestného zákona - doposiaľ viedol usporiadaný život) a žiadne

priťažujúce okolnosti, podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, nakoľko bola prevaha poľahčujúcich okolností (znižuje sa horná hranica o jednu
tretinu),trestodňatiaslobodyvtrvaní 3mesiacov,(t.j.prisamejspodnejhranicitrestnejsadzbytrestného
činu podľa 221 odsek 1 Trestného zákona, keď trest mohol ukladať v sadzbe do 16 mesiacov (pôvodná
sadzba do 2 rokov)), pričom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pri určení skúšobnej doby v trvaní
2 roky. Nakoľko obžalovaný spáchal skutky z dôvodu, že sa zúčastňoval na hazardných hrách, ktoré ho
prakticky priviedli do neriešiteľnej, zlej, finančnej situácie, uložil mu obmedzenie spočívajúce v zákaze
účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok, ako aj povinnosť

zaplatiť v skúšobnej dobe spôsobený dlh voči poškodenému C. N..

PoškodenýC.N.siuplatnilnároknanáhraduškodyvovýške500Eur,pričomzvykonanéhodokazovania
mal okresný súd výšku škody preukázanú, obžalovaný ju žiadnym vierohodným a relevantným
spôsobom nespochybnil, a teda okresný súd uložil obžalovanému povinnosť, aby predmetnú škodu

poškodenému v uplatnenej výške uhradil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
č.l. 845 spisu) zahlásil obžalovaný po porade s obhajcom odvolanie, ktoré odvolanie obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 858-863 spisu odôvodnil.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania č.l.845 spisu.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania stručne zhrnul obsah
napadnutého rozsudku. Uviedol, že sa nedopustil žiadneho pokračovacieho prečinu podvodu podľa §

221 odsek 1 Trestného zákona. Nikoho neuviedol do omylu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti.
Celé hlavné pojednávanie na základe zásady ústnosti a bezprostrednosti poukázalo, že uvedených
skutkov sa nedopustil tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku. Odôvodnenie rozsudku nekorešponduje
s výpoveďami poškodených na hlavnom pojednávaní a súd neposudzoval všetky vykonané dôkazy z
hľadiska závažnosti a vierohodnosti.

K bodu 1 rozsudku uviedol, že pána N. neuviedol do omylu, požičal si od neho peniaze s tým, že mu ich
vráti. S pánom N. má dobrý vzťah aj v súčasnej dobe, peniaze mu vrátil. Nevyhýbal sa mu, len nebol
schopný mu vrátiť peniaze v dohodnutej dobe, čo on aj pochopil. V žiadnom prípade v požičaní peňazí honeuviedol do omylu, peniaze potreboval pre vlastnú potrebu, kde ich aj minul. Nevrátil ich v dohodnutej
dobe, nakoľko vtedy začal žiť spolu s terajšou svojou priateľkou a ona potrebovala peniaze na živobytie.

K bodu 2 uviedol, že si žiadne peniaze od pána D. nepožičal. Pán D. na hlavnom pojednávaní ho
krivo obvinil. Na prvé pojednávanie dňa 10.10.2019 sa nedostavil a ani sa neospravedlnil. Na druhé
pojednávanie dňa 9.1.2020 prišiel spolu so splnomocneným zástupcom, čo svedčí o tom, že podľa jeho
názoru mal obavu vypovedať pred súdom. O jeho krivom obvinení svedčí aj tá skutočnosť, že uviedol na
hlavnom pojednávaní, že nepožičiaval žiadne peniaze pre neho od pána N.. Pričom pán N. na hlavnom

pojednávaní uviedol, že ho kontaktoval pán D., aby mu požičal peniaze. Dnešného dňa podal aj trestné
oznámenie na pána D..

K bodu 3 rozsudku uviedol, že pána N. nepoznal, len sa mu ponúkol D., že mu požičia sumu 500 eur
od N.. Čo sa aj stalo a pán N. mu požičal sumu 500 eur. Účel pôžičky pán N. nevedel, nebolo nič
spísané, ani nebola dohodnutá doba, kedy peniaze vráti. O účele pôžičky vedel len pán D., že peniaze

potrebuje za nájom pre jeho priateľku. Nikoho v tomto prípade neuviedol podvodným spôsobom do
omylu. Požičané peniaze využil na účel pre ktorý si ich zapožičal. V rozsudku sa uvádza, že vylákal od
poškodeného sumu 500 eur, a že ich vráti do týždňa. To sa nezakladá na pravde a ani to nekorešponduje
s výpoveďou poškodeného N. na hlavnom pojednávaní. Taktiež sa v rozsudku uvádza, že je zaviazaný
vrátiť poškodenému N. sumu 500 eur, hoci mu uvedenú sumu už vrátil.

Majetkové trestné činy spočívajú v konaniach, ktoré sa odvodzujú od zmluvného základu, v
dôsledku čoho je frekventovane náročné diferencovať, kedy predmetné konanie subjektu v rámci
súkromnoprávneho vzťahu vykazuje znaky trestného činu a kedy nie, dôsledkom čoho by následne
bolo uplatňovanie ochrany prostriedkami civilného práva. Z rozhodovacej činnosti orgánov činných v
trestnom konaní a súdov vyplývajú mnohé aplikačné problémy, ku ktorým môžeme zaradiť aj aplikáciu

princípu ultima ratio na konania, ktoré vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V
prípadoch posudzovania trestného činu podvodu čoraz viac naberá tendenciu zásada vigilantibus iura,
ktorá zohľadňuje aj určitý podiel poškodenej osoby na trestnom čine v prospech páchateľa. V praxi má
trestný čin často podobu oklamania spotrebiteľa alebo podnikateľa. Pokým sa týka jeho škodlivosti, je
nevyhnutné konanie páchateľa chápať v celkovom kontexte aj v komparácii s prístupom oklamaného.

Avšak nie každé konanie v podobe uvádzania do omylu sa považuje za naplnenie zákonného znaku
trestného činu podvodu. Z uvedeného dôvodu je rozšírená premisa, že musí ísť o také klamlivé konanie,
ktoré nie je možné pri bežnej opatrnosti odhaliť, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky
(sp.zn. IV. ÚS 469/2002). Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu. Omyl vo všeobecnosti
predstavuje rozpor medzi predstavou a reálnym stavom. V jeho prípade nejde o skutočnosť, že by chcel

niekoho uviesť do omylu, predostrel pánovi N. skutočný jeho stav, od D. si nepožičal peniaze a od N.
pre neho požičal peniaze D., kde nedošlo taktiež k uvedeniu do omylu poškodeného N.. Trestný zákon
svojimi definíciami trestných činov nedokáže vždy exaktne určiť či v danom prípade skutok je alebo
nie je trestným činom, a to najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ. Trestné právo je
ako prostriedok ultima ratio zvýraznené najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom

v takýchto prípadoch je nevyhnutné, aby OČTK a súdy vykladali znaky skutkových podstát trestného
činu podvodu takým spôsobom, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov
skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu. Rovnako je
dôležité pri tomto procese zvažovať uplatňovanie prostriedkov iných právnych odvetví pri porušení
práv a právom chránených záujmov (napr. prostriedky občianskeho alebo obchodného práva). Celé

hlavné pojednávanie poukázalo na tú skutočnosť, že jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu. Uvedené jeho konanie na základe zásady ultima ratio malo byť riešené v
civilnom konaní.

Navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku

oslobodil spod obžaloby alternatívne aby ho oslobodil spod obžaloby s poukazom na § 10 ods. 2
Trestného zákona tzv. materiálny korektív s tým, že závažnosť obžalovaného prečinu je nepatrná.

Vyjadrenie k odvolaniu podal poškodený X. D. (č.l.864 spisu) prostredníctvom splnomocneného
zástupcu. Uviedol, že obžalovaný vo svojom odôvodnení odvolania uvádza, že si od pána D., t.j. od

neho, žiadne peniaze nepožičal, a že obžalovaného na hlavnom pojednávaní krivo obvinil. Uvedené
tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 9.2.2018 a vo svojej
sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia uviedol, že si od neho peniaze požičal. Až následne svoju
výpoveď zmenil, čo potvrdzuje nedôveryhodnosť jeho zmenených výpovedí. Tvrdenia obžalovaného,že k predmetnému konaniu splnomocnil zástupcu z dôvodu, že mal obavu vypovedať pred súdom, sú
rovnako nepravdivé a v konečnom dôsledku bezpredmetné, nakoľko je jeho procesným právom dať
sa v trestnom konaní zastúpiť splnomocnencom. Splnomocnenca si zvolil z dôvodu jeho pracovnej

zaneprázdnenosti.

Konanie na odvolacom súde.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajcu, splnomocneného

zástupcu poškodeného a prokurátora. Doplnil dokazovanie oboznámením čestného prehlásenia
poškodeného C. N., ktorému obžalovaný v máji 2021 zaplatil dlžnú sumu a čestného prehlásenia S. Z..

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomne podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd aby

zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod
obžaloby, prípadne vzhľadom na čestné prehlásenie S. Z. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu
I. stupňa.

Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenia svojho obhajcu.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeného sa pridržiavala písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu a
namietala listiny predložené na verejnom zasadnutí. Zaplatenie dlžnej sumy bolo v poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317

Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote
stanovenej v § 309 Trestného poriadku.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že

odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že:

· dňa 22.11.2018 prokurátorka okresnej prokuratúry podala podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku

obžalobu (č.l. 733 spisu) na obžalovaného npráp. R. C. pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221
odsek 1 Trestného zákona
· na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného C. N.,
poškodeného X. D., čítaním zápisnice o výsluchu svedka pošk. Ing. N. N. zo dňa 4.9.2018 č.l. 327-337,
čítaním zápisnice o výsluchu svedka pošk. Ing. N. N. zo dňa 9.10.2018 č.l. 344-353, čítaním zápisnice

o výsluchu svedka Z. K. zo dňa 4.9.2018 č.l. 439-445, čítaním zápisnice o výsluchu svedka Z. D. zo
dňa 9.10.2018 č.l. 450-456, čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne F. C. zo dňa 5.9.2018 č.l. 461-467,
čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne E. Z. zo dňa 9.10.2018 č.l. 472-479, čítaním zápisnice o výsluchu
svedkyne K. K. zo dňa 5.9.2018 č.l. 484-490, čítaním listinných dôkazov a to, oznámenie o výške
príjmu obžalovaného č.l. 31, potvrdenie o mzde č.l. 37, potvrdenie o mzde za rok 2016 č.l. 38, písomné

potvrdenie príjmu R. C. č.l. 173, výpisy z účtu spol. N. č.l. 544-567, oznámenie spol. K. K. č.l. 576, výpisy
z účtov č.l. 585, 586, 587, 588, 589, 590, 591, 592, 593, 594, 595, 596, 597, 598, potvrdenie spol. SBCB
č.l. 625, potvrdenie spol. SBCB č.l. 631, aktuálny odpis RT, lustrácia v registri priestupkov, lustrácia v
databáze súdov

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgányčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Z týchto ustanovení Trestného poriadku možno vyvodiť, že každý výrok rozsudku, ktorý obsahuje
odôvodnenie, musí byť odôvodnený stručne, ale presvedčivo, aby rozhodnutie súdu bolo

preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j.
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt, alebo obvinený,
či jeho obhajca.

Okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky
dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v
ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku vyhodnotil
jednotlivo i v celom ich súhrne. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu.

K napadnutému rozsudku všeobecne :

Z hľadiska objektívnej stránky je trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona charakterizovaný
akoobohateniesebaaleboinéhonaškoducudziehomajetkuuvedenímniekohodoomylualebovyužitím
niečieho omylo a spôsobením tak na cudzom majetku malej škody. Keďže trestný čin podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona je prečinom, nevyhnutné je skúmať aj materiálny korektív v zmysle §
10 ods. 2 Trestného zákona.

Objektom trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona je ochrana cudzieho majetku, bez
ohľadu na druh a formu vlastníctva.

Subjekt trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona definujeme ako všeobecný a teda tohto

trestného činu sa môže dopustiť ktokoľvek.

K subjektívnej stránke trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona je potrebné uviesť, že na
naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, a to buď vo forme
priameho úmyslu („dolus directus“) alebo vo forme nepriameho úmyslu („dolus eventualis“).

K výroku o vine :

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov

v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)

Na rozsah škody ako hmotnoprávneho znaku základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu nemá vplyv skutočnosť, že páchateľ časť spôsobnej škody nahradil. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 To 17/2010 zo dňa 7.6.2011)

Ak páchateľ konal už od začiatku, resp. najneskôr pri prevzatí veci, tovaru alebo peňazí v úmysle iného
poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom práve z tejto pohnútky niekoho
uviedol do omylu, alebo niečí omyl využil, dopustil sa podvodného konania v zmysle ustanovenia § 250
Trestného zákona bez ohľadu na to, že neskôr, po uplynutí doby na vrátenie veci, zaplatenia tovaru
alebo splatenie dlhu, uznal svoju podlžnosť, prejavil vôľu záväzok splniť, či dokonca tak urobil. Pri tejto
posledne uvedenej eventualite možno jeho konanie hodnotiť už len ako náhradu škody spôsobenej

trestným činom. (45/1997 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 16/96)

K odvolaciemu argumentu obžalovaného, že sa nedopustil žiadneho pokračovacieho prečinu podvodu
podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, je potrebné
uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k poskytnutiu pôžičiek obžalovanému od

poškodeného Ing. N. (č.l. 791 spisu v spojení s č.l. 335-336 a č.l. 352), poškodeného D. (č.l. 773
spisu), poškodeného N. (č.l. 761 spisu). Poškodení nemali vedomosť o ekonomickej a finančnej situácii
obžalovaného a obžalovaný neinformo-val poškodených o jeho finančných ťažkostiach (č.l. 759-760
spisu). Vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú a finančnú situáciu obžalovaného (č.l. 842 spisu v spojení s
č.l. 37 spisu, č.l. 576 spisu, č.l. 625 spisu, č.l. 631 spisu), obžalovaný objektívne vôbec nebol schopný

splatiť pôžičky tak, ako to prisľúbil poškodeným.

V prípade tzv. úverového podvodu (vypožičanie peňazí na určitú, presne stanovenú dobu), ktorého
sa podľa obžaloby mal dopustiť obvinený sa vyžaduje, ako to konštatujú vo svojich rozhodnutiach aj
prvostupňový a odvolací súd, aby bolo preukázané, že páchateľ už v dobe požičania peňazí konal v

úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote alebo konal aspoň s
vedomím, že peniaze nebude môcť vrátiť v dohodnutej dobe a že tým uvádza vypožičateľa (veriteľa) do
omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Zavinenie páchateľa musí byť preukázané, napr. jeho
nepriaznivou finančnou situáciou, značnou zadĺženosťou, nespôsobilosťou vrátiť požičané peniaze v
dohodnutej lehote z očakávaných príjmov získaných riadnym spôsobom a pod. (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 16/96)

Kodvolaciemuargumentuobžalovaného,ženikohoneuviedoldoomylu,takakojeuvedenévovýrokovej
časti rozsudku, krajský súd uvádza, že v prípade, že páchateľ už v dobe čerpania pôžičky konal v
úmysle požičané finančné prostriedky vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote alebo

konal aspoň s vedomím, že finančné prostriedky nebude môcť vrátiť v dohodnutej dobe a zároveň
tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil, ide o podvod. Zavinenie
páchateľa musí byť preukázané, napr. jeho nepriaznivou finančnou situáciou, značnou zadlženosťou,
nespôsobilosťou vrátiť požičané peniaze v dohodnutej lehote z očakávaných príjmov získaných riadnym
spôsobom a pod. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú a

finančnú situáciu obžalovaného, objektívne obžalovaný vôbec nebol schopný splatiť pôžičky tak, ako to
prisľúbil poškodeným. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.10.2019 (č.l. 759 spisu) pripustil
existenciu ďalších dlhov, a to voči jeho 3 kolegom. Z listinných dôkazov vyplývajú ďalšie dlhy voči ďalším
subjektom, a to voči K. K., a.s. (č.l. 842 spisu v spojení s č.l. 576 spisu), voči U. K. K., A.S. (č.l. 842
spisu v spojení s č.l. 625 spisu), voči CONSUMER FINANCE HOLDING, A.S. (č.l. 842 spisu v spojení

s č.l. 631 spisu).

Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa
Trestnéhoporiadku.Pravidlo"ultimaratio"možnouplatniťjedineprostredníctvommateriálnehokorektívu

v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Tdo 35/2013 z 13. augusta 2013).Trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny
základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam
predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade

však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti
súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil
svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby
túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým
celospoločenskýchhodnôt,niepriamokonkrétnychsubjektívnychprávjednotlivca,ktorésvojoupovahou

spočívajú v súkromnoprávnej sfére. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 402/08-39
zo dňa 1. apríla 2009)

Trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania (ktoré má súkromnoprávny základ) ako trestného činu treba
preto považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má, ako už bolo uvedené,
význam v prvom rade z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Spravidla ním však

nemožno suplovať ochranu práv a právnych záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti
súkromnoprávnych vzťahov, kde je kladený dôraz najmä na ich individuálnu aktivitu v tom zmysle, aby sa
staraliosvojepráva,ktorýmmáposkytovaťochranusúdnamoc.(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp.zn. IV. ÚS 55/09-33 zo dňa 19. februára 2009)

II. Ak inkriminované konanie páchateľa zakladá zákonné znaky prečinu, je obligatórnou povinnosťou
súdu vždy vyhodnotiť aj jeho materiálnu stránku z hľadiska jeho závažnosti v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona, pretože nejde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná (tzv. materiálny korektív).
(45/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 2 To 42/2010 zo dňa 1.9.2012)

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti:
a/ spôsob vykonania činu a jeho následky,
b/ okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a
§ 37 Tr. zák.),

c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tdo 41/2015 zo dňa 28. júla 2015)

K odvolaciemu argumentu obžalovaného, že princíp ultima ration je neoddeliteľnou súčasťou formálnych
znakov skutkovej podstaty trestného činu, je potrebné uviesť, že trestné právo s trestnoprávnou

kvalifikáciou určitého konania ako trestný čin, ktoré má súkromnoprávny základ, je nevyhnutné
vyhodnotiť za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým
celospoločenský, teda z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Všeobecné pravidlo však
je, že nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti
súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil

svoje práva v zmysle princípu vigilantibus iura, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. To znamená,
že vo všeobecnosti trestným právom nemožno suplovať ochranu práv a právnych záujmov fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde je kladený dôraz najmä na ich
individuálnu aktivitu v tom zmysle, aby sa starali o svoje práva, ktorým má poskytovať ochranu súdna
moc. Princíp ultima ratio je aplikovateľný len prostredníctvom materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods.

2 Trestného zákona, ktorý sa vzťahuje z hľadiska bipartície trestných činov len na prečin.

Trestný čin podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Trestného zákona je prečinom, čo určuje obligatórnu úlohu
súdu vyhodnotiť aj materiálnu stránku z hľadiska jeho závažnosti v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona.
Kritéria relevantné pre použitie materiálneho korektívu sú právne upravené v § 10 ods. 2 Trestného

zákona. Na mieste je zaoberať sa celkovo všetkými aspektmi závažnosti prečinu akými sú spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti - § 36 a § 37 Trestného zákona) a miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho následkov, je na mieste upriamiť pozornosť na skutočnosť,

že výška pôžičiek bola 600 eur, 600 eur a 500 eur v časovom období od 4. mája 2015 do konca roka
2015. To znamená, že samostatné pôžičky neprekračovali obvyklú celkovú výšku mesačného platu
obžalovaného,keďobžalovanýsanahlavnompojednávanízodňa10.10.2019(č.l.760spisu)vyjadril,že
v roku 2013 mal čistý príjem okolo 650 eur. Avšak vzhľadom na svoje iné dlhy obžalovaný nebol schopnýsplatiť svoje dlhy včas v rámci dohodnutej lehoty, pričom obžalovaný uvedenú informáciu komunikoval
smeromkpoškodenýmakoveriteľom.Naprieksvojejzložitejekonomickejafinančnejsituáciiobžalovaný
postupne splatil pôžičky poškodenému Ing. N. (č.l. 759 spisu) a poškodenému D. (č.l. 773 spisu), pričom

poškodený Ing N. (č.l. 791 spisu v spojení s č.l. 352) a poškodený D. (č.l. 757 spisu) ani nežiadali o
náhradu škody v rámci adhézneho konania. Podľa čestného prehlásenia predloženého na verejnom
zasadnutí obžalovaný poškodenému C. N. obžalovaný v máji 2020 zaplatil dlžnú sumu.

Z hľadiska okolností, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36

a § 37 Trestného zákona) je potrebné v prejednávanom prípade ustáliť existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti, naproti tomu žiadna priťažujúca okolnosť nie je daná. Nemožno spochybniť tú skutočnosť, že
obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, čo zakladá existenciu poľahčujúcej okolnosti v
zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona.

Z hľadiska miery zavinenia a pohnútky páchateľa, je potrebné uviesť, že zavinenie možno definovať

ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie, ako okolnosť
subjektívneho charakteru, možno v zásade dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej povahy,
ktoré vyšli najavo. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.10.2019 (č.l. 759 spisu) vyjadril,
že čerpané pôžičky chcel použiť na finančnú pomoc priateľke s nájomným prípadne stravu. Z okolností
prípadu vyplýva, že obžalovaný nemal v úmysle pôžičky nevrátiť, ale precenil svoje možnosti a

schopnosti v tom aspekte, ako rýchlo môže uvedené pôžičky vrátiť.

Okrem osoby obžalovaného je potrebné sa však zamerať aj na osobu poškodeného a to, či pri
poskytnutí pôžičky dodržala potrebnú mieru opatrnosti, ktorá mohla omyl, resp. uvádzanie nepravdivých
skutočností celkom ľahko vylúčiť. Zo strany poškodených v prípade poskytnutia pôžičky obžalovanému

nebola dodržaná obvyklá miery opatrnosti, nakoľko k pôžičkám prišlo na základe priateľských vzťahov
bez bližšieho skúmania finančných možností obžalovaného. Nemožno opomenúť ani výpovede svedkov
Z. D., F. C., E. Z., K. K., z ktorých vyplýva, že o obžalovanom bolo známe, že dlhodobo hrá na hracích
automatoch a že si peniaze požičiava od známych.

Vzhľadomkuvedenémukrajskýsúdkonštatuje,žeaksapoškodenýsámsvojouzjavnouneopatrnosťou,
ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, ocitol v situácii, keď v rámci súkromnoprávneho vzťahu pristúpil k
neistému obchodu a vynaložil finančné prostriedky ( teda poskytol obžalovanému pôžičku), potom sa s
dôsledkami tejto neistoty musí vyrovnať taktiež sám, a to s použitím súkromnoprávnych inštrumentov.

Vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú použitie materiálneho korektívu v prejednávanom prípade.

Pokiaľ ide o predložené čestné vyhlásenie S. Z. ( č.l.880 spisu), že mu X. D. povedal, že asi spravil
hlúposť a to v takom zmysle , že krivo vypovedal vo veci pôžičky vo výške 600Eur a spomenul meno
F. C., krajský súd neprihliadol, nakoľko nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedka -poškodeného X.

D., pretože svedok bol riadne poučený o krivej výpovedi.

Z čestného prehlásenia poškodeného C. N. č.l.879.vyplýva, že obžalovaný C. mu v máji roku 2020
zaplatil požičané peniaze vo výške 500 Eur.
Vzhľadom k zaplatenej dlžnej sumy krajský súd o nároku poškodeného C. N. na verejnom zasadnutí

nerozhodoval.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a súčasne v zmysle § 322 ods. 3 Trestného zákona rozhodnúť, že sa
obžalovaný pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek

1 Trestného zákona spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písmeno b) Trestného poriadku
oslobodzuje, keďže predmetný skutok nie je trestným činom .

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.