Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203234
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4218203234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej, a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36062235, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovanému: N.. L. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX/XX, W., v konaní o zaplatenie 1.357,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno, č.k. 7C/45/2018-91 zo dňa 10. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.357,33

eura úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a. od 21.10.2017 do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b),ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, §116 ods. 1,2, § 215 §251, §
255 CSP, § 427 ods. 1, §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na
obsah návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1357,33 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu uplatnenia regresného nároku z

poistenia.Žalobcaplnilzažalovanéhozdôvodu,žežalovanýnemaluzatvorenúzmluvuoPZP.Regresný
nárok z poistnej udalosti si žalobca uplatnil z dopravnej nehody v Bratislave dňa 16.11.2016, kedy došlo
k nárazu do nákladného MV T. X. U ktorého držiteľom bola spoločnosť KORITRANS zo strany vodiča
MV Mazda ( žalovaného). Škoda bola odstránená autorizovaným servisom a tento nárok zo strany
žalovanéhonebolžiadnymspôsobomreklamovaný,spochybnený.NásledneKOOPERATIVAlikvidovala
túto poistnú udalosť a žalobca bol povinný uhradiť poisťovni KOOPERATIVA, a. s. z garančného fondu
poistné plnenie vo výške 1493,06 eura.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že bola daná pasívna legitimácia žalovanej strany na základe
výpisu evidencie vozidiel z ktorého je zrejmé, že v čase dopravenej nehody držiteľom predmetného
vozidla bol žalovaný. Na základe vykonaného dokazovania súd priznal žalobcovi regresný nárok podľa
zák.č.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistení(ďalejlen„PZP“)natomzáklade,žežalovanýpodľa
§ 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 o PZP nemal uzatvorenú zmluvu o PZP k osobnému motorovému vozidlu tov.
značky T. Q.: W Žalobcovi vznikla v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému

z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
žalovaného. Konštatoval, že uvedeným motorovým vozidlom žalovaný spôsobil dopravnú nehodu dňa
16.11.2016 v Bratislave, kedy došlo k stretu motorových vozidiel na ceste z Prístavného mosta priprejazde z jedného jazdného pruhu do druhého a žalovaný so svojím motorovým vozidlom narazil do
nákladného MV T. X. U ktorého držiteľom bola spoločnosť KORITRANS.

3. Z vykonaného dokazovania mal tiež súd prvej inštancie preukázané, že poisťovňa KOOPERATIVA,
a.s. požiadala spoločnosť MOTOCAR Bratislava o vykonanie ohliadky a stanovenie nákladov škody,
ktorá bola odstránená autorizovaným servisom, pričom zo strany žalovaného neboli uplatnené žiadne
námietky. Keďže k vozidlu T. EČ KN XXX BB nebolo uzatvorené PZP, žalobca bol povinný poskytnúť
plnenie podľa § 3 ods. 1 zák.č. 381/2001 v spojení s § 24 poisťovni KOOPERATIVA, a to dňa 13.09.2017

z poistného garančného fondu v sume 1.493,06 eura, z ktorého sumu 135,73 eura si žalobca neuplatnil,
a zostatok predstavoval sumu 1.357,33 eura. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobcovi
priznal uplatnený nárok z titulu regresného nároku v plnom rozsahu. Žalobcovi tiež priznal nárok na
úroky z omeškania zo sumy 1.357,33 eura vo výške 5,00 % p. a. od 21.10.2017 do zaplatenia, a to
od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle Výzvy na náhradu poistného
plnenia zo dňa 20.9.2017, v ktorej žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu do 20.10.2017. Súd

prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu -
žalobcovi, priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní

uviedol, že o rozsudku a konaní sa dozvedel náhodou po telefonickom rozhovore s infocentrom
predmetného súdu a následne si na infocentre OS KN dňa 07.11.2019 prevzal predmetný rozsudok s
tým, že vôbec netušil, že nejaké konanie prebieha. Namietal že bol nezastihnuteľný a mal za to, že súd
nevynaložil ani elementárnu reálnu snahu kontaktovať ho a mohol si nájsť aj iný kontakt na neho ako
len miesto jeho trvalého bydliska. Žalovaný ďalej namietal aj výšku nároku. Zdôraznil, že poškodenie

kamiónu bolo podstatne menšieho rozsahu a dopravná nehoda nebola riadne vyšetrená. Uviedol,
že kamión narazil do jeho auta zozadu a následne jeho auto odhodilo smerom šikmo pred kamión.
Privolanej dopravnej polícii sa to snažil vysvetliť, ale odpoveďou bolo, že ak nesúhlasí s ich názorom
na priebeh a vinníkov dopravnej nehody, zoberú mu vodičský preukaz, ako aj auto. Podľa názoru
žalovaného, kamión nevenoval dostatočnú pozornosť premávke, vôbec ho nevidel a predpokladá, že

išiel vyššou ako povolenou rýchlosťou a keď sa pred neho zaraďoval dokonca ešte zvyšoval rýchlosť.
Poukázal na to, že nakoľko bol v časovej tiesni a ponáhľal sa do práce a nemohol si dovoliť zadržaný
vodičský preukaz, ani celé hodiny trvajúce vyšetrovanie na polícii, tak to tam podpísal. Žiadal aby bolo
konanie obnovené a prebiehalo štandardným spôsobom a požadoval aj minimálne trojmesačnú lehotu
na prípravu dôkazov, nakoľko 15 dňová lehota nie je postačujúca.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zastal názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nezodpovedá za spôsobenú
škodu uviedol, že náležite v konaní preukázal, že nehodu spôsobil žalovaný ako vodič nepoisteného
motorového vozidla zn. MAZDA s Q.: W ktorého je držiteľom. Uviedol, že ak sa žalovaný nepovažoval

za vinníka dopravnej nehody, mal v rozhodnom čase preukázať záujem na došetrení škodovej udalosti
a poskytnúť dostatočnú súčinnosť pri objasnení nehody polícii. K námietkam žalovaného ohľadom
vyčíslenia škody žalobca uviedol, že výšku škody v konaní náležite preukázal na základe faktúry č.
9351700678, likvidačnej správy a tiež vyúčtovania. Poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie nebol aktívny a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali. K

námietke žalovaného o prebiehajúcom pojednávaní bez jeho vedomia uviedol, že súd pri doručovaní
žaloby ako aj predvolania žalovaného na pojednávanie postupoval v zmysle ust. § 106 a nasl. CSP.
Zdôraznil, že zabezpečenie prijímania písomností na evidovanej adrese je zákonnou povinnosťou
žalovaného bez ohľadu na to, kde sa zdržuje. Každý adresát, vrátene žalovaného je zodpovedný za
evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov. Žalobca zároveň poukázal

na to, že žalovaný mohol navrhnúť dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie náležite preukázali už v konaní
pred súdom prvej inštancie, čo však v dôsledku svojej pasivity neurobil. Mal za to, že nezodpovednosť
žalovaného pri nepreberaní písomnosti by nemala byť na ujmu žalobcu. Žalobca v závere uviedol, že
dôkazy ktoré predložil k podanej žalobe nepochybne preukázali, že predmetné vozidlo nebolo v čase
dopravnej nehody povinne zmluve poistené, zdôvodnili aj výšku takto spôsobnej škody a rovnako tak

vymedzili osoby, ktoré boli za vznik škody zodpovedné.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovýmstavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 116 ods. 1-3 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1,

zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o
tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

8. Žalovaný vo svojom odvolaní primárne namieta, že vôbec nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní
a bolo povinnosťou súdu zisťovať jeho pobyt aj inak ako doručovaním na adresu trvalého pobytu. Tejto

námietke žalovaného odvolací súd poukazuje na citované ust. § 116 ods. 1-3 CSP, z ktorého vyplýva, že
žaloba sa doručuje na vyjadrenie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú žalobca
uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa
takýmto postupom nepodarí žalobu doručiť, je súd povinný uskutočniť vyšetrovacie úkony na zistenie
skutočného pobytu žalovaného. Ide o úkony dopytu napr. na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec,

ústav na výkon trestu odňatia slobody a pod. Zákonodarca nestanovil taxatívny výpočet úkon, ktoré je
súd povinný v konaní vykonať. V prípade, ak sa súdu uvedeným vyšetrovacím postupom nepodarí zistiť
skutočný pobyt žalovaného, zverejní sa oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke príslušného
súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia nastáva uplynutím 15-tich dní od zverejnenia tohto
oznámenia.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vydal najskôr dňa 30.08.2018 č.k.
7C/45/2018-47platobnýrozkaz,ktorýdoručoval súdprvejinštanciežalovanémunaadresujehotrvalého
pobytu t. j. Ul. K. XX, W., kde si však žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd následne
lustroval pobyt žalovaného v Registri obyvateľov, i v Sociálnej poisťovni, ako aj cez ústav na výkon

trestu odňatia slobody. Následne súd prvej inštancie doručoval platobný rozkaz spolu so žalobu aj
prostredníctvom Mestskej polície Komárno, ktorá dňa 20.11.2018 doručila súdu prvej inštancie zásielku
ako nedoručenú s tým, že žalovaný sa na adrese Ul. Františkánov 80/23, Komárno nezdržiava. Súd prvej
inštancie následne uznesením 7C/45/2018-57 zrušil predmetný platobný rozkaz, nakoľko ho nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Pri doručovaní žaloby súd prvej inštancie postupoval v

zmysle ust. § 116 ods. 2,3 CSP. Z dôvodu, že žalobu nebolo možné žalovanému doručiť na adrese
jeho trvalého pobytu, bola žaloba žalovanému doručená zverejnením na úradnej tabuli súdu ako i
na webovej stránke súdu dňa 29.01.2019 ( čl. 61-62). Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej
inštancie doručoval žalovanému adresu trvalého pobytu predvolanie na pojednávanie, s tým, že zásielka
nebolaprevzatávodbernejlehote.SúdprvejinštancieopätovnelustrovalpobytžalovanéhocezRegister

obyvateľov. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené fikciou doručenia. Rozsudok
bol doručovaný žalovanému rovnako na adresu trvalého pobytu, zásielka však nebola prevzatá v
odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené je nad všetky pochybnosti preukázané, že súd prvej inštancie
pri doručovaní žaloby, ako i ďalších písomností, dodržal zákonom stanovený postup vyžadovaný v ust. §
116 ods. 1-3 CSP. Naopak práve žalovaný zanedbal svoju povinnosť zabezpečiť si preberanie súdnych

zásielok na adrese svojho trvalého bydliska, keďže sa mu nepodarilo doručiť ani jednu zo štyroch
súdnych zásielok, pričom musel mať vedomosť o ich doručovaní na základe oznámení poštového úradu
o doručovaní zásielok do vlastných rúk. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v podanom odvolaní ani
netvrdil, že by sa dlhodobo nezdržiaval na adrese trvalého pobytu a z toho dôvodu si nemohol preberať
súdne zásielky.

10.Nováprávnaúpravadoručovaniavychádzazmyšlienkyprocesnejzodpovednostisubjektovkonania.
Doručovanie bolo dlhodobo vnímané ako Achillova päta civilného procesu a práve doručovanie súdnych
písomností malo spôsobovať prieťahy v súdnom konaní. Civilný sporový poriadok zakotvuje pravidlá
doručovaniatak,abysagarantovalostranámprávonaspravodlivýproces(§116),azároveňmáambíciu

vytvoriť súdu priestor na poskytovanie súdnej ochrany v primeranom čase. Novými pravidlami sa majú
zároveň eliminovať možnosti protistrany mariť priebeh súdneho konania. Nerešpektovanie pravidiel
doručovania môže priniesť nevýhody práve tej strane, ktorá tieto pravidlá nerešpektuje. Najzásadnejšou
zmenou je to, že písomnosť sa bude považovať za doručenú za splnenia prísnejších podmienok, akoaj to, že strana bude niesť procesnú zodpovednosť za adresu vedenú v príslušnom registri ( Civilný
sporový poriadok, Veľký komentár, Števček, M., Ficovú, S., Baricovú, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol., Praha : C. H. Beck, 2016,).

11. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie postupoval správne, keď pojednával a rozhodol predmetnú
vec v neprítomnosti žalovaného. Vzhľadom k tomu, že v prvoinštančnom konaní nebola uplatnená
žiadna obrana žalovaného, odvolací súd sa nemohol zaoberať námietkami žalovaného v odvolaní,
ktorými namietal základ i výšku žalovaného nároku, pretože by išlo o tzv. „novoty v odvolacom konaní“.

V zmysle ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak
odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie

prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov.
Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky
procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom
priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude
môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia

zavinenímznedbalosti.Úplnejednoznačnesatotoobmedzenietýkadôvodupodľa§365ods.1písm.g).

12. V danom prípade žalovaný až v odvolaní namietal žalovanú sumu, teda základ i výšku žalovaného
nároku, popierajúc priebeh dopravnej nehody. Ide teda o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm g)
CSP, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ako už bolo uvedené vyššie,
tento odvolací dôvod treba vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty v
odvolacom konaní môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej
inštancie nemohol použiť bez svojej viny. V danej veci žalovaný mohol plne uplatniť svoju procesnú
obranu uvádzanú v odvolaní v prípade, že by sa prvoinštančného konania riadne zúčastnil. Odvolací

súd vzhľadom k tomu, že uvedené odvolacie námietky žalovaného, ktorými sa snažil spochybniť
žalovaný nárok žalobcu, predstavovali novoty v odvolacom konaní, na tento odvolací dôvod neprihliadal.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).