Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012064
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118012064.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Heleny

Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 17. júna 2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/K. P., nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom F. XXX, S.. J., V.. Č.. Ú. C. Ú. J.,

2/G. P., nar. X.XX.XXXX v J., trvale bytom M. E. XXX, okr. J., V.. č. Ú. C. Ú. J.Š.,

3/Ľ. J., nar. XX.X.XXXX Y. J., trvale bytom M. E. XXX, S.. J.,

4/U. Č., nar. X.X.XXXX Y. J.rešove, trvale bytom R., P. XXX/XX, S.. J.,

5/C. H., nar. X.X.XXXX Y. J., trvale bytom M. E. XXX, okr. J.,

sú vinní, že

-obžalovaní G. P., Ľ. J., K. P. C. S.. H.. U.. D.. v čase okolo 02.30 hod. dňa 5.5.2018 v J. na P. XX na
chodníku spoločne, bezdôvodne fyzicky napadli po chodníku prechádzajúcich H.. H. E. a jeho brata H.
E. a to tak, že ich päsťami opakovane udreli do hlavy v dôsledku čoho obaja poškodení spadli na zem,

kde ďalej pokračovali v útoku, pričom ich opakovane udierali päsťami a kopali nohami do hlavy a do
rôznych častí tela, kde obžalovaní K. P., G. P. C. H.. U..D.. spôsobili poškodenému H.. H. E. zlomeninu
tela sánky vpravo s minimálnym posunom úlomkov s poškodením pravého dolného zubného nervu,
zlomeninu uhla sánky vľavo s minimálnym posunom úlomkov, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 6 až 8
týždňov a obžalovaní G. P., Ľ. J., K. P. C. S.. H.. U.. D.. spôsobili poškodenému H. E. mnohopočetné
pomliaždenie hlavy, pomliaždenie pravej podočnicovej oblasti, pomliaždenie ľavej strany hrudníka a
pomliaždenie chrbta pravého chodidla, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 10 až 14 dní; následne Ľ. J. a

H.. U.. D.. odišli z miesta činu, kde ostali K. P., G. P., U. Č., C. H. C. A. H., pričom K. P. a G. P. sa
po napadnutí vrátili k H.. H. E. a H. E., ktorí v tom čase ležali na chodníku a opakovane ich viackrát
udreli päsťami a kopancami do rôznych častí tela, pričom následne K. P. pristúpil k ležiacemu H. E.
a snažil sa vybrať z ľavého vonkajšieho vrecka bundy ležiaceho H. E. peňaženku, v ktorej sa v tom
čase nachádzalo minimálne 150,- Eur a keď sa mu to nedarilo, tak vrecko rukami a zubami roztrhal a
peňaženku zobral, následne K. P., G. P., U. Č., C. H. a A. H.Á. s touto peňaženkou odišli po Hlavnej
ulici smerom k autobusovej stanici v Prešove, kde si K. P., G. P., U. Č. C. C. H. rozdelili medzi sebou

peniaze, ktoré našli v peňaženke H. E. a tieto použili na svoju potrebu,teda

X/obžalovaný K. P.
-spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
-spoločným konaním dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol

iného,
-spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

2/obžalovaný G. P.
-spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
-spoločným konaním dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol

iného,
-spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
-nadobudol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou,

3/obžalovaný Ľ. J.
-spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
-spoločným konaním dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,

4/obžalovaná U. Č.
-nadobudla vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou,

5/obžalovaná C. H.
-nadobudla vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou,

čím spáchali

1/obžalovaný K. P.
-zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,

2/obžalovaný G. P.
-zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom

podielníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

3/obžalovaný Ľ. J.
-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Trestného zákona,

4/obžalovaná U. Č.
-prečin podielníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

5/obžalovaná C. H.
-prečin podielníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Z a t o i m s ú d u k l a d á

1/obžalovanému K. P.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. d), písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2/obžalovanému G. P.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

3/obžalovanému Ľ. J.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)
Trestnéhozákona,§41ods.1Trestnéhozákona úhrnný trestodňatiaslobodyvtrvaní1(jedného)roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch)
rokov.

4/obžalovanej U. Č.

Podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

5/obžalovanej C. H.

Podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)

Trestnéhozákon,§42ods.1Trestnéhozákona súhrnný trestodňatiaslobodyvtrvaní1(jedného)roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výroky o treste uložené trestným rozkazom Okresného
súdu Prešov zo dňa 26.6.2018, sp. zn. 5T/8/2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa13.9.2018, sp. zn. 5T/44/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného H. E., X.. XX.XX.XXXX Y. J., L. V.Č. XX,
S.. J. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 16.10.2018 obžalobu na obvinených 1/K. P. pre
skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvom zločin ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 155 ods.
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného

zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, 2/G. P. pre skutok
kvalifikovaný ako spolupáchateľstvom zločin ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 155 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, 3/Ľ. J. pre skutok právne kvalifikovaný
ako spolupáchateľstvom zločin ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 155 ods. 1 Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, 4/ml. U.
D. pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvom zločin ublíženia na zdraví podľa § 20 k §
155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona a na 5/ U. Č. a 6/C. H. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podielníctva podľa §
231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných 1/K. P., X/Dávida P., X/
ĽudovíV. J., X/Eszmeraldy Č. C. X/Alžbety H. (obžalovaný ml. U. D. bol vylúčený na samostatné
konanie), svedkov H.. H. E.F., H. E., A. Č., G. Č., H. R., R. D., znalca H.. J. Y., prečítaním znaleckých
posudkov KEÚ PZ a boli oboznámené aj listinné dôkazy.

Obžalovaný K. P. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3

písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný

skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveňsúdpoučilobžalovaného,žesúdomprijatévyhlásenieovinejeneodvolateľnéavtomtorozsahu
nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody, nakoľko z vykonaného dokazovania, aj
v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe
a dopustil sa ho obžalovaný.

Obžalovaná U. Č. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a uviedla, že potom, čo F. (svedkyňa
ukázala na obžalovaného Ľ. J.) udrel P., ten spadol na zem a ozvali sa tí dvaja bratia, že čo robí J., J. mal
nervy, dal jednu tým dvom a tí spadli zem, J. odišiel a prišiel U. D., ktorý vyfackal toho, čo mal klapačku
zlomenúatakprišielG.avyfackaltohočomalklapačkuzlomenúaišielnatohočomalklapačkuzlomenú
a bili ich rukami a nohami a druh (obžalovaný K. P.) dvakrát kopol do ramena druhému bratovi, čo ležal na

zemi, čo nemal klapačku zlomenú. Keď J. skočil a poškodený iba ležal, nekrvácal, ešte nemal zlomenúklapačku a potom išiel U. D. a už krvácal z nosa a potom skočil G. a už mal klapačku zlomenú, to bolo
vidno. Pokračovala, že J. odišiel aj so svojimi kamarátmi a ostala tam ona, sestra A. Č., kamarátka C.
H.Á., K. P. A. G. C. C. povedala druhovi, aby ukradol peňaženku, oni nevedeli, že druh tú peňaženku

zobral, K. P. C. C. sa pustili dole a ona so sestrou a kamarátkou išli za nimi, hádali sa pre peňaženku,
kde bolo 150,- Eur a peniaze C. zobrala peňaženku jej z ruky a dala do koša, išli na benzínku, druh
(obžalovaný K. P.) mal v ruke 150,- Eur, kúpil si cigarety a peniaze dal G., druh mal 100,- Eur, išiel
rozmeniť na benzínku, B. (obžalovaná C. H.) dal 40,- Eur a on si kúpil tepláky a tričko a keď išli do baru,
nemal pri sebe žiadne peniaze a to, že sú kradnuté jej povedal na benzínke a jej peniaze nedal.

Pokiaľ z prečítanej výpovede z prípravného konania, na ktorej obžalovaná zotrvala, vyplynulo, že K.
rozdelil peniaze a ona dostala 30,- Eur a vzápätí vypovedala, že ona nedostala nič, videla 30,- Eur a
nejaké drobné a potom sa rozišli a zostala s K. P., ktorý jej peniaze vo výške 60,- Eur, ktoré jej predtým
dal, zobral, obžalovaná uviedla, že peniaze jej nedal.

Obžalovaná C. H. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a uviedla, že keď vychádzali z baru,
dvaja chlapci si pýtali cigaretu, G. P. ho udrel s päsťou do tváre a potom prišli nejakí chlapci a zbili tých
dvoch, ktorí spadli na zem a kopali ich. Videla, že Ľ. J. len raz udrel a odišiel a potom tí dvaja ležali na
zemi. K. P. išiel jednému do vrecka, kde nemohol vybrať peňaženku tak zubami potrhal vrecko a tak
zobral peňaženku, chcel dať U. Č., ale ona nebrala, potom zobral 150,- Eur, jej dal 40,- Eur, G.Y. P. dal

50,- Eur a ešte G. predal mobil za 20,- Eur a potom videli, že tí dvaja sú skrvavení, tak im dali servítky a
K. P. išiel na benzínku a kúpil si bagetu a cigarety, U. nič nezobrala z peňazí. Ona nevedela, že peniaze
sú kradnuté. Podľa obžalovanej K. P. v ten večer nikoho nebil, lebo mal ruku v sadre. Ľ. J. udrel len raz,
keď poškodený ležal a to tak, že kľakol a dal mu jednu boxerku a odišiel a poškodeného ešte bil G. P.
a jeden zo Svinnej, čo ho veľmi zbil.

Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že potom čo na chodníku kopol K. P. nejaký
Róm a pristúpili dvaja bieli a pýtali cigarety, K. P. udrel jedného s päsťou do tváre a vzápätí mu dal aj
ďalšie údery a on spadol na zem a k nemu sa pridal G.Á. P. a zbil aj toho druhého a potom, čo K. P.
zobral peňaženku, pri odchode ju dal U. a ona vybrala peniaze z peňaženky, kde boli doklady a asi 300,-

Eur. Cestou k železničnej stanici U. zahodila peňaženku do koša a peniaze si podelili, už nevie v akých
sumách a niečo zobral K. P., niečo G. P. a niečo U. Č. a ona spočiatku ponúkané peniaze nechcela, ale
nakoniec zobrala 40,- Eur, dala jej ich U. a použila ich na nákup potravín pre deti.

Obžalovaná C. H. na hlavnom pojednávaní k rozporom uviedla, že si pamätá, že K. P. nezbil toho

chlapca, lebo mal ruku v sadre a tiež poprela, že by povedala, že U. vybrala peniaze z peňaženky a tiež
tam bolo 150,- Eur, nie 300,- Eur a tú peňaženku zahodila do koša ona a povedala na polícii inak, lebo
policajt jej povedal, že to vidno na kamere a peniaze z peňaženky vybral P. a ona vôbec nerozprávala
tak na polícii.

Obžalovaný G. P. neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) - c) Trestného poriadku a
uviedol, že išli na diskotéku, vypil veľa alkoholu, presne si nepamätá čo sa stalo. Bol tam P., on, U., H.,
Ž., R., J. C. D.. Oni sa bili v kope, zbili poškodených a raz udrel aj on poškodeného, ale nevie ktorého
a kam, po bitke ležali poškodení na zemi a potom oni s P., H., Č., Z. a ešte Ingrida odišli na autobusovú
stanicu. Ešte doplnil, že P., keď poškodený ležal na zemi, roztrhol s rukami vrecko a zobral peňaženku,

nevie koľko tam bolo peňazí a podelili si po 40,- Eur.

Nakoľko si obžalovaný G. P. nespomínal na okolnosti bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania, na ktorej zotrval, z ktorej vyplynulo, že vonku došlo k vzájomnej roztržke medzi Š. a J., kedy
počas toho prechádzali dvaja chlapi, ktorí sa pristavili a pýtali cigaretu, načo k ním pristúpil J. a chlapci

zo Svini, J. udrel rukou jedného z tých chlapcov, ale nevie presne koho a koľkokrát, vie že sa tam bili
ešte iní, no bol pod vplyvom alkoholu, tak si nepamätá presne ako skutok prebiehal. Po bitke tí Rómovia
spoločne s J. odišli preč a na mieste ostal on spoločne s P. a dievčatami a počas toho ako tí chlapci
ležali na zemi, pristúpil k ním P. a tiež aj on a začali tých chlapcov biť, ale nevie už akým spôsobom
ich bili, len vie, že udrel do oblasti hlavy, ale nevie koľkokrát a bol pod vplyvom alkoholu a ľutuje, že

napadol poškodených.

Obžalovaný Ľ. J. neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) - c) Trestného poriadku a
uviedol, že nikomu neublížil, nikomu nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví, jednému z poškodených kopol dooblasti nôh a boku, na čo hneď pribehli jeho kamaráti, ktorí ho odtiahli a hneď z miesta činu odišiel autom.
On tam už prítomný nebol. Bol mierne pod vplyvom alkoholu, kedy vypil jedno pivo a tri štamperlíčky
vodky a alkohol požíval v bare, Jamb club. Ďalej uviedol, že keď vyšli z diskotéky von, G. P., K. P.

stál na chodníku a začali sa rozprávať a poškodení prešli okolo G. P. C. K. P., pričom pri nich zastali
a jeden z poškodených zakričal, či nemajú cigaretu, G. mu na to odpovedal, že čo chce cigaretu, dal
mu päsťou do tváre, pričom jeden z poškodených spadol na zem, začal ho biť, hneď ako to videl brat,
ho začal brániť a hneď ako videl, že brat začal brániť brata, pristúpil k nim P. a začal ho biť päsťami do
oblasti hlavy a tváre a obžalovaný stál a ako videl, že jeden z poškodených chytili G. P. za nohu, tak

pristúpil k nim a z boku kopol asi ľavou nohou jedného z poškodených do oblasti nôh a boku tak, akoby
do brucha, načo pristúpili jeho kamaráti a ho odtiahli a odišiel domov. Poškodený svojho brata bránil tak,
že začal G. P. odhŕňať nabok, aby ho nechal a kričal, aby ho už nebil. On kopol asi raz do brucha a tri
razy do oblasti nôh a poprel, že by udieral aj päsťami a z miesta činu, odišiel s X. Č.F., J. B. C. H. P. a
ostatní obžalovaní tam ostávali a keď sa obrátil s kamarátmi, oni pokračovali v bitke. On videl K. P. ako
sa bije. Obžalovaný J. dodal, že predtým mal konflikt s K. P.K.. Obžalovaný ďalej uviedol, že on kopol

bradatého (poškodený Miloš E.). Obžalovaný upresnil, že najprv začal G. P., potom K. P.Á., potom on
jedného z poškodených kopol a potom U. D. k nim tiež pristúpil.

Pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že potom, čo od G. P. popýtal chlapec cigaretu, G. P. mu strelil
facku a ten druhý chlapec, keď to videl, tak dal facku G. P. a následne medzi nimi došlo k roztržke, počas

čoho obaja spadli na zem a zápasili, kde do roztržky sa zapojil aj druhý chlapec a keď to obžalovaný
videl, kopol ho tri razy do nohy a raz do brucha. Jeho kamaráti ho odtiahli a G. P. spoločne s P. C. U. D. bili
tých dvoch tak, že kopali do nich, keď tí chlapci ležali na zemi a udierali ich päsťami do hlavy. On kopol
do chlapca, ktorý nemal bradu a G. P. dal facku tomu, ktorý mal bradu. Husár bol pri tom chlapcovi a D.
sa pripojil neskôr. Obžalovaný J. rozpor vysvetlil tak, že si už nevie spomenúť, prešlo osem mesiacov a

asi kopol toho čo nemal bradu a potom, čo ho kamaráti odtiahli, videl ako ich bili, kopali do nich.

Svedok H.. H. E. vypovedal, že v daný večer bol s bratom oslavovať narodenie syna, prešli niekoľko
podnikov, pred treťou sa vracali po Hlavnej smerom na Trojicu a hľadali taxík a keď prechádzali okolo
podchodu, vyšla početnejšia skupina ľudí, ktorí boli nadmerne hluční a chcel rýchlo prejsť, lebo mal pocit,

že mali aj konflikt medzi sebou, vzhľadom na požitý alkohol si presne nepamätá ako incident vznikol,
už sa len otočil a brat ležal na zemi. Dodal, že on, keď sa otočil a išiel brániť brata, dostal zopár rán. Na
tváre útočníkov si nepamätá, padol na zem, kde dostával údery hlava-nehlava, možno aj dvadsať rán.
Pokračoval, že útok akoby prestal a potom mal pocit akoby sa jedna skupinka vrátila a pokračovali v
útoku a keď to celé skončilo a začal sa dvíhať zo zeme, kde ostali na mieste činu nejaké dievčatá, ktoré

mu podali servítku, lebo bol zakrvavený a po ňom sa postavil aj brat, ktorý ho v tom čase nespoznával
a on cítil, že má zlomenú sánku, že nemôže zahryznúť, že má celé ústa rozbité. Pokračoval, že brat sa
potom postavil, mal pri sebe vetrovku, v tom čase už ju nemal na sebe, našli ju asi päť metrov od miesta
pri vchode do neďalekej budovy a následne zistil, že mu v nej chýba peňaženka, bola celá dotrhaná.
Útok podľa neho mohol trvať do päť minút určite, ale bol intenzívny a nevie, či útočili všetci čo tam boli,

on bol schúlený v klbku. Útok smeroval hlavne na hlavu, kde prvý úder dostal päsťou do hlavy, pamätá
si, že potom spadol a schúlil sa do klbka a skončilo to pri kopancoch a on utrpel dvojitú zlomeninu sánky
a brat mal nejaké pomliaždené rebrá a tiež dostal nejaké údery do hlavy. Mal tiež podliatiny pod okom,
ktoré si nevyžadovali intenzívnu liečbu a modriny mal po polovici tela a skôr išlo o hornú časť tela, hlava,
oblasť hrudníka, ruky. V čase útoku brat mal väčšiu bradu a vlasy kratšie a plešatejšie.

Bol vypočutý aj svedok H. E., ktorý uviedol že bol vonku s bratom osláviť narodenie jeho syna, prešli
niekoľko barov v Prešove a keď sa vracali okolo pol tretej, tak ich z podchodu napadla skupina dosť
agresívnych spoluobčanov, boli skopaní, zbití, bola mu odcudzená peňaženka, nakoľko keď sa prebral
z bezvedomia, vetrovka, v ktorej bola peňaženka vo vrecku, ležala vo výklade očnej optiky a videl, že

pri ňom sedel brat a v diaľke videl, že odchádzajú štyri siluety smerom k železničnej stanici. Potom
volali políciu, párkrát, neúspešne, až potom brat zastavil hliadku prechádzajúcu po Hlavnej ulici. Nevedel
uviesť akým konkrétnym spôsobom bol napadnutý, to bola rýchlovka, rany do hlavy, hneď sa zbalil na
zem a chránil si hlavu. Uviedol, že obžalovaného P. si zhruba pamätá, on kráčal v strede tej skupinky,
ktorá ich napadla a s odstupom času si pamätá tiež Husára. K zraneniam uviedol, že na brade mal tržnú

ranu,ktorúbyradildotrvalýchnásledkov,nakoľkonosíbraduod16-tich abolimuvytrhnutépárpramene
a má tam jazvu, mal pomliaždené rebrá a s tým má problémy dodnes, nakoľko pracuje manuálne, na
hlave mal pomliaždeniny, mal poobíjané kolená. Celková škoda mu vznikla vo výške 670,- Eur, z čoho
finančná hotovosť bola 350,- Eur. Poškodený ďalej dodal, že prvá bola rana do hlavy, potom sa spustilna zem a potom boli kopance kade - tade, bolo ich viac a nevie kto ho kopal a tá rana do hlavy bola
rukou, päsťou a nepamätá si presne, či úderov do hlavy bolo viac. Keď sa prebral, brat sedel pri ňom a
vravel, že nemôže hýbať so sánkou a keď sa otočil, videl tie siluety odchádzať. Peňaženku mal v ľavom

vrecku a nevidel, kto ju vyberá a keď spadli mal vetrovku na sebe.

Bola vypočutá aj svedkyňa A. Č., ktorá vypovedala, že keď skončila diskotéka, išli vonku z Jam Clubu
okolo pol tretej a potom čo F. kopol do P. a ten spadol, mu povedala, aby do neho nekopal a dvihla ho
hore a prišli dvaja bieli a pýtali cigaretu a F. (obžalovaný Ľ. J.) išiel k tým dvom bratom a dal im jednu a

tí dvaja spadli a U. D. dal tým bratom a upresnila, že kopol do toho čo mal zlomenú klapačku, zlomil mu
klapačku a potom G. C. K. P., ktorý zbili toho čo nemal zlamanú klapačku. Pokračovala, že F., keď udrel,
išiel preč a peňaženku zobral K. P. C. U. ju chcela vrátiť. C. H. nevedela, že sú to kradnuté peniaze a
keď sa to dozvedela, chcela ich vrátiť K. P., ale ho nenašla, tak kúpila deťom jedenie. Peniaze dal aj G..

Pokiaľ z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že potom čo P. zobral peňaženku, rozdelil

peniaze a dal G. P. 10,- Eur, C. H., teda B. 40,- Eur, ona peniaze nedostala a nevie, či mala peniaze aj
U. a počula ako C. H. počas bitky zakričala na K. P., aby mu zobral peňaženku a keď odchádzali preč,
U. povedala C., aby vrátila peňaženku gadžovi, ale C. prišla k P. a peňaženku mu vybrala z ruky a hodila
ju do koša, svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že to nie je tak, K. P. zobral sám tú peňaženku,
on sa pustil dole s C. H., tú peňaženku držal K. P..

Súd vypočul aj H.. J. Y., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgie, traumatológia a
plastická chirurgia, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX vo vzťahu k poškodenému H.. H. E.
a uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného
a jeho osobného vyšetrenia dňa 15.5.2018, teda 10 dní po úraze a zistil, že poškodený utrpel zlomeninu

tela sánky vpravo s minimálnym posunom úlomkov s poškodením pravého dolného zubného nervu a
zlomeninu uhla sánky vpravo s minimálnym posunom úlomkov a poranenia ohodnotil ako stredne ťažké
s prihliadnutím na pisársku chybu a obe zlomeniny sánky je možné hodnotiť ako jedno poranenie, ktoré
vzniklo priamym pôsobením tupého až tupohranatého premetu na oblasť sánky alebo dolnej čeľuste s
vyššou pravdepodobnosťou na telo sánky. Ohľadne mechanizmu znalec uviedol že tomu zodpovedá

najmenej jeden úder päsťou s vyššou pravdepodobnosťou, prípadne kopnutie mäkšou obuvou, kde
ako pravdepodobnejší označil mechanizmus vzniku úderom päsťou, nakoľko pri lekárskom vyšetrení
neboli zistené poškodenie kože v zmysle odrenín, rán tržných, prípadne zašpinenia. Priemerná doba
liečenia predmetnej dvojitej zlomeniny sánky sa v tomto konkrétnom prípade pohybuje 6-8 týždňov.
Znalec pripustil, aby takéto zranenie, aby bolo spôsobené dvomi a viacerými údermi, ale aj jedným

kopom.

Znalec H.. J. Y. vypracoval aj posudok č. XXX/XXXX vo vzťahu k poškodenému H. E. a uviedol, že pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a jeho osobného vyšetrenia a
zistil, že poškodený utrpel pomliaždenie hlavy, pomliaždenie pravej podočnicovej oblasti, pomliaždenie

ľavej strany hrudníka a pomliaždenie chrbta pravého chodidla, kde všetky poranenia ohodnotil ako ľahké
a vznikli priamym pôsobením tupého, až tupohranatého predmetu na poranené oblasti, čo mohlo byť
ako kopanec mäkkou obuvou, ako aj údery päsťou a takisto stačil by iba jeden úder, ale mohli by byť aj
viaceré. Priemerná doba liečby týchto poranení je 10-14 dní.

Svedok G. Č. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že videl ako dvaja poškodení pýtajú cigaretu a G. P.
k nim pristúpil a začali sa mlátiť, potom šli k nim, a ich odťahovali od seba a bol tam on, F. (ukázal na
obžalovaného Ľ. J.) a ešte jeho bratranci a chceli zabrániť tomu, aby sa nebili, ale nedarilo sa im to,
otočil sa, zobral F. a išli preč. Pokračoval, že nevidel kto sa najviac bil, G. P. sa s poškodeným držal za
pás, spadli a nevie, či sa tam udierali, ďalší ľudia ich tam odťahovali. Keď zobral chlapcov, že idú na

parkovisko, bol tam ešte krik a on ešte zakričal, aby ho nechali a na ďalší deň sa dozvedel, že to bol Š.,
že nad ním stál a kopal ho, on to z diaľky videl, všetci sa rozišli a ostal tam Š. (ukázal na obžalovaného
K. P.) s nejakými dievčatami. Konkrétne nevidel kto kopal. On v ten večer nepil, bol šofér. Doplnil, že
predtým mal konflikt Š. s F. C. F. kopol Š. do hrude a on spadol a potom sa začala tá bitka. Nevidel,
aby F. udrel niektorého z poškodených.

Z výpovede z prípravného konania zo dňa 14.5.2018 prečítanej za účelom odstránenia rozporov
vyplynulo, že potom, čo si poškodení popýtali cigaretu, prišiel jemu neznámy Róm k jednému z tých
gadžov a dal mu facku a obaja spadli na zem, pričom sa držali okolo pásu a pristúpil k nim F. a začalpäsťami biť spadnutého chlapca od oblasti rebier, aby pustil Róma a potom už začala väčšia bitka, čiže
sa pridali ku F. a Š. aj ďalší neznámi Rómovia z Chminianskych Jakubovian. On, U. D., R. D., dve
dievčatá z S.. F. a ešte nejakí cigáni odišli smerom k podniku Safe a keď boli na úrovni schodov tak

započul krik a keď sa otočil videl ako Róm, ktorého prezývajú Š., päsťami a kopancami bije jedného
gadža, ktorý ležal na zemi a k Š. sa pridal aj ten druhý Róm z Chminianskych Jakubovian.

Z výpovede z prípravného konania zo dňa 12.7.2018 vyplynulo, že po popýtaní cigarety G. P. prišiel k E.
B. D., M. R. B. J. C. X. V. J. F. C. S. G. Holuba a pre odstup času si nepamätá ako celá bitka prebiehala.

Svedok G. Č. k rozporom uviedol, že F. ho chcel odtiahnuť a presne si to už nepamätá čo sa tam dialo
a trvá na tom čo povedal v prípravnom konaní.

Svedkyňa H. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že boli na diskotéke, C. H. mala vtedy narodeniny,
popíjali a prišiel K. P., potom ho tam niekto zmlátil, diskotéka sa skončila, išli všetci von a tam do neho
ešte skákali a začali sa tam biť. Tých chlapcov, ktorí do neho skákali, nepozná a potom sa ešte začali

biť s bielymi dvomi. Bieli pýtali cigaretu a G. P. po nich skočil a začali sa biť rukami a bol tam okrem
G., K., viacerí tam boli, obaja bieli spadli a jednému zobrali peňaženku a potom išli na stanicu. Podľa
svedkyne sa bili všetci obžalovaní s výnimkou C. H. a peňaženku zobral K. P.. Nevie čo bolo ďalej s
peňaženkou, ani či tam boli nejaké peniaze.

Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že po tom čo diskotéka skončila, išli vonku a
zastavili ich dvaja bieli muži a pýtali cigaretu a nevie prečo sa nahneval K. P. a napadol tých dvoch, dal
jednému facku, ale ten mu ju vrátil a začala sa bitka a zapojili sa do nej K. P., G. P. a aj ďalší Rómovia.
Po bitke ostali tí bieli ležať na zemi a ostatní odišli z miesta preč a C. H. C. A. Č.Á., ktoré tam ostali aj
s ňou, im dali servítky. Potom sa vybrali za odchádzajúcimi aj oni a asi po 20 metroch si všimla, že v

rukách K. alebo G. sa objavila nejaká peňaženka, nevie kto ju vybral, ale asi K. alebo G. a potom sa
s peniazmi začali deliť a o peniaze sa hádali K., G. a C. a potom K. dal nejaké peniaze U. Č. a tá tie
peniaze vrátila. Podľa svedkyne peňaženku hodila do koša C..

Svedkyňa na prečítanej výpovedi zotrvala až na skutočnosť, že podľa nej Alžbeta peňaženku nemala,

nepamätala si už kto začal bitku a následne potvrdila, že Alžbeta hodila peňaženku do koša.

Súd vypočul aj svedka R. D., ktorý uviedol, že po diskotéke išli vonku on, G. Č., F. (obžalovaný Ľ. J.), Š.
(obžalovaný K. P.) a bol tam G. P. a ešte U. D. a vonku jeden pán popýtal cigaretu a začala bitka kvôli
cigarete. Cigaretu si popýtal potom, čo F. kopol do Š. a Š. spadol a začali sa biť, F. dal jednu bielemu do

brucha, ten spadol a išli traja, Š., G. P. a ešte U., bili ho, kopačky mu dávali do brucha, do tváre mu dal
Šišky a Holub mu tiež dal kopačky. Poškodený ležal na zemi a kopal do neho, bieli na zemi boli dvaja.
Po bitke tam ostal Š., U. a ešte dve dievčatá. Ostatní šli preč.

Za súhlasu procesných strán boli prečítané aj znalecké posudky KEU PZ, ČVS: J.-F.-F.-U.-XXXX/XXXX,

kde z týchto plynie, že na predloženom predmete - kožená peňaženka hnedej farby - neboli zviditeľnené
žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy a preto porovnanie s odtlačkami domácej osoby (H. E.)
vykonané nebolo a na bunde vydanej H.. H. E. bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi a DNA analýzou
biologického materiálu bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu a zistený zmiešaný
DNA profil bol kombináciou DNA profilov osôb, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky označené

ako H. E. C. K. P. a preto nie je možné vylúčiť osoby, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky
označené ako H. E. C. K. P. ako pôvodcov časti biologického materiálu v tejto zmiešanej stope.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy obsiahnuté v spise, z ktorých súd zistil nasledovné:

Bola oboznámená zápisnica o obhliadke miesta činu zachytávajúca topografiu miesta činu.

Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia z vykonanej prehliadky tela poškodených, ako aj
fotodokumentácie peňaženky patriacej H. E. a odevov odovzdaných H.. H. E. a boli oboznámené
lekárske správy, ktoré následne boli objektivizované v znaleckých posudkoch znalca H.. J. Y., č. XXX/

XXXX C. Č.. XXX/XXXX.

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného H.. Ľ. Š.
celkový počet bodov pri zraneniach vo vzťahu k poškodenému H.. H. E. predstavuje sumu 125.Podľa správy FNsP J. A. Reimana Prešov, K. P. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
FNsP J. A. Reimana od 5.1.2017 do 10.1.2017 a od 2.4.2018 do 4.4.2018 a nie je vedený v

Psychiatrickej ambulancii FNsP J. A.Reimana Prešov. V rámci ústavnej psychiatrickej pohotovostnej
služby bol ambulantne ošetrený dňa 4.4.2018. Obžalovaní G. P., U. Č. C. C. H. neboli hospitalizovaní
na psychiatrickom oddelení FNsP J. A. Reimana a nie sú vedení v Psychiatrickej ambulancii FNsP J.
A. Reimana Prešov.

Obžalovaný K. P. je hodnotený všeobecne. Podľa terénnych sociálnych pracovníkov žije v obci Svinia
a spolu s družkou vychovávajú jedno dieťa.

Podľa ÚVV a ÚVTOS Prešov sa obžalovaný K. P. správa počas výkonu väzby slušne a disciplinovane,
pokynyapríkazyplní,medzinímaobvinenými spoluvcelesadoposiaľnevyskytližiadnenezhody,voľný
čas trávi rozhovormi so spolubývajúcimi, hraním spoločenských hier a nepravidelnými vychádzkami.

Disciplinárne odmenený, ani potrestaný nebol.

Zo správy starostu obce Chminianske Jakubovany plynie, že ani G. P. a ani C. H. neboli riešení KOVP.

Takisto aj obžalovaný G. P. sa podľa správy riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Prešov správa počas výkonu väzby

slušne a disciplinovane, pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plní, k zamestnancom
a príslušníkom ústavu sa správa slušne, voľný čas trávi rozhovormi so spolubývajúcimi, hraním
spoločenských hier a nepravidelnými vychádzkami. Disciplinárne odmenený, ani potrestaný nebol.

Zo správy vypracovanej starostom obce Svinia vyplýva, že obžalovaná U. Č. má v mieste bydliska dobrú

povesť, nepoužíva alkoholické nápoje, nevyhľadáva konflikty medzi spoluobčanmi , na verejnosti sa
správa dobre, jej správanie nebolo prejednávané KOVP.

Podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Chminianske Jakubovany je obžalovaný Ľ. J.
hodnotený všeobecne, nebola na neho podaná žiadna sťažnosť zo strany občanov.

Podľa správy FNsP J. A. Reimana Prešov Ľ. J. nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP
J. A. Reimana a nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii FNsP J. A. Reimana Prešov.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že G. P. bol postihnutý za sedem

priestupkov, kde v jednom prípade sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 priestupkového
zákona.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že Ľ. J. bol postihnutý za viacero
priestupkov, vrátane priestupkov proti majetku podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona (tri priestupky),

ako aj priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. v platnom znení.

Takisto aj K. P. bol postihnutý za priestupky proti majetku podľa § 50 ods. 1 (dva razy), ako aj za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. v

platnom znení.

Obžalovaný K. P. bol doposiaľ dva razy súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 4T/85/2017, kedy ho súd uznal vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov s

jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 6.1.2018, kedy mu zároveň začala plynúť skúšobná doba.

Obžalovaný G. P. má doposiaľ päť záznamov v registri trestov, kde naposledy bol uznaný vinným
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.3.2016, sp. zn. 41T/9/2016 z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm., b) Trestného zákona a súd upustil od ďalšieho trestu, nakoľko trest
uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T/80/2013 zo dňa 19.12.2013 považoval
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T/80/2013 súd zistil, že dňa 19.12.2013 bola
schválená dohoda o vine a treste a obvinený ml. G. P. bol uznaný vinným za zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov s podmienečným
odkladompriurčenískúšobnejdobuvtrvaní36(tridsaťšesť)mesiacovspolusprobačnýmdohľadomnad
jeho právaním v skúšobnej dobe. Uznesením zo dňa 17.3.2015 konajúci súd vyslovil, že odsúdený sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a rozhodol o vykonaní trestu v trvaní 3 (troch)
rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 17.3.2015.

Obžalovaný Ľ. J. bol doposiaľ raz súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
11.1.2013, sp. zn. 41T/128/2012. Zo spisu súd zistil, že bola schválená dohoda o vine a treste a súd ho
uznal vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a uložil mu trest povinnej
práce vo výmere 100 (sto) hodín. Výkon trestu bol splnený a ukončený dňa 10.6.2013 a teda sa na neho

hľadí akoby nebo odsúdený.

Obžalovaná U. Č. bola doposiaľ raz súdne trestaná a to trestným rozkazom Okresného súdu Prešov
zo dňa 24.1.2018, sp. zn. 33T/90/2017, kedy ju súd uznal vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. c) Trestného zákona a podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upustil od potrestania. Trestný

rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2019 a teda sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená.

Obžalovaná C. H. má podľa pripojeného registra tri záznamy, naposledy bola uznaná vinnou trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2018, sp. zn. 5T/44/2018 z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. c), písm. f) a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace s podmienečným

odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 18.10.2018.

Súd tiež zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.6.2018, sp. zn. 5T/8/2018 bola
obvinená C. H. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) a bol jej uložený trest

odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní
1 (jeden) rok. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2018.

Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v súhrne zistil, že 5.5.2018 na Hlavnej ulici v Prešove
došlo k napadnutiu H.. H. E., ktorý utrpel zranenia verifikované znaleckým posudkom H.. Y., kde bolo

zistené, že poškodený utrel zlomeninu tela sánky vpravo s minimálny posunom úlomkov a poškodením
pravého dolného zubného nervu a zlomeninu uhla sánky s minimálnym posunom úlomkov a uvedené
poranenie vzniklo priamym pôsobením na oblasť sánky a s väčšou pravdepodobnosťou išlo o úder
päsťou a predpokladaná doba liečby je 6-8 týždňov, Poranenia utrpel aj H. E., ktorý utrpel rôzne
pomliaždenia na rôznych častiach tela a mohli byť spôsobené kopancami mäkkou obuvou, ako aj údermi

päsťou a priemerná doba liečby je 10 až 14 dní. Uvedeného útoku sa dopustili obžalovaní G. P., Ľ. J.
C. K. P.Á. a odsúdený ml U. D., ktorí sa na skutku podieľali rôznym spôsobom a intenzitou. Obžalovaný
Ľ. J. oboch obžalovaných napadol a následkom mohlo byť poškodenie zdravia poškodeného H. E..
Obžalovaní G. P., K. P. a odsúdený U. D. spôsobili aj ťažkú ujmu poškodenému H.. H. E.. Následne
obžalovaný K. P. vybral z ľavého vrecka ležiaceho H. E. peňaženku, kde vrecko roztrhol a následne sa

s uvedenou sumou podelil s G. P., U. Č. C. C. H., aj keď vedel, že ide peňažné prostriedky získané
trestnou činnosťou.

Ako už bolo uvedené vyššie K. P. urobil vyhlásenie, že je vinný a preto v jeho prípade súd uznal ho
vinného ako je uvedené v obžalobe, ale zároveň súd mal za to, že jeho konanie napĺňalo aj znaky prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods 1. Trestného zákona.

Obžalovaný G. P. vo svojej výpovedi uviedol, že zbili poškodených a jeden úder zasadil aj on, ale nevie
kde a kam a zároveň usvedčoval aj P. zo zločinu lúpeže, ako aj ostatných spoluobžalovaných z prečinu
podielníctva, kde uviedol, že s peniazmi sa rozdelili.

Obžalovaný Ľ. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že jedného z poškodených iba kopol do oblasti nôh
a boku a usvedčuje aj G. P., ktorý uviedol, že tento udrel jedného z poškodených a uvedený konflikt
začal G. P. a K. P. a následne sa pridal k nim aj odsúdený ml. U. D.C..Obaja poškodení vypovedali že boli napadnutí, kde poškodený H.. H. E. uviedol, že útočníkov by
neopoznal, bili ho hlava - nehlava a popísal aké zranenia utrpel a že aj brat prišiel o vetrovku, ktorá bola

celá dotrhaná a chýbala peňaženka.

Poškodený H. E. z útočníkom opoznal iba obžalovaného P..

Ďalšia vypočutá obžalovaná U. Č. uviedla, že najprv poškodených napadol Pokuta a následne ich

napadli U. D. C. K. P. a bili ich a kopali na zemi a zamiešal sa do toho aj P., ale už bolo vidno, že má
klapačku zlomenú. Peňaženku zobral Rudo Husár a spolu s družkou C. H. sa hádali o peniaze a časť
z nich dal C. H. a časť G. P.. Poprela, aby nejaké peniaze dostala, ako aj svoju výpoveď z prípravného
konania v tom zmysle.

Obžalovaná C. H. usvedčuje obžalovaného J., že tento ich len raz udrel a odišiel a P., že jednému

z nich zobral peňaženku. Výpoveď na hlavnom pojednávaní sa diametrálne odlišovala od výpovede z
prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že P. udrel jedného z nich päsťou do tváre a pridal sa k nemu
aj G. P. C. K. P. ešte zobral peňaženku a časť peňazí aj U. Č. a nakoniec aj ona zobrala peniaze.
V prípade týchto dvoch obžalovaných súd považoval za vierohodné výpovede z prípravného konania,
lebo na hlavnom pojednávaní vypovedali tak zrejme v úmysle vyviniť sa a vyhnúť sa trestnému konaniu.

Vypočutá svedkyňa A. Č. uviedla, že najprv poškodených napadol obžalovaný J. a potom ich napadol
U. D., ktorý kopol do toho, čo mal zlomenú klapačku a potom sa do sporu zapojili aj G. P. C. K. P..

Podľa svedka G. Č. útok na poškodených začal G. P. a potom tam sa zapojil aj K. P. a on s J. odišiel preč.

Ďalšia svedkyňa H. R. uviedla, že raz zaútočil G. P. a boli tam aj viacerí a jednému z nich zobrali
peňaženku. Z jej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že do bitky sa zapojil K. P. C. G. P. a ďalší.
Svedok R. D. uviedol, že J. prvý napadol poškodených a potom K. P. a ešte U. D. bil poškodených.

Z vykonaného dokazovania ohľadne obžalovaného G. P. je zrejmé, že jeho konanie na základe vyššie
uvedených skutočností je možné posúdiť ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona vo vzťahu k poškodenému H.. H. E. ako aj prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, lebo útočil aj na poškodeného H. E., čo vyplýva z vyššie uvedených rozobratých
svedeckých výpovedí a následkom bola vyššie popísaná ujma na zdraví poškodených. Zároveň je

nepochybné, že uvedeného konania sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom a teda jeho konanie
napĺňa aj všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Navyše z vykonaného dokazovania a to z výpovede obžalovanej U. Č. C. C. H. je zrejmé,
že obžalovaný K. P. po vykonaní lúpeže, jednou z osôb, ktorej dal sumu z odcudzených peňazí bol aj
obžalovaný G. P. a preto jeho konanie súd kvalifikoval aj ako prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1

písm. a) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že by použil
násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, aj keď je nepochybené, že aj keď napadol poškodeného H.
E. a spôsobil mu ujmu na zdraví, bolo preukázané, že peňaženku odcudzil obžalovaný K. P. a preto z
takto vykonaného dokazovania súd obžalovaného G. P. neuznal vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188
od 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o obžalovaného Ľ. J., ten poprel, že by niekomu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a sám sa
priznal, že jednému z poškodených kopol do nohy a boka a potom ho odtiahli a z miesta odišli. Z toho,
že napadol poškodených je usvedčovaný aj výpoveďami obžalovaných U. Č. a C. H., ktoré zhodne
uviedli, že J. oboch napadol a potom odišiel preč. Z útoku na poškodených ho usvedčuje aj G. P.,

ako aj ďalší svedkovia a to A. Č. C. G. Č., ale nebolo preukázané, že by spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví H.. H. E., lebo z vykonaného dokazovania je zrejmé, že najzávažnejšie poškodenie zdravia
spôsobil G. P. a odsúdený H.. U. D. a on svojim konaním mohol spôsobiť nejaké poranenia, kde potom
svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona vo vzťahu minimálne k H. E., ktorý utrpel poranenia s dobou liečby v rozsahu 10

až 14 dní. Zároveň je nepochybné, že uvedeného konania sa spolu s ďalšími obžalovanými, uznanými
vinnými za prečin výtržníctva, dopustil na mieste verejnosti prístupnom a teda jeho konanie napĺňa aj
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.K okamihu vzniku poranení poškodených je potrebné poukázať na závery znalca H.. J. Y..

Bolo teda nepochybne preukázané, že k zraneniu poškodených došlo na základe konania obžalovaných

P. C. P. vo vzťahu k spôsobenej ťažkej ujme u poškodeného H.. H. E., ako aj obžalovaných P., P. C. J.
vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví a je tu daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaných a
zranení poškodených, kde mechanizmus vzniku poranení je aj v súlade s výpoveďou znalca z odboru
zdravotníctva H.. J. Y..

Pokiaľ ide o obžalované U. Č. C. C. H., tieto obe na hlavnom pojednávaní zmenili výpovede, obe
v snahe vyviniť sa z pod obžaloby, ale je potrebné poukázať na výpovede z prípravného konania,
kde P. mal U. Č. dať sumu 30,- Eur a C.L. H. zobrala sumu 40,- Eur a skutočnosť, že peniaze si
podelili potvrdzuje aj obžalovaný G.Y. P.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obe obžalované mali
vedomosť, že uvedené peniaze pochádzali z trestnej činnosti, v tomto prípade zo zločinu lúpeže a kde
navyše obžalovaná H. napádala K. P., aby poškodenému H. E. zobral peňaženku a boli priamymi očitými

svedkami, že došlo k spáchaniu trestného činu, vedeli, že ide o vec získanú trestný činom. Preto súd
mal za to, že obe svojim konaním naplnili znaky skutkovej podstaty prečinu podielnictva podľa § 231
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda že nadobudli vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným
inou osobou a to, že od K. P., po ním vykonanej lúpeži, dostali peniaze, ktoré on získal týmto trestným
činom a mali o tom vedomosť.

Všetci obžalovaní sú plne trestnoprávne zodpovedné subjekty a konali nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt) a to v prípade zločinu ublíženia na zdraví
podľa 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona je to ochrana zdravia iného, nakoľko ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia
iného, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého, v prípade ťažkej
ujmy na zdraví bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pokiaľ ide o
lúpež, zákon kumulatívne chráni dve spoločenské záujmy a to osobnú slobodu v zmysle slobodného
rozhodovania a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť, objektom v prípade prečinu výtržníctva

je predovšetkým záujem na ochrane pokojného občianskeho spolunažita pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný poriadok, kde sekundárne sú ohrozené aj ďalšie chránené záujmy a predmetom
útoku v prípade podielnictva podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona je cudzia vec získaná trestným činom
inej osoby.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že

obžalovaný K. P. sa skutku dopustil vo veku blízkom veku mladistvých a sa k skutku priznal a tento
oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d a písm. l) Trestného zákona. Na druhej
strane obžalovanému priťažuje to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) už
bol doposiaľ súdne trestaný (§ 37 písm. m) Trestného zákona), čo súd nemohol nezobrať do úvahy, lebo
skutku kladeného mu za vinu v tomto konaní sa dopustil v skúšobne dobe podmienečného odsúdenia

vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4T/85/2017.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak ukladá trest
za dva, alebo viac trestných činov spáchaných v súbehu, trest ukladá podľa trestnej sadzby za trestný
čin z nich najprísnejšie trestný.

Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za zločin podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona uložiť trest
odňatia slobody v rozmedzí 4 až 10 rokov, za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestný zákona umožňuje
v jeho osobitnej časti uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 rokov, za prečin ublíženia na zdravípodľa § 156 ods. 1 je možné uložiť trest odňatia slobody rozmedzí 6 mesiacov až 2 roky a za prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 až na 3 roky.

Teda úhrnný trest súd ukladal podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom na závažnosť
skutku, spôsob jeho spáchania, ako aj závažný následok nielen v podobe ujmy na zdraví, ale aj
materiálnej škode na majetku, ktorého sa zmocnil, dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné,
na zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie pôsobiť
trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom a preto ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 6 (šesť) rokov, ktorý považoval na za primeraný.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin, lebo táto skutočnosť je zrejmá aj z odpisu RT, obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

SúdprirozhodovaníodruhuavýmeretrestuuobžalovanéhoG.P.tiežvychádzalzrozhodnýchokolností
uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje, že už bol doposiaľ súdne trestaný, čo
súd nemohol zobrať do úvahy, lebo ako vyplýva z oboznámeného registra trestov a pripojeného spisu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/80/2013, rozsudkom zo dňa 19.12.2013 bola schválená dohoda o

vine a treste a bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a čo malo za následok,
že súd prihliadal na § 38 ods. 5 Trestného zákona, kde v zmysle prvej vety pri opätovnom spáchaní
zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovej trestnej sadzby o polovicu.

Tiežmupriťažujeto,žesadopustilviacerotrestnýchčinov,čímzaložilpodmienkynaukladanieúhrnného
trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a najprísnejšie prísnym je v jeho prípade zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej

a generálnej prevencie u obžalovaného G.Y. P. nebolo možné ukladať iný trest, než trest spojený s
obmedzením jeho osobnej slobody a preto ukladal takýto druh trestu pri použití zákonom stanovenej
trestnej sadzby, ako aj § 38 ods. 5 Trestného zákona v trvaní 7 (sedem) rokov, ktorý považoval na
uvedomenie si následkov svojho konania u obžalovaného G. P. za primeraný, pričom pre jeho výkon ho
podľa § 48 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia., nakoľko

tento už v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

U obžalovaného Ľ. J. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 ods. 1 písm. j) Trestného
zákona teda, že doposiaľ viedol riadny život, nakoľko sa neho hľadí v prípade jeho jediného odsúdenia
(sp. zn. 41T/128/2012) akoby nebol súdne trestaný a na druhej strane u neho zistil priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko ho uznal za vinného za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného
zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Úhrnný trest teda ukladal
podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona a dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu Trestného zákona
a na uvedomenie si následkov svojho konania nie je neho potrebné pôsobiť trestom spojeným s

jeho výkonom a že účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu
podmienečne odložil a ukladal trest v trvaní 1 (jedného) roka, ktorý považoval za primeraný a za
primeranú považoval skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Pri ukladaní trestu u obžalovanej U. Č. súd zistil prevahu poľahčujúcich okolností, nakoľko táto doposiaľ

viedla riadny život, keďže v prípade aj jej jediného odsúdenia vo veci sp. zn. 33T/90/2017, tak ako u
obžalovaného Ľ. J. sa na ňu hladí akoby nebola odsúdená a súd nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností.

Za prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na
3 roky. Aj v jej prípade dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálne a generálnej prevencie

postačí trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom a za zákonný a spravodlivý a primeraný
považoval trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní 6 (šesť) mesiacov,
kde na preukázanie, že išlo len o vybočenie je súd toho názoru, že primeranou je skúšobná doba v
trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.Rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zistil pri ukladaní trestu obžalovanej C. H., keď aj u
nej, ako poľahčujúcu okolnosť, vyhodnotil skutočnosť, že doposiaľ viedla riadny život a priťažuje jej to, že

spáchala viac trestných činov a to prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona a prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko v jej prípade boli splnené všetky podmienky
na ukladanie súhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako

bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Obžalovaná C. H. spáchala skutok kladený jej za vinu v tomto konaní skôr, než bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, v tomto prípade doručené trestné rozkazy
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5T/8/2018 a sp. zn. 5T/44/2018 a preto ukladal súhrnný trest podľa

zásadnauloženiesúhrnnéhotrestupodľa§42ods.1Trestnéhozákonavspojenís§41ods.1Trestného
zákona, t. j. podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo bolo
v tomto prípade trestná sadzba uvedená v § 231 ods. 1 Trestného zákona. Aj v tomto prípade, ako u
obžalovanej U. Č. C. Ľ. J., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie generálnej a individuálnej prevencie
postačí aj samotná hrozba trestu, nie je potrebné ukladať trest spojený s obmedzením osobnej slobody

a preto za primeraný považoval trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka pri určení skúšobnej doby
v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste uložené
obžalovanej skorším trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5T/8/2018 a tiež sp. zn.

5T/44/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Počas určených skúšobných dôb sú obžalovaní J., Č. C. H. povinní viesť riadny život, čím preukážu
súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvarovali akémukoľvek protiprávnemu

konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie z ich strán.

Vyššie uvedené tresty uložené obžalovaným X/Rudolfovi J., X/Dávidovi P., X/Ľudovítovi J., X/
Eszmeralde Č.F. C. X/Alžbete H. súd považoval za primerané a dostatočné na zabezpečenie účelu
Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Pokiaľideonárokynanáhraduškody,poškodenýH..H.E.sinároknanáhraduškodyneuplatnilriadne a
včas, preto rozhodnutie neobsahuje žiadny výrok a ohľadne uplatnenej škody vo vzťahu k poškodenému
H. E. by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec Trestného konania v tomto
prípade, nevynímajúc skutočnosť, že obžaloba bola podaná pôvodne aj na ďalšieho obvineného, ktorý

je už aj odsúdený, preto ho s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.