Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116223944
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116223944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava

Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: Z.. L. X.,
notárka so sídlom Y., J. Sv. M. XX, F.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Miroslava Čapková, advokátka so
sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 21, proti žalovanej: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. XXX/XX, o
zaplatenie 324,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 14C/167/2016-45 zo dňa 06. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 324,41 eur (výrok
I.), zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 324,41 eur od
12.04.2014 do zaplatenia, do troch dní (výrok II.) a vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie 324,41 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 324,41 eur

od 12.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že na základe uznesenia Okresného súdu
Trenčín zo dňa 07.02.2014 sp.zn. 23D/171/2003, 8Dnot. 103/2003, právoplatného dňa 01.04.2014 bola
žalobkyni ako súdnemu komisárovi v dedičskom konaní priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov
vo výške 486,61 eur, ktorú boli povinní zaplatiť dedičia Y. G. vo výške 324,41 eur, S. G. vo výške 40,55
eur, Z. H. vo výške 40,55 eur, Y. I. vo výške 40,55 eur a S. I. vo výške 40,55 eur v lehote najneskôr
do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Všetci dedičia okrem žalovanej odmenu uhradili, žalovaná tak
neurobilanapriekviacerýmvýzvam.Predprvýmpojednávaním,dňa26.01.2017,vzalažalobkyňažalobu

v časti o zaplatenie istiny 324,41€ späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť, preto súd prvej inštancie
konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP. Následne vychádzal súd prvej
inštancie z toho, že na základe bodu VII. uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.02.2014 sp.zn.
23D/171/2003, 8Dnot. 103/2003 bola žalobkyni ako súdnemu komisárovi v dedičskom konaní priznaná
odmena a náhrada hotových výdavkov, ktorú boli povinní zaplatiť dedičia, vrátane žalovanej najneskôr
do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2014 a žalovaná
odmenu a náhradu hotových výdavkov v lehote stanovenej súdnym rozhodnutím žalobkyni neuhradila.

Preto sa dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 10 dňovej lehoty na plnenie plynúcej od právoplatnosti
uznesenia, teda od 12.04.2014 dostala do omeškania a žalobkyni vzniklo právo požadovať popri plnení
aj zákonný úrok z omeškania, ktorý bol ku dňu omeškania s plnením dlhu vo výške 5,25% ročne. Keďže
svoj dlh neuhradila dobrovoľne, súd prvej inštancie ju k tomu zaviazal. O náhrade trov konania súdrozhodol podľa § 256 ods.1, § 255 ods. 2 CSP a C.s.p. Žalobkyňa si uplatnila s podaním žaloby nárok na
úhradu sumy 324,41 eur spolu s úrokom zo omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 395,19 eur.
Súd jej priznal 70,78 eur ako úrok z omeškania, čiže v 18% mala žalobkyňa úspech a v 82% neúspech

a pomer úspechu a neúspechu je 64% v prospech žalovanej. Menovanej však trovy v konaní nevznikli
a preto jej súd prvej inštancie žiadne nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým bola zaviazaná na plnenie a v súvisiacom výroku o
trovách konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že notárka mohla mať odmenu

uhradenú už v roku 2003 po skončení dedičského konania, ktoré mohla vybaviť v priebehu pár týždňov.
Na jej rozhodnutie však museli čakať roky, nemohli nakladať s ich majetok, čo spôsobilo škody a
trápenie. Poukázala na postup notárky v dedičskom konaní. Súd vychádzal len z tvrdení notárky,
jej argumentáciou sa nezaoberal, bez pojednávania v jej neprítomnosti vydal rozhodnutie, s ktorým
nesúhlasí. Deklarovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/, § 365 ods. 2 CSP. K
žalobe sa nevyjadrila, lebo jej platobný rozkaz nebol doručený. Keď bude ukončené dedičské konanie

po L., dlžnú sumu uhradí.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne a tvrdenia žalovanej v odvolaní sú irelevantné. Pokiaľ žalovaná poukazuje na dedičské
konaniesp.zn.23D/171/2003,totoboloprávoplatneskončené.Žalovanábolapoučenáomožnostipodať

proti uzneseniu vydanému v tomto dedičskom konaní odvolanie, čo však neurobila. Žalovaná odmenu
notárke nezaplatila včas, dostala sa do omeškania, a preto žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania.
Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

5.Žalovanánáslednepožiadalaopredĺženielehotynavyjadreniekvyjadreniužalobkynezozdravotných
dôvodov a požiadala o oznámenie adresy orgánu, ktorý sa zaoberá otázkou priebehu a spracovania
dedičského konania.

6. Súd prvej inštancie žalovanej oznámil, že lehotu na vyjadrenie podľa § 374 ods. 1 CSP nie je možné

predĺžiť, nakoľko ide o lehotu zákonnú.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

9. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať
pojednávanie.

10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancienevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) a v nesprávnom právnom závere okresného súdu ( § 365 ods. 1 písm.

h/ CSP).

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto
je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok žalobkyne na úrok z omeškania
5,25 % ročne zo sumy 324,41 eur od 12.04.2014 do zaplatenia titulom omeškania žalovanej s úhradou
na ňu prislúchajúcej časti odmeny a náhrady hotových výdavkov žalobkyne ako súdnej komisárky v
dedičskom konaní.
18. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 23D/171/2003, 8Dnot 103/2003, zo dňa 07.02.2014 bola žalobkyni ako súdnemu komisárovi v

tomto dedičskom konaní priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov vo výške 486,61 eur, ktorú
boli povinní zaplatiť dedičia Y. G. , teda žalovaná, vo výške 324,41 eur, S. G. vo výške 40,55 eur,
Z. H. vo výške 40,55 eur, Y. I. vo výške 40,55 eur a S. I. vo výške 40,55 eur v lehote najneskôr do
10 dní od právoplatnosti uznesenia. Všetci dedičia okrem žalovanej odmenu uhradili, žalovaná tak
dobrovoľne neurobila napriek viacerým výzvam zo strany žalobkyne. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 01.04.2014, a keďže žalovaná odmenu a náhradu hotových výdavkov v lehote
stanovenej súdnym rozhodnutím žalobkyni neuhradila, dostala sa dňom nasledujúcim po márnom
uplynutí 10- dňovej lehoty na plnenie plynúcej od právoplatnosti uznesenia, teda od 12.04.2014 do
omeškania. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že žalobkyni vzniklo právo požadovať popri
plnení aj zákonný úrok z omeškania.

19. Pokiaľ žalovaná vzniesla v odvolaní námietky proti priebehu dedičského konania sp.zn.
23D/171/2003, na tieto odvolací súd ( a ani prvoinštančný) nemohol prihliadať. Súd je pri rozhodovaní
viazaný skutkovým stavom existujúcim ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP), pričom
ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie (a napokon i ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku)

existovalo právoplatné súdne rozhodnutie, zaväzujúce žalovanú ako jednu z dedičiek plniť žalobkyni
pomernú časť odmeny a náhrady hotových výdavkov súdneho komisára, ktoré nebolo príslušným
procesným postupom zrušené alebo zmenené. Ak mala žalovaná pochybnosti o správnosti tohto
súdneho rozhodnutia, nič jej nebránilo využiť riadne či mimoriadne opravné prostriedky vo vzťahu k
uvedenému rozhodnutiu v danom dedičskom konaní ( čo však neurobila), pretože správnosť daného

súdneho rozhodnutia nie je možné preskúmavať v tomto inom súdnom konaní o nároku žalobkyne.
Výrokom právoplatného uznesenia vydaného v dedičskom konaní sú strany, resp. účastníci konania ( v
časti odmeny a náhrady hotových výdavkov notára ako súdneho komisára ide o notára i o dedičov, ktorí
boli na je úhradu zaviazaní) zásadne viazaní, čo znamená, že pre nich zakladá právne účinky, ktorými
sú povinní sa riadiť.

20. Dôvodná nebola ani námietka žalovanej, že sa nemohla oboznámiť s tvrdeniami žalobkyne a že vec
nebola prejednaná a rozhodnutá v jej prítomnosti.

21. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na § 177 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je

potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. V súdenej veci bol
dňa 12.04.2017 vydaný platobný rozkaz č.k. 14C/167/2016 -20, ktorým bolo žalobe čo do úrokov z
omeškaniavyhovené.Platobnýrozkazbolzrušenýuznesenímč.k.14C/167/2016-37zodňa20.07.2017,
pretože sa ho nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Súd prvej inštancie následne postupoval

podľa § 116 ods. 1 CSP a pokúsil sa zistiť skutočný pobyt žalovanej. Vykonal lustráciu v registri
obyvateľov SR, v Sociálnej poisťovni, registri osôb vo výkone trestu odňatia slobody a väzby, naviac
šetrením cez políciu zistil, že žalovaná na adrese trvalého pobytu (Y., X.) ani na adrese uvádzanej
žalobkyňou (Y., K. XXXX/XX) reálne nebýva. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne následne
postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu

a na webovej stránke príslušného súdu s tým, že zo zákona sa žaloba sa považuje po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, keď žaloba bola žalovanej doručená fikciou podľa § 116 ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 2 000,- eur, išlo o jednoduchú právnuotázku a žalovaná (i žalobkyňa) mala súdom vytvorenú možnosť k veci sa vyjadriť, postupu súd prvej
inštancie, ktorý v súlade s § 177 písm. a/ CSP verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
niet čo vytknúť.

22. Vzhľadom na uvedené, sú odvolacie námietky žalovanej uplatnené neoprávnene a odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná
v celom rozsahu.
24.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniažalobkynerozhodnevsúlades§262ods.2vnadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).