Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/133/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5818201165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX/XX, I., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom K. XX, E., proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova ul. 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Z. XX, K.,
v konaní o zaplatenie 1.343,39 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 3C/5/2018-136 zo dňa 10. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu potvrdzuje.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku I. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.343,39
eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.343,39 eur od 09.12.2015 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Za nesporné medzi stranami považoval, že 15.06.2015
došlo k škodovej udalosti, pri ktorej sa od pohybujúceho sa motorového vozidla, ev. číslo TS 814 BB

značky PEUGEOT EXPERT odpojil za motorovým vozidlom pripojený prívesný vozík, ev. číslo TS 641
YA, patriaci osobe odlišnej od prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorý bol poistený v rámci PZP
u žalovaného (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.). Prívesný vozík po odpojení od motorového vozidla
PEUGEOT EXPERT narazil do motorového vozidla žalobcu ev. číslo VW GOLF V s evidenčným číslom
TS 852 BB, ktoré stálo vo dvore žalobcu. V dôsledku toho mu bola spôsobená škoda v celkovej výške
1.343,39 eur tak, ako vyplýva z priloženej faktúry za opravu daného motorového vozidla. Prvoinštančný
súd poukázal na ust. § 427 OZ, § 2 písm. a), g), h), i), § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001

Z. z. o PZP v znení platnom ku dňu vzniku po škodovej udalosti. Pri vyhodnotení zodpovedného subjektu
za vznik škody vychádzajúc z dokazovaním zisteného skutkového stavu a platnej právnej úpravy ustálil,
že táto bola spôsobená pripojeným prívesným vozíkom, ktorý sa z neznámych dôvodov odpojil a nie
motorovým vozidlom, ktoré tento vozík ťahalo. Nebol sporný spôsob akým ku škodovej udalosti došlo
a že sa tak stalo pohybom odpojeného vozíka z mierneho kopca, po ktorom sa plynulou jazdou auto
s prívesným vozíkom pohybovali. Uzavrel, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného potom by
podľa názoru súdu bolo PZP prívesného vozíka nadbytočné, pretože s výnimkou extrémnych prípadov

by nikdy nebola daná zodpovednosť za škody vzniknuté z dôvodu prevádzky prívesného vozíka. Jeho
podstatou a účelom je byť súčasťou jazdnej súpravy, teda byť ťahané nejakým motorovým vozidlom, na
čosamozrejmemusíslúžiťhybnásilatohtomotorovéhovozidla.Inéchápaniezodpovednostnéhovzťahu
by znamenalo, že poistenie vozíka by bolo nadbytočné. Na podklade uvedeného uzavrel, že žalovaný jevecne pasívne legitimovaný subjekt v predmetnom konaní. Účinne nepoprel tvrdenia žalobcu, nakoľko
neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadne skutočnosti o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a škodou. S poukazom na ust. § 11 ods. 7, 8 Zákona o PZP, § 517 ods. 2 OZ, § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal s uplatnenou istinou i úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy od 09.12.2015 do zaplatenia, teda po uplynutí 15 dní po tom, ako došlo
k skončeniu prešetrenia poistnej udalosti u žalovaného. Oznámenie žalovaného o ukončení šetrenia
z 23.11.2015 súd považoval za odmietnutie náhrady škody poškodenému. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a úspech žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vychádzajúc z
opisu rozhodujúcich skutočností uzavrel, že prívesný vozík bol pripojený k motorovému vozidlu, spolu
tvorili jednu jazdnú súpravu v zmysle zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Vzhľadom na to je
jediný možný a logický záver, že škoda bola spôsobená dôsledkom prevádzky motorového vozidla a nie
pripojeného vozíka, pretože práve kinetická energia motorového vozidla uviedla celú jazdnú súpravu do

pohybu.Prívesnývozíkbysasámosebedoprevádzkynedostalajehoprevádzkabolajedinevdôsledku
pohybu a vyvinutej ťahacej sily motorového vozidla. V kontexte uvedeného namietol, že sa konajúci
súd nevysporiadal s námietkami žalovaného odkazom na Metodické usmernenie členov SKP č. 1/2005,
ktoré stanovuje postupy členov SKP pri likvidácií poistných udalostí spôsobených jazdnou súpravou
v prípadoch, keď ťahajúce vozidlo je poistené u iného poisťovateľa, ako je poistené ťahané vozidlo.

Poukázalnačl.2ods.2.1.,ods.2.2.MetodickéhousmerneniaakoirozsudokOkresnéhosúduBratislava
II, sp. zn. 25Cb/337/2015. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní došlo k nesprávnostiam v procese
zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania a
prijímania skutkových záverov. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci napokon konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v nedostatočnom

a chybnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu zmenil, žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Alternatívne navrhol rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním prezentovaným tvrdeniam,
nedokázal riadne odôvodniť a preukázať svoje tvrdenia. Subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím ešte
neznamená odňatie práva na spravodlivý proces. Závery žalovaného sú nesprávne do značnej
miery. Absurdné stanovisko žalovaného má tendenciu skresľovať, zavádzať súd. Je nesporné, že

prívesný vozík bol samostatne poistenou vecou, poisťovala sa zodpovednosť za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou, v prípade ak by postulát žalovaného mal spĺňať atribút pravdivosti, neexistoval by
v praxi žiadny dôvod poisťovať pripojené vozidlá, nakoľko ich použitie sa vždy vzťahuje na pripojenie
k ťahaciemu vozidlu. V tomto prípade škoda nebola spôsobená ťažnou silou ťahacieho vozidla, ale
výlučne okolnosťami v prevádzke pripojeného vozidla. Poukázal na čl. 2 bod 2.2 a 2.4 Metodického

umiernenia členov SKP 1/2005, ako aj komentár vydavateľstva C.H.BECK k § 427 Občianskeho
zákonníka, Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, s. 1523 - 1542, podľa ktorého skutočnosť, či škoda
bola zapríčinená prevádzkou ťahacieho vozidla alebo prípojného vozidla, je nevyhnutné posúdiť na
základe kritéria miery ovládateľnosti, kontroly a možnosti ovplyvnenia prevádzky ťahaného dopravného
prostriedku ťažným dopravným prostriedkom. Z toho vyplýva, že škoda nebola zapríčinená ťažnou

silou (teda zrýchlením) ťahacieho vozidla, nakoľko sila ťahacieho vozidla nanajvýš uviedla prípojné
zariadenie do pohybu iba obvyklým spôsobom, ktorý nie je spôsobilý bez ďalšieho spôsobiť žiadnu
škodu. V posudzovanom prípade škoda bola spôsobená výlučne prevádzkou pripojeného vozidla
dôsledkom technickej závady (vplyvu korózie a nedostatočného servisu - udržiavania dopravného
prostriedku v stave spôsobilom na prevádzku, na vznik nadmernej vôle) na zaisťovacom uzatváracom

mechanizme spojovacej hlavice ťažného oja nákladného prívesu (tak, ako vyplýva z listinných dôkazov
vykonaných v konaní pred prvostupňovým súdom), ktorá predstavuje neštandardnú a mimoriadnu
okolnosť, diametrálne odlišnú od vplyvu pôsobenia ťažnej sily ťahacieho vozidla. Preto sa pridržiava už
prezentovaného stanoviska, že škoda spôsobená prevádzkou jazdnej súpravy má pôvod v prevádzke
prípojného vozidla, pretože je zapríčinená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke prípojného

vozidla. Poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.07.2015 sp. zn.
26Cb/138/2012, ktorého závery sú v zhode s článkom 2. bod 2.2, bod 2.4 Metodického usmernenia
členov SKP č. 1/2005. Uzavrel, že škoda spôsobená prevádzkou jazdnej súpravy má pôvod v prevádzke
prípojného vozidla ak je zapríčinená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke prípojného vozidla ato bez ohľadu na skutočnosť, že prípojné vozidlo bolo ťahané alebo tlačené ťahacím vozidlom, pričom
toto ustanovenie sa použije aj na prípad, kedy je škoda spôsobená prípojným vozidlom bezprostredne
po rozpojení jazdnej súpravy, ak toto rozpojenie je následkom okolnosti, ktorá zapríčinila škodu a má

pôvod v prevádzke prípojného vozidla. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, odvolaním

napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny
záver, ktorý podložil i citáciou na vec aplikovaných právnych predpisov.

6. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v danom prípade k odpojeniu
pripojeného vozidla došlo v dôsledku technickej závady (vplyvu korózie a nedostatočného servisu -
udržiavania dopravného prostriedku v stave spôsobilom na prevádzku) na zaisťovacom, uzatváracom
mechanizme spojovacej hlavice ťažného oja nákladného prívesu a práve táto skutočnosť podľa názoru
odvolacieho súdu má podstatný vplyv i na posúdenie zodpovednosti ťahacieho, prípadne pripojeného

vozidla za vznik škodovej udalosti.

7. V zmysle čl. 2 bod 2.2 a 2.4 Metodického usmernenia členov SKP č. 1/2005, škoda spôsobená
prevádzkou jazdnej súpravy má pôvod v prevádzke pripojeného vozidla ak je zapríčinená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke pripojeného vozidla a to bez ohľadu na skutočnosť, že pripojené vozidlo

bolo ťahané alebo tlačené ťahacím vozidlom. Toto ustanovenie sa použije aj na prípad, kedy je škoda
spôsobená pripojeným vozidlom bezprostredne po rozpojení jazdnej súpravy, ak toto rozpojenie je
následkom okolnosti, ktorá zapríčinila škodu a má pôvod v prevádzke pripojeného vozidla.

8. Vychádzajúc potom z mechanizmu škodovej udalosti a vyššie citovaného čl. 2 bod 2.2 a 2.4

Metodického usmernenia i odvolací súd v zhode s nezmeneným stanoviskom žalobcu a právnym
záverom prvoinštančného súdu dospel k presvedčeniu, že v danom prípade žalovaný je nositeľom
vecnej pasívnej legitimácie v predmetnom spore, čo by poisťovateľ pripojeného vozidla. V prejednávanej
veci totiž ku škode došlo pripojeným vozidlom bezprostredne po rozpojení jazdnej súpravy a toto
rozpojenie bolo následkom okolnosti, ktorá zapríčinila škodu a má pôvod v prevádzke pripojeného

vozidla (skorodované uzamykacie zariadenie, nedostatočný servis). Škoda bola zapríčinená výlučne
prevádzkou pripojeného vozidla dôsledkom technickej závady, pričom išlo o okolnosti, ktoré majú
pôvod v prevádzke pripojeného vozidla. V nadväznosti na to odvolací súd nemal dôvod odkloniť sa od
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.07.2015 sp. zn. 26Cb/138/2012 a
rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo mu vo vzťahu k žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)