Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121210167
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121210167.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore navrhovateľa X.. N. K., R.. XX.X.XXXX, D. J.X.,
S. X, proti COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Landererova 12, 811 09 Bratislava, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu 24C/28/2021-23 zo dňa
2.12.2021 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie 24C/28/2021 zo dňa 2.12.2021 a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia
zastavuje.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením návrh

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov
konania a žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorým sa
navrhovateľ pred začatím sporu vo veci samej domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek konania nekalej povahy smerujúceho k žalobcovi a upierať mu práva na ochranu jeho

ekonomických záujmov, zakázal žalovanému používanie agresívnych obchodných praktík pri vymáhaní
splátok úveru, ako aj vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ukladanie pokút a pristúpiť k zrážkam zo
mzdyaždoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamejaleboposkytnutiapoistnéhoplneniapoisťovateľom
podľa toho, čo nastane skôr.

3. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods.1

a 2, § 329 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 53
ods. 4 písm. k), § 565 Občianskeho zákonníka, § 506 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 5, § 4 ods.
2, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 9 ods. 9, § 9 ods. 11 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a po vyhodnotení argumentácie obsiahnutej v návrhu
na nariadenie NO v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že navrhovateľ
neosvedčil relevantné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Z tvrdení navrhovateľa a pripojených listinných dokladov mohol súd
ustáliť skutkový stav len v tom rozsahu, že medzi stranami bola uzavretá zmluva, ktorú strany označili
vo svojej korešpondencii ako úverovú zmluvu č. 50189983, na základe ktorej boli navrhovateľovi zrejme
poskytnuté finančné prostriedky pre účely financovania kúpy motorového vozidla oproti jeho povinnosti
ich vrátiť veriteľovi v dohodnutých splátkach, navrhovateľa však predmetnú úverovú zmluvu nepredložil
a teda súd nemohol právne posúdiť, o aký typ, resp. charakter záväzkovo-právneho vzťahu sa jedná.

Súd nepozná dátum uzavretia zmluvy, zmluvné strany, predmet zmluvy, ani jej obsah, dobu trvania úveru
a výšku poskytnutého úveru (pokiaľ sa jedná o úver), výšku, počet a splatnosť splátok, nemohol saoboznámiť ani s prípadnými ďalšími zmluvnými dojednaniami týkajúcimi sa napr. spôsobu ukončenia
zmluvy, podmienok vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a pod. a posúdiť platnosť zmluvy a ani ju
podrobiť kontrole z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Pre nedostatok dôkazov súd nevedel posúdiť,

či medzi stranami bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, v akej forme a s akým obsahom, a
teda či boli splnené podmienky podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. K rovnakému
záveru dospel aj vo vzťahu k návrhu, aby súd zakázal odporcovi ukladať navrhovateľovi pokuty. Petit
návrhunauloženiepovinnostizakázaťpoužívanieagresívnychobchodnýchpraktíkprivymáhanísplátok
úveru a zdržať sa akéhokoľvek konania nekalej povahy, súd považoval za neurčitý a nevykonateľný

petit, pričom akcentoval, že uvedená povinnosť je všeobecnou povinnosťou, ktorú zákon ukladá všetkým
dodávateľom vo vzťahu k spotrebiteľom (§ 4 ods. 2 v spojení s ust. § 7, § 8, § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa). Dodal, že tvrdenie navrhovateľa o používaní nekalých a agresívnych obchodných
praktík zo strany odporcu sa v podstate odvíja od jediného aktu (úkonu), ktorým je výzva veriteľa zo
dňa 15.10.2021 na zaplatenie dlhu na omeškaných splátkach úveru vo výške 698,16 €, ktorú samu
osebe nemožno považovať za nekalú alebo agresívnu obchodnú praktiku, naopak takýto akt predstavuje

splnenie povinnosti, ktorú zákon ukladá veriteľovi. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže neodkladným
opatrením zakázať veriteľovi, aby učinil hmotnoprávny úkon (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru),
na ktorý ho za splnenia zákonom stanovených podmienok oprávňuje zákonná, resp. zmluvná úprava.
Záverom súd konštatoval, že navrhovateľ v návrhu neuviedol, aký má vzťah navrhované NO k žalobe vo
veci samej, resp. čoho sa mieni domáhať voči odporcovi vo veci samej žalobou. Z uvedených dôvodov

súd prvej inštancie návrh na nariadenie NO ako nedôvodný zamietol. O nároku strán na náhradu trov
konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ a navrhol, aby ho odvolací súd po
preskúmanívecizmenilanariadilneodkladnéopatrenievnavrhovanomznení.Malzato,ženapadnutým

uznesením ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli porušené jeho práva a zákonné
ustanovenia obsiahnuté v Civilnom sporovom poriadku, zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov, ale aj celý súbor právnych noriem zabezpečujúcich ochranu práv
spotrebiteľa. Napadnuté uznesenie považoval za jednostranné, neurčité, zmätočné, nezákonne a
arbitrárne a jeho skutkové a právne závery podľa navrhovateľa nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Súčasne zásadným spôsobom boli porušené jeho ľudské práva a základné slobody, najmä právo na
súdnu ochranu a spravodlivý proces a zaručené čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných
slobôd, čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd vrátane parciálneho práva na riadne odôvodnenie výrokov
súdneho rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytkol chyby v napadnutých výrokoch, najmú pre nejasnosť

a neúplnosť jeho skutkových zistení, ako aj preto, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesarozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. uplatnil odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v

zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne
pre vadu spočívajúcu v nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Z tohto
dôvodu napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 391 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.

6. Podľa ust. § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou
na práva a povinnosti. Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim vznikom, t.j.

spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného registra. V procesnom zmysle predstavuje procesná
subjektivita tzv. procesnú podmienku, ktorou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať,
aby sú vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita (§ 61 CSP) predstavuje takú
procesnú podmienku konania, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Na
nedostatok procesnej subjektivity musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak
súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou už v čase začatia konania, indikuje tzv.

neodstrániteľnú vadu konania, následkom ktorej je obligatórne zastavenie konania (§ 62 CSP, pozri tiež
Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 223 - 225).

12. Podľa ustálenej právnej praxe odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť
byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Ak je v žalobe pri označení úplného obchodného názvu

podniku uvedená aj organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod na zastavenie konania (R
57/1996).

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 92/2004 zo dňa 1.11.2004 konštatoval,
že ust. § 103 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu: v súčasnosti ust. § 161 Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016) ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené
všetky zákonom ustanovené procesné podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a
aby súd mohol vydať rozhodnutie. Jednou zo základných procesných podmienok konania, ktoré je
súd povinný skúmať z úradnej povinnosti (t.j. aj bez návrhu), je splnenie podmienky civilnoprávnej
subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom civilného procesu v zmysle § 19 O.s.p. (pozn. odvolacieho

súdu: v súčasnosti prevzatá úprava v ust. § 61 CSP). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1
prvej vety O.s.p.; nemožno ho odstrániť ani opravou podľa § 43 O.s.p. (od 1.7.2016 § 128 CSP), pretože
nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. V sporových konaniach, ktoré
možno začať iba na základe žaloby, je žalovaným ten, koho žalobca v žalobe ako účastníka konania

takto v zmysle § 90 O.s.p. označil.

14.Vrozsudkusp.zn.5Cdo61/2003zodňa23.7.2003Najvyššísúd SRkonštatoval,žeprávnickéosoby
zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, t.j. nadobúdajú právnu subjektivitu, a
teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom svojho vzniku, ktorým je deň ich zápisu do uvedeného

registra, a strácajú túto subjektivitu dňom výmazu z obchodného registra. Posudzovanie otázky právnej
subjektivity účastníka konania v občianskom súdnom konaní predpokladá jeho riadne označenie. I keď
v prípade právnických osôb sú ich základnými pojmovými znakmi názov a sídlo, nie sú tieto údaje
jedinými identifikačnými znakmi, ktoré právnickú osobu identifikujú. Takýmto identifikačným údajom je aj
identifikačné číslo právnickej osoby, ktoré sa povinne zapisuje do obchodného registra. V závere tohto

rozhodnutia najvyšší súd dospel k záveru, že účastníkovi konania (žalovanému) bola odňatá možnosť
konať pred súdom práve z dôvodu nesprávneho posúdenia otázky jeho spôsobilosti byť účastníkom
konania.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že formou podnikania zahraničnej právnickej osoby na území

Slovenskej republiky v zmysle ust. § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka je podnikanie tejto
osoby prostredníctvom organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na území Slovenskej republiky.
Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona
podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej
republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu

podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu
podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Z cit. ustanovení
vyplýva, že organizačná zložka zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu, t.j. nemôže vo vlastnommene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony a nič na tom nemení ani skutočnosť, že
organizačná zložka je zapísaná v príslušnom obchodnom registri.

16. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Nedostatok procesnej subjektivity
strany sporu, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania, je takým nedostatkom podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť. Túto vadu konania nemožno napraviť žiadnym spôsobom, doplnením
ani opravou podania, lebo nejde o nesprávnosť alebo neúplnosť podania, ktoré nemožno zamieňať s
nedostatkom v podmienkach konania. Nedostatok procesnej subjektivity nemožno odstrániť ani tak, že

súd akceptuje „opravu“ či „upresnenie“ označenia procesne nespôsobilého subjektu (strany sporu). Ak
súd zistí nedostatok procesnej subjektivity v návrhu (žalobe) označeného žalovaného (ktorý tu je už v
čase začatia konania), nemôže v konaní pokračovať, ale konanie musí byť v každom štádiu obligatórne
zastavené.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci nezohľadnil uvedené východiská ustálené v

právnej praxi, nezaoberal sa otázkou procesnej subjektivity subjektu označeného na žalovanej strane a
neprihliadolnavaduspôsobenú(neodstrániteľným)nedostatkompodmienkykonania,ktorátuexistovala
už v čase začatia konania a postupoval v rozpore so zákonom, pokiaľ dospel k záveru o potrebe
podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vecne prejednať. Z označenia žalovanej strany
v návrhu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie NO

proti subjektu nespôsobilému byť stranou sporu (konania) o nariadenie neodkladného opatrenia -
COFIDIS SA pobočke zahraničnej banky, o čom svedčí aj v návrhu uvedené sídlo pobočky: Landererova
12, Bratislava, ktoré tento subjekt riadne identifikujú (výpis z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, Oddiel: Po, vložka č. 3657/B). Pobočka zahraničnej banky ako organizačná zložka podniku
zahraničnej osoby COFIDIS, akciová spoločnosť s predstavenstvom a dozornou radou so sídlom Parc

de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d' Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, nemá
hmotnoprávnu spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti a ani procesnú subjektivitu v zmysle ust. § 61
CSP. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto muselo byť napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie 24C/28/2021 zo dňa 2.12.2021 postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
a) CSP zrušené a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 391 ods. 1 v

spojení s § 161 ods. 2 CSP bolo odvolacím súdom zastavené.

18. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1, § 256 ods. 1
v spojení s ust. § 396 CSP, v súlade s ktorými navrhovateľ, ktorý podaním návrhu na nariadenie NO
proti procesne nespôsobilému subjektu, zastavenie konania procesne zavinil, nemá právo na náhradu

trov konania a žalovanému subjektu bez procesnej subjektivity (pobočke zahraničnej banky) právo na
náhradu trov nevzniklo, keďže je vylúčené, aby vo vzťahu k takému subjektu vznikli akékoľvek práva
a povinnosti, právo na náhradu trov konania nevynímajúc. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov neodkladného opatrenia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.