Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118010027
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7118010027.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2020 samosudca JUDr. Ján

Poprocký v trestnej veci obžalovaného D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. - nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., L.uznáva sa za vinného, že
dňa XX.XX. XXXX v čase okolo XX.XX hod. v A. na ulici F., poškodil technický prostriedok na zabránenie
odjazdu motorového vozidla, ktorý mu bol namontovaný mestskou políciou a z miesta sa snažil odísť,
pričom príslušníčka F., ktorá bola operačným strediskom mestskej polície privolaná na demontáž
zariadenia, sa mu snažila v odjazde zabrániť, páchateľ jej pokyny nerešpektoval a dvakrát predným

nárazníkom osobného motorového vozidla zn. H. EČV : A. narazil do pravej nohy K.. a z miesta ušiel
t e d a
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
tým s p á c h a l

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s

použitím § 138 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobnú dobu v
trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanému povinnosť osobne sa
ospravedlniť poškodenej mestskej policajtke D.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na obvineného D. (ďalej len

obžalovaný), pre spáchanie zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona.Okresný súd Košice I (ďalej len súd) na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním listinných dôkazov, predložením
fotografií a oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, ktorý k veci uviedol, že od začiatku spochybňuje voči
nemu postavenú skutočnosť, čo nenašlo pochopenie u mjr. Vyšetrovateľky C. Po vznesení obvinenia
podal sťažnosť na troch prokuratúrach. Sťažnosť bola zamietnutá prokurátorom P. ako neopodstatnenú.
Následne podal odpor proti trestnému rozkazu, ktorý bol vydaný JUDr. Poprockým. Aj naďalej je
presvedčený. Namieta, že prokurátor zjednodušil svoju prácu s vyšetrovacím spisom a jednoducho

vsadil jeho prípad do rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/29/2016, čo považuje za neprípustné.
Tvrdil, že nespáchal trestný čin spáchaný zbraňou. Uviedol, že neparkoval na mäsiarskej ulici na mieste
vyhradenom pre rezidenta, neporušil zákon ani žiadne pravidlo, nespáchal ani priestupok. Tzv. papuča
bola namontovaná na jeho vozidlo bezdôvodne. Člen mestskej polície začal konanie neprávom. V ten
deň bol v divadle a keď po odchode z divadla idúc domov uvidel, že jeho auto je uzamknuté papučou,
tak ju odstránil a chcel s autom odísť ako slobodný občan. Vtedy došli mestskí policajti, ktorých možno

aj zavolal a boli presvedčení, že konajú v súlade s právom. Obžalovaný bol a je presvedčený o tom, že
konali v protiprávne. Na záver odkázal na svoju výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, kde od začiatku popieral
spáchanie skutku a celú situáciu tam vysvetlil. Z nasledujúceho výsluchu vyplynulo, že papuča bola
odstránená tak, že obžalovaný sa pohol s autom, ktorá sa uvoľnila a spadla, aby neostala na ceste,
vystúpil z auta a preniesol ju na protiľahlý chodník. Obžalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom neohrozil

príslušných policajtov, ani do nich nenarazil.
Z výpovede svedkyne poškodenej D., hneď z úvodu vyplynulo, že si na celú situáciu už veľmi nepamätá,
tak platí to, čo uviedla hneď na začiatku v prípravnom konaní, nechce nič doplniť ani nič pozmeniť.
Na otázku prokurátora nech opíše to čo si pamätá uviedla, že si pamätá obžalovaného, ktorý poškodil
papuču, keď prišli na miesto činu uvideli, že obžalovaný nasadá do auta s tým, že papuča bola vypáčená.

Svedkyňa uviedla, že ona ukazovala obžalovanému aby zastavil auto, on odmietol, vrazil do nej 2x do
pravej nohy a potom odskočila na stranu a on následne odišiel s autom. Z otázok kladených svedkyni
poškodenej vyplynulo, že odskočila od auta, pretože sa nechcela dať prejsť, obžalovaný by ju bol
schopný aj zraziť, bála sa o svoj život. Na papuči bolo ohnuté rameno, že by spadla je nepravdepodobné.
Verbálne s obžalovaným nekomunikovala ona, ale skôr kolega, ona mu len ukazovala, aby zastavil.

Obžalovaný sa správal agresívne. Na margo výpovede svedkyne poškodenej obžalovaný uviedol,
že neexistuje právna definícia pojmu agresivita. Z nasledujúcich otázok obžalovaného na svedkyňu
poškodenú vyplynulo, že bola veľmi rýchlo prítomná na mieste činu, náčelníkom hliadky bol p. B. Na
otázku kto rozhodoval o tom, na ktoré autá budú namontované papuče svedkyňa poškodená uviedla,
že dopravná značka. Svedkyňa poškodená uviedla, že je presvedčená o tom, že obžalovaný stál na

rezidentskom mieste. Keď volali z centra, že sa maj dostaviť na miesto činu nachádzala sa na ulici Q.
Policajné auto aj papuče sú vlastníctvom mestskej polície. Na mestskej polícii ešte nie je možné uplatniť
možnosť objektívnej zodpovednosti.
Z výpovede svedkyne F., vyplýva že večer išla do divadla, bola v divadle a večer pred XX:XX hod. sa
predstavenie skončilo. Bola s dcérou, išli k autu na F. šli cez R. keď počuli krik. Mysleli si s dcérou,

že sa niekto bije, prišli bližšie a videli ako na F. niekde pri Urob si sám, na parkovisku, jeden človek -
obžalovaný, ktorý tam bol, aj auto zaparkované, kričí a kope do zariadenia (pozn. papuče) a následne
šiel do auta, zase kopal, trhal papuču na aute, vyrval ju a odhodil. Na otázku samosudcu, či svedkyňa
mala na aute papuču uviedla, že ona nie, lebo parkovala vyššie, ale dcéra papuču mala, tak zaplatila
pokutu a šla preč. Na otázky obžalovaného na svedkyňu, svedkyňa odpovedala, že maďarsky rozumie

veľmi málo, všetko videli až následne šli k svojmu autu, ktoré parkovalo vyššie, auto na ktorom prišla
dcéra svedkyne je auto svedkyne a je to značka H., keď zistili, že dcéra dostala papuču neboli zlostné.
Svedkyňa sa nezaoberala nikdy tým, či papuče patria mestskej polícii alebo spoločnosti M.. Svedkyňa
už nevedela uviesť či videla aj policajné auto, ale policajtov videla, najprv mestských a potom štátnych.
Z výpovede svedkyne F., vyplýva, že svedkyňa trvá na výpovedi z prípravného konania, nakoľko svoju

výpoveď si prečítala aj podpísala. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola v divadle, mali na kolesách papuče,
ak sa dobre pamätá bolo ich viac. Vie, že niekto volal policajtov, bol tam zmätok, vie, že vtedy chcela z
miesta odísť čím skôr. Zaplatila pokutu a odišla. Na otázku samosudcu, či zaregistrovala nejaký incident
na mieste, a koho, svedkyňa uviedla, že počula zvýšený hlas s policajtmi. Svedkyňa ďalej uviedla,
že pozná obžalovaného, bol tam prítomný, mal na aute papuču, bol nahnevaný. Svedkyňa na otázky

obžalovaného uviedla, že dovtedy nevidela obžalovaného agresívneho, nepočula ho vulgárne nadávať,
ani po maďarsky. Nevedela že parkovali na rezidentskom mieste, priznáva, že bola nahnevaná keď
uvidela, že má na aute papuču.Z výpovede svedka X., vyplynulo, že nerozumie maďarsky. S odstupom času si už nepamätá na
vulgarizmy, vie že obžalovaný kričal z okna, že všetkým dajte dole papuču okamžite. Na otázku
obžalovaného, kde boli policajti v priebehu incidentu svedok uviedol, že on bol iba pri incidente, keď

obžalovaný skoro zrazil mestskú policajtku, potom už bol riešený on a šiel preč. Totiž, keď prišiel k autu,
videl, že obžalovaný hneď začal trhať papuču dole, on sám (pozn. svedok) volal mestskú políciu, že
chce dať dole papuču, lebo aj on ju mal na svojom aute. Videl, že mestskí policajti stáli na ľavej strane
s autom, čiže na strane nemocnice pri kostole a oni všetci boli zaparkovaní na pravej strane, všetci
v tej rade mali papuče. Keď odchádzal, prišla aj štátna polícia, ktorá zaparkovala za autom mestskej

polície. Na otázku obžalovaného ako má rozumieť tomu, že on takmer zrazil policajtku svedok uviedol,
že obžalovaný papuču vyrval a ufujazdil na aute preč, potom ako prišli mestskí policajti, policajtka sa
obžalovaného snažila zastaviť, oprela sa s rukami o auto obžalovaného, ale ten šiel s autom ďalej. Keby
jej kolega nepovedal, aby odskočila, lebo ju zrazí, obžalovaný by ju prešiel, nakoľko sa stále s autom
posúval dopredu. Svedok na záver uviedol, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania
Z výsluchu svedka F., vyplýva, že na mieste činu bol ako mestský policajt, nakoľko bol a stále je

zamestnancom mestskej polície. Svedok už nevedel uviesť kto bol vedúcim hliadky, ani to kde sa
nachádzal kde bol v momente keď prišlo hlásenie z ústredne. Na mieste činu parkovalo viac áut bez
rezidenčnej karty. Na záver svedok uviedol, že trvá na výpovedi ktorú uviedol v prípravnom konaní.
Súd prečítal výpoveď svedkyne F., zo dňa XX.XX.XXXX. Z výpovede okrem iného vyplýva, že videla
ako majiteľ jedného z áut (pozn. obžalovaný) začal papuču zo svojho auta strhávať a demolovať.

Manžel svedkyne upozornil tohto majiteľa auta, že si poškodí auto a policajti určite majú záznam o jeho
priestupku. Vôbec nepočúval a pokračoval v demolácii. O 2-3 minúty prišla mestská polícia, majiteľ auta
nastúpil do auta a naštartoval, pohýnal sa smerom dopredu a dozadu, aby demoláciu papuče dokončil.
Na výzvy mestskej polície nereagoval a on sa pohýnal s autom dopredu aj napriek tomu, že policajtka sa
opierala rukami o prednú kapotu auta s cieľom mu v tom zabrániť. Takto ju posúval pár metrov dopredu,

až kým ona neuskočila.
Súd prečítal výpoveď svedka B., zo dňa XX.XX.XXXX. Z výpovede okrem iného vyplýva, že v predmetný
deňbolvyrozumenýoperačnýmstrediskomA.policajnéhozboru,ženauliciF.potrebujúmestskípolicajti
výpomoc. Po stručnom oboznámení zo strany mestskej polície o skutku sa majiteľ auta pešo vrátil,
nasadol do iného auta s maďarskými ŠPZ-tkami, odmietal komunikovať, nereagoval na výzvy a odmietol

predložiť doklad totožnosti. Po tom čo boli použité hmaty a priložené putá, sa majiteľ auta bránil a kričal
v maďarčine.
Súd vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov, konkrétne záznamu z evidencie priestupkov
z ktorého vyplýva, že obžalovaný má sedem záznamov na úseku dopravy, odpisu z registra trestov a
oboznámením fotodokumentácie z ohliadky miesta činu (č. l. 118-124).

Po takto vykonanom dokazovaní samosudca vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na
záverečné reči, po ktorých bolo hlavné pojednávanie prerušené a následne bol vyhlásený rozsudok,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby, teda zo zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Trestného zákona

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle
§ 34 Trestného zákona Trestná sadzba za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Tr.
zákona je tri až osem rokov. Súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj
osobu obžalovaného, je namieste uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky podmienečne, so
skúšobnou dobou 3 (tri) roky so zároveň uloženým probačným dohľadom a aj povinnosť osobne sa

ospravedlniť poškodenej mestskej policajtke. Takýto trest považuje súd za zákonný a spravodlivý tak z
hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Zároveň má súd za to, že takáto výmera trestu bude
pôsobiť na obžalovaného do budúcna preventívne tak, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalších
protiprávnych konaní.
Súd má za to, že vina obžalovaného je preukázaná dostatočným a zákonným spôsobom vykonaným

dokazovaním. Svedkovia vypovedali zhodne a bez rozporov. Súd upozorňuje, že podstatou
predmetného súdneho konania bolo prejednanie trestného činu podľa § 323 Trestného zákona a nie
rezidenčné parkovanie, resp. možnosť alebo nemožnosť ukladania papúč a činnosť mestskej polície. K
naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zo strany obžalovaného došlo, nakoľko podstata spočíva
v použití násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa (buď mu predchádzať alebo

pôsobiťpovýkone).Nanaplnenieskutkovejpodstatysanevyžaduje,abypoužitímnásiliaskutočnedošlo
k ublíženiu na zdraví. Násilím je aj konanie proti telu napadnutého. Poškodená v čase spáchania skutku
bola príslušníčkou mestskej polície, mala plánovanú službu, vykonávala hliadkovú činnosť, kontrolovala
rezidentné parkovanie, bola vyslaná operačným strediskom na demontáž papúč, bola v služobnejrovnošate, v služobnom vozidle a vykonávala svoju právomoc, čiže o tom že poškodená disponovala
statusom verejného činiteľa nemá súd pochybnosti. Zbraňou sa v zmysle trestného zákona rozumie
akýkoľvek predmet, ktorým možno urobiť útok voči telu dôraznejším, čiže aj motorové vozidlo.

S prihliadnutím na vykonané dokazovanie, ako aj citované odôvodnenie, rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku.