Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118010027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7118010027.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského na verejnom zasadnutí dňa 25.januára 2022, v trestnej
veci obžalovaného D.. D. X., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. c) Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.6.2020
sp.zn. 7 T/1/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného D.. D. X.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.6.2020 sp.zn . 7 T 1/2018 bol obžalovaný
D.. D. X. uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 04.04. 2017 v čase okolo 22.00 hod. v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 32, poškodil technický
prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ktorý mu bol namontovaný mestskou políciou
a z miesta sa snažil odísť, pričom príslušníčka Mestskej polície Košice Ľ. O., ktorá bola operačným
strediskom mestskej polície privolaná na demontáž zariadenia, sa mu snažila v odjazde zabrániť,
páchateľ jej pokyny nerešpektoval a dvakrát predným nárazníkom osobného motorového vozidla zn.
Opel EČV : KE XXX BF narazil do pravej nohy Ľ. O. a z miesta ušiel .

Bol mu za to uložený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. (správne písm. f) súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť osobne
sa ospravedlniť poškodenej mestskej policajtke D.. Ľ. O..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný D.. D. X..

Vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žerozsudokjezaloženýnanepodloženomskutkovomzistení.
Zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, nie je podložený konkrétnymi, nespochybniteľnými
dôkazmi, vyplýva len a jedine z tvrdenia a výpovede poškodenej. Ani jedno zo svedectiev nepotvrdzuje
bez spochybniteľnosti tvrdenia poškodenej a nie je podložené. Ani jedno svedectvo nie je podložené

nespochybniteľnými dôkazmi. Svedectvá sú rozporuplné a obsahujú omyly, ktoré spochybňujú ich
hodnovernosť. Vytýka prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal všetkými relevantnými okolnosťami.Obžalovaný namieta, že písomné vyhotovenie prvostupňového rozsudku bolo realizované až po 111
dňoch, pričom rozsudok obsahuje pisárske chyby v priezvisku vyšetrovateľky F.. F.. I. A. a v priezvisku

B.. F.Á. A..

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zopakoval, že technický prostriedok na zabránenie
odjazdu osobného motorového vozidla nebol nasadený oprávnene, avšak s touto skutočnosťou sa nikto
nechce zaoberať. Ďalej uviedol, že uvedený technický prostriedok nebol majetkom polície, ale patril

súkromnej spoločnosti a rovnako motorové vozidlo, ktorým prišli mestskí policajti, nepatrilo Mestskej
polícii. Napokon uviedol, že žiadal obhliadku miesta činu, avšak nebolo mu vyhovené. Rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za nezákonné.

Na podklade takto podaného odvolania obžalovaným krajský súd v zmysle ust. 317 ods.1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie , ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a zistil nasledovné:

Hneď v úvode je potrebné uviesť, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu (§ 278 ods. 1 Tr. por. ). Dokazovanie v trestnom konaní je determinované vymedzením skutku
v uznesení o vznesení obvinenia a následne v obžalobe podanej prokurátorom, pričom je zamerané na
objasnenie skutočností podstatných a dôležitých pre rozhodnutie o podanej obžalobe.

Vzhľadom na tento záver krajský súd má zato, že výrok o vine obžalovaného D..

D. X. uvedený v napadnutom rozsudku je založený na presvedčivých dôkazoch vykonaných v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a teda zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní
prvostupňového súdu, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú inú alternatívu skutkového deja než
aký bol na základe týchto dôkazov ustálený v rozsudku okresného súdu.

Keďže prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie
rozhodnutiaprvostupňovéhoaodvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,alekomplexneapreto
nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom
rozhodnutí už poukázal okresný súd. Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky odvolateľom
je potrebné odpovedať na tie argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a rozhodujúce.

Obžalovaný D.. D. X. v podanom odvolaní v podstate zotrval na obhajobe uplatnenej na hlavnom
pojednávaní prvostupňového súdu, že namontovanie technického prostriedku na zabránenie odjazdu
motorového vozidla na jeho osobnom motorovom vozidle Opel EČV : KE XXX BF v Košiciach, na ul.
Mäsiarskej dňa 4.4.2017 Mestskou políciou Košice bolo nedôvodné, pretože neparkoval na mieste

vyhradenom pre rezidentov a keď odchádzal z miesta parkovania policajtov neohrozil.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia venoval adekvátnu pozornosť výpovedi
obžalovaného D.. D. X., v ktorej opísal zo svojho pohľadu príchod na Mäsiarsku ul. v Košiciach dňa
4.4.2017 okolo 22.00 hod., kde mal zaparkované svoje osobné motorové vozidlo Opel EČV : KE XXX BF

a následné konanie potom, čo zistil, že na kolese tohto vozidla má namontovaný technický prostriedok
na zabránenie odjazdu motorového vozidla.

Krajský súd má zato, že skutkové zistenia prvostupňového súdu na základe vykonaného dokazovania
obhajobné prednesy obžalovaného D.. D.Á. X. v celom rozsahu vyvracajú.

V prvom rade je potrebné uviesť, že výpoveďami svedkyne Ing. K. O. a svedka F. B. mal súd
preukázané, že obžalovaný D.. D. X. v kritickom čase poškodil technický prostriedok na zabránenie
odjazdu motorového vozidlo, ktorý mal namontovaný Mestskou políciou na jeho osobnom motorovom
vozidle Opel EČV : KE XXX BF.

Svedkovia MUDr. O. X., svedok X. X. a svedkyňa MVDr. L. X. zhodne potvrdili, že obžalovaný Ing. D. X.
technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla demoloval a vytrhol.Odvolací súd nezistil dôvody na spochybnenie hodnovernosti a pravdivosti výpovedí vyššie uvedených
svedkov. Svedkovia o podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach vypovedali bez rozporov , zhodne a
presvedčivo a ich výpovede korešpondujú v podstate aj so zisteniami vyplývajúcimi z fotodokumentácie

na čl. 118 - 124 predloženého trestného spisu.

V posudzovanej trestnej veci treba predovšetkým zdôrazniť, že obžalovaný Ing. D. X. vedel, že Mestská
polícia Košice použila technický prostriedok na zabránenie odjazdu jeho motorového vozidla v súvislosti
s riešením priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, konkrétne porušenia státia

vyplývajúceho z dopravnej značky (§ 3 ods. 1 písm. f) zák.č. 564/91 Zb. v znení neskorších predpisov).

Pre úplnosť krajský súd konštatuje, že vodiči osobných motorových vozidiel vo všeobecnosti, bez
akýchkoľvek pochybností poznajú dôvody použitia technických prostriedkov na zabránenie odjazdu
motorových vozidiel Mestskou políciou.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že z ustanovenia § 16a ods.1 zák.č. 564/91
Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, že príslušník Mestskej polície je oprávnený použiť technický
prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ak motorové vozidlo stojí na mieste, kde je
to zakázané dopravnou značkou, alebo všeobecnou úpravou cestnej premávky a vodič vozidla sa v
blízkosti miesta nenachádza.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd upriamuje pozornosť aj na výpoveď svedkyne MVDr. L. X.,
ktorá uviedla, že aj jej manžel, svedok X. X. upozorňoval v kritickom čase obžalovaného Ing. D. X.,
že je úplne zbytočné strhávať a demontovať technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového
vozidla z kolesa osobného motorového vozidla, pretože policajti určite majú zadokumentovaný záznam

o priestupku, ako aj číslo motorového vozidla.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že svedok X. X. telefonicky kontaktoval Mestskú
políciu, aby prišli odstrániť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ktorý mal
v kritickom čase aj on namontovaný na jeho osobnom motorovom vozidle.

Na základe hlásenia z operačného strediska Mestskej polície v Košiciach na miesto, to znamená na ul.
Mäsiarsku v Košiciach došli mestskí policajti Ing. Ľ. O. T. F. B., ktorí boli dňa 4.4.2017 od 19,00 hod.
v službe a vykonávali hliadkovú činnosť. Ich príslušnosť k Mestskej polícii bola zrejmá zo služobnej
rovnošaty.

Na tomto mieste je potrebné vzhľadom na uplatnenú argumentáciu obžalovaného týkajúcu sa tvrdenia,
že technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorových vozidiel patril súkromnej spoločnosti,
rovnakotaktelefónresp.vysielačka,ktorýmikomunikovalaMestská políciauviesť,žeuvedenénámietky
nie sú podstatné a rozhodujúce pre posúdenie priebehu skutkového deja v tejto trestnej veci a rovnako

nie je dôležité, kto v rozhodnom čase spravoval parkovacie systémy, či parkovacie miesta v Meste
Košice, pretože tieto skutočnosti v žiadnom smere nemajú vplyv na plnenie úloh Mestskej polície a
rozsah oprávnení jej príslušníkov stanovených Zákonom o obecnej polícii.

Na druhej strane podľa názoru krajského súdu je ale podstatné zistenie, že po príchode mestských

policajtov na miesto parkovania bol obžalovaný Ing. D. X. vyzvaný svedkyňou D.. Ľ. O. a svedkom F. B.,
aby zastavil osobné motorové vozidlo, ktorým sa pohýňal smerom dopredu, kde stála svedkyňa D.. Ľ.
O., ktorá sa snažila osobné motorové vozidlo zastaviť tak, že sa rukami oprela o prednú kapotu vozidla.
Obžalovaný na výzvy mestských policajtov nereagoval ale nárazníkom vozidla narazil dvakrát do pravej
nohy D.. Ľ. O.Á., pričom sa poškodenej následne podarilo odskočiť a bezprostredne nato obžalovaný

D.. D. X. s osobným motorovým vozidlom odišiel.

Tieto skutočnosti mal súd preukázané jednak výpoveďou svedkyne D.. Ľ. O. a svedka F. B., ale aj
svedeckými výpoveďami X. X., F.. L. X. T. F.. O. X..

Na základe týchto zistení krajský súd dospel k záveru, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva
jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ zisteným
spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania
obžalovaného D.. D. X..

Odvolací súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že príslušníci Mestskej polície dňa 4.4.2017 okolo 22.00 hod.
na ul. Mäsiarskej č. 32 objasňovali priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s ním
spojenú neoprávnenú demontáž technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla
obžalovaným D.. D.Z. X. postupovali podľa § 3 ods. 1 písm. f) zák. č. 564/91 Zb. v znení neskorších
predpisov a obžalovaný napriek vedomosti o povinnosti, aby na výzvu príslušníkov Mestskej polície

zastavil osobné motorové vozidlo a v rámci prejednávania a objasňovania priestupku poskytol potrebné
vysvetlenie použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a uvedený čin spáchal
so zbraňou, ktorou sa rozumie akýkoľvek predmet, ktorým možno útok voči telu poškodeného urobiť
dôraznejším, čo nepochybne platí aj v prípade motorového vozidla.

Poškodená D.. Ľ. O., X. F. X. A. je v súlade s ust. § 128 ods. 1 Tr. zák. verejným činiteľom, pretože

je zamestnancom územnej samosprávy, ktorý sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa
pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená.

Obžalovaný zaútočil na poškodenú D.. Ľ. O. pri služobnom zákroku práve z dôvodu výkonu jej
právomoci.

Odvolací súd má zato, že úmyselné ohrozenie príslušníka Mestskej polície pri výkone služby nájazdom
na neho motorovým vozidlom spĺňa zákonné znaky zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm.a) Tr. zák.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému D.. D. X. prvostupňovým súdom krajský súd
nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku na základe odvolania podaného obžalovaným.

Obžalovaný D.. D. X. doposiaľ nebol súdne trestaný, ale z evidencie priestupkov je zrejmé, že
má evidovaných 7 priestupkov na úseku dopravy. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne. U

obžalovaného neboli zistené poľahčujúce okolnosti, ale na druhej strane ani priťažujúce okolnosti.

Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu tak, ako sú uvedené
v § 34 Tr. zák. Prihliadol na okolnosti prípadu, ale aj na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob
života, spôsob spáchania činu, ako aj pomery a možnosti nápravy obžalovaného a dospel k záveru, že

účel trestu u obžalovaného D.. D. X. zabezpečí trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere troch rokov, výkon ktorého podmienečne odložil a zároveň uložil
obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú ustanovil na tri roky s tým,
že súčasťou probačného dohľadu je aj uložená povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej D.. Ľ. O..

Odvolací súd má zato, že uložený trest je úmerný zavineniu obžalovaného a môže pôsobiť výchovne
tak na obžalovaného, ako aj na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd napokon poznamenáva, že namietané prieťahy obžalovaným D.. D. X. vo vyhotovení
súdneho rozhodnutia prvostupňového súdu bolo potrebné namietať prostredníctvom sťažnosti pre

nečinnosť podanej na nadriadenom súde (§ 55 ods. 3 Tr. por.), ich riešenie v rámci odvolacieho konania
potom, čo rozhodnutie už bolo prvostupňovým súdom vyhotovené nie je aktuálne.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenie.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.