Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212205710
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212205710.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, sídlo:
Bratislava, Mliekarenská 10, proti povinnému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX R.
P., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24. júna 2013 pod č. k. 10Er/3869/2012-17,
Ex 674/12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, na zákon o spotrebiteľských úveroch, §
52, § 53 ods. 4 písm. r) a § 54 Občianskeho zákonníka, ako aj na Smernicu rady 93/13/EHS, judikatúru

Súdneho dvora (ES) a vecne potom tým, že po preskúmaní Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
karty č. B41/0000040 (ďalej len „Zmluvy“), uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
ako dodávateľom a povinným, ako spotrebiteľom dňa 18.05.2005, a to najmä rozhodcovskej doložky,
dospel k záveru, že táto (rozhodcovská doložka uvedená v čl. IV. bode 14 Zmluvy) nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť

zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam. Podľa názoru súdu
prvého stupňa už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, nakoľko takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Z vyššie uvedených

dôvodov preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a následného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V podrobných dôvodoch odvolania namietal, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu
vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný a vymedzený len na preskúmanie
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného
exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v
súlade s dobrými mravmi. Taktiež uviedol, že okresný súd svojim konaním nahrádza procesnú
pasivitu spotrebiteľa, pričom pre takýto prieskum neoprávňuje súd ani vnútroštátna právna úprava a

ani komunitárne právne predpisy a smernice. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu, že spotrebiteľ si
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnýmištandardnými podmienkami, pričom mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým úverovým podmienkam. V tejto súvislosti uviedol, že návrh zmluvy (vrátane rozhodcovskej
doložky) predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu

uzavrieť, čím prijal návrh rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ ako právny predchodca oprávneného dal
povinnému dlžníkovi možnosť prijať alebo odmietnuť rozhodcovskú doložku, pričom mal dlžník možnosť
vyjadriť svoj súhlas resp. nesúhlas s riešením sporov v rozhodcovskom konaní . Rozhodcovskú zmluvu
(vo forme rozhodcovskej doložky), ktorá bola uzavretá plne v súlade s citovaným ustanovením zákona
o bankách a so súhlasom povinného, nie je preto možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy

a z tohto dôvodu neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 483/2001 Z.z. o
bankách je právnym predpisom lex specialis k Občianskemu zákonníku. Zo žiadneho ustanovenia
zmluvy ani zo žiadneho dôkazu v rozhodcovskom konaní nevyplýva, že veriteľ podmienil poskytnutie
úveru uzavretím rozhodcovskej doložky a že pri výhradách dlžníka k rozhodcovskej doložke by
právny predchodca oprávneného úver neposkytol. V závere odvolateľ uviedol, že exekučný súd svojim
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia

zákonných podmienok na takýto postup.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ust. § 212

ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávaniapodľaust.§214ods.2písm.O.s.p.,adospelkzáveru,žeodvolanímnapadnutéuznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, teda
jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

V prvom rade sa žiada uviesť, že odvolací súd nemal dôvod zásadným spôsobom polemizovať
s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou týmto do odôvodnenia napadnutého uznesenia a
podporujúcou ním (okresným súdom) zvolený spôsob rozhodnutia (čím treba rozumieť najmä závery
o tom, prečo bolo vylúčené, aby exekútorovi v tejto konkrétnej veci mohlo byť udelené poverenie na
vykonanie exekúcie). Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom

prvého stupňa predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvého stupňa s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). Z dôvodu
relatívne podrobne vyargumentovaného nesúhlasu oprávneného s takýmito dôvodmi (v odvolaní) a pre
potrebu vyporiadania sa takto aj s tzv. odvolacími námietkami oprávneného však odvolací súd považuje
za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p.) ešte nasledovné :

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je
oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že
skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej

veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takútointerpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej
sa v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva - spotrebiteľské
právo. Týmto účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených

spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd uviedol, že oprávneniu súdov v exekučnom
konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp.
s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo §
40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými
môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Premieta sa v nich klasická rímska právna zásada „vigilantibus

iura scripta sunt" („práva patria bdelým"). Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutia IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní

ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
Podobný názor vyslovil Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 1624/12 zo dňa 27.09.2012, podľa
ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods.
1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský
rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého

výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania. Zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje, aby otázka právomoci rozhodcu bola
skúmaná i v exekučnom konaní.

V predmetnej veci bola medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného dňa 18.05.2005

uzatvorená zmluva v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka.

V danom prípade nie sú pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy, pretože právny
predchodca oprávneného poskytol povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a
povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Ikeď zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a

dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (nadobudol účinnosť 1. apríla 2004, teda pred
uzatvorením úverovej zmluvy), neoznačuje zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov za spotrebiteľské,
uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter, a preto bola po zohľadnení všetkých ostatných kritérií
exekučným súdom aplikovaná správne. K takémuto názoru dospel aj Najvyšší súd SR v obdobnom
prípade v uznesení zo dňa 05.02.2013 sp. zn. 3 Cdo 157/2012.

Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je tiež potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je
implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval
Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,

str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice
je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Po zhrnutí týchto skutočností možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný
súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

Rozhodcovská doložka sa nachádza v čl. IV. bode 14 ustanovení predmetnej zmluvy. Z tejto zmluvnej

podmienky vyplýva, že klient súhlasí, aby všetky spory vzniknuté zo záväzkového vzťahu založeného
touto zmluvou alebo vzniknuté v súvislosti s týmto záväzkovým vzťahom, boli rozhodnuté rozhodcami
Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave podľa Rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovskádoložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Takto dojednaná
rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber
rozhodcu dodávateľom bol obsahom záverečných ustanovení predmetnej úverovej zmluvy, ktorá je

dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej
doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Dodávateľ ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných
sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej

miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v danej veci odvodil z
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z dôvodu, že spôsobila značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,vzmysle§53ods.4OZvzneníúčinnom
v čase uzatvorenia zmluvy je neplatná. Rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať daný
spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za

nulitný právny akt.

Pretože za daného stavu prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v súlade so zákonom a správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 251

ods. 4, aplikujúc § 219 ods. 1, ods. 2 O. s .p. napadnuté uznesenie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvého stupňa) druhostupňový súd nerozhodoval,
pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len fázu konania, ktorá je podkladom pre následné
zastavenie exekúcie v zmysle § 44 ods. 3 E. p.. K takémuto postupu bude priestor v ďalšom následnom

konaní okresného súdu (§ 224 ods. 4 O. s. p. per analogiam).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.