Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/362/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204750
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1221204750.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátuMgr.PatrícieŽelezníkovejaJUDr.BlankyPodmajerskej,vovecivysloveniaprípustnostiprevzatia
N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Roman Hojer s. r. o.
advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 50 708 953, do zdravotníckeho
zariadenia: I. nemocnica U., R. klinika Y., N. 6, XXX XX U., na odvolanie umiestneného proti rozhodnutiu

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.09.2021, č.k. 27Pu/11/2021-9, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 28.09.2021, č.k. 27Pu/11/2021-9, vo výroku I rozhodol,
že prevzatie N. Q., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - I. nemocnica U., R. klinika Y., N.
6, U., je prípustné. Vo výroku II žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 6 ods. 4, 9 písm. d), § 9 ods. 5 zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“), § 260 ods. 1,
2, 3, § 261, § 262 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom

prípade sú splnené podmienky prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia,
pretože u umiestneného je vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav nevyhnutná ústavná psychiatrická
liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. T. R. a zdravotnou dokumentáciou
umiestneného dospel k záveru, že bez hospitalizácie a pokračovania v liečbe umiestneného, ktorý trpí
akútnou psychózou a bludovou poruchou a neuvedomuje si závažnosť svojho zdravotného stavu, by
hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu s reálnou možnosťou ohrozenia jeho života a zdravia

(nebezpečenstvosuicidálnehokonania).Zistil,žeumiestnenýboldozdravotníckehozariadeniaprevzatý
na podnet ambulantnej psychiatričky J.. F. (k tejto bol odoslaný internistom) z dôvodu, že udával hlasy,
ktoré mu hovorili, aby vyskočil zo 4. poschodia, v jeho myslení boli prítomné paranoidné obrazy, pričom
umiestnenýpriprijatípriznaldennúkonzumáciualkoholu,vykazovalznakytremoru,bolauňhobadateľná
znížená hygiena, pri prijatí sa obával steru (testovanie na ochorenie COVID-19) a priniesol si so sebou
zápisy hlasov, ktoré sa mu vynárajú (počuje hlasy v nemčine a hebrejčine). Vzhľadom na uvedené

mal súd prvej inštancie za to, že hospitalizácia a pokračovanie v antipsychotickej liečbe umiestneného
je jednoznačne tak v jeho záujme (najmä v záujme ochrany jeho zdravia), ako aj v záujme ochrany
spoločnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie

umiestnený,navrhujúcodvolaciemusúdu,abyrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutejčastizrušil,
alternatívne rozhodol, že prípustnosť prevzatia do zdravotníckeho zariadenia v celom rozsahu zamieta.Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“) a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

písm. h) CSP). S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil, považoval ho za neopodstatnené a
založené na skutočnostiach, ktoré sú v rozpore s vykonanými dôkazmi a jeho skutočným zdravotným
stavom. Bol toho názoru, že neboli naplnené podmienky prípustnosti jeho prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia, keď jeho zdravotný stav nevykazuje potrebu hospitalizácie, je fyzicky aj psychicky zdravý
a doposiaľ nemal psychické problémy vyžadujúce si liečbu na psychiatrii. Poukázal na skutočnosť,

že spoločne so svojím bratom J. Q. vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorú by v prípade vážnych
psychických problémov celkom iste nebol schopný vykonávať. Nesúhlasil s tvrdeniami jeho ošetrujúcej
lekárky a ambulantnej psychiatričky obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Vyjadril sa, že
pri vyšetrení neudával hlasy nabádajúce ho k sebapoškodzovaniu, ale iba opisoval svoje sny, ktorým
v reálnom živote nepripisoval žiadnu váhu, keďže je plne schopný odlíšiť sny od reality. Nerozumel
tiež, prečo by znaky tremoru mali byť dôvodom na jeho hospitalizáciu za účelom ústavnej psychiatrickej

liečby, pretože tremor predstavuje normálnu osciláciu určitých častí tela (v jeho prípade rúk), postihuje
veľkú časť populácie, nie je nebezpečný a vzhľadom na pokročilejší vek mu takéto príznaky nemožno
zazlievať. Umiestneného sa zároveň dotklo tvrdenie o jeho „badateľne zníženej hygiene“, keďže je
denne v rámci svojej práce v kontakte s veľkým množstvom ľudí a v žiadnom prípade by si nedovolil
zanedbávať svoju hygienu. Upozornil, že odbornú pomoc vyhľadal iba z dôvodu pravidelne pociťovanej

únavy. Uviedol, že je pokojným a nekonfliktným človekom, pričom nikdy ani nepomyslel na to, že by
ublížil sebe či akejkoľvek inej osobe. Mal za to, že jeho umiestnenie v zdravotníckom zariadení nie je v
jeho najlepšom záujme ani v záujme ochrany jeho zdravia. Vyjadril sa, že v zdravotníckom zariadení sa
cíti veľmi zle a pobyt v ňom môže negatívne ovplyvniť nielen jeho psychické, ale aj jeho fyzické zdravie.
Zastával názor, že jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia je v rozpore s dobrými mravmi a je

ukážkou zneužitia práv zdravotníckeho personálu, ktorého konaním bolo neprávom zasiahnuté do jeho
práva na slobodu pohybu a pobytu, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a práva na
súkromný a rodinný život, t.j. jeho umiestnenie je v rozpore s jeho základnými právami a slobodami.
Podotkol, že nie je nebezpečný pre seba ani pre spoločnosť. Konanie zdravotníckeho personálu a súdu
prvej inštancie označil za rozporné so zákonom a ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.

4. Zdravotnícke zariadenie vo svojom vyjadrení k odvolaniu umiestneného uviedlo, že umiestnený
bol na ich klinike hospitalizovaný od 23.09.2021 do 06.10.2021, pričom u neho išlo o prvý záchyt
psychického ochorenia, bol prijatý s odporúčaním aj na nedobrovoľnú hospitalizáciu, vzhľadom na riziko
z omeškania po prvom vyšetrení u ambulantnej psychiatričky na podnet jeho internistu. Ambulantná

psychiatrička stav umiestneného vyhodnotila ako akútnu psychotickú poruchu s príznakmi schizofrénie
a podozrením na závislosť od alkoholu, keď u neho bolo pri vyšetrení prítomné psychotické zúženie
myslenia, bludná nálada, autisticko-dereistické inkoherentné myslenie, verbálne akustické halucinácie
okrem iného aj s popisovanými halucinovanými „hlasmi“ nabádajúcimi na suicídium naposledy 2 dni
pred vyšetrením a komunikáciou s „hlasmi“ v cudzích aj neznámych jazykoch, správanie paticky

motivované, osobnosť psychoticky alterovaná. Pripojené boli záznamy zo psychotickej produkcie -
komunikácie s halucinovanými hlasmi umiestneným. Do zdravotníckeho zariadenia bol umiestnený
privezený sanitkou rýchlej zdravotnej pomoci s asistenciou polície, pričom podľa záznamu rýchlej
zdravotnej pomoci umiestnený potvrdil prítomnosť hlasov v hlave, ktoré počul aj v deň svojho prevozu
o cca 10.00 hod., a udával, že jeho myseľ je z jednej tretiny sen alebo mdloba. Pri vyšetrení

po prijatí do zdravotníckeho zariadenia bola u umiestneného manifestná tendencia k disimulácii a
zotrvávaniu v „bezpečných“ témach, zvýšená intrapsychická tenzia, myslenie autisticko dereistické,
asociačne uvoľnené až inkoherentné, v obsahoch myslenia boli prítomné paranoidné bludy so
systemizáciou, religiózne, extrapotenčné bludy, vo vnímaní verbálne akustické halucinácie, čiastočne
imperatívne vrátane príkazov k suicídiu s prítomnosťou nemčiny, pseudonemčiny, pseudolatinčiny

a neologizmov, správanie psychoticky determinované s prvkami dezorganizácie, zanechanie práce,
religiózna orientácia, abúzus, v dif.dg. závislosť od alkoholu, t.č. abstinenčný syndróm neprítomný,
anorexia vs. psychoticky determinovaná v období posledných týždňov, nekritickosť, odmietavosť v
terapii, osobnosť psychoticky alterovaná, po somatickej stránke prítomný terén nedostatočne liečenej
arteriálnejhypertenzieshypertenznýmihodnotamitlaky,orientačneneurologickýstatusvnorme,pacient

inak somaticky neliečený, abúzus etylu, v rodine kardiovaskulárna morbidita. Stav umiestneného bol
uzatvorený ako akútna psychotická porucha podobná schizofrénii v dif. dg. s organickou príčinou
vzhľadom k nedostatočne kontrolovanej arteriálnej hypertenzii a veku. Podľa autoanamnézy bolo u
umiestneného podozrenie na výskyt porúch vnímania už aj pred 4 rokmi bez odborného záchytu, možnýje preto aj chronifikovaný priebeh, aktuálne s akuizáciou príznakov. Z dôvodu odmietnutia hospitalizácie
umiestneným, s poukazom na prítomnosť rizika z omeškania a auto alebo heteroagresívneho konania
pod vplyvom psychotického stavu pri nemožnosti očakávať spoluprácu v ambulantnej liečbe, vzhľadom

nanekritickosťkochoreniuaodmietavénastaveniekterapii,bolumiestnenýponechanývzdravotníckom
zariadení napriek jeho nesúhlasu, čo bolo v zákonnej lehote ohlásené na súd prvej inštancie. Podaním
zo dňa 8.10.2021 zdravotnícke zariadenie oznámilo, že umiestnený bol dňa 06.10.2021 prepustený
domov.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného nie je
dôvodné.

6. Čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej

starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu
ústavnejstarostlivostitým,žebyniektobolvrozporesozákonombezjehosúhlasuprijímanýdotakéhoto
ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach
§ 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv.
detenčné konanie). Detenčné konanie má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v

zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy
je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti.

7. Úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď

prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou
starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Konanie o prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia začne súd z úradnej povinnosti a riadi sa vyšetrovacou
zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným
spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do ústavu je

výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia
umiestneného do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní
o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu,
že sudca vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 CSP, pričom zistené skutkové a právne závery zákonom

zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade
oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na
základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe
priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je
jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o

schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.

8. V danej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia o prevzatí umiestneného
podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 24.09.2021, uznesením zo dňa 27.09.2021, č.k. 36Pu/16/2019-4
začal konanie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, vo veci následne

vykonal dokazovanie výsluchom umiestneného a ošetrujúcej lekárky J.. zákonnou sudkyňou, pričom
pri svojom rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestneného. V danej
veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zdravotný stav umiestneného prejavujúci sa v čase umiestnenia
výraznými zmenami v jeho správaní si vyžadoval umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia a pokiaľ za
tejto situácie súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k prevzatiu

umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa
odvolací súd plne stotožnil.

9. Pokiaľ ide o námietky umiestneného uvedené v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, predmetné námietky odvolací súd považuje za neopodstatnené a irelevantné, poukazujúc

na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky a ňou prezentovaný záver po vyšetrení umiestneného, svedčiaci o
potrebe hospitalizácie N. v čase jeho umiestnenia v zdravotníckom zariadení, keďže z dôvodu jeho
psychotického stavu a nekritickosti k jeho ochoreniu, ohrozuje seba a svoje okolie. V danom prípade
vznikla potreba rozhodovať o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia,pretože jeho súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebol daný. Vo vzťahu k umiestneným
namietanému rozporu napadnutého rozhodnutia s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonom a s
dobrými mravmi odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v prejednávanej

veci postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku upravujúcimi tzv.
detenčné konanie a náležite skúmal naplnenie hmotnoprávnych podmienok prevzatia osoby do ústavnej
starostlivosti bez jej súhlasu v zmysle Zákona o zdravotnej starostlivosti, na ktorú právnu úpravu
odkazuje čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na
priamom kontakte zákonnej sudkyne s umiestneným.

10. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku I ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).