Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410200178
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8410200178.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 838 825,
právne zastúpenému: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO:
47 255 706, proti povinným: 1.) L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K. a 2.) Y. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytom R. pod V. XXX, R. pod V., o vymoženie 226,71 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 2.2.2021 č.k. 8Er/22/2010-50 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKežmarok(ďalejlen„súdprvejinštancie)napadnutýmuznesenímnámietkyoprávneného

proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a návrh na prerušenie konania zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že 6.05.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o
zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o
ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).

3. Oprávnenému bolo upovedomenie doručené 18.05.2020 a námietky proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie odoslal 12.6.2020.

4. V námietkach oprávnený uviedol, že podáva námietky voči upovedomeniu, nakoľko má za to, že
upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so ZoUNEK. Oprávnený namietal
jeho postavenie v konaní ako oprávneného, uviedol, že v tomto exekučnom konaní sa najprv musí

ustáliť osoba oprávneného, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach prostredníctvom
súdneho exekútora, ktorý vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov
starej exekúcie boli predmetom postupovania na tretiu osobu. Ďalej uviedol, že exekútor nemá nárok
na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri
exekúcií do 30.6.2016 (čo súdny exekútor nepreukázal), upovedomenie o zastavení starej exekúcie
neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK, najmä opis skutočností, ktoré zastavenie

exekúcie odôvodňujú a je preto nepreskúmateľné, z upovedomenia nie je zrejmé, prečo došlo k
zastaveniu starej exekúcie. Zároveň podal a špecifikoval podnet na podanie návrhu na konanie pred
Ústavným súdom namietajúc nesúlad ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky, zásah do základných
práv a slobôd. Navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci
samej a zároveň navrhol, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zrušil.5. Súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení
pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného.

6. Súd prvej inštancie po preskúmaní námietok podaných oprávneným konštatoval, že oprávnený v
nich neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie
vyhlásiť za vydané v rozpore so ZoUNEK. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal. V uvedenom rozsahu treba poukázať na to, že exekútor vystupuje v pozícii tzv. predĺženej
ruky štátu, teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené zákonom.

7. V danom prípade sa jedná o tzv. starú exekúciu (začatú pred 1. aprílom 2017), kde súdny exekútor
po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátané tzv. absolútnych či relatívnych výnimiek (§ 2
ZoUNEK) vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní nedošlo
k zmene účastníka konania na strane oprávneného, tým je spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s.,
so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 838 825. Uvedené upovedomenie

tak bolo vyhotovené v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 ZoUNEK, obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, oprávnenému bolo odoslané pred uplynutím lehoty 120 resp. 180 dní od splnenia zákonných
podmienok pre zastavenie exekúcie (ex lege). Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií.
Nie je povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby
vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal

oprávnený možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti.
Z uvedeného dôvodu je námietka oprávneného neopodstatnená.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci nie sú splnené podmienky prerušenia konania, a to
ani podľa osobitných predpisov. V súvislosti s vyššie uvedeným dal súd do pozornosti závery Ústavného

súdu Slovenskej republiky. Ten konštatoval, že upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych
trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú do úvahy
prichádzajúce aplikované právne normy (rozhodnutie č.k.: I. ÚS 220/2020-18, I. ÚS 221/2020-18, IV. ÚS
239/2020-19 či I. ÚS 237/2020-18).

9. Súd prvej inštancie uvedený návrh oprávneného zamietol, keďže nemá pochybnosť o ústavnosti
ustanovení ZoUNEK. Súd prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie zamietol.

10. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený včas. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na

nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v zmysle poučenia proti napadnutému uzneseniu
odvolanieniejeprípustné.Navyšeonámietkachoprávnenéhorozhodolsudcaanievyššísúdnyúradník.
Uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi sporového poriadku. Okrem toho vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

12. Možnosť podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie upravuje ust. § 7 zákona
č. 233/2019 Z.z. V zmysle ust. § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu, súd dôvodným námietkam vyhovie
tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné
námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o
námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

13. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upravuje
ustanovenie § 10 ods. 2 tohto predpisu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka je prípustná sťažnosť.

14. Je nepochybné, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Len samotná skutočnosť, že
vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných
práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplývaz Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019. V tomto
Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov
exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a tak nemohol využiť proti napadnutému

rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. V
zmysle ust. § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok
vzneníúčinnomdo31.03.2017,ktorýsanadanýprípadaplikoval,neobsahovalosobitnúúpravuprocesu
rozhodovania o trovách exekúcie, a preto musel Ústavný súd SR prisvedčiť sťažovateľovi, že o jeho

nároku na náhradu trov exekučného konania mal v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku
rozhodovať vyšší súdny úradník. V takom prípade by mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť podľa ust.
§ 239 ods. 1 C.s.p. V tomto ohľade možno poukázať aj na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ústavný súd SR v uznesení č. k.
Pl. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019 uviedol, že toto ustanovenie nemožno vykladať príliš formalisticky.

Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže
to vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší
súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu
vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práve. Napriek kogentnosti ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v

tom,žeprotirozhodnutiusudcuovýškenáhradytrovkonaniabyneboloprípustnéodvolanie(§357C.s.p.
a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie
nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku
2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru
samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.

15. Vyššie uvedený záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať i na prejednávanú
vec, najmä za situácie, ak ust. § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňovalo konať a rozhodovať
vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu, teda neumožňovalo vyššiemu súdnemu

úradníkovi bez poverenia sudcu vydať takéto rozhodnutie na rozdiel od úpravy obsiahnutej v ust. § 262
ods. 2 C.s.p. umožňujúcej vyššiemu súdnemu úradníkovi vydať samostatné uznesenie o výške náhrady
trov konania.

16. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení

starej exekúcie odvolanie prípustné nie je, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c)
C.s.p. odvolanie odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Rovnako v zmysle ust. § 386 písm. c) C.s.p. bolo odmietnuté odvolanie proti výroku o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Možnosť podania odvolania nie je prípustná proti každému rozhodnutiu,

ktorým sa rozhodlo o návrhu na prerušenie konania. V zmysle ust. § 357 písm. n) C.s.p. je takáto
možnosť daná iba vtedy, ak sa rozhodlo o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 C.s.p..
Z výslovného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí ísť o rozhodnutie o prerušení konania a
nie o rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na prerušenie konania. Navyše, oprávnený podal návrh na
prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p., podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred

rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov;
v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Proti akémukoľvek rozhodnutiu o
prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357
odvolanie nepripúšťa.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).