Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010986
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119010986.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 30.09.2020 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná U. Š., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. V.
je vinná, že
že v Banskej Bystrici a všade tam, kde sa zdržiavala v období od mesiaca február 2019 do 30.09.2020 si
akorodičneplnilariadneavčassvojuvyživovaciupovinnosť,ktorájejvočisynoviE.Š.,nar.XX.XX.XXXX
vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol určený rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 32P/41/2017 zo dňa 27.03.2018 vo výške 90,- € mesačne, vždy do 20.

dňa v mesiaci vopred k rukám otca Z. Š., pričom vyživovaciu povinnosť si plnila len sporadicky, keď v
žalovanom období zaplatila dňa 15.02.2019 sumu 10,- €, dňa 13.03.2019 sumu 30,- €, dňa 03.06.2019
sumu 15,- €, dňa 20.08.2019 sumu 17,- €, pričom v rozhodnom období bola zamestnaná a mala príjem
z pracovnej činnosti, a tak jej za žalované obdobie vznikol dlh na výživnom voči synovi E. vo výške
1.728,- € a takto konala napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
1T/68/2018 zo dňa 13.11.2018, ktorý sa stal právoplatným dňa 29.01.2019 bola odsúdená za prečin
„Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchala hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená

čím spáchala
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
a za to jej súd
ukladá

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 04.12.2019 voči obžalovanej obžalobu pre
skutok uvedený vo výroku rozsudku.
Okresný súd dňa 30.09.2020 vykonal so súhlasom prokurátora hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovanej, keďže táto bola o termíne pojednávania riadne a včas upovedomená (č.l. 164) a

poučená o možných následkoch jej neospravedlnenej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní (č.l. 166).
Obžalovaná svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní riadne a včas neospravedlnila. Na tomto hlavnom
pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka Z. Š., prečítaním listinných dôkazov ako aj
prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovanej z prípravného konania.Obžalovaná v prípravnom konaní (č.l. 10 - 14), ktorej zápisnicu o výsluchu súd prečítal na návrh
prokurátora nepoprela spáchanie skutku. Je si vedomá svojej vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi
E., ktorému má podľa rozhodnutia súdu prispievať na výživu sumou 90,- € mesačne. Vyživovaciu

povinnosť si riadne neplní, poslala len čiastočné platby vo výške 20,- € až 30,- €. V minulosti bola síce
zamestnaná, ale z jej príjmu sú vykonávané exekučné zrážky a tak nemá finančné prostriedky na úhradu
výživného. Jej priemerný mesačný príjem po zrážkach bol vo výške 380,- €. Od februára 2019 pracovala
v Tlačiarňach v Banskej Bystrici a jej príjem bol po zrážkach vo výške 320,- € až 330,- € mesačne. V
júli 2019 začala pracovať v predajni TERNO ako pekárka, kde zarábala po zrážkach cca 380,- € až

390,- € mesačne. Tento pracovný pomer bol ukončený z dôvodu, že prestala chodiť do práce, pretože
táto práca bola pre ňu náročná. Následne pracovala v penzióne ako chyžná, kde však neodrobila ani
mesiac a jej príjem bol 130,- €. Príjem z pracovnej činnosti použila na financovanie nákladov domácnosti,
a to na úhradu nájomného vo výške 300,- € a stravu. Na úhradu výživného jej neostalo dostatok
finančných prostriedkov. Všetky náklady hradila ona aj napriek tomu, že býva v spoločnej domácnosti s
priateľom, ktorý je riadne zamestnaný, ale on svoj príjem používa výlučne na svoje potreby. V období od

februára 2019 nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala žiadne sociálne dávky.
Je zdravá, nelieči sa na žiadne choroby. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. So synom
sa vôbec nestretáva, naposledy ho videla asi pred jeden a pol rokom. Telefonicky ho nekontaktuje, ani
mu nekupuje žiadne dary. O syna sa nezaujíma. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Svedok Z. Š. (otec dieťaťa) na hlavnom pojednávaní (č.l. 193) v zhode s prípravným konaním (č.l. 22 -

28) potvrdil, že s obžalovanou nežije v spoločnej domácnosti od 02.02.2016, kedy obžalovaná opustila
spoločnú domácnosť. Od tejto doby sa o syna stará výlučne on. Maloletý E. bol súdom zverený do jeho
osobnej starostlivosti a obžalovanej súd určil platiť na jeho výživu sumou 90,- € mesačne. Rozsudok
sa stal právoplatným dňa 26.04.2018. Obžalovaná si vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas. Od
01.02.2019 doteraz zaplatila výživné len dňa 15.02.2019 vo výške 10,- €, dňa 13.03.2019 vo výške 30,-

€, dňa 03.06.2019 vo výške 15,- € a dňa 20.08.2019 vo výške 17,- €. O syna sa dokáže postarať, je
riadne zamestnaný, pričom s jeho výchovou mu pomáhajú rodičia. Synovi dokáže zabezpečiť všetky
potreby, hmotnou núdzou netrpí. Obžalovaná sa o syna vôbec nezaujíma, nenavštevuje ho, ani mu
nekupuje žiadne dary.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z rodného listu je zrejmé, že obžalovaná je matkou maloletého E. Š. (č.l. 33).
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 32P/41/2017 zo dňa 27.03.2018 mal súd
preukázané, že obžalovaná je povinná prispievať na výživu svojho syna E. Š. sumou 90,- € mesačne od
právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa. Rozsudok
sa stal právoplatným dňa 26.04.2018 (č.l. 34 - 37).

Zo správy ÚPSVR Banská Bystrica je zrejmé, že obžalovaná nie je v súčasnosti evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie. Naposledy bola v ich evidencii v období od 25.02.2015 do 06.11.2016 (č.l.
179).
Z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaná v období od februára 2019 doteraz pracovala
u viacerých zamestnávateľov, a to buď na základe pracovnej zmluvy, resp. dohody o vykonaní práce

(č.l. 185 - 192).
Zo správy TBB, a.s., vyplýva, že obžalovaná pracovala v ich spoločnosti v období od 27.08.2018
do 30.06.2019 v hlavnom pracovnom pomere ako pomocná robotníčka. Jej pracovný pomer skončil
uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený. Jej pracovný výkon bol nízky a aj preto jej nebol pracovný
pomer predĺžený. Čistý príjem obžalovanej za celé obdobie bol vo výške 2.543,29 € (č.l. 50 - 51).

Zo správy TERNO real estate s.r.o. mal súd preukázané, že obžalovaná pracovala v ich spoločnosti
od 01.07.2019 do 10.09.2019 v pracovnom zaradení pekár. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu
porušenia pracovnej disciplíny obžalovanej, a to konkrétne z dôvodu neospravedlnenej absencie.
Priemerná čistá mesačná mzda za obdobie jej zamestnania je vo výške 341,19 € (č.l. 52 - 53).
Zo správy BOCA BB s.r.o. bolo zistené, že obžalovaná u nich pracovala na základe dohody o pracovnej

činnosti od 03.09.2019 do 17.09.2019. Ukončenie pracovnej činnosti si spôsobila sama, od 17.09.2019
s nimi vôbec nekomunikuje. V mesiaci september 2019 mala čistý príjem vo výške 103,- € (č.l. 54).
Zo správy DAYMONT s.r.o. vyplýva, že obžalovaná je v tejto spoločnosti zamestnaná na základe dohody
o vykonaní práce od 04.12.2019. V decembri 2019 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 20,49 € (č.l.
137).

Zo správy Kaufland Slovenská republika v.o.s. bolo zistené, že obžalovaná od 09.12.2019 do 11.03.2020
bola zamestnaná v ich spoločnosti. Zamestnávateľ s obžalovanou okamžite ukončil pracovný pomer
(č.l. 139 - 141).Zo správy INDEX NOSLUŠ s.r.o. vyplýva, že obžalovaná bola zamestnaná v ich spoločnosti na základe
pracovnej zmluvy od 31.03.2020 do 31.03.2020, kedy bol pracovný pomer skončený v dobe určitej,
taktiež na základe dohody o výkone práce v období od 21.03.2020 do 31.03.2020, ako aj od 01.04.2020

do 30.04.2020 a od 01.05.2020 do 31.05.2020. Obžalovanej bol za uvedené obdobia vyplatený príjem
vo výške 28,50 €, 81,50 € a 186,25 € (č.l. 144 - 147).
Zo správy Telemarketing, s.r.o. bolo zistené, že obžalovaná pracovala v ich spoločnosti od 29.04.2020
do 06.07.2020, pričom jej čistý príjem za uvedené obdobie bol vo výške 1.032,84 € (č.l. 153 - 154).
Z oznámenia spoločnosti WEIYI s.r.o. vyplýva, že obžalovaná pracovala u nich na základe dohody o

pracovnej činnosti od 25.10.2019 do 31.10.2019, za čo jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 21,05
€ (č.l. 157).
Zo správy Mesta Banská Bystrica mal súd preukázané, že obžalovaná nemá záznam o spáchaní
priestupkov, na prejednanie ktorých je príslušný mestský úrad. Iné údaje o obžalovanej im nie sú známe
(č.l. 56A).
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaná nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti,

nepoberá nemocenské ani dôchodkové dávky (č.l. 148).
Zodpisuregistratrestovnaobžalovanúbolozistené,žeobžalovanábolavminulostijedenkrátodsúdená.
Toto odsúdenie nemá ešte zahladené (č.l. 180).
Z lustrácie GP SR mal súd preukázané, že voči obžalovanej nie je vedené žiadne iné trestné konanie
(č.l. 181 - 183).

Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplýva, že obžalovaná v minulosti nespáchala žiadny priestupok (č.l.
184).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/68/2018 mal súd preukázané, že
obžalovaná bola trestným rozkazom 13.18.2018 uznaná vinnou zo spáchania prečinu „Zanedbanie
povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 dní.

Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanej skúšobnú dobu na dvanásť
mesiacov. Zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Trestný rozkaz sa
stal právoplatným dňa 29.01.2019 (č.l. 76 prip. spisu).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie trestne zodpovedná.

Existencia vyživovacej povinnosti obžalovanej voči jej synovi vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods.
1 zák. č. 36/2005 Z.z.). Jej materstvo je preukázané podľa rodného listu (č.l. 33), pričom obžalovaná
svoje materstvo ani nepoprela.
Výška jej vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilným rozhodnutím tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom

v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1 Tr. por.), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd
spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala
schopnostiam a možnostiam obžalovanej. Vychádzajúc z § 62 Zákona o rodine možno jednoznačne
konštatovať, že obžalovaná bola v žalovanom období schopná (pri riadnom plnení si svojich povinností)
platiť výživné voči svojmu synovi v takej výške, ako jej bolo určené v civilnom procese.

Obžalovaná už od začatia trestného stíhania nepopiera spáchanie skutku, pričom dôvodom jej konania
má byť podľa jej vyjadrenia nedostatok finančných prostriedkov. Takáto argumentácia obžalovanej však
neobstojí. Obžalovaná preukázateľne má pravidelný príjem z pracovnej činnosti. Počas rozhodného
obdobia vystriedala viacerých zamestnávateľov, pričom pracovný pomer bol viackrát ukončený práve
z dôvodov na strane obžalovanej. Aj napriek tejto skutočnosti si však obžalovaná vedela nájsť

zamestnanie a zabezpečiť si príjem. Obžalovaná navyše uviedla, že zo svojho príjmu uhrádza náklady
na bývanie, pričom jej súčasný partner sa na týchto nákladoch nijakým spôsobom nepodieľa, a to aj
napriek tomu, že tento má príjem, ktorý používa výlučne na svoje potreby. Z takéhoto postoja je zrejmé,
že obžalovaná nielenže úplne ignoruje svoje rodičovské povinnosti tým, že starostlivosť o svojho syna, o
ktorého nejaví žiadny záujem, v celom rozsahu prenechala na otca dieťaťa, ale aj uprednostňuje svojho

súčasného partnera pred vlastným dieťaťom v tom, že mu hradí náklady na živobytie, aj keď tento má
svoj vlastný príjem.
Ohľadom rozsahu konania obžalovanej, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení
obžalovanej, ako aj otca dieťaťa, ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaná v žalovanom období zaplatila len
časť výživného vo výške 72,- €.

Obžalovaná mala za žalované obdobie od 01.02.2019 do podania obžaloby zaplatiť svojmu synovi
výživné vo výške 900,- €, ktoré zaplatila len čiastočne a to vo výške 72,- €.
Súd preto upravil celkovú výšku dlhu obžalovanej tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu, keďže
v podanej obžalobe prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ čo pre súdbol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že obžalovaná
je povinná platiť určené výživné aj počas tohto obdobia.
Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaná si bola vedomá svojej zákonnej povin-

nosti (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Napriek tomu výživné riadne a včas neplatí. Obžalovaná je riadne
zamestnaná, má príjem a teda objektívne mohla (a môže) platiť bežné mesačné výživné. Takéto jej
konanie možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Obžalovaná
svojim konaním skutočne naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa
§207ods.1,ods.3písm.c)Tr.zák.,keďžeobžalovanátaktokonalanapriektomu,žetrestnýmrozkazom

Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/68/2018 zo dňa 13.11.2018, ktorý sa stal právoplatným dňa
29.01.2019 bola odsúdená za prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Súd teda
akceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.

Na strane obžalovanej možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť.
Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože táto je zohľadnená
osobitným kvalifikačným znakom (§ 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák.).
Súd uložil obžalovanej najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), aby tak bol riadne naplnený účel
trestu.

Vzhľadom na neexistenciu žiadnych poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal obžalovanej
trest odňatia slobody v zmysle trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného zákona za spáchaný
trestný čin (1 - 5 rokov). Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody pri dolnej hranici do úvahy
pripadajúcej trestnej sadzby (1 rok), a to aj napriek tomu, že obžalovaná spáchala trestný čin v
krátkom časovom intervale po začatí plynutia skúšobnej doby uloženej jej v inej trestnej veci. Vzhľadom

na skutočnosť, že ide len o druhé odsúdenie u obžalovanej, takýto trest súd považuje na nápravu
obžalovanej za dostatočný.
Okrem vyššie uvedených úvah súd uvádza, že výkon uloženého trestu ani nemohol podmienečne
odložiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaná totiž tento úmyselný trestný čin
spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Banská

Bystrica sp.zn. 1T/68/2018. Ak teda obžalovaná pokračovala v páchaní tej istej trestnej činnosti aj počas
skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jej správania sa v tomto smere, je zrejmé,
že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nesplnilo sledovaný účel trestu.
Súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná
nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech

obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.